Slovenský Východ, august 1930 (XII/174-199)

1930-08-01 / No. 174

SB SB Ay HM č ■nA. — ^B :'M%Ě ĚMLm^ ^r ž|b W WFjÉ^mk ^MW| APSfc V flfw JHT H BBMSm , W JSBBĚmĚSĚM MTfB jĚrmĚ Bočník XII. Číslo 174. ,ľ* V Kožiclach, v piatok I. augusta 1930.________Za 20 kal. Pred voľbou prezidenta trancdzskej republiky. Paríž 31. júla Vodca francúzskej socialistickej strany Leon Blum napísal v svojom časopise „Populaire” úvahu o budúcich voľbách prezidenta francúz­skej republiky. Leon Blum naznačuje, že Poin­care súhlasí s kandidatúrou Briandgvou na úrad prezidenta. Pri tom napovedá, že mini­sterský predseda Tardieu chce, aby sa prezi­dentom francúzskej republiky stal lotrinský senátor Lebrun, ktorý je predsedom vojenskej komisie senátu a je dôverníkom pravice. Nedostatok obilia v Belgii. Brussel, 31. júla. Následkom trvalých dážďov je v Belgii zlá úroda obilia, ktorého je tam skutočne nedo­statok. Belgickí obchodníci s netrpezlivosťou očakávajú príchod lodí, ktoré vezú obilie z Argentíny. Obrovské zátopy. Reuter. Bombay, 31. júla. V Indii dochádza k veľkým lejákom a po­vodniam. V provincii Karachi bolo povodňou zaplavených vyšé sto dedín, me’dzi mestami Šikapurom a Šipurom. Mnoho tisíc obyvateľov uchýlilo sa do mesta Sukkuru. Úroda na po­liach bola silne poškodená. Národná jednota pre diktatúru v Portugalsku. r. Lisabon, 31. júla. V Lisabone bola schôdzka všetkých guver­nérov a starostov väčších obcí, na ktorej holo usnesené utvoriť národnú jednotu pre udržanie diktatúry v Portugalsku, až do tej doby, kedy bude môcť byť zem spravovaná zase konšti­tučné. Anarchia v Čine. z. Londýn, 31. júla. V strednej Číne vládne úplná anarchia, ko­munistické oddiele plenia mesto čansa. Od­dielom týmto velí generál Činab, ktorý študo­val v Nemecku a slepo poslúcha rozkazov Moskvy. Tisíce sedliakov nrchá k severu. Potlačená vzbura. z. Londýn, 31. júla. 70 anglických vojenských lietadiel krúži nad pohraničným pásmom medzi Indiou a Afgani­­nistánom, kde zase prepukly vzbúry. Táto de­monštrácia stretla sa s úspechom a v pohra­ničnom pásme usadené domorodé kmeny sa upokojily. Smutní údel kráľovny. Havas. Paríž, 31. júla. Život bývalej srbskej kráľovny Natálie Obrenovičovej možno nazvať skutočne tragé­diou. Bola dcéra ruského plukovníka a vydala za vo veku 16 rokov za kniežaťa Milana, kto­rý sa neskoršie sta! srbským kráľom. Jej krá­sa bola priamo.príslovečná, ale jej manželské šťastie trvalo len niekoľko málo rokov. Kráľ Milan dal sa s ňou rozviesť a krásna Natália uchýlila sa do Paríža, kde žila v zapomenutí a upadla do úplnej chudoby. Teraz bola na uli­ci pristihnutá, keď žobrala Záhadná smrť mlade! princezny D. Viedeň, 31. júla. Na zámku svojho otca. bývalého rakúslco­­tihorského veľvyslanca v Madride, princa Ka­rola Emila Fürstenberga v Stroblu, Dolné Rakúsy, zomrela 18rcčná princezna Karla Ir­ma Eliška FUrstenbergová. Ochorela pred me­siacom po požití zkaženého mäsa, alebo zka­­zenej vody. Jej otec povolal k nej päť profe­sorov z Viedne, ale ani títo lekári nemohli mladej princezné zachrániť život. Advokát hrade! na hrobitove kvety. p. Viedeň, 31. júla. Na ústrednom