Slovenský Východ, máj 1929 (XI/102-124)
1929-05-01 / No. 102
Slouemký Východ innrrn— mini _ , ....w—■■«miuhi iw iiwim oř "T—» Bočan XI. Číslo 102__________ť Košiciach, v stretiu 1, mája 19Z9. Za M M BRAŇO JAMNICKÝ Poézia mája. U nôh mladej devy halúzka vŕby kvitnúť počala a trávnik prestrel zelený koberec pre biele panny s červeným klobúčikom: to hrdé hlávky pampelíšek na ples sa chystajú! Nad brehom tíš, nového taju rozoslal blatúch plačlivý, I vonný kosatec s vŕšku sa smeje a všetko, všetko si nového mája pesničku, peje. Bo v máji delí sa srdce o všetko, ^ máji i temná muka zqpučí na zlatej slnka obruči side samo — len aby sa naša mládež na všetko mohla pozerať jasným, neotráveným pohľadom, vidieť tu svoj úkol a s chuťou sa do neho pustiť cez všetky prekážky. .My touto všednou skutočnosťou nepohrdáme, nám je sama sviatkom, pretože v nej žijeme a svojím životom a prácou je máme pretvoriť, zkypriť a spracovať, aby vydala zo seba všetko, čoho je treba nám i naširr deťom. Sviatok práce — to je nie oslava niečoho vzdialeného a budúceho, ale vi'era % túto našu prácu dnešnú a každodennú. \ nej máme istotu, že nech .príde čokoľvek budeme tu vždy stáť pripravení, aby sm< každý svoj údel, trebárs sebaírpkejší, premenili v požehnanie sebe i budúcim, 1. máj. Košice, 30. apríla. I sviatok sa v živote ľudskom opakuje, nie'je vždy ro vnako svieži a skvelý, nezostáva nedotknutý pravidelným opakovaním, je akousi o málo jasnejšou všednosťou. Raz nám bol udalosťou, na ktorú nikdy nezabudneme, ale čím viacej spomíname,. prekračujeme tými spomienkami len rad kľudnýc-h rokov — lebo v tom je sláva a veľkosť událostí, že sú neopakovateľné. Pred rokmi robotnícky 1. mája mával vždy nové napätie v tom, že bol. čakaním udalosti, ktorá iba nastane; ale keď máme byť úprimnými, dnes i strany socialistické slávia v ňom udalosť, ktorá sa. už stala a i ktorej je treba len stále viacej čerpať. í naši komunisti, nech by si viac a viacej vyznávají revolúciu, ťažia vlastne tiež len t udalosti minulej, z ruskej revolúcie a. ich spôsob oslavy nelíši . sa ničím viac od iných, než rečnú trochu radikálnejšími — k ľud n osť a pravidelnosť, naprostá nevynímočnosť tohoto dňa je všeobecná. Sme v uvedomelom a oslobodenom storočí, v ktorom sa nerobia zázraky, v ktorom všetko vyrastá z drobnej, usilovnej, programovej práce krok za krokom, a keď sa konečne niečo prevedie túžobného a nového, nie je to náhly, převratový výboj, ale len súhrn a výsledok všetkej trpezlivej práce každodennej. í s 1. mája spadla -román t tiká veľkého prevratu, je to sviatok práce, nie už revolúcia, a keď trvá v ňom sila spomienky na májové zástupy a manifestácie z konca války, je to len tá potrebná istota, ktorej je nutno držať sa, že práca prináša ovocie, že trpezlivosť je niečo platná, že snahy dosplévajú k cieľu, že nádeje sa splňujú. My všetci veríme, že táto skutočnosť je dostatočná pre všetky naše úsilia, že je ešte čerstvou, plodnou pôdou. Z tej skutočnosti chceme prácou dobyť svojich práv — to sa však nestane v jediný deň, najmä nie v deň slávnostný a sviatočný. Preto vlastne napriek tej oslave ponáhľame sa zase k práci. Načo by sme sa mali ľakať toho, že tento sviatok snáď zovšednel, keď sa ; všedného dňa a jeho vytrvalých prác neľakáme? čo v ňom zbýva nevšedného, to je májové obrodenie života v prírode, ktoré v nás prebúdza túžbu, tiež oživnúť novými miazgami, novou mladosťou. Hovorievalo sa, že demokracia je už stará a dožitá, vyčerpaná — áno, tu treba nových síl, nových štiav, novej odvahy. A že by ich v národe už nebolo? Áno, práve tá. umdlenosť pripravila im pôdu, práve po zime musí prísť nové jaro, ktoré je vždy novou udalosťou,., koľkokrát’ by sa opakovalo. To zostáva sviatočné, tá túžba po nových silách ,po obrodení, po naplnení starých foriem novým životom. Je to sviatočnosť tichá a akosi do seba vnorená, aie nemôžeme myslieť na' inú. Znavily nás snáď mnohé politické' praktiky, však čo už dožilo, to Alegória sviatku Práce. F. L-EITL Bal prvý máj uReÍ prvý máj, bol lásky čas.. .” Ako sa tie slová zdajú banálne, milý čitateľu! Dnes. v dobe moderných zázrakov, v dobe mikáda a krátkych sukieň a ešte kratších rnrávov písať takto, ako kedysi veršoval'Karol Hynek Mácha, náš nesmrteľný romantik, nie — to rozhodne nejde! Sentimentalita stranou! Prvý máj je ipredovšetkým . sviatok — náš! A koho?'Predtým, dávno pred vojnou, vedelo sa, čí je to sviatok a maďarské, a rakúske vlády, malý z neho veľký strach a preto vždy volaly vojsko do zbrane. Prísna pohotovosť bola vo všetkých kasárňach, lebo robotníctvo zastavilo prácu a išlo s rudými zástavami na ulice. Vtedy to bol sviatok ozaj len sociálnych demokratov. Dnes je to všetko voľáke inšie. Prvý máj patrí pomaly všetkým. Na jednej strane pôjde sprievod s červeno-bielymi klincami, na druhej s červenými, za hodinu nato pôjde zase s červenými, ale aby sa to n oplietlo, bude do toho červeného klinca vpíchnutá alebo hviezdička, alebo malý kosák a kladivo, potom zase pôjde sedliacky ľud a ponesie zelené korúhve a bude mať iné klince. Potom pôjde strana ľudová. Každý príslušník má biely klinec, ako padlý sneh. Potom pôde strana------------. Ale to som sa už zobudil, Kdeže, toto bo! ale strašný sen! Len si všimnite prírody. Prosím, aké ie to krásne z jara na lesnej lúke, alebo pašienke, keď z mitisovej zelene vyrazí plno belostných sneženiek alebo dokonca aj narcisov. To sem rozhodne ale nepatri. . : Ležal som na posteli, a preberal ďalej svoj sen. .Ten začiatok feuilletonu sa mi len sníval. Hrúza, pred tými ďalšími stranami a karafiáty ma prebudily. Premýšľam, lámaní si. hlavu, a nemôžem sa konca domyslieť. To mám strán a straničiek!. A teraz v poslednej dobe u každej veľkej strany, ešte vypučaly. nové rnlázy. To je hrúza! Rozhodne nemôžem spočítať ani tie partaje, čo- aby som ich podelil všetkými barvami karafiátov. Z muky ma vyslobodí myšlienka. Prvý máj patrí, všetkým, veď je to predsa, štátny sviatok. Koľko táborov, sprievodov a práporov bude, to je úplne ľahostajné. Obchodníci umelými kvetinami a tiež aj páni záhraníci, aby to jaro sľubnejšie začínalo, vymysleli si, že musia sa hneď na začiatku mája robiť ešte slávnosti matiek. Každej mamičke potom synáčkovia musia kúpiť či už celú kyticu, alebo len kvetinku. To sa bude riadiť asi vreckom? Lenže si myslím, že, poľné kvety, nebudú sa smieť, ako dárčekjí pre mamičky používať? To by sa iste naším záhradníkom nepáčilo. Oni beztak nadávajú na tú dlhú zimu, ktorá im všetko v záhradách a v skleníkoch zničila. Tie mrazy im aj ružičky počuchraly. Á teraz to jaro je také studené, že nemožno ešte nič na záhradách robiť. Majú to tie záhradníci trápenie. Ale nielen záhradníci z povo- Odborníci a pliííKovli. Košice, 30. apríla, Nechceme sa zaoberať merítkom problému reparačnej konferencie, ale chceme poukázať .na zaujímavý hospodársky fakt. Novým činiteľom medzinárodnej politiky po vojne etal >sa hospodársky expert. Súvisí