Slovenský Východ, júl 1928 (X/150-173)
1928-07-02 / No. 150
Zvláštne j vydanie! Zvláštne vydanie! nočník X. Čísle 150a. ¥ Kešiciack, v pondelok 2. júla 1928. Za I Kč. šk. Košice, 1. júla. — Keď sa dnes pred 7. hod. počaiy chystať la Legionárskom námestí k štartu otocykly a po nich automobily k lájeniu závodov, poriadaných v ci osláv desiateho trvania čelovenskej republiky, nikto neže tento deň bude pomútený v voľko okamihoch hrozným nejtíin priamo v strede mesta, na najživejšej tepne frekvencie Boly učinené všetky bezpečnostné opatrenia, bolo varované v časopisoch poriadateľský sbor žiadal obecenstvo, aby v čase závodov neprechádzalo po závodnej dráhe a premávková služba policie obsadila všetky križovatky a ešte umiestnila polieistov po celej trati, kadiaľ autá išly ulicami mesta, ale osud je neúprosný. Ako došlo k nešťastiu. Ako prvé vedúce auto išiel vozeň P-II 652, s modrou krytou karosériou, náležajúci Ľudevítovi Oehisehlägrovi, ktorý viedol jeho syn Štefan Oehischlägr, spolumajitel firmy Fleischer a Schirger, šoféramatér, ktorý nemal dosiaľ žiadnu nehodu a má riadičský list viac ako rok. Vo voze sedelo celkom šesť osôb. Keď voz došiel s Legionárskeho námestia až pred kino „Korzo” a učinil oblúk napravo, okolo stoja cích elektrických hodín, prechádzala ulicou neznáma žena, ktorá nenazdajky uprostred ulice ztratila rozvahu a počala sa tackať bez cieľa, keď v tom auto ju zachytilo, vymrštilo do výšky a žena zostala visieť na předku auta. Štefanovi Oehlschlägrovi, ako sa zdá, v tom okamihu zlyhala hamovka auto dostalo šmyk a išlo sotrvačnosťou k chodníku, kde sú stánky predávačov pečiva, zasiahlo pred tým druhú ženu a kým sa kto mohol nazdať, išlo auto ďalej, takže v niekoľko okamihoch bolo dielo zkazy dokonané. Na zemi válali sa stenajúci ranení, zástupy ľudu sa shromáždily, lebo tržiště je v hodinách ranných hojne navštívené, a nastaly neopísateľné výjavy. Nepekné zjavy medzi obecenstvom. U všetkých slušných ľudí nastalo pravé zdesenie z prihodilého sa nešťastia, stráž bola hneď na mieste a počaly sa robiť záchranné opatrenia. Ale jedna časť obecenstva chovala sa priamo hyenieky. Očitý svedok rozprával, ako neznámy človek chcel strhnúť s hlavy ťažko zranenej šiatku, iný hnal sa po peňaženke, ktorá inej zranenej bola z ruky vyrazená, a niektorí sbierali so zeme i zkrvavené žemle, rozhádzaného pekárskeho stánku. Na miesto činu dostavili sa hneď službu konajúci policajní úradníci a nato za okamih bol už u nešťastia minister mimo sl. župan dr. Juraj Slávik, vládny radca policajný riaditeľ Dolejš, vedúci štátny zástupca Martínek, veliteľ stráže Haisinger a i. Policajní úradníci pol. tajomník Gallas, hlavný inšpektor Tvrdý,, policajný sudca Tausik, okr. inšp. Janků s hlavným lekárom drom Slaninom začali hneď zisťovať okolnosti, ako k nešťastiu došlo a po zistení bok) auto dopravené na nádvorie policajného riaditeľstva, kde dostavil sa tiež Štefan Oehischlägr. Tento bol úplne srútený nad nešťastím, ktoré sa udialo a so slzami v očiach uisťoval, že na celom prípade nenesie pražiadnej viny. Mená «beh. Nešťastie zavinila neznáma žena, patme žobrácka, asi 50ročná, ktorej meno nie je dosiaľ zistené. Táto pri prechádzaní priamo skočila pod idúci voz. Zaplatila to životom. Jej mrtvola bola zavezená do úmrtnej komory a teraz sa pátra po jej totožnosti. Druhou obeťou je Ema Tomášková, 21ročná Košičanka z Kováčskej ulice 60. Táto utrpela tak vážne vnútorné zranenie, že na ceste do nemocnice skonala. Neznámej žobráčke prdomené boly nohy a spôsobené dve veľké tržné rany na hlave. Príčinu smrti zistí len pitva. Ďalej sú zranení: Etela Némethyová na hlave, Pavla Reitmanová, Ema Usarovičová, Berta Kolbayová, Katerina Sternlichtová, ktorej zranenie na páteři je veľmi nebezpečné a Jozef Usarovič. Títo zranení prevezení boli do nemocnice, ale okrem nich bol veľký počet osôb, zranených len nepatrne a ani sa neprihlásili. Vážnejšie bol zranený jeden chlapec, ktorý však hneď po nešťastiu odbehol s miesta nehody. Príčiny poiMovania-Mněha nešťastia. Len priebehom vyšetrovania sa ukáže, kto nešťastie zavinil, ako k nemu došlo a či nesie na veci vinu vodič auta. Niektorí zo zranených, ktorých svedectvo je iste najzávažnejšie, nemohli byť dosiaľ vypočutí, iní v momente nešťastia ani auto nespozorovali a nemôžu nič podstatného udať. Všetko udialo sa v najväčšom prekvapení a zdesení, takže niet možnosti ani presne zistiť, ako sa celá udalosť stala. Rov« nako osoby v aute spozorovaly čo sa stalo až keď už nešťastie bolo hotové. Jedno je však neodškriepiteľné dnešným nešťastím dokázané, že Hlavná ulica nehodí sa za tržiště, že to, čo dávno píšeme a na čo dávno upozorňujeme, je teraz najjasnejšie dokázané. K takým nehodám môže dôjsť na Hlavnej ulici denne. Preto mesto musí bezodkladne učiniť patričné rozhodnutie a umiestniť tržiště na miesto vhodnejšie, ktoré nie je tak frekventované. Je síce pravda, čo tvrdia záujemníci, že trh tu býval od nepamäti, ale kedysi sa premávalo s ručnými vozíkmi a volami, takže nemohlo dochádzať k nehodám. Ale v dobe rozvoja automobilizmu nemôže byť Hlavná ulica mesta, kde sa premávka koncentruje, tržišťom. y Košiciach. Vedúci vozeň zašiel na Hlavnej ulici do obecenstva. Tri ženy usmrtené, šesť osôb zranených. - Ako došlo k nešťastiu.