Slovenský Východ, máj 1930 (XII/100-124)
1930-05-01 / No. 100
SlouensMjlfíjchod Ročník XII. Číslo 100. ¥ Košiciach, »o štvrtok l. mála 1930. _________________Za 40 hal. BRAŇO JAMNICKÝ Sviatok práce. Symbol lásky a bratstva zdvíhajú mozolné ruky, aby pieseň tisícov zaplavila zem Zástupy mužov, žien a detí, celé pluky námestím prechádzajú podperení - - - Zuniaei krok práci vzdáva česť ... Spoločná pieseň je i spoločná modlitba, ktorá sa krúti nad hlavami vycivených žien a hrubých košeli mužov ... Idú, pre nový život, poéziu sladkých mjen, aby zahlušili tmu a neveru, idú, necítiac únavy, pre novú vieru so vzdorom na čele a plnou dušou májovej vône ... K i. máji. Košice, 30. apríla. Československá republika vyhlásila hneď vo svojich počiatkoch 1. máj, sviatok práce, za štátny sviatok, čím chcela povedať, že •nechce byť štátom jednostranne triednym, ale že za oprávnenými požiadavkami jednej veľkej vrstvy obyvateľstva ručí celok štátny i národný. Po prevrate, keď ešte ústavné pomery neboly upravené a i ináč ustálené, zúčastnily, sa i meštianske vrstvy hojne osláv 1. mája. Jednalo sa tu o prejavy, vyznievajúce pre svobodu a voľnosť a pre zaistenie vlasti, jej neodvislosti, teda o dielo, ktorého zdar závisej na 'súčinnosti všetkých sociálnych skupín národnej spoločnosti a na spolupráci všetkých tvorčích síl. Teraz, kedy je republika ako obsiahlym dielom zákonodarným, tak i hospodársky zaistená, uplatňujú sa samozrejme záujmy jednotlivých složiek národných, jednotlivých výrobných a spciálnych skupín, a to .tým skôr, že sú to v prvom rade otázky hospodárske, o ktoré jednajú zákonodárné sbory. Pri tom ale musíme mať na mysli, že štát s obyvateľstvom tak pokročilým, ako je naša republika, s tak vyvinutým životom verejným, potrebuje k svojmu nerušenému vývoju v prvom rade vnútorný kľud a musí sa preto varovať všetkých otrasov a tiež živlov, ktoré by rušily nutný súlad a súčinnosť všetkých ochotných k spolupráci. Snáď žiadna zem okrem sovietského Ruska nemá číselne tak silnú frakciu komunistickú, ako práve naše republika. Ale programová nevyjasněnost’ a rôznorodé složenie stúpencov a hazardérska politika komunistického vedenia spôsobilý v dobe pomerne krátkej rozvrat vnútri čsl. sekcie III. internacionály, ktorá ostatne nemala a nemá nikdy ako politická strana práva sebeurčovacieho, ale vždy musela sa podrobiť rozkazom z Moskvy, na ktorých je závislá nielen politicky, ale najmä finančne, pretože, zvlášť pri svojich akciach, potrebovala hmotnej pomoci ruského boľševizmu. Úpadok komunistického hnutia u nás má byť maskovaný stupňovanou aktivitou, ktorá nie je ničím iným, ako poslednými pokusmi o vyvolávanie rôznych sociálnych a politických konfliktov. To pozorujeme nielen u nás, ale aj v cudzine. Krvavý konflikt v Radotíne nebo! ničím iným, ako uvertúrou tejto falošnej aktivity, ktorú chce preukázať komunistická, strana tiež demonštráciami, ktoré pripravuje k 1. máju, ostatne ukazujú to, tiež komunistické kravály v parlamente. Dúfame, že rozvaha ostatných ’strán, ako robotníckych, tak i občianskych a najmä pripravenosť rozhodujúcich orgánov štátnych zhatí plány Polbyra, závislého na Moskve a môžeme preto dúfať, že tohoročný 1. máj vo všetkých čiastkach našej republiky bude podľa.svojej tradície-'oslávený ako dôstojný a skutočne štátny sviatok. Tohoročný máj Slovenska. Skutočné jeho prehodenie hode najkrajším májovým sviatkom našej republiky. Mesiac máj je mesiacom lásky a radosti, Je to mesiac, v ktorom čelá príroda sa prebúdza a hlási k novému životu. Tohoročný máj Slovenska je takým prebudením sa všetkých síl slovenského ľudu k novému a nádejnejšiemu rozmachu. Zemské zastupiteľstvo ako aj zastupiteľstvá okresné dávajú slovenskému životu najväčšiu možnosť, aby sa uplatnil, rozvinul a dohonil to, čo bolo zanedbané v starom Uhorsku. Potrebujeme jarného obrodenia a osvieženia nielen hospodársky, ale aj kultúrne. Jarného osvieženia potrebuje ďalej sociálne a zdravotné povznesenie všetkých vrstiev slovenského ľudu, potrebuje pilných rúk a čulých modzgov všetkých úprimných Slovákov. Keď príde jaro, slovenský roľník nemá čas na zahálku a náhli sa do poľa, aby včas pripravil zem a semä zasial. Okresné zastupiteľstvá sú taktiež takým jarom, v ktorom nesmie byť premárnená žiadna chvíľka. Prestáva doba planého-politŕkárenia a slovenský ľud sa skutočne prebúdza a žiada rýchlych a rozhodných činov. Tvorivé á zdravé sily slovenského ľudu, aj po stáročnom útisku, zostaly nedotknuté a politickým obrodením mocne volajú po práci a rýchlej náprave, čo bývalými utláčateľmi bolo úmyseľne opomíjané. Keď bude každý v prvom rade úprimným a uvedomelým Slovákom a len potom strannikom, bude máj celého Slovenska radostnejší a srdečnější. Veríme, že májové oslavy na Slovensku nebudú sa už dlho usporiaďovať podľa politickej príslušnosti, ale celým národom spoločne a že na takýchto oslavách bude potom volané po práci v prospech celku a nielen jednej triedy na úkor druhej. To bude potom skutočné prebudenie Slovenska — to bude potom najkrajší májový sviatok československej republiky. Fo parížskych ujecfnaniach. Kaše stanovisko uhájené. - Vážne nebezpečla odstránené. H. Prah a,. 30. apríla. Parížske vyjednávania. ktoré sledovala celá naša verejnosť so zvýšeným záujmom, boly v utorok v Paríži podpísané a súčasne toho istého dňa podal o Ich výsledku podrobnú rprávu minister dr, Beneš ministerskej rade. Táto po jeho referáte rozhodla, aby haagske dohody boly predložené hneď k ratifikácii pánu prezidentovi republiky. Po svojom návrate zo Ženevy podá minister dr. Beneš obsiahlu zprávu parlamentu, ktorému budú rozdané úplné texty dohôd haagskych parížskych. Podľa expozé ministra dra Kroftu, podaného včera- zahraničnému, výboru, podarilo sa našej delegácii uhájiť naše stanovisko a náš výklad haagskych dohôd oproti výkladu maďarskému a podarilo sa zaistiť situáciu, takže pre budúcnosť nemôže dôjsť k žiadnym vážnejším sporom. Zvlášť dôležitým je ujednanie o našej pozemkovej reforme. Z titulu tejto náš štát JURAJ VEZNIOKÝ: Májová spomienka. Nehnevaj sa na mňa, ty1 malé parížske dievčatko, nechcem ti ublížiť. Ešte teraz; kedy za večera sedávam sám v svojej izbičke a spomínam na Paríž — óh, ako často tak- robím — vidím tvoju smutnú, drobnučkú tvár, tvoj vyčítavý pohľad, tvoje ako v plači sa svrašťajúce ústa a vidím, ako beznádejne. si mi podávala vtedy ten zlatý peniaz. žil som vtedy v Anglii, predlel som rok na univerzite v Oxforde a bol som pri svojich