to ,s okolnosťou, že poválečná diplomacia cez všetky svoje vady prestala sa točiť výhradne okolo otázok prestýžnych. S touto stúpajúcou vecnosťou medzinárodného života súvisí aj zjav iný, totiž zvýšený vliv žurnalistiky. Diplomacia nie je už vecou čiernych kabinetov. Možno dokonca hovoriť do istej miery i o autorite žurnalistovej, ovšem musí to, byť žurnalista,' ktorý je osobnosťou, ktorý je informovaný a. je vzdelaný a vážny. Expert stal sa však v poslednej dobe vôbec najyljvnejším činiteľom zahraničnej politiky, takže zatlačil i diplomata. Ostatne ani moderného diplomata nemožno si myslieť bez istých znalostí, ktorých pred válkou musel mať diplomat. V aktívnej diplomácii je dnes aj vo veľkých štátoch činných omnoho viacej mužov, vyšlých z kruhov vedeckých a novinárskych, ako priamo z „kariéry”, táto' dôvera v expertov však pri terajšej konferencii utrpela trhlinu. Ukázalo sa v Paríži, že experti sami vedia veľmi presvedčivé navzájom diskutovať, aie že sotva dojdú k d á kému výsledku, ktorým by bolo možno rozotnút gordický uzel. Odborník ponajviac veľmi mnoho vie. Mnohé vedenie potom robieva ľudí skeptickými i umieneňými a skeptik sa vôbec ťažko rozhoduje i dohaduje. Preto je znovu apelované na politikov a na štátnikov. Tento prípad je svrchované poučný potiaľ, že ukazuje, ako schopnosť politická je iného druhu, než schopnosť vedeckých pracovníkov, sebalepšie informovaných. Tým nie je řečené, že by vedeckí pracovnici a odborníci nemohli mať a že by nemali schopností politických. Ale tieto politické schopnosti sú iného rázu a iného druhu, ako schopnosti, odborné. To je tiež.jeden z veľkých argumentov proti „stavovskému štátu”, ako bo sriaďuje Mussolini. Fašistický parlament je v podstate parlamentom stavovských komôr. Zdalo by sa teda, že je to zastúpenie oriamb ideálne, pretože každý odborný a kultúrny záujem bude zastupovaný odborne. Ale zkúsenosť ukazuje, že skutočnú politilahia. ale aj domáci záhradkári a vôbec všetci pestŕtelia kvetín. Ja neviem, ale myslím, že tohoto roku všetký kvetiny zahynuly. Každý záhradkár kuká neustále na tú záhradku a je smutný. Taká bola zima, pôda je celikom zmrzlá a ešte teraz vo dne je chladno a v noci sú mrazíky. A pracovať nemôžeš a semeno i keď je zasiate, sa takto ani nehne. Sádzanjčky ešte zo skleníku nesmú von. Slniečko je také slabé. To asi robia tie škvrny na ňom. Bolo by bo treba trošku vyčistiť sidolom. Teda s týmito kvetinami na prvého mája to nebude valné. Ešte tak maňušky by boly. Dáke tie jehnedy by sa tiež našly, ale s fialkami, sněženkami a petrfcľúčami to bude špatné. Kvetiny skromné a vonné fialky _ ä belostné sneženky, to všetko je dekoráciou toho druhého verša „bol lásky čas .. Ako keby v inom ročnom období, alebo v inom mesiaci a dni lásky, nebol čas? Láska je krásna hračka pre mladých ľudí a mái má asi tú privjlej, že je ozaj ^mesiacom lásky. Snáď prebúdzajúca sa príroda prebúdza v mládeži do šesťdesiatich tie podivné city, ktoré sa nazývajú láska. Niekto tomu hovorí nemoc, niekto bláznovstvo. Niekto hovorí, že žiaden vek pred ňou sa neochráni, ba ani žiadne doktorské diplomy. Toto najmä dobre vedia žeňy. ženy a máj? Bože, ženám všetko toto, čo píšem o láske, je už dávno všedné. Láska, a v máji, ťo je ženina abeceda. Veď celý jej život je láska. A keď nie je, tak žena usychá túžbou- po I. MÁJA Hrlsko KAC. GsŠK. KOŠICE - KAC. KOSÍCE. Predzápas: 6ŠK. Košice il. - Tôrekvés Košice if o 4« h. edpel. o 2» h. edpof.