Slovenský Východ, január 1930 (XII/1-25)

1930-01-01 / No. 1

Novoroční artádny rozkaz. 11, Prha, 31. decembra. Minister Národnej obny dr. Viškovský vy­li k Novému roku arminy rozkaz, v ktorom a vraví: „Naplnený radosťou aiýchou nad pokrokmi mády, pozdravujem Vána prahu Nového ro­­a očakávam, že armá», tešiaca sa aj naďa­­j priazni a podpore vškých ústavných čini­­ďov, pokračuje tiež saa neúnavne aj v no­­wn roku v pilnej práci duchu svojho vrchné­­> veliteľa, plniac svoj«rásne poslanie, aby >la bezpečnou záštitou šetkým občanom. Vojaci! Vy ste povolá slúžiť republike a komu inému, než repulxe. Republika', ktorej ozpečnosť a mier je svemý vašej obrane, je soločná všetkým, ste vici jej rovnocennými učanmi bez rozdielu nárinosti a povolania a njdete v nej všetci spra>dlivú záštitu. Slúžte rpublike verne a keď Ide treba, bráňte ju dnate a ona, kedykoľv« bude treba, ochráni se vás. Prajem všetkýi príslušníkom armá­­dr v Novom roku mnohodaru.” K narodeinám majstra Mera. ČTK. P r a a, 31. decembra. Minister školstva a nárnej osvety dr. Ivan Derer zaslal včera majstri J. B. Foersterovi v deň jeho 70. narodení blahoželajúci dopis, ’ u ktorému bol priloženýestný dar. W Číslo za 40 halierov. 'W Memorandum Význam tejto vysokej školy - Prekážky, ktoré treba prekonať Otázka vybudovania vysokej technickej školy v Košiciach neprestala byť aktuálnou a východoslovenská verejnosť na ňu neza­budla. Oficielná „československá republi­ka” k tejto významnej veci napísala: „Ako sa zdá, hnutie, ktorého cieľom je rýchle vybudovanie techniky v Košiciach, znovu oživuje. Vlastne ani neutuchlo, lebo najmä východoslovenská verejnosť mnoho sľubuje od sriadenia druhej vyso­si kej školy, ktorá má byť akosi doplnkom Bratislavy a vzpruhou k oživeniu výcho­doslovenskej metropole, ktorá nesporne zavedením zemského sriadenia mnoho utrpela. Tak vlastne regionalistické snahy najviacej tlačia na brzké vybudovanie techniky v Košiciach. Pravda, sú-tiež dô­vody iné, vecné a praktické. V týchto dňoch bude zaslané o tejto veci rozhodu júcim kruhom pražským memorandum, v ktorom bude zdôvodnená nezbytnost za­loženia vysokej technickej školy na Slo­vensku. Memorandum bude spísané vyni­kajúcimi pracovníkmi slovenskými, politi­ckými, hospodárskymi, vedeckými a kul­túrnymi. Zaujíma nás otázka založenia slovenskej techniky z niekoľko dôvodov, Toto dovŕšenie školskej pečlivosti o Slo­vensko bude mať nesporne veľký význam pre slovenský verejný život, pravda, keď bude dostatočne zabezpečené vybavenie vysokej technickej školy učiteľskými sila­mi a ostatnými prostriedkami vysokoškol­skými. Spýtali sme sa vynikajúceho tech­nického pracovníka na jeho názor na pô­sobenie tejto novej vysokej školy. Bolo nám řečené, že sriadenie techniky je pre slovenský technický život nezbytné. Ide len o to, vravel náš informátor, či už teraz sú dané všetky podmienky pre zdarné pôso­benie školy. Vraví sa, že sú. Pravda, ná­deje, že nová škola bude môcť zažehnať krízu, vznikíú nedostatkom technických síl, treba pokladať dočasne za premrštené. Tu treba čakať roky, než v tomto smysle bu­de možno pozorovať účinky školy. Istou ťažkosťou je otázka učiteľských síl. Slo­venských vedeckých pracovníkov je veľmi málo. Bude treba siahnuť zase do Prahy a do Brna. Pravda, bude treba zjednať no­vým učiteľským silám kľudné pracovné podmienky. Košice sú od centra republiky ešte ďalej, ako Bratislava, a prekážky, ktoré treba prekonávať v Bratislave, v Ko­šiciach budú ešte väčšie. Prvou podmien­kou zdarného pôšobenia novej školy bude radosť z práce. Keď nebudú radosti z prá­ce a keď nebude dosť podmienok k neru­šenému výkonu učiteľskému a vedeckému, bude'nová technika živoriť.” Kruhy, ktoré sa touto otázkou zaoberajú, ako aj — samozrejme —- východoslovenská verejnosť, urobia