Slovenský Východ, február 1929 (XI/27-50)

1929-02-01 / No. 27

Slovenskí)Ui/chod Ročník XI. Číslo 27. í Košiciach,» piatok 1. fehniára 1929. _________________Za 69 ha). Živnostenské dni v Twö. Sv. Martine. Turč. S v. Martin, 31. januára. Pod protektorátom a za účasti inž. Ladisla­va Nováka, ministra obchodu, dir. Milana Ho­džu. ministra školstva a- národnej osvety a J. V. Najmana, ministra železníc z príležitosti de­­nafročného trvania Slovenskej Remeselníckej a Obchodníckej jednoty bude usporiadaný dna 23. februára t. r. s jázd živnostenských družstevní­kov, spojený s dvojdenným družstevným kur­­ssom. Dňa 23. februára t. r. bude slávnostné easadmirtic kuratória štátneho ústavu pre zve­ľaďovanie živnosti a v ten deň bude zakľúčenie kurzu cukrárov týmto ústavom usporiadaného, večer divadelné představeni". Dňa 24. februára t. r. bude slávnostné valné zhromaždenie Slovenskej Remeselníckej a Ob­chodníckej jednoty, ktorá je na Slovensku jedi­ná odborová a nepolitická organizácia a ktorá sa behom dtesať rokov pričinila o to, že prišiel do platnosti živnostenský zákon aj na Sloven­sku a Pcdkarp. Rusi, že sa. buduje Štátny ústav pre zveľaďovanie živnosti a živnozáložňa, K. SOCHOR: Spomienka na najväčšieho slovenského básnika. K výročiu SO. narodenín Pavla Orszagh&~Hviezdoslava. Keby Hviezdoslav nebol zomrel 2. novem­bra 1921, bol by sa dožil dnes 80 rokov, Jemu vďačí naša literatúra za množstvo básni, ktoré majú trvalú hodnotu a sú pý­chou nášho národa. Hviezdoslav bol básni­kom veľmi plodným, lebo mal bohatú fan­táziu, a vedel vnímať všetko, čo sa okolo neho dialo. Kraje, v ktorých žil, a ľudí, s ktorými sa sišiel, vylíčil s idealizujúcou ten­denciou a zároveň sa vyspovedal zo svojej viery v skvelú budúcnosť Slovákov. Hviezdoslavovo' rodisko, Vyšnv Kubín, leží v malebnej oravskej župe. Tam jeho rodičia hospodárili ako zemani na svojom majetku. Hviezdoslav, vlastným menom Pavel Országh, bol zo troch ich dietok naj-(mladší a tiež najnadanejší. O jeho vycho­vanie pečovala hlavne matka, ale mocný vplyv mala tiež sama krásna oravská prí­roda. Sotva vychodil ľudovú školu, bol daný do Miškovca na gymnázium, aby sa naučil maďarsky. A keď prišiel do Kežmar­ku na vyššie gymnázium, hovoril už doko­nale maďarsky. Vtedy sa v ňom prebudil driemajúci básnický talent. Ale mladý Hviezdoslav neveršova! slovensky, lež ma­ďarsky. To bolo zavinené jednak maďar­ským okolím, jednak čítaním Petôfiho ver­šov. Keď dokončil šiestu triedu, odobral sa na prázdniny do svojho rodného orav­ského kraja, kde sa už o ňom vedelo, že je básnikom. Lenže oravskí vlastenci ťažko niesli, že básni maďarsky. Pod tiažou ich výčitiek a vplyvom Sládkovičových, Kollá­rových a Hoiiého básni, počal sa národne prebúdzať. A skoro nato přimknul sa už úplne k slovenskému národu a písal už skoro výhradne slovensky. Po maturite roku 1868 chcel šíudoväť bohoslovie, ale pozdejšie sa dal zapísať na právnickú akadémiu v Prešove. Tam bol vodcom slovenského literárneho krúžku, ktorý vydal zábavník „Napred”. Väčšina príspevkov pochádza od Hviezdoslava. Ačkoľvek veľmi mnoho básnil, nezanedbá­val štúdia. Keď vykonal