Slovenský Východ, január 1929 (XI/2-26)
1929-01-03 / No. 2
2. sträng. ___________________ SLOVENSKÝ VÝCHOD Naša priemyselná situácia koncom roku 1928. Stav podstatne nezmenený. II. Praha, 2. januára. — Dľa posledne vydaných oficáehiých zpráv sa stav priemyselnej výroby u nás podstatne nezmenil, avšak vývoj priemyslu aj vzhľadom na kampaňové presuny, bal stále ešte priaznivý, aj keď ntiestami bolo možné badať menšiu aktivitu. Vývoj priemyslu potravinárskeho pokračoval v znamení doby predvianočnej. Najmä priaznivá zamestnanosť panovala vo výrobe cukroviniek a čokolády, tiež továrne na kávové náhražky boly pine zamestnané, podobne aj továrne na rybacie konzervy, kde dobrá zamestnanosť dosiaľ trvá. Marmeládovně a továrne na ovocné konzervy skončily už sezónu a čiastočne prepúšťajú zamestnancov. Mlyny sú zamestnané dobre. Ináčej je stav potravinárskeho priemyslu uspokojivý. Tiež stav priemyslu železiarskeho je naďalej uspokojivý, závody sústreďujú sa ale skoršie na dodávky tuzemské. Dobre zamestnané sú slievarne železa, továrne na bľach a bľachový tovar a závody na výrobu tovaru hliníkového (aluminiového). Celkový stav kovorobného priemyslu sa príliš nezmenil, iba miestami nastalo nepatrné zhoršenie. Priemysel strojárenský mal vývoj nejednotný. Priemerne dobre sú zamestnané automobilky a čiastočne tiež továrne na hospodárske stroje. Elektrotechnický priemysel vyvíjal sa tiež nejednotné. Výroba nástrojov hudobných v poslednom čase oživla. Tiež stavebný ruch neboť dosiaľ likvidovaný, poptávka po murároch, maliaroch izieb, nateračooh, tesároch a pokrývačoch ešte vždy trvá, medzi tým čo u továrneho robotníctva stavebného sa nezamestnanosť trochu zhorši- ; la. Tohoto roku očakáva sa opäť veľmi živý stavebný ruch, v dôsledku čoho popredné závody rozširujú už teraz výrobné zariadenia.. Teháfac čiastočne výrobu obmedzily, lomy pracujú v plnej intenzite. Vápenky a, cementárne sú zamestnané dobre, podobne aj továrne na samotky a kachlové bamná. Tiež v priemysle, porcelánovom, hlinenom a keramike je zamestnanosť uspokojivá a podobne aj zamestnanosť priemyslu sklárskeho, menovite tovaru jabloneckého. Brusiarne drahokamov a polodrahokamov pracujú dobre. Na pílach pribúda nezamestnanosti. Továrne na drevený nábytok pracujú zväčša prez čas. Dobrý odbyt má výroba tovaru športového, čiastočne tiež výroba sudov. V obchode drevom niet zmien. Vývoz je chabý vzhľadom k nedostatku materiálu. Továrne na ohýbaný nábytok, papierne a výroba kartonáži vykazujú priaznivú zamestnanosť. Priemysel textilný sa miestami zhoršil a poskytuje nejednotný obraz. Tak výroba tovaru vlneného a bavlneného hlási miestami zlepšenie, miestami zhoršenie. Podobne aj tkalcovně, kde je pomerne dobre zamestnaná výroba pleteného tovaru. Továrne na spracovanie hodvábu hlásia zvýšené výrobné tempo. Dobre je zamestnaná výroba čipiek a výšiviek a práve tak výroba fezov. Konfekčné továrne sa ponosujú na malý odbyt v dôsledku miernej zimy. V poslednom čase ale nastáva obrat k zlepšeniu. V lacnejších druhoch sa pracuje na zakázkách do orientu. Továrne na bielizeň pracujú dobre. Výroba koží a obuvi vykazuje zamestnanosť dobrú, tak aj výroba koženého tovaru galantérneho, Priemysel rukavičkársky je zamestnaný dobre, tak ako aj priemysel hračkársky a truhlářsky. Zamestnanosť priemyslu chemického je priaznivá, výroba perleťových gombíkov sa zlepšuje. Výroba umelých kvetín v poslednom čase ochabla- Nové sianice naďarskej politiky. Košice, 2. januára. Maďarský časopis „A Nap” v Bratislave na Vianoce uverejnil prejav maďarského politika a publicistu dra Karola Zaya, stojaceho mimo rámec maďarských politických strán, pod záhlavím „Nové smernice menšinovej politiky na Slovensku a Podkarpatskej Rusi”. Obsah článku je zdrcuj úci kritikou dosavádnej negativistickej a iredentistickej politiky maďarskej na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, a vyslovením potreby aktivistickej politiky maďarskej v Československu. V článku obsahom sa vraví: Sme pred dôležitými politickými obratmi. Pri hlbokých rozporoch medzi politickou pravicou a ľavicou môže nastať situácia, že bez menšinových strán nebude možno vytvoriť vládnu väčšinu. Môže maďarská menšina za dnešného stavu svojej politicko-stran nicke j organizácie využiť takúto situáciu? Negativistický smer strany kresťansko-sociálnéj a neistý postup maďarskej strany národnej sotva to umožní. Veď tieto strany v minulosti prepásly tak vhodnú príležitosť pre zaručenie kultúrnych a hospodárskych záujmov Maďarov, ktoré nahradiť bohvie keby bude možno. Politickú situáciu môžu využiť len strany aktivistické. Pod aktivistickým smerom sa má prirodzene rozumieť nie bezpodmienečné podporovanie vlády, ale absolútna ochota spolupracovať s väčšinovými stranami, jestliže urobia primerané koncesie, na druhej strane ale odloženie takých zbraní politických, ktoré sú nepríjemné nielen samotným stranám, ale aj československému štátu. Len takto môže vzniknúť politická, atmosféra, v ktorej iioľvek československá strana alebo skupina strán môže uzavrieť s menšinovou stranou spojenectvo zbraní, aniž by sa vystavila odiu ostatnými československými stranami, že pre okamžité mocenské záujmy sa spojuje s menšinou, ktorá d ľa ich názoru ohrozuje záujmy štátu. Najbližšia etapa vývinu menšinovej politiky na Slovensku bude ostré oddelenie politiky aktivistickej od negativistickej. Ochranu kultúrnych a hospodárskych záujmov menšín musí prevziať nová liberálna strana, ktorá bude vybudovaná na spojení obyvateľstva mestského a vrstiev zemědělských, a v ktorej budú všetky menšiny bez rozdielu rasového a náboženského. Maďarská strana národná, ktorá v minulosti vzala na seba tento úkol, nemôže urobiť zadosť svojim záväzkom, poneváč v strane pracujú protichodné smery, ktoré napriek najlepším úmyslom poslanca SzentiVányiho, neumožňujú politiku jasného smeru. Strana kresťansko-sociálna neprichádza do úvahy. Nový popud, ktorý by popoháňal menšinovú politiku na Slovensku vpred, musí teda prísť z bodu. ktorý stojí mimo stran v. Je možné, že to v prvej chvíľke povedie k rozbitiu síl, v svojom záverečnom výsledku bu-; de to však spojenie síl. ta ... Bordier pohoršený, naoriamil sa a udrel chlapca, ktorý sa svalil do trávy. Otec, rozhorčený hrubosťou staršieho syna, šľahol bo povrazom, ktorý držal v ruke. Ján, súc rozzúrený, smvslov zbavený, postavil sä na odpor rukou-------rukou, v ktorej držal nôž a nešťastný otec svalil sa k jeho nohám s rozpáraným životom. 1 Antonín kričal: ..Pomóóóc!” a Ján, ohromený svoiim zločinom, utiekol, šesť dní blúdil nešťastník po ’esoeh a pohach, nenachádzajúc pokoja. Bol temer šialený. Nakoniec sa. sám udal četnictvu. ..Sľubovanie!” opakoval kamei nešťastník, potrestanú už svoiim "do či no m. „Je to otcovrah!” novechl šHtpy zástanca. „s ním niet sľubovania!” . „Je to otcovrah!” r;Ndi porotcovia, ..s púm niet »ľutovania!” „Je to otcovrah!” končila zpráva! „S ním- piet sľntovania!” „Jé nešťastný ... úbožiak,” riekol Pich ard. ..sľutoyanie!” Odstrčil svazok. vzal pekný list bieleho papieru a snažil’ sa zamazať ho slokami, ktoré ráno vysnil. Ale nred očami dával sa mu do behu veľký chlapák. -prostovlasý, s vydeseným zrakom, ktorý napínal svoje dlhé svalnaté nohy. aby uorcho! cez pláne a lesv. Studený znoj stiekal mu po žeravých tvárach, miešajúc ša so slzami; prsia sa mu