iste všetko, aby ťažkosti boly odstránené. o technike v Košiciach. Jase narodil hospodárstvo v minulom roku. výroba prieyselná udržala svoje tempo temer na tej - istej drovni ako vlani. Hospodárska biianú československej publiky bude i za tenorok uspokojujúca, ébude to bilancia rokivypiatej konjunk­­ry, ako tomu bolo -s üku 1927 a 1928, ;bude to však tiež bilaria hospodárskeho jklesu. V dobe tiesnesvetového trhu, v )be zostrenej konkurene, v dobe stup­­>vaného ochranárstva v dobe ťažkých ispodárskych otrasov, Tade štátov poda­lo sa čsl. hospodárstvwdržať aktivitu a chovať výrobu temerv nezmenšenom zsahu, prekonať perity kritických zá­­vatov medzinárodnéhoieňažného trhu a i značnej miery priprať celý hospodár­­y život k ďalšiemu ziasu o uplatnenie na svetovom trhu. Cez všetky ťažkosti, š v miere najhoj­ejšej sa vyskytly toh __ roku, nebude rať naše hospodárstvcoasivny účet. Na­ša priemyselná výroba iržala svoje tem­­io temer na tej istej úvni ako vlani. Ak i v niektorých oboroc!(textíl, obuv, cu­­or) pokles, je nahramý vzostupom v ôých odvetviach (ťaží uhlia, výroba oksu, skláf z časti žeza a oceľa, väč­šia doprava, atď.). žeelkový stav prie­­eyselnej výroby bol ibrý, je vidno z tkta, že počet nezameaaných len celkom lepatrne sa zvýšil proďaňajšku, na dra­tej strane však počet idín, pracovaných ez čas, je tohoto rokiomnoho väčši ako lani. Nepriaznivým zikom v priemysel­­ej výrobe bola hlavnnerovnomemosť v amestnanosti. Zatialčo niektoré obory racovaly s najväčšímiapätim, iné trpěly °ť-,asom odbytu. Kolinie vo výrobe bo­­ue ako v iných ikoch a v tom javí ittemyselnej voby menej uspo­­o na príklad íani. ‘omy obchl rozvinul sa me­­ve ako vlai Do polovice roku vysokéfýnpo, od polovice s'á repnia, spôsobená tiež im kupn.'h možnosti zeme­­loto preiesol sa i na ostat­­iteľstv takže možno tu tagnác. Slabší bol i sta­­rirodzne nalo tiež svoje tovar. Doprava bola i akovlani. To nasved­­aže itšhi hospodárstva rázi, ž: nemožno ho­­ej clor<be, ale že tu kef dyiamiky. Hospo­­oieln viriamke, nie je atý, .ale >eží v krivke; sa naše bspodárstvo v dolnej fázi tejto veľkej krivky. Záleží na tom, ako rýchly bude teraz ďalší pohyb. Z intenzity hospodárskeho života možno sú­diť, že obdobie nesnádzí nezasiahne hlbšie. V to možno dúfať tým skôr, že vláda re­publiky už ohlásila riešenie jednotlivých problémov, najmä zemědělského a že sú v prúde prípravy k vypracovaniu rámcového hospodárskeho zákona. Pretiviannčeá agitácia v Ruske sa nevydarila. A. Moskva, 31. decembra. Ačkoľvek komunisti v Rusku podnikli pred vianočnými sviatkami veľkú protináboženskú agitáciu a usilovali sa dosiahnuť, aby vianočné sviatky neboly svätené, predsa v hlavných sviatočných dňoch boly kostoly veriacimi pre­plnené. Ani protináboženské demonštrácie ne­malý úspechu a tam, kde v dielňach komunisti pracovali a neboli práve chráněni políciou, obyvateľstvo ich z dielni vyhnalo. Na vidieku nebolo prirodzene tiež úspechu, ale tam došlo k niektorým násilným činom. Na mnohých mie­stach holy zapálené kostoly. Definitívna úprava šíitiefto tlin Praha, 31. decembra. Správa štátneho dlhu urobila v rámci nové­ho štátneho rozpočtu ďalšie potrebné opatre­nia za účelom konsolidácie" štátneho dlhu. Poide najmä o konverziu troch zahraničných pôžičiek, ktorých dosavádny snôeoh umorova­nia stojí mnoho wňazí. Behom februára má byť notám definitívne rozhodnuté o českoslo­venskom. stanovisku k markovým prioritám a zlatým rentám, ktorých hodnoty garantujú nástupnícke štáty. Po haagskej konferencii budú eventuelne pojaté do konečného účtova­nia štátneho dlhu aj cifry, pochodiace z medzinárodných záväzkov likvidácie svetovej vojny, pravda, za predpokladu, že haagská konferencia bude mať pozitívny výsledok. Účtovnícke štabilizačné práce skončily korcom