dvadsiatich rokooh ešte polovičným dieťaťom. To je moje jediné ospravedlnenie. Potom som sa vrátil do Paríža. ' Stál som začiatkom mája na boulevarde vo fraku, ktorý som si dal ušiť v Londýne, Vyšiel som práve zo zábavnej miestnosti. Ulica bola plná hlasov, podivných, hluchých'a predsa hlasne kričiacich. Autá tíško skizaly -po asfalte a v nich ženy v nádherných plášťoch a s nabarvenými rtarni sa dívaly vyzývavé i pohŕdavé. Po chodníkoch ponáhľaly sa v sebe zavesené dievčatá s naklonenými hlavami a zpod drobnučkých klobúčkov vrhaly iskrivé pohľady na okoloidúcich mužov. Stál som v krútňave boulevardu, so smejúcimi sa očami, s očarovanou dušou a s peniazmi va vrecku, s peniazmi, ktoré som nevyhral v pokere. Stál som tu ako kráľ a čakal som na- dobrodružstvo.Proti mne prichádzala štíhla postava ženy,-skoro ešte dieťaťa. A predsa všetky jej pohyby.boly graciózne a bolo smiešne,pozerať na to, ako skáče a vyhýba sa blatu, ktoré hrozilo ' sovrieť sa každým okamivôbec žalovaný byť nemôže a všetky žaloby, ktoré v tejto veci boly proti republike podané, stávajú sa-bezpredmetnými. Poneváč fondy a nadácie budú rozdelené podľa jednotlivých štátov, znamená to, že každý štát ponechá si to, čo je na jeho územi. Z fondu B. dostaneme k dispozícii jednu tretinu,, t. j. asi 35 miliónov zlatých korún, k úhrade rizík zo žalôb arcivojvodských. 25milionová Pálffyovská nadácia zostane - nám celá, čo sa týka nadácie budapeštianskej univerzity, je táto predmetom jednania pred miešaným súdom. Zvlášť významným je to, že pominulo nebezpečenstvo prejednávania záležitostí našej pozemkovej reformy pred medzinárodným fórom a nebezpečenstvo, že by sme museli ešte niečo doplácať. Výsledok parížskych jednaní je teda priaznivý, a síce i po tej stránke, že umožní novú spoluprácu v strednej Európe. hom nad jej drobnou nôžkou. Jemný, zvedavý nosík robil obličaj, belejší snehu, roztomilým. Keď šla okolo, zahľadela sa pa mňa tak zvláštne zvedavým pohľadom — takým, akým sa díva batoliátko do babičkinho kapsára. Odhadoval som jej vek na 16 rokov. Prelietnuc jej postavu jediným mžiknutím oka, zistil, som, že je oblečená síce vkusne, ale jednoducho. Bol som okamžite rozhodnutý. Nechal som ju prejsť o niekoľko krokov a potom som ju nasledoval ,Pardon, slečná,” —- riekol som. „Som strašne hladný a nechce sa mi samotnému iesť. ,,To vás skutočne ľutujem,” odpovedala. „A nechcete mi pomôcť?” Neodpovedala, ale cupkala ako kozliatko vedľa mňa.. Po niekoľko minútach, sa spýtala, kde ideme. Menoval som jej istú elegantnú reštauráciu a tu ona tleskala rukami, prejavujúc tak skutočnú, nelicenú radosť nad mojím rozhodnutím. „Aké to bude rozkošné. Ja som dnes večer ešte vôbec nič nejedla.” Bola jedna hodina po polnoci. „Vedela som, že budem mať šťastie. Ráno som stretla kominára,” riekla potom ako by chcela dostať rozhrešenie voľákej nepochopiteľnej viny. Čiašnik nás uvítal hlbokou úklonou n hlásil: „Máme ešte voľné jedno separé.” Potom na moje prikývnutie nás, viedol k nemu. Pozrel .som .na tvár mojej spoločníčky, ale nezbadal som v nej dáku zmenu. Tvárila sa tak, ako by sa toto všetko dialo celkom po práve, spravodlivosti a úplne samozrejme, Dr. MIRKO DAJOVSKÝ Význam veľkého dňa. časy sa menia a ľudia s