Slovenský Východ, január 1931 (XIII/1-24)

1931-01-01 / No. 1

Ročník XIII. Číslo I. V Košiciach, »o štvrtok I. januára 1931. ________________Za 40 hal. Slovenským arcibiskupom Sr. Blaho ? Z cirkevných kruhov sa oznamuje, že najneskoršie v marci t. r. bude prevede­né vymenovanie prvého slovenského arcibiskupa, pre ktorý úrad je vyhliad­nutý dr. Marian Blaho. Sídelným me­stom bude Bratislava, kde v predošlom arcibiskupskom paláci umiestnené je za­tiaľ zastupiteľstvo mesta. Nové vedenie Slovenského Národného divadla. Bratislava, 31. decembra. Ministerstvo školstva a národnej osvety vy­meň oval o dosavádneho šéfa opery Slovenského Národného divadla v Bratislave, Karla Ned­bala, za riaditeľa divadla a súčasne poverilo ministerského radcu ministetrstva školstva dra Najmana obcnodným vederím podniku. Mimoriadni podpora nezamestnaným. Praha, 31. decembra. S Novým rokom vstúpi \ platnosť mimo­riadna podpora nezamestnaných v oboroch tex­tilnom, sklárskom, kovovom, kožiarskom, dre­­vopriemyslovom, baníckom a kníhtlačiarskom, a to v celom československom štátnom území s prezatýmnou platnosťou do konca marca 1931. Zákon o sviatkoch. Praha, 31. decembra. Ministerstvo vnútra wpracova'o zákon o novej úprave sviatočných a výročných dňov, pri čom prichádza hlavne v úvahu obnovenie druhého veľkonočného, svätodušného a vianoč­ného dňa ako sviatkov. Návrh zákoia hol už ovedaný ministerskej rade. Priznanie „Prágai Magyar Hirlagr 11. Praha, 31. decembra. Na obvinenie budapeštianskych časopisov, že strana čsl. sociálnych demokratov financovala sociálnych demokratov v Maďarsku, o čom ma­ďarské časopisy uveřejnily falošné dokumenty, reagoval bývalý minister senátor dr. Soukup a vyhlásil, vzhľadom k stopovaniu pražskej po­licie, že falošné dokumenty boly vyrobené \ „Prágai Magyar Hirlape”. Doterajšie vyšetro­vanie vážne upodozrieva redaktora „Prágai Magyar^ Hirlapu”, odsúdeného maďarského vyzvedača, z autorstva týchto faisifikátov. „Prágai Magyar Hirlap” teraz pripúšťa, že v Budapešti uverejnené falošné doklady boly vy­robené na jeho písacích strojoch. Táto posled­ná maďarská aféra je ďalším výdatným prí­spevkom k posúdeniu maďarského postupu proti nepohodlným činiteľom. Očakáva sa, že likvidovanie tejto aféry nebude bez vážnych následkov. Zemetrasenie v morských hlbinách. Londýn, 31. decembra. V Tichom oceáne došlo patrné k zemetrase­niu morského dna vo veľkých rozmeroch. Po­dľa Reuterovej zprávy z mesta Coquiumba, v republike Chile, všetkého obyvateľstva sa zmocnilo veľké rozčúlenie. Morská voda za­pácha hnilobou, zavinenou prevdepodobne ce­lými miliónmi zdochlých rýb, zahynulých pri výbuchu na dne oceánu. Všetkému obyvateľ­stvu na pobreží bola daná prísna výstraha, aby sa vyvarovalo kúpania v mori. Na niekto­­rých pobrežných miestach panujú neobyčajné horúčavy. Tiež boly pocítené dlhé a silné otra­sy zeme. Náhla smrť gróf. dr. Syílaba Praha, 81. decembra. Na dnešok v noci o 11. hodine zomrel v Prahe univerzitný profesor dr. Ladislav Sylia­­ba. Zomrel po vlieklom zápale pľúc, ktorým ochorel už na jaseň. Bol liečený v svojom byte niekoľko lekármi, naimä profesorom drom Pelnářom a svojimi žiakmi, docentmi drom Vébrom a drom Parouletom, ale lekárska po­mpe bola márna. V prof. dr. Syllabovi ztratila lekárska veda česká jednoho zo svojich naj­lepších