Slovenský Východ, august 1931 (XIII/174-198)
1931-08-01 / No. 174
WIWBBTBBWlHWHPfflffMWMfftl ■ IWTWTPiffSBWWWIWfSffWlřff^^P8^8^^*31'1 Ročník XIII. Číslo 174. V Košiciach, v sotom I. augusta 1931. Za 20 hsl. _______________________________ ■••■---- .... ................................................ .... - --- ---------------------— * f ---------------- T ———— Tiež školský problém. V ministerstve školstva a národnej osvety v Prahe radila sa zvláštna komisia o tom, ako trestať deti v škole. Po dlhšej porade sa komisia dohodla, že budú ponechané v platnosti tresty dosiaľ obvyklé, totiž napomenutie učiteľom alebo riaditeľom, stanie na hanbe v lavici alebo mimo lavicu, stuženie známky z mravov atď. Tiež trest nechania po škole bude naďalej ponechaný v platnosti, hoci proti tomuto trestu bývalý mnohé námietky. Nakoniec ale zvíťazil názor, zo nie je doba vhodná, aby sa tresty školské ešte viac obmedzovaly, poneváč výber trestov je už tak veľmi nepatrný. Zaujímavé je, že sa v komisii prejavil tiež názor, pravda, neprijatý, že nie je vraj na mieste zákaz telesného trestu, pretože mnohí rodičia svoje deti trestajú telesne, takže vraj u týchto detí zostávajú bez účinku tresty v škole obvyklé. Ako známo, vytvořily filozofia a trestné právo niekoľko teorií o treste. Podľa niektorých je trest odplatou spoločnosti alebo vrchnosti za zlý skutok, akýmsi druhom reštitúcie. Podľa iných má mať trest účinok odstrašovací. Konečne tretia teória, obecne už prijatá, vyhlasuje, že trest má mať účinok výchovný. V trestnom práve môže konečne byť diskusia o tom, ktorý moment má v ktorom prípade viac prevládať, ale v škole snáď nemôže byť sporu o tom, že len trest výchovný je na mieste. Učiteľ, ktorý by si musel zjednávať autoritu telesnou presilou, by vlastne žiadnu autoritu už nemal, lebo autorita je moc, založená na vážnosti, nie vážnosť na moci a najmä už nie na presile telesnej. Telesný trest síce môže na chvíľku pomôcť, ale otupuje dušu. Keďže rodičia hrešia zneužívaním telesných trestov, nie je to ešte dôvodom, aby hrešila škola, ktorá naopak má napravovať to, čo rodičia často pokazili. Ostatne po treste v škole obvyklom nastáva vždy ešte možnosť domácej exekúcie, prevedenej in corpore vili. Škola je predovšetkým miestom sociálnej výchovy, každá trieda je malou obcou a vlastnou verejnou mienkou a je vecou učiteľovou, aby vedel takú verejnú mienku vzbudiť, aby trest bol skutočne hanbou a aby preto mal výchovný účinok. Učiteľ, ktorý by to nevedel, nehodil by sa jednoducho za vodcu mládeže. Táto verejná mienka triedy je vlastným trestateľom. V diffamujúcom účinku trestu je kus občianskej výchovy, ktorú si dieťa ponesie ďalej do života. Celý právny poriadok je založený na takejto opinio neseccitatis, na presvedčení o nútnosti normy. Právny poriadok, ktorý by sa trvale rozchádzal s verejnou mienkou a právnym presvedčením, by nemohol mať dlhého trvania, lebo právo nie je len formálnou dogmatikou. Toto právne cítenie sa musí vytvoriť už v škole a preto príkazom každej dobrej pedagogiky bude: trestať čo najmenej, trestať s rozvahou, ale spravodlivo a dôsledne. Vedomie o nútnosti spravodlivosti a poriadku musí dieťa už nadobudnúť v škole. Kde chybí tento smysel pre normatívnosť, je vinná nielen rodina, ale aj škola, snáď ešte väčšmi, ako rodina, pretože rodina nie je spoločenstvom organizovaným, kdežto trieda školná ním je. Trest nesmie slúžiť k tomu, aby vychovávateľ vybil svoj chvíľkový hnev, aby odreagoval svoju únavu, aby popustil svojmu temperamentu, ale aby v sebe ztělesňoval práva a povinnosti, ktoré na seba berie žiak, ktorému škola je prvou príležitosťou k verejnému životu. Toho by si mali ale byť vedomí aj rodičia a mali by vždy šetriť učiteľovu autoritu. Nová akcia o „Mitteleuropa“ Francúzsky plán - nemecký protiplán. - Útek od „anšlnsu“. - Biilow režisérom kry. Ľ u b ľ aň, 31. júla. — Ľubľaňské „Jutro” vo viedenskom dopise tvrdí, . že fakticky rozhoduje v berlínskom ministerstve zahraničných vecí o nemeckej politike generálny riaditeľ von Biilow. Biilow usiluje sa postaviť Nemecko na vlastné nohy. Kruhy, blízke Biilowovi, kolportujú smernice budúcej nemeckej politiky. Tie isté kruhy tvrdia, že Smernice tie sú protiplánom francúzskym, lebo Francia chystá vraj novú zahraničnú líniu. Okolie Biilowovo tvrdí, že francúzsky plán vypracoval štátny podtajomník francúzsky Francois-Poncet. Podľa tohoto plánu by Francia dosiahla dohody s Nemeckom za obete svojich záujmov v Poľ-sku. Nemci by získali Gdaňsko. Poľsko by územne neztratilo ňič, muselo by ale poskytnúť Nemecku záruky pre tranzitnú premávku y koridore a dať mu svoj prístav v Gdyni. Po takej dohode by Francia aj Nemecko mohly snížiť odzbrojenie o miliardu mariek ročne, Nemecko by zrušilo drahé námezdné vojsko a utvorilo by milíciu. K francúzsko-nemeckému bloku by sa pridružila Anglia a voľky-nevoľky tiež — Československo. Poneváč by kombinácia bola múrom proti Rusku a komunizmu, Poľsku by nezbývalo nič iného, ako sa pripojiť. Pokiaľ ide o ostatné zeme stredoeurópske a Balkán, Francia je pripravená deliť sa a Nemeckom o svoj vliv v tých zemiach a nebránila by Nemecku, aby sa. hospodársky nepredieralo na Balkán. V kombinácii by ítália prestala byť veľmocou. NEMECKÉ UTOPIE. Tie isté kruhy, ktoré kolportujú veľmi málo vieryhodné zprávy o hore uvedenom francúzskom pláne, tvrdia, že Nemecko francúzsky návrh neprijme, poneváč nechce hrať úlohu západných veľmocí proti Rusku. Chce ísť svojom cestou vedľa západu aj Ruska, kde usiľuje o využitkovanie svojich dosavádnych zkúseností. Nemecko myslí, že jeho samostatná politika nenarazí na anglický odpor a že ju bude podporovať aj Amerika. Nemecko usiľuje sa o veľký hospodársky blok všetkých stredoeuropských štátov. Nemecko bolo by na jeho čele. Aby Francia nevznietila proti tomu roahodný odpor, Nemecko sa nedohodne najprv s Rakúskom, ako urobil Curtius pri colnej unii, ale s Rumunskom. Nová obchodná smluva s Rumunskom je začiatok. Potom by prišlo na rad Maďarsko, Juhoslávia, Československo, Rakúsko, balkánske štáty a Poľsko. Do nemeckej strednej Európy by mohla vstúpiť tiež Itália. Nemecké kruhy vyhlasujú, že plán nemyslí na imperialistickú Neumannovu „Mitteleuropa”. Budúca stredná Europa, podľa Bülowovej osnovy, bola by hospodárskou jednotou samostatných štátov. Myšlienka „anšlusu”, vtelenia Rakúska do Nemecka, by sa opustila, otázka národných menšín by bola upravená vzájomnými ústupkami a pozbyla by terajšej dôležitosti. V novej atmosfére by nebola ani aktuálna otázka revízie hraníc. Bülowova stredná Europa by bola vraj mierum’lovná a najsilnejšou hrádzou proti boľševizmu. K návšteve anglických ministrov v Berlíne. Z ľava na pravo: anglický vyslanec v Berlíne Rumbold, anglický ministerský predseda MacDonald (s klobúkom v.ruke), nemecký ríšsky kancelár dr. Brüning, nemecký zahraničný minister dr. Curtius pri príchode anglických štátnikov do Berlína. Ostré opatrenia proti „nitiemu dii“. „Bude použité hneď zbraní proti výtržníkom.