dvíhaly, s pisklavým visi'' slová. dychom draly sa mu nesm • ..Otec! Otec! Odpusť!... úbohý otec, odpusť!” A bežal1 stále, zanechával úc v tŕni kusy svojho krvácajúceho tela. vyšiel v peštianskom „Magyarságu” článok, v ktorom sa vraví: „Faktom je. že sila skutočnosti stále viac vnucuje odtrhnutá obyvateľstvo do nových pomerov. Za týchto okolností je skutočne ťažko Maďarom pracovať na tom, aby odtrhnuté kraje túžily po návrate. Táto túžba dnes neexistuje ,aspoň neexistuje všade a rovnakou mierou”. To znamená, že Maďari v Budapešti si uvedomujú, že ich konnacionálovia v československej republike sa prispôsobujú novým pomeröm. čili, že aj dľa. peštianského maďarský aktivizmus by nebol doznania celkom beznádejný, keby pracoval dôsledne, systematicky a nedal sa miasť chvíľkovými ťažkosťami. Keď chcete mať vkusne a lacno zariadenú fain knižnicu, zadovážte si raz pôvodnú celoplátenú väzbu od firi L Baler* kiiliiär, Holice* Alexe í «IViStfl 5 Prv3triedne Vi plátenej wäaby s náuísoia u ,> bez nepíšu Brutsotried. Vi plnenej väzby s nápisom „ u .. toes nápisu P8SI8S otieftaé v&m rfcfile vyriadia, poštovné Hradí o&jfdiiävaíer, üaianie vsak nepi y ■va za Kí za Kč za Kč za Kč iam zviáS 12 loss'» 6- Dr. Zay, keď mu rozumieme dobre, ohlasuje založenie nového hnutia, či politickej strany, ktorá by na širšom podklade obnovila zaniklý aktivizmus maďarskej národnej strany. Je si iste vedomý všetkých ťažkostí, s ktorými sa jeho akcia stretáva medzi Maďarmi a ak je politikom reelnym, bude s ním počítať a nedá sa nastrašiť chvíľkovými nezdarmi, najmä nepriateľstvom maďarskej strany kresťansko-sociálnej. Je príznačné, že temer súčasne, s článkom v „Nap-”u ,Qtec, otec, som biedak... trhan vrah ... otcovrah .. Odpustenie, otec, odpustenie, nie k vôli mne, ale k vôli mojim malým, ktoré tam v ďalekú plaču” A haluze stromov šľahaly mu do tvári poznamenávajúc ho môdrvmi pruhämi. „Otec! Otec... k vôli deťom!” Veľký orloj ministerstva odbíjal desiatu. „Čerta! Desať hodm!” riekol Pichard, .treba opísať zprávu”. Zprávy majú ten istý formulár... i pre zamietnutie aj pre potvrdenie trestu, Celý rozrušený prehraboval sa v zásuvke, vyňal. vzorec a nevediac ani čo robí, opisoval svojím -najkrajším písmom ... na ktorom tentokrát’ bolo trocha badateľné chvenie. Keď ukončil svoj úkol, odovzdal zprávu aj sväzok. kde bolo treba. Po celý deň — a zdal sa mu byť dlhý — zostal Pichard smutnú, zämvslený, sklonený nad svojím stolíkom, hlavu- majúc skrytú v dlaniach. Vyšiel z úradu namrzený a bez chuti k jedlu: zašiel do kaviarne a vzal do ruky malý večerník. Náhle jeho tvár zmenila baryu, čítal: „Trest smrti, vynesený nad Jánom Bordierom. bol zmenený v desať rokov nútenej práce,” Pichard sa. zmýlil v zprávě. Tá, ktorú vyplnil, navrhovala milosť — -— Pichard bol povýšený. Dosiaľ nevie prečo. Dobromyselne vám povie-. „Bol som poyýS.opý, lebo teraz prichádzam včas do úradu.” ľ ?'11',lláľa l92S PrvotrSlne fialové vína nailepš jakosti vínnych oívníc LEOPOLD ZI1MERMANN & SYNOVIA Abaujszántô» Tokal Hegyalia Toktké assiu Tokské sasnorodné Tokaké Furmfnt sú opäť už v každom obcho* de k dostanfu VO VIN IE PRAVDA r.i Ing. Hugo Kaboš, staviteľ, preložil svoju kanceláriu do domu na Mlynskej ulici ”■ ° TI. poschodie. 