t. r. Prenočty pre definitívnu konsolidáciu štátneho dlhu sú v plnom prúde a majú byť * ukončené behom februára. Slovensko a Podkarpatská Rus. Školský a kultúrny program ministerstva národnej osvety. Ministerstvo školstva a národnej osvety ako každoročne, vydalo zprávu o svojej činnosti v minulom roku, v ktorej uvádza súčasne i program pre tento rok. Pokiaľ ide o Slovensko a Podkarpatskú Rus, obsahuje spomenutý program tieto požiadavky: predloženie návrhu zákona o obvodových školách a návrh zákona o úprave penzií neštátnych učiteľov na Slo­vensku a na Podkarpatskej Rusi. S prí­slušnými ministerstvami budú ešte prejed­­nané návrhy zákonov o okresných škol­ských inšpektoroch, o štvrtých ročníkoch meštianskej školy, o úprave právnych po­merov neštátnych . škôl na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, o nových zemských školských radách pre Slovensko a Pod­karpatskú Rus a o materských školách. Na Slovensku a Podkarpatskej Rusi po­kračuje sa v sriaďovaní a budovaní škôl. Pre rok 1930 kladie si školská správa na Slovensku medzi hlavné úkoly opatrovať potrebné miestnosti stavbami a prístavba­mi škôl, a ďalej bude tu pečovat’ o roz­množenie škôl meštianskych. Na všetkých reformných reálnych gym­náziách s vyučovacím jazykom nemeckým bol zavedený anglický jazyk, práve tak na ref. reálnych gymnáziách s vyučovacím ja­zykom československým s výnimkou 13 ústavov, z ktorých na 12. bol zavedený ja­zyk ruský a na 1. ústave taliansky. Z odborného školstva pokračuje sa na do­budovaní ústavu v Turč. Sv. Martine. Z pokračovacieho školstva bude dokon­čená výstavba pokračovacej školy v Bra­tislave. V roku 1930 bude v rámci syste­­mizácie pokračované v poštátňovacej ak­cii učiteľstva a odbor, školstva. Učiteľské ústavy týchto škôl budú opäť otvorené a ich organizácia po stránke výchovnej po­zmenená. Zkúšky učiteľské pre predmety odborné budú upravené so zreteľom na doterajšie zkúsenosti. Kurzová činnosť, hlavne pre ženy cez deň zamestnané, bude podľa pomerov roz­šírená. Mnoho šťastia v > Nový r Košíc Žiadne dátum nedáva tot mysleniu o relativite času, Nebo! to Einstein, ktorý uká čas relatívny. Einstein len t zofický poznatok aplikoval denie. Ale nebolo temer myslit, nebol vedel, že naše myslenie j ne uzavreté do miesta času a že nieto' pre nás vyviaznutia z goril, nieto pevného bodu v toi nom mori. Nie je možno preč alebo priestor konečný. Ócit antimónu. Jeden centimeter r nekoic'né množstvo bodov, a ter. Náš rozum sa zastavuje, hovoriť len v relativitách. V? Nieto bodov absolútne pevnýci pevný bod znamenal by rozvrat, tento absolútne pevný bod bol s. ktorejkoľvek kategorii nášho mys ré kategorie sú konečne vo vz vzťahu. Musíme si to jedlo života k malé kúsky, aby bolo stravifeľnejšie aby bolo straviteľneišie pre všetko FR. KOCOUREK: Masaryk medzi nami. Ulice Prahy sa rozprúdily od včasné rána 21. decembra 1918 oným rytmom, kt rý je vyhradený len skutočným sviatkom Už nikdy sa nevráti sláva onoho dňa. Už nikdy nebudú prápory tak významne vliať už nikdy nebudú prezidenta čakať tak vy piaté a rozosmiate tváre občanov.. Nikd nebolo tajomnejších a nadšenějších hodin ako 21. decembra 1918. Pred desiatou boly už ulice plné a Vá­clavské námestie hrozilo vystúpiť z bretátř* Hudby dunelv nad dlažbou. Na 'rť lohe since. Od muzea k Wilson: dražiu, ktorému ešte každý hovt tiškovo”, trčaly vojenské kordoi skautské a sokolské, pred vchodo dražia legionári hnedí a zelení, či rety, klobúky. Rusko, Francia, It neobyčajní boli vtedy títo mužov, mentálne bolo treba preniknúť do , kde mal byť Masaryk uvítaný. Tátt na bola vyhradená intelektuálnej e> da, umelcom, spisovateľom a tiež stom. Nemohol som sa pri naüef zaradiť medzi niektorú z týchto som vtedy sedemnásťročnú «ex+A- prísahal som sa, že bude-

Next