učencov. Prof. dr. Syllaba narodil sa v Bystřici pri Benešove 16. júna r. 1868. Na doktora promovaný bol r. 1892 a už za dva roky na to uverejnil vo „Vestníku akademie” svoju prvú prácu. V dr. Syllabovi odchádza nám jeden z našich najlepších internistov a neurológov a jeho ztrata je preto obrovská. Po nedávno zomrelom prof. dr. Srdínkovi opu­stil lekársku fakultu pražskej univerzity druhý významný učenec- V Bombayi, ktoré predstavuje náš obrázok, došlo opäť k-veľkým nepokojom, poneváč boli zatknutí predseda a štyria členovia zakázanej národnej organizácie „Válečná rada”. K za­tknutiu došlo preto, že proti zákazu policie usporiadaná bola slávnosť pozdravenia indi­ckej národnej vlajky, ku ktorej sa dostavil veľký počet obecenstva. Polícia niekoľkoraz zakročila a davy rozptýlila. V celku bolo v nemocniciach, ošetrených 200 osôb, z ktorých bolo 150 zatknutých, poneváč hádzaly na poPcra a úradné budovy kamene. Tiež niekoľko policistov bolo poranených Spolupráca a vzájomná dôvera. Domov poriadku a skutočnej národnej a politickej svobody. Vo vedúcom kodanskom denníku „Fyns Ti­­dende” uverejnil vynikajúci dánsky politi­cký publicista Andreas Grau článok pod nad­pisom „Ostrov mieru a svobody v strede ne­pokojnej Európy”. Tento článok vzbudil veľ­kú pozornosť nielen v Dánsku, ale aj v Nor­sku a Švédsku a neváhame ho preto uverejniť ani my. Má nasledujúce znenie: V terajších obťažných a nepokojných ča­soch leží v srdci Európy jeden nový štát, ktorý je ako kľudný ostrov, omývaný so všetkých strán vlnami nepokoja, ktorými sa zmieta Europa ku koncu roku 1931. Je to Československo, zem Masarykova a Benešova, zem s mnohými vynikajúcimi vodcami a štátnikmi, ktorá teraz už trinásty rok po znovadobytí štátnej svobody pracuje s veľ­kými úspechmi na svojej konsolidácii. Po­hľad na tento štát a jeho vývoj je poučnej­ší ako dlhé teoretické výklady o tom, čo po­trebuje Europa a najmä silne národnostne a sociálne smiešaná stredná Europa. Česko­slovensko nedostalo do vmku síce najhoršie, ale predsa len nit celkom ľahké sociálne a národnostné úkoly. Pohľad na složenie štátu to ukazuje. Sociálne a ekonomicky bola zem vytrhnutá z-hospodárskej jednoty, ktorú vy­tvorila za viac stáročí habsburgská monar­chia. Významná industria rôznych oborov ztratila svoje prirodzené odbytištia a prístup k ním sa zťažil novými hranicami; Sloven­sko a Podkarpatská Rus zväčšily počet oby­vateľstva ‘ štátu o pätinu, ale obyvateľstvo toto z hľadiska sociálneho stálo na omnoho nižšom stupni ako Cechy a Morava. Prv menované zeme boly prevážne analfabetické a sociálne pomery odpovedaly tomuto stavu, zatiaľ čo Čechy a Morava majú sociálne po­kročilé obyvateľstvo, kde ľudové vzdelanie a všeobecná kultúra sú vysoko vyvinuté. Tiež národnostne neboly pomery ľahšie. Z 13,600.000 obyvateľstva v Československu bolo v roku 1921 celkom 8,761.000 Cechoslo­­vákov, 3,123.000 Nemcov, 747.000 Maďarov, 462.000 Rusínov, 181.000 Židov a 76.000 Po­liakov. Najťažší úkol ležal v úprave pome­rov s Nemcami, už s ohľadom na ich počet­nosť, lebo počet Nemcov v Československu odpovedá približne počtu obyvateľstva Dán­ska. K tomu treba dodať, že Čechoslováci behom stáročí viedli s Nemcami v rôznych formách rozhorčené boje. Vážne bolo tiež, že Nemci v dobe prechodu vytvorili svoju vlastnú vládu v