8218s Oiynik. Zrušenie víaedzi československom a Juhosláviou. Po r,-, ktoré sa. odbývaly v minulých dňoch ýh ramenom ministerstve v Belehrade, roily, že víza. medzi Československom anosláviou budú od 1. t. m. zrušené. —• Slováci v Chgu stavajú „Štefánikov národný dom”. Slid v Chicagu a v okolí zahájili akciu ^postavaniu. „Národnej dvorany M. R. štnika”. — Požiadavkyuplujúcich profesorov. O Vianociach si sta v Prahe zaíýmni a suplujúci profesoricelej republiky a založili zvláštnu sekcipri ústrednom spolku čsl. profesorov. Súm e stanovili svoje požiadavky, a síce: zátamie suplujúcej doby pred zkúŠkou, plávok účinkujúcim v menšinových kraji na Slovensku a v Podkarpatskej Ruszapočitanie válečných rokov do služby ao penzie, započítanie prezenčnej služby (jenskej do postupu a pôžitkov. —■ Za paneuropú konferenciu. R. N. Coudenihove-Kalergrydal ohlas, v ktorom upozorňuje,, že priši čas,'aby bol napodobnený príklad Ariky, ktorej štáty sa pred štyridsať rokj sišly k panamerickej konferencii. Navrhli svolaní e prvej paneuropskej konferenc a uoozorňuje, že táto je v záujme eurqpych 'štátov súrne potrebná, lebo dosiajpanuje nepriateľstvo, lož, útoky, á protiútjý, mobilizácie a protimobilizácie. — Budeme mať zištné „kúpeľské orientačné dni”. Dľa výstkov porád, konaných v ústrednom sväzesl. kúpeľov, zamýšľa sa poriadaf každorcie zvláštne orientačné ankety, ktorých sa ajú, okrem reprezentantov kú peľských i;st; zúčastniť tiež zástupci- ministerstva jlravotníctva a. iných of i dělných ústredný úradov. Tieto „kúpeľské orientačné ď’ budú mať za účel napomáhať pri rieši dôležitých otázok, pokiaľ majú na prikS význam pre kúpeľský priemysel, nevyitajúo ani otázky dopravné. Prvý kú pel’s] o rientačný deň má bvť vo februári.' Nalho programe bude, dľa našich informácii zpráva o. postupe príprav k sriadeniu si. balneologického ústavu, stanovenie prne definujúceho termínu pre. kúpele a letjiská, ako aj problémy zlepšenia železnic.ho spojenia s našimi jednotlivými kúpeľni. Dr. HUGO FRIED, oomý lekár pre pľúcne choroby, preložil ’ sju ordináciu v Košiciach na Mlynskú ulicu 2. Röntgen, liečenie pneumothoraxom. 8206s let nádeje b násilnú refill liin. Frastcfeslce upozornanle Maďarsku.- Odw@ta Ie nem©Isiá. - Francia íe verná svollnpriateľom. h. Paríž, 2. januára. — „Le Temps”, zaoberajúc sä poslednými zahraničnými záležitosťami maďarskými, dotýka sa jednania maďarskej a rumunskej komisie o otázke optantov, smluvy s Poľskom a vyhlásenia Bethlenovho, že maďarská vláda sa usiluje žiť v priateľskom pomere s Franciou a píše, že by veľmi prispelo k upokojeniu, keby otázka optantov bola riešená spôsobom priateľským pre-obe strany. Zdá sa vraj,, že sa začína chápať, že toho je možné docieliť len vtedy, keď sa upustí od metód, ktorými sa až dosiaľ postupovalo proti situácii, vytvorenej mierovými smluvami. Túto ale nemôže zmeniť želanie jednej strany. Budapešť sjee hovorí, že Maďarsko pra, čuje k upevneniu mieru, ale mali sme s Maďarskom mnoho sklám ani a preto mu nemôžeme primnoho veriť, V Maďarsku by mohli chápať, že niet nádeje na násilnú revíziu trianonského, mieru a že by to Maďarsku len škodilo, keby chcelo z rozhorčenia nad porážkou sotrvávaf stále v politickom osamotení a čakávať, že mu dajaká nová situácia urržní odvetu. Odveta je možná. Bethlen niee tak nerealistický, aby nechápal, že nes vriteľné stanovisko nemôže jeho zemi osdť. Nemožno tvrdiť, že maďarská zahraní© politika sa zmenila, ale možno badať rčité príznaky, ako ono vyhlásenie o sňal, žiť s Franciou v dobrom pomere. Až dsiaľ Maďari kládli Francii za vinu všetko o, čo mu spôsobilý chyby jeho bývalých 'sojeneov. nemá príčiny byť nesijrriteľnou, Francia ale verná svojim priateľom, spojencom a muje sí sa vždy zaujímať oŕšetko, čo je podmienkou zachovania mifu na základe mierových smlúv v strenej ä východnej Európe. T áto reč je jasná a d osi t očné ukazuje na doterajší nemožný postu Maďarska voči súsedom, ktorých Francis berie do ochrany a. ktorých Vud'e vždy háj. Teda nie Francia sa bude prispôsobovf Maďarsku, ale toto musí rešpektovať smšľanie Francie.