Slovenský Východ, september 1930 (XII/200-224)

1930-09-02 / No. 200

t!l' ■ ■P'tlggWWWWr^-~*^WMWMMB^»fm»MMnHWWMMWWW' l . IJ . r m »UUPttHWBBWIBWWaCTWBMWWWBpBMBWBWBgWWBWgHHHWMBBWWMMMW*^1^11TM'1'wwwrl* Bočnflt XII. Číslo 200.___________V Košiciacli, v uloroK Z. septembra 1930.________________la 20 lial. Maršal Louis Francltel ďEspérey k nám. jk. Košic e, 1. septembra. Mesto Košice hostiť bude v sobotu osob­nosť, ktorá patrí súčasne svetovým i našim dejinám — maršala Francie, Louisa Fran­­cheta d’Espéreya. Stál na čele spojeneckej •východnej armády, ktorá v septembri a októbri roku 1918 svojou slávnou ofenzívou od brehov Egejského mora k Dunaju a uhorským rovinám mala veľký podiel na stvorení podmienok pre nastolení nového poriadku v juhovýchodnej a strednej Euro­pe. Tento šťastný a slávny vojvodca je predstaviteľom válečnej súčinnosti Fran­cie s národmi, ktoré svoje osudy spojily s osudom Dohody. Keď uvítame v našom strede veľkú osobnosť'tých štátotvorných dejov, vzdialených dnes už 12 rokov, nebu­de to len pocta veľkým činom, ale aj článok v tejto kapitole nových úkolov. Nemali by sme nikdy zabudnúť, že jednou z pred­ných podmienok hladkej a úspešnej súčin­nosti v osudových hodinách je dôkladné vzájomné poznanie sa všetkých tých, ktorí sa cítia sblíženými veľkými spoločnými zá­ujmami. My Slováci a bratia Česi veľmi dobre vieme, čím sme maršalovi Francie, Franohe­­tovi d’Espéreyovi povinní a zaviazaní. Naša československá verejnosť iste nedá si ujsť príležitosti, aby mohla svojou prítomnosťou pri maršalovom príchode do Košíc vzdat slávnemu víťazovi svoju hlbokú úctu a vďačnosť. Košickí mSjitelia domov, ako pevne očakávame všetci, ozdobia svoje do­my zástavami. Maršal Franchet ďEspérey ipríde do Košíc v sobotu, 6. septembra o 4. hod. odpol. a búde oficielně uvítaný na Hu­sitskom námestí pred budovou zemského vojenského veliteľstva. Maršal Franchet d’Eápérey dlie dnes na pôde Slovenska u pá­na prezidenta republiky v Topoľčiankach a .preto ho s úprimnou srdečnosťou v našej zemi už teraz vítame. Osmy deň Medzinárodného Dunaiského veľtriin. Bratislava, 1. septembra. Za stále trvajúceho priaznivého počasia dosahuje návšteva a obrat na tohoročnom Medzinárodnom dunajskom veľtrhu osmé­ho dňa svojho trvania vrcholu; ačkoľvek možno očakávať veľký príliv kupcov a zá­ujemcov ešte teraz. Úž dnes je patrné, že tohoročný veľtrh bol zo všetkých veľtrhov najzdarilejší a že konečne naše obecenstvo pochopilo neoceniteľný význam Dunajského veľtrhu nielen pre Bratislavu, ale tiež pre Slovensko, pre celú republiku a pre podu­najské štáty. Tiež ôsmy deň veľtrhu bol čo najviac uspokojivý a priaznivý pre všetkých vystavovateľov. K väčším uzávierkam došlo v traktoroch, pivovarníckych strojoch, v radiových apa­rátoch, v gramofónoch a v doskách gramo­fonových, v stáložiarnych kaohľách, v ma­sážnych prístrojoch a v pracích strojoch, v patentných žehliacich prknách a v kú­pačkách, v textilnom zboží rôzneho druhu a v požívatinách. Okrem toho bola tiež veľ­ká poptávka po zemědělských strojoch, drevoobrábajúcich strojoch, po