Slovenský Východ, jún 1932 (XIV/125-149)

1932-06-01 / No. 125

Slovensky Východ Iffl sport Ročník XIV. Číslo 125. V Košiciach v stredu 1. )úna 1932. Za 20 hal. | Košice, Tinódyho ul. 3. g ^ Dr. Hotowetz o hospodárskej tiesni. Košice, 31. mája. — Na pozvanie Obchod­nej a živnostenskej komory a predsedníctva vý­chodoslovenskej národohospodárskej župy, pre­hovoril včera v zasadacej sieni komory bývalý čs. minister obchodu dr. Hotowetz o našej ho­spodárskej situácii a strednej Europe. V úvode svojej reči konštatoval po prívete prezidenta košickej komory, riaditeľa Maxoňa, že hospo­dárska situácia československého štátu nie je priaznivá, ale že nie je o nič horšia, ba snáď dokonca o niečo lepšia, ako situácia v štátoch s nami súsediacich a v druhom svete. Práve táto skutočnosť je znamením a dôkazom, že my sme svoju hospodársku situáciu sami nezavinili, ale že jej príčiny sú svetové, ktoré ležia z naj­väčšej miery mimo nás, a že len celkom malá časť ich môže spadať na vrub nás samých. Hlavnou príčinou terajšej hospodárskej krízy je svetová vojna. Príčinou, prečo sa kríza nevy­rovnala, je ohromná nadvýroba a pokles kon­zumu. Svetová situácia začala sa v svojej pod­state katastrofálne horšiť pred dvoma rokmi. Hospodárska situácia nášho štátu začala sa horšiť od jasene r. 1930 a dostupuje svojho, ako je možné dúfať, už vrcholu v tomto roku. Je však možno dúfať, že priebehom roku 1932 sa u nás začne hospodárska situácia zase lepšiť. Od tohoto jej zlepšenia závisí u nás všetko, osud našej platobnej bilancie, našej bilancie ob­chodnej aj osud celej našej meny peňažnej, od ktorej zase samozrejme závisí osud nášho štát­neho hospodárstva. Až do roku 1931 bola bilan­cia nášho zahraničného obchodu aktívna. Bola to najmä veľmi aktívna položka nášho cudzi­neckého ruchu, ktorá nám donášala výťažok nie­koľko sto miliónov Kč, pretože cudzinci u nás utratili viac, ako naši ľudia v cudzine. Od roku 1931 však je cudzinecký ruch náš pasívny, naši ľudia nechali veľké peniaze v cudzine, najmä na francúzskej koloniálnej výstave, zatiaľ, čo náš cudzinecký ruch upadal. Bol odkázaný najmä na ríšskonemeckých hostí, ktorí však po zná­mom poklese nemeckej marky, kedy nikde u nás nechceli marky ako platidlo prijímať, odišli od nás tak, ako z iných zemí, a prestali do cudzi­ny cestovať. Aktívna bilancia nášho zahranič-nči > obchodu až do roku 1931, ktorá nám za po cinýeh desať rokov doniesla veľké miliar­dové zisky, umožnila nám skupovať z cudziny naše štátne a dividendové papiere, ktoré sme mohli repatriovať zpäť do našej vlasti. To bolo pre nás hospodársky veľkým šťastím. To spô­sobilo, že sme mohli zachovať svoju silnú pe­ňažnú menu a to bolo tiež dôvodom, prečo naša čs. koruna po celú tú dobu zostala neotrasená, zostala vlastne v celej Europe jediným silným pilierom Stability peňažnej meny. Prednášajúci pojednal potom o colných a devi­zových uzáveroch, ktorými sa jednotlivé štáty obklopily, a konštatoval, že zdravým východi­skom z terajšej zlej hospodárskej situácie bolo by nové usporiadanie Európy v smysle pan­­europskej idey a stredoeurópskej hospodárskej unie. Rakúsko po stránke politickej nemohlo zostať kompaktným štátnym útvarom, pretože bolo nespravedlivé k svojim národom a muselo preto dôjsť k jeho roztrhnutiu na politicky sa­mostatné štáty. Táto neodvratná skutočnosť však nie je na prekážku, aby sa nástupnícke štáty nemohly spojiť v jednotné colné hospo­dárske územie, pretože clo s politickou štátnou samostatnosťou nijak nesúvisí. Clo je vôbec vy­nálezom posledného storočia, až do tých čias jestvovaly všetky štáty bez akéhokoľvek cla, a jestvovaly dobre, a Anglia dokonca na podkla­de svojho úplne voľného obchodu bez akéhokoľ­vek cla založila svoj pevný základ ako najväč­šia obchodná veľmoc sveta. Rečník končí vyhlá­sením, že otázka hospodárskeho sblíženia stre­­doeuropských štátov nie je len otázkou prospe­rity niektorého jednotlivého štátu, ale otázkou prosperity všetkých štátov strednej Európy a Európy vôbec. j Doslovom prezidenta obchodnej komory Ma-( xoňa bolo shromaždenie, ktoré bolo veľmi po­četne navštívené zástupcami košického hospo-J dárskeho života, ako aj zástupcami úradov, za­končené. Dr. Brüning. Keď sa č|n potápa. (Z poslednej živelnej katastrofy v Anglii.) Vyslanec Vavrečka opúšťa Viedeň. Viedeň, 3i. mája. — Odstupujúci čs. vy­slanec vo Viedni, Vavrečka, bol včera v poludnie prijatý v audiencii spolkovým kancelárom ra­kúskym, Miklasom, ktorému odovzdal odvolá­­vací list. Spolkový kancelár odovzdal pri tejto príležitosti vyslancovi Vavrečkovi veľké zlaté Čestné vyznamenanie na stuhe. 200 mrtvých a 2000 zranených v Bombayi. Londýn, 31. mája. — Bilancia srážok me­dzi Mohamedánmi a Indami v Bombayi od 14. mája do dnešného dňa je 200 mrtvých a 2000 zranených osôb. Srážky na vysokých školách vo Viedni. Viedeň, 31. mája. — Na viedeňskej uni­verzite, technike a vysokej škole pre svetový obchod, došlo včera dopoludnia k vážnym sráž­kám. Národne-socialistickí študenti útočili na svojich politických odporcov, najmä však na ži­dovských študentov, z ktorých boli dvaja nebez­pečne zranení. Vysoká škola obchodná bola za­tvorená. Demonštrujúci študenti pokúsili sa tiež dostať do ulíc, v ktorých sú najmä stari­­nárske obchody, v tom im však bolo políciou zabránené. Pri jednej srážke zranil istý starinár jedného národne-socialistického študenta ťažko na hlave. Starinár bol zatknutý. Polícia zatkla celý rad osôb, V záujme práce v Keterbachoch Praha, 31. mája. — „Slovenský Východ” už oznámil, že práce v baniach v Koterbachoch sú ohrožené a že sa počíta s ich zastavením. Vítkovické železiarne, ktoré berú rudu,z týchto baní, žiadaly, aby boly . povolené !až .50%-sľavy na dopravu, aby sa v prácach mohlo pokračo­vať. Ministerstvo železníc povolilo sľavu 10—13 proc. a ministerstvo financií 20%'sľavu z tra­­skavín. Keď . sa, Vítkovice s týmito sľavami uspokoja, bude zaistená práca asi pre 400 ro­botníkov. Očakáva sa, že sľavy budú akcepto­vané. Dr. