Slovenský Východ, apríl 1929 (XI/78-101)
1929-04-03 / No. 78
SlovenskúIfljcfiod Bočník XI. Číslo 78. ¥ Košiciach, v streda 3. apríla 1929. _______________Za 60 hal. Slovensko nebude ukrátené. Prezident Drobný o zemskej samospráve. Košice, 2. apríla. — Krajinský prezident Drobný poskytol rozhovor redaktorovi „Slováka”, hlavného orgánu slovenskej ľudovej strany, v ktorom zdôraznil, že krajinský úrad pracuje s krajinským zastupiteľstvom a jeho výborom v absolútnom súlade. Dosiaľ nebolo žiadnych rušivých incidentov, lebo všetci zástupci dobre chápu svoju zodpovednosť. Ohľadom rečovej otázky budú dodržané právne normy, čo iste uznajú aj zástupci maďarskí. Pokiaľ sa týka návrhu ministerstva vnútra o snížení rozpočtu, nemožno hovoriť o voľakom „spore”. Záležitosť bola už dohovorená s ministrom vnútra černým, ktorý uistil zástupcov krajinského výboru o úplnej snah« vlády napomáhať samosprávny rozvoj zemí. Nevie sa ešte. ako bude rozdelený štátny vyrovnávací fond, ale sú záruky, že Slovensko nebude ukrátené. Veľké ťažkosti rob: nedostatok úradníciva v službe konceptnej a technickej. Preto čaká en na revíziu systemizácie. V nižších kategóriách zamestnancov je prebytok. Systemizáda sama nepomôže, ale kvalifikované sily sa musia aj samotné hlásiť. Nepredpojate treba uznať, že politická správa už dávno ovládla začiatočné ťažkosti orgáni začne a že v celku niet ani zásadných, ani iných sťažnosti proti bežnej agende a úradovaniu, ktoré je normálne. Veľkonočný šport. Zahájenie footbaltovej sezóny v Košiciach. — NMSE. Budapest vitazí v Košiciach nad TSrekvés Košice 6:1 a nad KAC. Košice 1:0. — Ťažká porážka ČsŠK. Košice v Prešove. — Slavia Praha porazená vo Viedni od Admiry 0:1, víťazí však nad WAC. Viedeň 2:0. — Hungária víťazí nad Spartou Praha 2:1. — Druhý deň Sparta remisuje s Ujpesti 1:1. — Ostatné československé mužstvá v zahraničí docieľujú dobrých výsledkov. — III. okr. Budapest porazený v Prahe od DFC. Praha 2:3, remisuje však s Bohemians 1:1. — Meteor Praha VIII. porazený v Žiline 2:4 a 1:2. — Footballové zápasy v Bratislave, Brne, Moravskej Ostrave a inde. Rozklad v komunistickej strane Dôsledky moskevských diktátov. - Náš robotník nie je živtica mŕtvola. II, Praha, 2. apríla. —Komunistická internacionála a rudá odborová internacionála majú asi z našich komunistov malú radosť. Nie je tomu tak dávno, čo „Kí” a ,,'ROi” ukladaly našim komunistom, aby sa čím skôr zbavili tak zvaných ; likvidátorov. Nové vedenie KSČ. malo.sa čulé k dielu. Vyhadzovalo kde-koho tak dôkladne, až dnes komunistická: internacionála i rudá odborová internacionála plačú nad tým, koľko škôd mladí „vodcovia” Gutmann. Slánský, Go t w aid narobili v tak krátkom Čase. Preto sa usilujú „Kí” i „ROI” zachrániť, čo zachrániť možno. Tak v Prahe,. Berlíne a snáď aj inde robia sa pod patronanpiou „Kí” a „ROI” pokusy o smierenie rozvadených stúpencov Haisa a Zápotockého, Jílka a Ha ken a. Alt už je neskoro na štepovanie. Trhlina komunistickej strany je tak dôkladná, že j ľ asi už nik nemôže zalepiť. Najmenej sa tc podarí moskevskej komunistickej internáciônále alebo moskevskej rudpj odborovej internacionále. Keď neberieme v úvahu osobný moment, totiž to, že tí z Moskvy, ktorí mali rozhodovať o osudo’ch nášho komunizmu, veľmi málo,rozumeli diiši nášho robotníka. Vec má svoje hlbšie korejte. To, čo sa robí v našom komwkííw, nie Je nič inšieho, ako dôsledok toho, že komunistická internacionála a rudá odborová internacionála pokusily sa u nás pěstovat niečo, čomu sa u nás nedarí: Rudá odborová internacionála chcela komunistickému robotníctvu vnútiť také formy odborár*skyCh. metód, ktoré sa na maše.pomery vôbec nehodia. Aj keď rudá odborová inter Maďarsko proti ducha Kossuihovmu. Reakcia v „ostrove slobody“. - Požiadavky na vláde. e. Búda p e š ť, 2. apríla. ;— V týchto íftoch poriadaia maďarská sociálna demokracia rôzne oslavné prejavy, pri čom boly ilavné požiadavky sociálne-demokratiokého arogramu shrnuté do dvanástich bodov, itofýph splnenie je