so zdarom zkú­­šky, kratší čas venoval sa advokátnej praxi a potom sa stal šédriálnym úradníkom. Veľký význam pre neho má návšteva Pra­hy v roku 1873, keď, sa slávnostne, odha­ľoval Jungmanov pomník. V Prahe bol omámený nadšením českého ľudu pre ná­rodnú vec, a kultúrne povzbudený pred­stavením v Národnom divadle. Keď sa vrá­til na Slovensko, mal zanedlho príležitosť, aby v slávnostnej reči v Dolnom Kubíne protestoval proti, utlačovaniu Slovákov a zvlášť proti maďarizácii. Táto reč bpía prí­činou, že bol zbavený miesta v štátnej slu­žbe. Ale keď sa oženil, vymohol mu jeho tesť miesto okresného sudcu v Dolnom Ku­bíne. Toto. povolanie bolo pre neho veľmi Predný úkol nášho celonárodného snaženia. Sjwlmrtci a shaft vo vyneseni sdčasných hospodárskych aktualít v Československu. 11. P r a b a, 31. januára. Náš štát vzní- Ikoľ v>0; veľkej väčšine z tendencii pojití­­okých, z oslobodzovacieho snaženia podda­ných, utláčaných občanov v smere politi­ckom, kultúrnom, sociálnom a hospodár­skom. Politické motivovanie v utvorení Česko­­■ slovenskej republiky je preto zaiste správy , ne, ačkoľvek má samozrejme v sebe mocne prvky hospodárske a iné. Táto línia poli­tiky preniká, pravda, tiež veľmi znateľne ; celé prvé desaťročie nášho štátu. Boly rie­šené najsložitejšie otázky, ktoré boly da­né dobou a jej potrebami na jednej strane, na druhej strane potom programom oslo­bodzovania. Bola preto politika akosi jed­nostranne v prevahe nad záujmami hospo­dárskymi, ktoré boly, pravda, tiež riešené; ale najmä pokiaľ vyplývaly z postulátov politických. Posledná doba nás ale presvedčuje veľmi výmluvné o tom, že sme už vošli do éry, (ktorá bude znamenať motivovanie hospo­dárske, že sa ďalší náš vývoj štátneho or­ganizmu po politickom zaistení musí roz­širovať a prehĺbqvaf v hospodárstve, či sa týka už celej republiky československej, alebo jednotlivých spoločenských stavov a tried. A my vieme tiež, pravda, že táto ho­­ispodárskosf sa musí ukázať v projekcii a dôsledkoch aj za hranicami, že musíme skrátka riešiť otázky z hľadiska svetového. Nastupuje ono údobie, o ktorom hovoril kedysi výstižne prezident Masaryk, aby sme sa včlenili správne a zdravé do hospo­dářského zahraničia asi tak účelne a vhod­ne, ako sme vykonali, úspešne obdobný vzrast v chfade politickom. Bohužiaľ, že \ jubilejnom roku osláv získania samostat­nosti nebola pre tento predný úkol nášhc celonárodného snaženia vôbec získaná uspokojivá platforma. Bude treba viac oc nej volať, aby sa mohla uskutočniť, pokial možno len hodne spoločná spolupráca, shoda, dorozumenie vo vyriešení súčas­ných hospodárskych aktualít. Zdôrazňuje­me naznačenú kooperáciu preto, poneváč sme presvedčení o tom, že k nej musí dôjsť i cez tie chvíľkové nervóznosti a rozpory, ktoré nás nesmú mýliť a viesť k nevere, často zdôrazňované heslo služby verejno­sti nebolo ešte snáď nikdy u nás tak časo­vé, ako práve teraz. Hospodárstvo naše po ňom volá úpěnlivě a my sa iste neklame­me predpokladom, že apel dôjde ohlásil. Veď vždy nepokoj — nech to znie para­doxne — znamená blížiace sa upokojenie. A preto už máme tiež dojem, že práve te­rajšia