“ Nemiešajte sa do demonštrácií. Košice, 31. júla'. — Na deň 1. augusta ohlásili komunisti vo všetkých štátoch v Europe „rudý deň”. Cieľom jeho je, ako vždy, robiť výtržnosti, aby sa zobúdzal v svete dojem, že sú komunisti všade veľmi silní. Vlády všetkých štátov urobily preto najostrejšie opatrenia pre zachovanie pokoja. Stalo sa tak aj v našej republike a preto sa dôrazne doporúča riadnemu občianstvu, aby sa do demonštrácií komunistov nemiešalo, pretože by mohli nevinní ľudia ľahko prísť k úrazu, keby polícia alebo četníci museli použiť proti výtržníkom zbraní. Nikto nech zbytočne ■ 1. augusta nevychádza na ulice. Zakázaný „rudý deň” v Prahe. Praha, 31. júla. —- Niekoľko odborových komunistických organizácií vo Veľkej Prahe oznámilo včera policajnému riaditeľstvu, že hodlajú usporiadať 1. augusta vo večerňajších hodinách v rôznych pražských štvrtiach verejné schôdzky ľudu. Konanie týchto schôdziek bolo ale úradne zakázané á policajné riaditeľstvo urobilo už potrebné opatrenia, aby v tento deň nebol kľud a poriadok porušený, a aby akékoľvek pokusy o porušenie tohoto zákazu boly všade v celej republike štátnou mocou hneď potlačené. V Nemecku bude sa hneď strieľať. Berlín, 31. júla. — Vláda zakázala všetky prejavy v deň 1. augusta a nariadila polícii, aby proti výtržníkom, ktorí sa postavia na odpor proti štátnej moci, bolo hneď použité zbrane, v prípade potreby aj strelnej. (Pokračovanie na druhej strane.] Márne nádeje maďarských monarchistov. Nemožný návrat do slaréfto otroctva. - Slepia maďarských magnátov. „Europa sa obíde bez feudálneho pánstva.“ Co DUMÁ ZITA Viedeň, 31. júla. — V „N. W. Journale” uverejňuje šľ. Kettenburg článok, v ktorom píše o italskej ceste Zitinej. Autor vraví, že Zita sleduje politický vývoj v zemiach bývalej monarchie a je v stálom spojení so stúpencami dynastie. Zita je presvedčená, že v jednotlivých zemiach, ktoré kedysi tvořily rakúskouhorskú m~narchiu, uplatňuje sa vraj poznanie, že rozb tie Rakúsko-Uhorska bola hlúposť. Zita je tiež proti akémukoľvek spojeniu Rakúska s Ne neckom a tvrdí, že Rakúsku sa bude lepšie dariť, keď bude zase pod žezlom Habsburgsk ho vladára, ako keď sa stane pruskou pre rinciou !0 VRAVÍ CUDZINA. Paríž, íl. júla. — Časopis „L’Ere Nouvelle” rozpis uje sa o návrhu kráľovského manifestu Otto dio. Vidí v ňom výraz podivných názorov mai ’arských magnátov, túžiacich po svojom staň m postavení. Časopis píše: „Keď vidíme neús upnosť maďarských pánov, spytujeme sa, č: niekedy určité spoločenské vrstvy nie sú ranen i slepotou, takže nevidia priepasť, ku ktorej sa blížia. Maďarské územie bolo uvedené na svoju prirodzenú veľkosť. Národy, ktoré boly po stáročia zotročené, rozbily svoje putá a súčasne osvobodily agrárnymi reformami roľníkov zo stredovekého otroctva. Maďarská vládnuca vrstva ale sa kŕčovite drží svojich starých listín a volá »o spravodlivosť pre Maďarsko«, čo v skutočnosti