požadované od maďarskej vlády. Výpočet toho, čo žiada maďarská sociálna demokracia, jasne poučuje o povahe terajšieho maďarského režimu, žiada sa sloboda tlače, vyučovania, sloboda sh-romažďovania a všeobecné volebné právo, teda zásady dávno už uvedené do života v iných kultúrnych štátoch. Ďalej sa žiada rovnosť pred zákonom, boj proti vzrastajúcej emigráci, sociálne zákonodarstvo, boj proti kartelom, proti nezamestnanosti, zavedenie porotných súdov, riadne normalizovanie mzdy a . konečne, aj. hlasovanie l’u-. du o tom, aká má byť štátna forma maďarského štátu. Všetky tieto požiadavky, vynímajúc otázku kartelov a otázku grácie, mala na programe maďarskej emiuž Kossuthova revolúcia v roku 1848 a niečo z nich bolo na krátky čas aj uskutočnené. Nový maďarský režim stále agituje v cudzine s Kossuth ovým menom, ale doma darmo vymáha maďarská strana uskutočnenie jeho ideálov. Pozoruhodný diplomatický úspech Juhoslávie. Prakwapenie v Maďarsku. - Sklamania repšzlúnistov. — Itália má pomáhať. d. B u d a p e š ť, 2. apríla. — Maďarská reréjnosť veľmi napnuté pozoruje zahraničaé vzťahy svojich súsedov, predovšetkým Itátov Malej" dohody. V poslednom čase v aopredí maďarského záujmu stály najmä juboslávia a Rumunsko. Československo má svoj pomer k súsedným. štátom, s výnimkou Maďarska, viacmenej rozriešený, ale situácia na Balkáne nie je taká jasná a Maďari pochopiteľne dúfali, že eventuelnými spormi medzi balkánskymi štátmi bude len posilnené maďarské stanovisko. Tento vzrastajúci záujem o balkánske veci je konečne aj v shodě s posledným Rothermereovým prejavom v „Daily Mail”, ktorý môže byť pokladaný nielen za tlmočenie autorových názorov, ale aj za výraz maďarskej nálady. Rothermereov útok sa tento raz neobracal proti Československu, ako to bolo prv, ale predovšetkým proti Juhoslávii a Rumunsku, a to s neobyčajnou prudkosťou. Tým väčší význam má preto podpísanie grécko-juhoslovanského priateľského paktu. je dobre známo, že v tomto dôležitom diplomatickom akte sa Juhoslávia s Gréckom vzájomne zaviazaly, že budú hájiť status quo. Tým sú maďarské revizné snahy Gréckom priamo odmietané. Venizelova. vláda želá si pn-... všetkým mier, ako boli ustálený povojnovými mierovými smluvamš. Maďarská tlač je nútená uznať, že Juhoslávia dosiahla pozoruhodného diplomatického úspedhu. Aj oficiálny „Pester Lloyd” napísal, že podpísaním grécko-juhoslovanského priateľského paktu kráľovstvo SHS. zmarilo eventuelně svoje obkľúčenie nepriateľskými štátmi. Konštatuje sa, že Grécko sa stavia proti revíznym snahám. Tie živly, ktoré sa spoliehaly. pri revízii trianonského mieru na pomoc i nezúčastnenej Európy, sú zase o ilúzie chudobnejšie. čím väčšie sklamanie utrpelo Maďarsko v poslednom čase, tým smelšie nádeje sa vkladajú do návštevy talianskeho, štátneho podsekretára Grandiho, ktorý má prísť 21. apríla do Budapešti. Ačkoľvek Taliansko už niekoľko razy svojim jednaním dokumentovalo, že Maďarsko skladá do talianskej podpory svojich nárokov priveľké nádeje, predsa aj, teraz píše maďarská tlač o tom, že v Budapešti bude v apríli podstatne prehĺbené maďarsko-tälianske priateľstvo a maďarská vec že bude na svetovom fóre zase posilnená. Budúce týždne ukážu, nakoľko boly tieto nádeje oprávnené. nacionála chcela dať odborovým . organizáciám komunistickým rysy a tvárnosť revolučné, nemala zabudnúť, že aj pre revolúciu a revolučnosť niet žiadnej zťrnulej šablóny. Náš robotník je celkom iný, ako robotník ruský a keďže naši komunisti poslušne prikyvovali ku všetkému, čo sa im nariadilo z Moskvy, potom to ďaleko ešte neznamenalo, že náš robotník tieto metcdy, ktoré sa mu doporúčajú z Moskvy, berie za svoje. Je ironiou, keď komunistická internacionála a rudá internacionála chcú slepovat u nás komunizmus, lebo ona samotná je v prvom rade vinovatá tým, že komunizmus sa u nás dostal do závozu. Osvedčuje sa to staré: kto seje vietor, kľudí dážď! A u komunistov začalo teraz silne pršať! Československo príkladom. šice. 2. apríla, O verejných