doba naznačuje sama už akosi náš predný úkol hospodársky v sblížení sa v shode, v túžbe po poriadku a solidnosti, že sú hlavnou podmienkou zdravého hospo­dárskeho života. A nepochybujeme o tom, že k nemu by ne­viedla vášnivá snaha celého národa a ne­pochybujeme preto, že by k tomuto cicľi. nedošiel národ*, ktorý sa osamostatnil z ne­spravodlivosti a neslobody. Obeť posledných Habsburgov. Sývalý košický veliteľ poľný maršal loreevii a jeho koniec. Pri vypuknut! svetovej vojny bol veliteľom armádneho sboru v Košiciach poľný zbroj­­majster, barón Svetozar Boroevič a po mobili. zádi viedol svoj sbor na ruský front, odkial po niektorých úspechoch bol poslaný na južnj front, Hociže Boroevič bol pôvodom Horvat, nikdy sa k svojmu národu nehlásil a ostentatívne sa hlásil k národnosti nemeckej. Habsburgovia mali v ňom najoddanejšieho služobníka. Bo­roevič sa nerozpakoval hnať na jatky čsl. vo­jakov a keď ztratil na ruskom fronte 15.000 mužov, ktorí všetci padli v necelých šiestich dňoch, prejavil svoje uspokojenie a vravel, že je to najkrajší okamih jeho života. Na ital­skom fronte kázal obesiť celé desiatky če­ských a slovenských vojakov a celé desiatky našich hrdinov legionárov, ktorí sa nešťastnou náhodou dostali do rakúskeho zajatia. Boroe­vič bol vymenovaný za poľného maršala, za­hrnovaný priazňou cisára Františka Jozefa a cisára Karola a myslel, že po yojne budí povýšený do grófskeho stavu. Za svoje víťaz­stvá vďačil len šťastnej náhode a keď utrpel strašnú porážku na Piave, bol zbavený veli­teľstva a za všetky služby, ktoré Habsburgom preukázal, dostal od nich taký kopanec, akého sa ani vo sne nenazdal. Cisár Karol nepripí­­sal mu k dobru, že vešal našich legionárov a neprijal ho ani v slyšani. Boroevič márne sa namáhal, aby získal predošlý svoj vliv a po­stavenie, ale márne. Po prevrate požiadal ju­hoslovanskú vládu, aby sa smel usadiť v Zá­hrebe, ale Horvati sa od neho s opovržením odvrátili, poneváč biedne zradil svoj národ. Maršal Boroevič ztratil svoj majetok v rakú­­sko-uhorských válečných pôžičkách a Habs­burgovia nedali mu ani toľko, aby aspoň raz za deň mohol sa najesť. Zadlžil šá a zomrel v najväčšej chudobe v Celovci. V ostatných dňoch svojho života trpko si sťažoval na nevďačnosť Habsburgov, ale za­budol, že ako zradca svojho národa lepšieho osudu nezasluhoval. Niekoľko číslic o Slovensku. Zaujímavý obraz. - Neškodilo by uvažovať. n. Košice, 31. januára. O pome­roch hovoria vždy srqžumiteľne číslice Rozprávajú nielen o zaujímavostiach, ale hovoria pravdu a poskytujú • obraz, k to r j bez nich nie je si vôbec možné predstaviť Práve vydaná publikácia štátneho štati­stického ústavu je toho jasným dôkazom. Nás zaujíma zvlášť s ohľadom na Sloven­sko a preto sa spýtame aspoň niektorých v nej uvedených číslic, čo nám povedia c našej krajine. ¥ prvom rade sa dozvedáme, že na Slo­vensku je v poľnohospodárstve činných 751.778 osôb, v priemysle 237:196, v ob­chode, peňažníctve a doprave 87.336, v štátnych a verejných službách a vo voľ­ných povolaniach 87.182 a v samostatne vykonávaných službách, do ktorej kategó­rie patria