nábytku a po klavíroch. Oba pavilony boly odpoludnia preplnené a preto boly oba pavilony o ho­dinu dlhšie otvorené. Všetci návštevníci vy­slovili sa veľmi pochvaľne o celej výstave. Z poľskej leteckej slúžky. p. Varšava, 1. septembra. Šéf poľskej leteckej služby, plukovník Ray­­ski, požiadal ministra pre vojenstvo, aby ho sprostil úradu. Jeho demisia sa uvádza v sú­vislosť s nepriaznivými výsledkami poľskej leteckej eskadrily pri lete nad Malou doho­dou, lebo z poľských letcov doleteli len dvaja k cieľu, trom stala sa nehoda a jeden letec bol odvolaný Hlavný stredoeurópsky problém Viedeň, 1. septembra. Viedenský vyslanec Československej opu­­bliky Vavrečka vyhlásil, že zracionalizovanie ako zemedelskej výroby, tak i medzinárodné­ho obchodu so zemedelským tovarom bude ne­pochybne i budúcne hlavným problémom stre­­doeuropským. Preto diskusie pre hospodársky vývoj strednej Európy sú veľmi dôležité. Nájdenie mrtvoly šyédskeho polárneho badat eľa Andréa a jeho dvoch druhov zobudilo v celom kultúrnom svete veľký záujem. Prinášame dnes fotografiu Andréa z času, kedy sa v roku 1897 pokusil preletieť balónom severnú točnu, na druhom obrázku je vnútorné za­riadenie koša balónu, v ktorom vtedy odletel André. V koši boly nocľahárne, Andreov pracovný stôl s vedeckými prístrojami a mapami, miestnosti pre polárnych psov, ktoré André so sebou viezol, klietky s holubami, ktorých André posielal so zprávami o stave svojho bádania, a fotografický aparát. Na treťom obrázku je André so svojimi spoločník­mi, s ktorými našiel spoločne bielu smrť, na štvrtom obrázku Andréova budova na Špic­­herkách, zkadiaľ odletel André p red 33 rokmi so svojím balónom. Ministerské porady boly už zahájené. A tým sa skončily politické prázdniny. - Resystomizácia a dane 11. Praha, 1. septembra. — Ministerské porady boly v Prahe už zahájené a tým tiež sú skončené politické prázdniny, ktoré trva­ly viac ako dva mesiace. Prvá bola porada personálnej komisie, ktorá jednala o prevádzaní resystemizácie. Vyznela v ten smysel, že resystemizačné práce sa musia veľmi urýchliť. Preto podajú všetky rezorty v najbližších dňoch novo prezreté návrhy, ktoré potom perso­nálne komisie vybavia v dvoch alebo šty­roch schôdzkach, a to tak, aby sa v dru­hej polovici mesiaca septembra týmito ná­­vrhami zaoberala už ministerská rada. To­to rozhodnutie bude iste v radoch štátneho zamestnanectva veľmi sympaticky uvítané. Veľmi závažná porada svolaná je na zajtrá. Srdu sa po prvý raz hospodárski ministri, na ktorých dohode závisí otázka celého snemovného programu. Na porade jedna­nia je síce vprvom rade jednanie o lieho­vých kontingentoch, štát— ako známo — predĺži smluvu so spoločnosťou pre zpe­­ňaženie liehu, ale jednotlivé skupiny tejto spoločnosti, totiž skupina zemedelská a priemyselná, sú medzi sebou v rozpore o výrobný kontingent. Minister financií na­vrhol rozdelenie celej ročnej výrobnej kvó­ty (650.000 hl) tak, že by 28% pripadlo na liehovary priemyselné a 72% na zeme­­delské. Obe skupiny vyslovily sa však proti prikázanej kvóte, pri-čom ukazujú,- že po­núkaná im kvóta je nízka. Preto bude tre­ba rozhodnutia hospodárskych 'ministrov. Zajtrajšia schôdzka hospodárskych mi­nistrov bude sa ale tiež zaoberať známymi otázkami nových daňových predlôh. Ide tu predovšetkým o odpočítateľnosť dane zá­robkovej. Tú minister financií zamýšľa zru­šiť. Zdá sa, že bude nájdená kompromisná cesta. Za to však má dôjsť asi ku zvýše­niu zvláštnej dane zárobkovej. Tak aspoň dopadne kompromisný návrh, ktorý má bvť podaný v zajtrajšom jednaní. Od výsledku zajtrajšej porady bude po­tom závisieť ďalší program politických po­rád a, pravda, i otázka svolania Národného shromaždenia. Stanné právo nad Budapešťou. Zatýkanie rokotníctva pre ntm a spiknutie. m. Budapešť, 1. septembra. Situácia v Budapešti.sa natoľko priostrila že ministerská rada sa usniesla vyhlásiť dnes stanné právo tiež nad hlavným me­stom Maďarska, Budapešťou. Ministerská rada odôvodňuje toto svoje nariadenie tým, že v ostatných dňoch vyskytlo sa veľa po­žiarov, zúmyseľne založených. Podľa ostatných zpráv rozšírilo sa hnutie za ge­nerálnu stávku z Budapešti tiež na maďar­ský vidiek a nadobudlo si tiež pôdy medzi zemědělskými robotníkmi. V časných hodi­nách ranných bola'dnes zatknutá skupina asi 15 robotníkov,- ktorí šli spolu po ulici. Polícia ponechala ich vo väzbe a obvinila ich z prípravy vzbury a spiknutia. Z poli­cie boli títo zatknutí robotnícj dopravení do väzby ku štátnemu zastupiteľstvu. Okrem nich bolo zatknutých tiež niekoľko robotní­kov, ktorých polícia obviňuje, že nahovárali oddiel maďarských vojakov na ulici v Bu­dapešti, aby sa zachovali tak, ako v roku 1918 v októbri vojaci 32. budapeštianskeho pluku, ktorí nestrieľali na rozkaz veliteľa na robotníkov, demonštrujúcich proti vojne. V časných hodinách ranných boly dnes po ce­lej Budapešti domy polepené ohromnými ru­dými plakátmi s demonštračnými heslami Polícia zavčas ráno plakáty strhala. Streľba proti stávkujiicim v Indii. Reuter. Bombay, 1. septembra. Včera ráno shromáždilo sa veľké množstvo textilných robotníkov pred továrňou, v ktorej robotníctvo nechcelo sa pripojiť ku stávke. Riaditeľstvo továrne povolalo telefonicky po­líciu, ktorá sa snažila stávkujúcich rozohnať. Keď títo začali na policistov hádzať kamením, začali Strážnici do stávkujúcich strieľať. Mno­­do demonštrantov bolo nebezpečne zranených. Srážka vlakov. Paríž, 1. septembra. Na nádraží v Chatres srazil sa • včera ná­kladný vlak s posunujúcou lokomotívou, pri čom boly dve osoby zabité a niekoľko cestu­júcich zranených, medzi nimi štyri ťažko. Doma a za hranicami. Vláda predložila Národnému shromažde­­niu k ústavnému prejednaniu obchodnú a plavebnú smluvu, sjednanú na štrbskom plese dňa 27. júna 1930 medzi Českoslo­venskom a Rumunskom. Smluva táto nahra­dí dosavádnu obchodnú úmluvu zo dňa 23. apríla 1921, vypovedanú Rumunskom ku dňu 1. septembra 1930. Smluva obsahuje časť všeobecnú a tarifnú a veterinárna úmluvu. Založená je na vzájomne platnej doložke najvyšších výhod a pokiaľ ide o príslušníkov na zásade tarifu s výnimkou prípadov, kde existujú zvláštne predpisy pre cudzincov, v