znamená: zachovanie a obnovenie feudálnych práv, t. j. nárokov na veľkej časti stredoeuropského územia, nárokov ničím neoprávnených. Latifundie, ktoré majú magnáti v Maďarsku, im nestačia, zatiaľ čo Československo, Juhoslávia a Rumunsko sa odvážily osvobodit’ svojich roľníkov a urobiť z nich svobodných občanov. Maďarskí magnáti by teraz mali so svojimi bývalými otrokmi jednať ako so sebe rovnými. To je ale pre maďarskú šľachtu nepochopiteľné. Radšej ako to — vojnu pod zástavou »revízie a spravodlivosti pre maďarských feudálnych pánov«. K ostrému zakročeniu doženú starí peštianski páni ostatný svet-, jestliže im Europa raz pre vždy nepovie: »Už dosť s tými šľachtickými nesmyseľnými nárokmi! Sú navždy pochované! Pracujte, keď chcete žiť, s nami o utvorení novej Európy svobodných občanov, ak nie, nová Europa sa obíde bez vás, ako sa obišla bez starých feudálnych tried, ktoré nechcely uznať nútnosti života a sociálneho pokroku!«” JUHOSLOVANSKÝ HLAS. Záhreb, 31. júla. — Záhrebské „Novosti” zaoberajú sa živou akciou, ktorú vedú maďarskí monarchisti so Zitou a Ottom, aby sa Habsburgovia vrátili do Maďarska. „Akcia tá nás neznepokojuje, — vraví časopis, — ale zobúdza v nás smutné city a spomienky na ťažké doby minulého nášho otroctva. Monarchisti vedia, že je to smiešne a nesmyselné, usilovať o návrat nemožnej minulosti. Aby zakryli svoje želania, odôvodňujú svoje hnutie hospodárskymi dôvodmi. Celý svet ale vidí, že Juhoslávia, Československo a Poľsko hospodársky rozkvitajú. Sú na dobrej ceste. Keď sa Rakúšania a Maďari nemôžu shodnúť s novou situáciou, to je ich vina. Starý svet sa už nevráti. Nikoho nepresvedčia, že nové štáty nie sú schopné, aby samostatne žily.” Rumunská válečná škola v Pardubiciach. Pardubice, 31. júla. Včera odpoludnia prišla do Pardubíc z Hradca Králové výprava dôstojníkov rumunskej válečnej školy, vedená generálom Štefanom Jonéscuom. Výprava najprv navštívila jazdecké učiliště a potom si prehliadla výstaviště, kde bola/ tiež oficielně uvítaná. Na jej počesť bol dávaný banket. B oh d an e č, 31. júla. Účastníci zájazdu za doprevodu čs. generálmi Hrabčíkom a Krejčím, zastavili sa na ceste z Hradca Králové do Pardubíc v kúpeľoch Bohdanči, kde boli oficielně uvítaní starostom mesta, zástupcom ministerstva verejných prác a riaditeľom kúpeľov. Kúpeľoví hostia usporiadali výprave nadšené ovácie. Vzácni hostia odišli nočným rýchlikom do Vítkovíc. JEAN^MORÉAS: Žiadostivý a Závistivý. Za onoho času boli dvaja kamaráti, ktorí viedli zlý život. Jeden bol natoľko závistivý, že nikto nebol závistivější. Druhý bol zase natoľko žiadostivý, že nič mu nemohlo dostačiť. Tu jedného dňa, keď Žiadostivý a Závistivý šli spolu koňmo, stretli v kraji svätého Martina. Pobyl s nimi maličko, poznal ľahko, aké zlé pudy mali na dne srdca. Ako prichádzali ku kaplnke, ktorá sa dvíhala na rozcestí, svätý Martin riekol svojim spoločníkom: „Pánovia, obrátim sa vpravo, aby som sa odobral do tejto kaplnky. Ale než vás opustím, počujte ma: Som svätý Martin, dobrák. Nech jedon z vás ma požiada o dar a dostane ho hneď; a druhý, ktorý bude mlčať, dostane ho dvojnásobne.” Svätý Martin odišiel, a Žiadostivý uvažoval, že treba druhého nechať žiadať, a že tým spôsobom bude mať dvojitý zisk. »Milý kamarát,” riekol, „žiadaj a dostaneš