Liberci a žiadali pri najmen­šom úplnú autonómiu. Je samozrejmé, že nemecká otázka bola neobyčajne ťažká, lebo štát nemohol byť v stálom boji nroti štvrti­ne svojich obyvateľov. Ešte väčšie ťažkosti čakaly nový štát so strany Maďarov. Tiež v pomere k Slovákom, ktorí po 800 rokov žili pod uhorským panstvom, skrývala sa látka ku konfliktom. Niet tu miesta k vypísaniu všetkých podrobností vývoja od roku 1918. ale možno poukázať na jednotlivé veci, ktoré sú charakteristické ure terajšie pomery a vý­voj. Od roku 1923 sú čsl. valute a štátne fi­nancie v rovnováhe. V tomto čase vytvorené bolo sociálne zákonodarstvo, ktoré sa môže merať so zákonodarstvom ktorejkoľvek inej zeme. Nezamestnanosť je v pomere k počtu obyvateľstva len o 20 procentov väčšia, ako ako nezamestnanosť v Dánsku. Od r. 1926 zú­častňujú ?a zástupci rôznych stri*n vládý, a lén jedna nemecká nemeckých Strana, icr.iž nemeckých nacionálov, odpiera zásadne vstúpil do vlády. V parlamente sa prirodze­ne často hovorí o národnostných pomeroch, ale vždy v úplne zdvorilej forme. Sporné otázky neboly síce sprevodené zo sveta, ale napätie sa zmenšilo natoľko, že sa uľahčuje smierny vývoj pomerov medzi, oboma narod­ím stami. So strany Cechov uznávaiú sa po­žiadavky nemecké na školv, úradníkov atď. v pomere k ich počtu v štáte. Tak na príklad pred časom bol vymenovaný istý Nemec za vyslanca^ v Cme a nanriek tomu, že Nemci neukazujú nepriaznivý pomer, napätie ďalej ochabuje a spolupráca a vzájomná dôvera sa upevňujú. Keď bol vytvorený takýto stav v štáte s 34:5 nroc. národnostných menšín, mohlo sa tak stať len tým, že vedúci štátnici a politi­­koyia si jasne uvedomili pomery a. že preja­vili svoiimi činmi vôľu. uznať práva národ­nostných menšín. Bol to duch mieru, ktorý viedol Cechoslovákov v riadení ich novéhc statu: a poneváč to riedlo k pozitívnej bi­lancii v pomere k cudzine a k vnútornému blahobytu, musí sa urobiť záver, že Česko­slovensko má zdatných vodcov aj v iných °^r°cb. ^ako v národnostne-nolitickom. Čím ťažšie sú uomerv okolo čsl. hraníc tým viac vystupuje fakt, žc Československí je domovom poriadku, pomerného blahobytu a skutočnej národnej a politickej svobody. A tymmiá tiež Československo význam, že mô­že pôsobiť ako príklad a žé ostáva iedným zc skutočných nripiropníkov a strážcov mieru p svobody. Stredná Europa, založená na poli­tických a národnostných ideách českých a slovenských štátnikov,. došla by' takouto ce­stou k Stabilizácii, ktorá sa stala tak mocnou oporou pre Československo v dobách krízy ktorá teraz navštevuje všetkv zeme. Voľby do nove! štátnej živnostenskej rady. Praha, 31. decembra. Funkčné údobie štátnej živnostenskej rady končí sa 31. t. m. Ministerstvo obchodu vypíše nové voľby v januári a svolá novú štátnu radu živnostenskú k ustavujúcemu valnému shro­­maždeniu na začiatok marca. Štátnej rade živ­nostenskej bude v marci tiež predložený do­­savádny výsledok jednania o reforme živno­stenského poriadku, ktoré vyplnilo celý teňte rok. Bude to predovšetkým sjednaný nový so­­znam koncesovaných živností, potom všeobec­né ustanovenia o koncesovaných živnostiach a predpisy zvláštne o jednotlivých - koncesova­ných živnostiach, menovite o živnosti hostin­skej. V poradách o úprave nového živnosten­ského poriadku bude sa v ministerstve pokra­čovať v