ktorýohžto prípadoch bu­de zaobchádzané s cudzími príslušníkmi po­dľa zásady najvyšších výhod. Smluva sjed­naná je na dobu troch rokov. Podľa vzá­jomnej dohody bol termín uvedený v do­časnú platnosť, stanovený dňom 1. septem­bra t. r. Varšavská zemedelská konferencia bola v sobotu skončená. Veľká dôležitosť tejto konferencie, ktorej sa zúčastnili i zástupci nášho štátu, spočíva v tom, ž.e je to po prvý raz, čo sa sišli delegáti veľkého počtu europských zemědělských štátov, aby spo­ločne skúmali situáciu svojho zemedelstva a aby spoločne hľadali prostriedky pre zlepšenie zemedelskej situácie. Po konferen­cii v Buikarešti a v Sinaji vyjadruje varšav­ská konferencia prijatými rezolúciami vôľu zúčastnených štátov, sjednotit’ všetky svoje sily k rozriešeniu zemědělského problému. Výsledky varšavskej konferencie budú mať ďalekosiahly význam nielen pre smernice hospodárskej politiky zúčastnených zemí, ale i pre jednanie a dôsledky medzinárodnej hospodárskej konferencie, ktorá bude v Že­neve v novembri. Nemecká ríšska vláda dokončila niekoľ­kodenné porady o novom finančnom a ho­spodárskom pláne. Boly na nich stanovené zásadné hľadiská, podľa ktorých majú jed­notlivé ministerstvá postupovať, aby bolo dosiahnuté finančnej rovnováhy. Vládny program, ktorý sa opiera o sporiadaný stav štátnej pokladne a o rozpočet, odpoveda­júci hospodárskym potrebám ríše vykazuje tieto body: 1. Štátny rozpočet na rok 1931 musí obsahovať prenikavejšie úspory, preto­že tých 169 miliónov mariek, o ktoré bol snížený rozpočet na rok 1930, nepostačujú. 2. Niekoľkoročný stavebný program, ktorý by mal na zreteli menovite stredné a ne­majetné vrstvy obyvateľstva. 3. Zabezpeče­nie štátneho rozpočtu proti dosavádnemu neobmedzenému zaťažovaniu podporami v PIERRE FRONDAIE: Krásna smrť. Keď som vyslovil meno Michela Cor­­temara, objavil sa na tvári Antoníne Bargesovej podivne vášnivý výraz. Uistil ma skôr, než akákoľvek odpoveď o tom, že herečka tohoto svodcu milo­vala. Iste mi bude môcť vysvetliť jeho romantický koniec. Slo len o to, ako ju priviesť k tomu, aby rozprávala. „Michel Cortemare! Šesť slabík, kto­ré mi predstavujú svet dnes už minulý, celú epochu frivolnej a hlbokej krásy, každodenného heroizmu, ľahkomyseľ­nosti, elegancie ... lásky!” Antonine Bargesová prehovorila tie­to slová hlasom, ktorý sa rozkošne za­chvel. Neprítomné sa usmievajúc.^ zda­la sa listovať v minulosti a nachádzať tam v prachu zapomenutie čistej per­ly... Zdvorilé neodbytný, vyrazil som k útoku s poslednými zálohami; „Michel Cortemare bol už starý, keď ste ho poznala; šesťdesiat rokov alebo viac?” „Sestdesiaťštyri.” „A vy tak mladá?” „Práve som opustila Comediu. Bolo to v roku 1895. Váš instinkt tuší tajom­stvo a neodvažujete sa ma spytovať. Nemáte pravdu. Vám, najdrahší pria­teľu, poviem všetko: Michel Cortemare zomrel vo chvíľke, ktorú som ja sama vybrala. A jeho smrť bola krásna, ľahká, v dobre upravených dekoráciách, za svitu luny ...” Díval som sa na Antonine Bargesovú, keď s jej obdivuhodných rtov splývalo toto zvláštne doznanie. V pravde nebo-

Next