súkromníci, penzisti, študenti, veštkyne, kajkliari, žobráci a pod., 125.382. Netreba sa obávať, že z tpboto posled­ného počtu je snáď väčšina veštkýň, vešt­cov, žobrákov a vôbec takýchto „voľných” povolaní, lebo veštkýň, kajkliarov, kočov­ných hudobníkov má síce Slovensko viac ako Čechy (3221), ale predsa len 3550. Podobne má viac kočovných cigánov, a síce 2597, kdežto české krajiny len 379. Pred českými krajinami (836) napredu­je Slovensko vo vinárstve, ktorým sn za­­mesťnáva 4688 osôb, v dolovaní rúd, pri ktorom oproti českvm kratínám (6220) ora orie u nás 7270 osôb a v ťažbe nafty (56) 370. Z druhých oborov je na Siovepsku veľmi málo zastúpená výroba hudobných nástrojov. Kdežto v českých krajinách za­oberá sa touto 5251 osôb, na Slovensku len 59. Tak je ai pri obrábaní a ťažení draho­kamov. Na Slovensku je zamésfnnnv touto prácou iba jediný človek, y českých kraji­nách 882 osôb. Z iných oborov zamestnáva na Sloven­sku sklárstvo 2391 osôb, chemický priemy­sel 4576 osôb, drevársky 24.525 osôb, pa­piernický 5014 osôb, textilný 10.705 osôb (v českých krajinách 268.302), kožiarsky 4833 osôb, odevnioky 43.605 (v českých krajinách 311.243), priemysel potravinár­sky 26.490 osôb, a z toho najviac miynär­­skv 8286, zato pomerne málo sýrařský a miiekarský — 287 osôb. V liehovarníctve je zamestnaný oproti 6199 osobám v če-­ských krajinách,-1079 osôb na Slovensku, Rubrika verejnej služby a voľného povo­lania nám hoýorí, že popri 11.612 osobách, zamestnaných v cirkevných.službách v če­ských krajinách, je týchto na Slovensku 4201, maliarov a sochárov, je u nás 70, v českých krajinách 1237, spisovateľov, no­vinárov a súkromných učencov 221, kde­žto za Moravou ich majú 1702. Hercov, hudobníkov a spevákov máme už viac, a síce 1664. Ďalej máme 54.234 súkromní­kov, 10.447 penzistov, 1067 invalidov, 2266 žobrákov. Náhodile vybraných niekoľko týchto čí­siel dáva nám možnosť urobiť si predstavu o niektorých zjavoch v našom živote a sú­časne premýšľať o tom, akým smerom by bolo treba k prospechu Slovenska zariadiť ďalšiu prácu. Celá" publikácia štátneho šta­tistického úradu vôbec je veľmi dobrou prí­ručkou pre stanovovanie reálnych plánov. 0 šustra. Zatiaľ čo učeň „spravoval” moje jediné topánky a ja som čakal zobutý, majster Ni­kola spozoroval, že sa hanbím za svoju chudobu. „Tak je to s každým žiakom”, počal tna utešovať.' „Bol som tiež žiakom. Nie taký, ako vy, ale chodil som do škôl a prebi­ia.l sa__” Tu sa trošku odmlčal, pohliadol na mňa a na učňa, a pokračoval: „Ale vyhodili ma „A nre’o, pán majster?” odvážil som Sa: ho spýtať. „Chcel som vyrovnať krivú rieku ... Pane môj, to je dlhý príbeh, ale skrárim ho.,, A tv, dieťa, spravuj a nepočúvaj”. Skrútiac si cigaretľu, počal: „Toho kamaráta, k vôli ktorému scmi to utrpel, som poznal už od dávna z hier. Aby som vám pravdu povedal, nemal som ho rád. Nemôžem vám presne povedať orečo, ale skrátka, nehodili sme sa k sebe. Bola v tom snáď spoločenská nerovnosť. On bo! roľnícky syn, ia chudobný... Nazval som ho „vodníkom”, pretože mal veľkú hlavu, takú hiavizňu a vždy trošku vlažné oči a na tvári výraz človeka, ktorý práve vyšiel z

Next