knižniciach v Československu píše radca dr. M. Strauský, vo viedenskej revui „Nachbar”, rozvinúc najprv úvodom dejiny verejných knižníc od najstarších dôb. Vykopávkami v Alexandrii boly objavené staré knižnice. Tisíc rokov pred Kristom sriadil farao Oxymanidras knižnicu, ktorá niesla nápis „Svätostánok duše”. Pred mnoho tisícmi rokmi písali Číňania na dreve a látkach, Indovia na medi, koži a palmových listoch; Boly, písané diela na pruhoch papyrusu- v- Egypte. Gré’kovia a Rimania mali knihy vo vážnosti. Za cisára Augusta baly prvé verejné knižnice v cjirámkoch, za Hadriana boäo ich 300 s nápismi „Ozdravovňa duše”. Výroba pa''pieruž haňdtov.a vynáfe kníhtlače, postavily knihu ako kultúrneho činiteľa vysoko. Francúz Fagnet v „L’art dé lire”, žiadal, aby každá obec mala knižnicu a nemecký spisovateľ Jakub Wassermann, vyhlásil knihu za nutnost’ a duševnú potravu, ktorá dáva pocit slobody. Pred Frácechfivý môže byt zamestnaný vo vlasti. Niet nezamestnanosti na Podkarpatskej Rusi. Hľadajú sa tisíce robotníkov. K ú šice, 2. apnla. — V poslednom čase vyskytujú sa v časopisoch zprávy o biede, hlade a nezamestnanosti horského obyvateľstva na Podkarpatskej Rusi, ktoré, ani v jedinom prípade neodpovedajú pravde, lebo každý práceschopný a prácechtivý občan môže obdržať hneď zamestnanie vo vlasti, rešp. v celom území ČSR. O bezpodstatnosti týchto zpráv svedči, že zemský úrad práce pre zemedelské a lesné robotníctvo hľadá na Podkarpatskej Rusi, Slovensku a celej republike 1750 lesných robotníkov pre lesné manipulácie v týchto zemiach. Ďalej je tu možno umiestniť väčší počet slobodnej čeľade a pracovných síl obojho pohlavia u hospodárov v zemiach českých. V ostatnom čase sa hľadá pre štátnu lesnú správu v Stavnom, okres Veľká Berezná, 400 lesných nádenníkov na výrobu bukového palivového dreva za mzdu 8—10.50 Kč od jedného kubického metru palivového dreva. Okrem toho zadá sa hneď výroba tak mäkkej ako aj tvrdej guľatiny. Správa štátnych lesov vo Veľkej Bereznej a Kostrmej príjme 300 robotníkov za tých istých podmienok. Správa štátnych lesov v Antalovciach príjme 200 robotníkov za tých istých podmienok. Taktiež aj súkromné, podnikateľské firmy, ako aj píly, hľadajú veľké množstvo lesného robotníctva, o ktorom svedčí žiadosť drevárskej akciovej spoločnosti vo Vyškove o prijatí 400 lesných robotníkov za obvyklých, hore citovaných podmienok. Ďalej súkromná továreň na suchú destiláciu dreva „Szolyva” vo Svaljave hľadá pre svoju lesnú manipuláciu vo Veľkej Poliane na 400 lesných robotníkov pre výrobu paliva za plat 8—12 Kč za jeden priestorový meter. Aj slovenské firmy hľadajú značný počet robotníctva. Je toy prvom rade riaditeľstvo kompossesorátu Oravského panstva v Podbieíí na Slovensku, ktorá zadá spracovanie 18.000 priestorových metrov za obvyklý plat; ďalej štátna.lesná správa Ptíče príjme stále lesné robotníctvo pre celoročné manipulácie dľa kolektívnej dohody, platnej v Čechách. Neustále objavujúce sa zprávy o biede, hlade a nezamestnanosti na Podkarpatskej Rusi a Slovensku sú všetko nepravdivé a treba pri uverejňovaní podobných zpráv postupovať veľmi obozretne. JEANNE GASTON LEROMFOVÄ: Montmartre a jeho kabarety. Mladé dievča z najlepšej talianskej rodiny mi kedysi povedalo: „Nepoznám Paríž, ale pôjdem tam až potom, keď budiem vydatá, poneváč chcem vidieť všetko” Pýtala som sa jej: „čo je to, čo chcete vidieť v Paríži a čo podľa svojho názoru nemôžete vidieť ako slobodné dievča?” Začervenala sa, v jej očiach ša zablysklo. Po Chvíli povedala: „Ach, Montmartre a jeho kabarety!” Teda to je sen mladého dievčaťa, cudzí nk y, ktorá nepozná Paríž. Kúzlo hlavného mesta Francie nezáleží ore ňu v jeho divadlách, mUzeumoch, pamiatkach atď„ ale v Montmartre; a jeho kabaretoch, čudné... a smutné ... najmä pre ňu. Pokúsila som sa vyviezť ju z tohoto bludu, ale márne. Ovšem, Paríž nemusí vyhlásiť, že Montmartre nepozná a aby si myla ruky, pokiaľ ide o jeho hriechy. Ale Montmartre nie. je Paríž. To je fakt, ktorý — tým som si istá