hrobitove vo Viedni zatknutý bol advokát dr. Albert Helder, poneváč kra­dol na hroboch kvety a zdobil nimi hrob svo­jej ženy. Včera odpovedal sa dr. Helder za svoj čin pred súdom v C takringu. Jeho obháj­covi podarilo sa preukázať, že jednal v pomä­tení smyslov a preto bol obžalovaný osvobo­­dený. Anglická vzducholoď „R 100”, ktorá nastúpila let z Anglie cez Atlantický oceán do severnej Ameriky, priplávala už na polostrov Labrador a letí ďalej do New Yorku. Vzducholoď po celú cestu plávala kľudne,.nebola stihnutá žiadnou nehodou a príde dľa -všetkého dnes v noci na letište v Lakehurste. Na našom obrázku vidíme tohoto anglického vzdušného obra na letišti v Croydone. Toka odsúdený Najvyšším súdom. Zmätočná sťažnosť odmrštená. v. Brno, 31. júla. — Po trojdňovom pojednávaní vyniesol dnes Najvyšší súd rozsudok v trestnej veci proti dru Bélu Tu­koví a Antonovi Sznaczkému pre zločin vo­jenskej zrady a pripravovanie úkladu proti republike. Rozsudkom sa zmätočná sťažnosť ob­žalovaných zamieta a odmršťuje a súdu I. stolice sa ponecháva, aby rozhodo) o otázke, či má. byť vyšetrovacia väzba ob­žalovaných zarátaná, do. icji tres.tu. postal teda trest Tukov 15 rokov kázníce a trest Sznaczkého 5 rokov káznice v platnosti. Rozsudok tento je konečný a nie je z neho možné žiadne ďalšie odvolanie. Naj­vyššia inštancia, ktorá stráži spravodli­vosť v Československej republike, uznala to, že Tuka Béla strojil úklady štátu, za ktoré bol podľa zákona odsúdený. Pria­telia Tukovi vidia teraz, ako nebezpečná bola činnosť tohoťo muža, ktorý sa ne­hanbil ani zločinu najhoršieho, aký na štá­te môže byť spáchaný, zločin zrady. A teraz s biľagom zradcu bude pykať v múroch žalára za svoj čin a jeho meno bude= pre vždy československej verejnosti menom zatratencovým. Veľký' je jeho zlo­čin, a trest, ktorý ho postihol, je zaslúžený. Kapitola Tuková je uzavretá! Československo a Palestína. Rozhovor s naším jeruzalémským konzulom, ktorí je práve y Košiciack. dj. Košice, 31. júla. — českosloven­ský konzul v Jeruzaléme, dr. Vladimír Fric, ktorý bol na dovolenej v Ľubochni, navští­vil Košice, aby poznal tiež východné Slo­vensko. Je hosťom biskupa dra Cárskeho, s ktorým sa poznal na jeho zájazde do Pa­lestíny. V rozhovore s redaktorom „Slo­venského Východu” povedal v obchodnej komore dr. Fric o politických, hospodár­skych a kultúrnych pomeroch v Palestíne toto „Pokiaľ ide o pomery politické, prichá­dza po auguste m. r. už ukľudnenie. Po­mer medzi židami a Arabmi sa lepší, tak­že je nádej v nový hospodársky rozkvet, aký bol predtým. Máme mnohé veci, ktoré vyvážame do Palestíny. Je to najmä sklo, porcelán, tex­tílie, konfekcia, obuv, bielizeň a cukor. Tento náš vývoz je čulý a stále vzrastá. Z Palestíny vyvážame víno; v poslednej dobe sa začalo- s vývozom pomarančov, ktoré sú veľmi dobrej- jakosti a pestujú sa na nových plantážach, takže sa hľadajú nové oďbytištia. Je teda nádej, že vývoz aj k nám bude väčší. Máme v Palestíne veľkú koloniu našich príslušníkov, najmä Židov, ktorých naj­­viacej je zo Slovenska. Sú dvojakí: sio­nisti a ortodoxní. Prví, sú zemedelcami alebo vykonávajú voľné zamestnania, dru­hí žijú z podpôr z vlasti a z menších ob­chodov. Sú veľmi loyální, seriózni a pra­covití a žijú tu vo vážnosti. Pri všetkých príležitostiach, ako je na príklad národný sviatok, narodeniny pána prezidenta a iné ukazujú svoju oddanosť k starej vlasti. Pán prezident bol nimi v roku 1927 priví­taný ozaj veľkolepe. Pravda, nemožno zabúdať ani vtedy, keď povieme, že sa im darí pomerne do­bre, na to, že Palestína je dosiaľ zem ma­lých pónierov a zem chudobná, takže ne­možno hovoriť o veľkých zárobkoch. Okrem židov sú tu naši príslušníci tiež najmä ako kňazi a členovia náboženských rádov. Je iste zaujímavé, že palestínsk) katolícky farár je Čech, Kohout, že pred­staveným Benediktínov na hore Sinai jc tiež Čech a že tiež predstavená sestár Bo­­rojemek v Jeruzaléme je Češka. Do Palestíny prichádzajú ale naši prí­slušníci tiež ako výletníci, a to alebo akc pútnici k Svätému hrobu, alebo ako turi­sti. Pútnikov bolo za posledných 5 roko\ 10 výprav okrem jednotlivcov a tiež tu­ristov, vo výpravách alebo ako jednotliv­cov, bolo dosť. Najvýznačnejším česko­slovenským hosťom bol, pravda, pán pre­zident v roku 1927. Je treba tiež spomenúť úspechu česko­slovenského umenia, ktoré tu má slávnu povesť. V roku 1926 koncertoval v Pale­stíne Kubelik, tohoto roku Váša Příhoda ktorý mal najmä v Telavive ohromný úspech. Keď'spomeneme ešte to, že v je­ruzalemskom divadle bol, úspešný symfo­nický koncert -českej hudby a v divadle bola predvádzaná hebrejsky hra bratov čapkovcov, R. U. R„ máme obraz aj po tejto stránke úplný. Len treba dodať, že pre najbližšiu dobu sa chystá (opäť v hebrejštině) Langrova hra Ťava uchom ihly."1 Po rozhovore vyslovuje konzul dr. Fric nádej, že osobný styk s vývozcami a s ob­chodnými kruhami, ktorý tu v Košiciach naviazal, bude mať vplyv na zväčšenie ob­chodných stykov s Palestínou. Dva milióny nezaieslaanýcii v Anglii. Reuter. Londýn, 31. júla Počet nezamestnaných v Anglii rastie každým dňom. Včera dostúpil výšky 1,972.70C osôb, čo je viac o .32.874 osôb, ako v minulom týždni. Do polovice augusta t. r. stúpne počet nezamestnaných v Anglii na 2,000.000 osôb. Doma a za hranicami. Pri príležitosti vypísania rakúskej ..pôži­čky vystúpila časť ríšskonemeckej tlače proti nej. časť viedenskej tlače je týmto postupom zrejme dotknutá. Njektoré časo­pisy menej, niektoré viac. Tak „Neue Freie Presse” nazýva tento útok nepriateľským láktom proti rakúskej pôžičke a vysvetľuje, že otázka zhodnotenia predošlých rakú­skych pôžičiek, k vôli ktorým vlastne úto­ky vznikly, nie je dosiaľ rozriešená, pone­váč nemôže tbyť riešená jediným Rakúskom, časopis s poľutovaním konštatuje, že útok nemeckého časopisu je podivným stanovi­skom voči národnému bratovi, ktorý sa na­chádza v núdzi. Táto otvorená nenávisť by iste viac vystúpila, keby si rakúske kruhy uvědomily, čo by znamenal prípadný ne­úspech pôžičky Kolektivizácia roľníckeho hospodárstva v sovjetskom Rusku, ktorá minulej zimy prevádzaná bola s neobyčajnou prudko­sťou, mala za následok okrem iného znač­né škody i obrovský pokles chovu dobyt­ka v Rusku. Podľa údajov, uverejnených