nimi, vraví staré porekadlo, ktoré má svoju platnosť i o oslave 1. mája, lebo toto potvrdzuje nielen to, že sa časy menia a s nimi ľudia, lež že sa menia aj názory ľudí. Kedysi, a nie je to časové dávno, ešte pred svetovou vojnou a po dobu jej trvania bol 1. máj sviatkom rebelov, demonštráciou triedne organizovaného robotníctva, hlásiaceho sa pod rudú, zástavu medzinárodného socializmu, ktorý si určil za cieľ uzákonenie osemhodinovej pracovnej doby, rovnosť a svobodu tajného hlasovacieho práva a iné sociálne reformy, ktoré dnes z väčšej miery sú uskutočnené. Kedysi bol 1. máj sviatkom rebelov, ktorí boli obviňovaní, že ohrozujú jestvujúci poriadok, ktorý chcú zmeniť pomocou násilnej revolúcie. Dnes ale je to sviatok všetkých pracujúcich, bez rozdielu triednej a stavovskej príslušnosti, dnes je to sviatok národný, , sviatok práce ako činnosti, poddaných a otrokov, ktorá nie je údeľom lež životnou náplňou ľudí svobodnej vôle, ktorí chápu, že práca je to, čo zabezpečuje blaho ľudstva nielen po stránke hmotnej, ale aj duševnej. Lebo iba ten človek je vnútorne uspokojený, ktorý si je vedomý, že plní povinnosti riadneho občana a ktorý vidí ovocie svojej, plodnej práce. Táto okolnosť, že zmenou životného nazierania došlo k správnemu a rozumnému oceňovaniu práce, že práca prestala byť-robotou poddáncov, umožnila tiež, že ideály programu socializmu staly sa do značnej miery skutkom, ba niektoré sú už zabezpečené medzinárodným zákonodarstvom a deň 1. mája stal sa národným sviatkom v celom našom štáte. Napriek tomu význam tohoto dňa nepoklesol, ba naopak sa zvýšil, poneváč ti, ktorí 1. mája manifestujú, dávajú najavo svoje sebavedomie a dokumentujú pohotovosť, že sú pripravení brániť nielen docielených vybiožeností, zabezpečujúcich sociálnu spravodlivosť, lež že žiadajú, aby dielo sociálneho zákonodarstva bolo dovŕšené a zdokonaľované stále tak, ako to vyžaduje doba a jej pomery. A v tom je význam oslavy 1. mája ako'sviatku všetkých pracujúcich a rovnoprávnych občanov svobodného a nezávislého demokratického štátu, Složil som svoj svrchník a keď som sa objavil vo fraku, majstrovskom to diele môjho krajčíra, vykríkla údivom. Svoj plášť nechcela zvliecť. Hanbila sa za svoju batistovú blúzičku. Zatiaľ čo ja som objednával souper, žiarila jej , tvár šťastím a keď potom som poručil šampaňské, tu nepoznala jéj radosť medzí. „Pila som len dvarazy v svojom živote šampanské,” vyhlásila konečne. Potom sme sa soznamovali. „Zmýlil ste sa vo mňa,” vravela. „Považoval ste ma za dámu a ja zatiaľ som učnicou v klobúčnickom závode. Menujem sa Zizeta.” Krátka prestávka. „Nehneváte sa na mňa?” Nevedel som, prečo by som sa mal na ňu hnevať. „Ä vy? Ako vy sa menujete?” „Hugo.” „Hugo? Oh, Hugovia sú všetci dobrí. Ale vy ste cudzincom?” „Áno, prišiel som z Oxfordu.” „Aké je to mesto? A kde leží?” „V Anglii.” „Vy ste Angličan?” „Nie, som Slovák. V Oxforde len študujem.” „Slovák? Hľa, aké roztomilé. U nás v dome býva tiež jeden Slovák, ten zas študuje na Sorbonne. Ten mi toho už toľko narozprával. Vraj je u vás krásny kraj a pekné ženy.” Usmial som sa. Jedla s chuťou,'bez- rozpakdv,' chválila pokrmv a smiala sa nie celým obličajom, ale celým telom. - V pití šampaňského so mnou závodila.