druhom týždni januárovom a na ich porade bude hlava o živnostiach nekoncesova­­ných. Po valnom shromáždění štátnej živno­stenské)' rady začnú sa porady o 4. hlave živ­nostenského poriadku, vymedzujúce rozsah živnostenského oprávnenia. J. V. JADNICKÝ Nmročný. Nech nám filozofovia a matematiko­­via dokazujú sebapresvedčivejšie rela­tivitu času, predsa len je Nový rok dá­tum, ktorý každý pokladá za životný medzník, keby sme aj tisícraz vedeli, že kategória času a priestoru sú relatív­ne, že majú platnosť len pre človeka s nie platnosti absolutné. Človek si mus; život krájať na kúsky, aby mu lepšie rozumel, aby bol život preňho strávi­teľnej ším. Deň 1. januára je len občianskym Novým rokom. Cirkevný rok počíta prvú nedeľu adventnú. Svätý Sylvester, pápež, ktorému je zasvätený posledný deň v roku, iste netušil, akej sa bude tešiť popularite a akému veseliu sa bu­de ľudstvo oddávať pod jeho menom a heslom. Cirkev tohoto obecného veselia nesdiela, naopak, na mnohých miestach nariaďuje v tento deň kajúcne pobož­nosti. Podobný dátum by skoršie mal zvať k zpytovaniu svedomia, ako k ra­dovánkam. Ale, je v ľudskej povahe, že práve veci najvážnejšie zastierame humorom a veselím. Veď k tomu je hu­mor na svete, aby nám pomohol prená­šať sa cez ťažkosti života, veď je proti­pólom tragiky. Minulý rok bol rokom ťažkým, preto­že sme ním vstúpili do obecnej krízy. Táto kríza bola a je zjavom svetovým, ale predsa má v každej zemi svoju špe­cifickú tvárnosť. Bola a je sprievodným zjavom premeny hospodárstva, ktorú prežívanie, čím ďalej, tým viac sa ují­majú myšlienky vecnosti, služby a spo­lupráce, prekonanie provincializmu a straníckej malichernosti. Vidíme tento vývoj vo filozofii, v umení, v hospodár­stve a v technike. Minula úž doba pozérov, konjunkturalistov a konjunk­túr. Ani v Novom roku sa už nevyhrá­vajú politické lebo hospodárske hlavne výhry,, bude ale aj -v Novom roku zdô­razňovaná myšlienka sociálneho mieru, nie preto, aby zamestnanci kapitulovali, ale preto, že ľudia tušia ďalej tým zre­teľnejšie vzájomnú súvislosť všetkých hospodárskych složiek. Nová vecnosť prestáva byť programom a stáva sa re­alitou. Ako vyviaznuť z krízy? To bude aj \ Novom roku obecnou otázkou všetkých Musíme rozoznávať trojaké druhy krí- METOD LICHARD Kočiš Kubo Kubo to je meno, ktoré pre čitateľa mnoho neznamená; najde sa ich na de­dine veľmi mnoho. Obyčajné to meno, patrí akosi na vonkov — na dedinu. V meste sa neudrží, prislúcha jednoduchej­­ším, prostým ľuďom; nehodí sa do me­sta. Znie veľmi obyčajne. No pre nášho Kuba — znamenalo mnoho. Kubo bol u rýchtära kočišom. Tú veľ­kú hodnosť iba preto zastával, že si ju zaslúžil. Rychtář, Ďumbier, na slovo vzatý, po­riadny, šetrný človek, nemal vo zvyku prijímať za kočiša kadejakých galganov, loptošov, ktorí celý deň sa iba vyvaľujú, spia na holohumnici, v sene. Preto sa rozhodol najať si Kuba za kočiša, ktorý svojím dobrým, šetrným chovaním si tej cti plne zaslúžil. Nikto sa mu nemo­hol rovnať v dedine. Bol chlap ani hora — a čo sa sily týka — pozdvihol jednou rukou i vrece pšenice ako by nič, a pri tom mal úplne iné názory, ako tí druhí; pitie sa mu hnusilo. Bol známym svojou dobrotou, šetrno­sťou ; nepremarhal ťažko zarobený gros, nepřepil ho, ako jeho vrstovníci, kde­kade po zábavách. Šetril, ako to

Next