ľudovým komisárom zemedelstva, poklesol behom posledného roku chov dobytka c celú jednu osminu počet ovci o tretinu a počet bravčového dobytka o dve pätiny. Tento pokles má za následok nedostatok mäsa v mestách. Sovietskej vláde sa síce podarilo s veľkou námahou zastaviť vy­bíjanie ’dobytka roľníctvom, ale len na čas. Podľa 'došlých zpráv započalo vybíjanie dobytka roľníctvom znova, čo môže pod­vrátit’ nielen zásobovanie miest mäsom, ale i prekaziť žatvy, Voči zprávám, uverejneným v niektorých časopisoch o stanovisku ministerstva so­ciálnej pečlivosti k československému za­­hraničnémú ústavu, treba konštatovať, že ministerstvo sociálnej pečlivosti je si vedo­mé významu činnosti a poslania tohotn ústavu a je -ochotné podporovať ho vše­tkým možným spôsobom. Bohužiaľ, v dô­sledku všeobecnej kríze a rastúcej neza­mestnanosti ako u nás, 'tak vo štátoch, kde žije väčší počet našich príslušníkov, sú po­žiadavky, kladené na ministerstvo sociál­nej pečlivosti, stále väčšie, takže minister­stvo nie je vstave, aby nieslo celý náklad na zmienený ústav zo svojich prostriedkov. Preto obrátilo sa ministerstvo sociálnej pe­člivosti na ostatné príslušné ministerstvá a očakáva, že so spoločným úsilím podarí sa opatriť ďalšie nutné prostriedky k umož­neniu činnosti tohoto ústavu.. Toto stano­visko sdieľa tiež vedenie československého zahraničného ústavu, ako to bolo jeho predsedom výslovne uznané. Keď idú hasiči. Pred nedávnom sa prihodilo v New Yorku, že neskoro večer pribehol na policajnú stráž­nicu dedeček a žiadal, aby ho zaviedli domov. Že sa ztratil. Že vraj išli hasiči, on za nimi — niekoľko ulíc do prava, do predu, do ľava a keď sa chcel vrátiť, šiel, hádam, opačným smerom a skrátkp zatúlal sa. V New Yorku sú všetky ulice do pravého uhlu, niet tu charakte­ristických kľukatín európskych miest a nie je divu, že si človek spletie 'cestu, najmä keď je rozčúlený hasičmi, keď nevie anglicky a keď sa dostane do štvrti, kde ľudia hovoria celkom iným jazykom, ako ľudia za rohom. Policisti dedečka zaviezli domov — veď to je zjav každodenný a nie je hanba ztratit’ sa v meste so siedmimi miliónmi ľuďmi. Dedeček sa dal strhnúť hasičmi — a nie je div. Letiace červené striekačky ostanú vždy čímsi fascinujúcim. Sledovať amerických hasi­čov pri práci, vidieť ich v boji proti ohňu, je samo o sebe zaujímavým. Nemožno to srov­návat’ s obyčajným „okúňa,ním”, alebo sen­­záciechtivosťou, ktorá sa niekedy prebúdza, keď si na príklad dve fordky vlezú na chrbát a človek je zvedavý, ako sa rozlezú. Keď idú hasiči, je dohre zabudnúť, že tíme is money — čas sú peniaze — a pokochať sa pohľadom. Len zaznie z diaľky známy hasič­ský zvon, hneď celá dlhá ulica mení svoju po­vahu. Električky sa zastavujú, autá sa tlačia ku chodnikom a zarážajú, všetky svetlá, kto­rými sa riadi premávka v ulici, ro-zsvetlené sú zelene a značia: „go, choď!”, zatiaľ čo do vedľajších ulíc svietia výstražné červené svetlá: „stop, stoj!” Policisti stoja ako str­nulé sochy, rozkročení a s dlaňami ukazujúci­mi do postranných ulíc a autá poslúchajú ako bábky. Keby nie — tu by najmenší pohyb i

Next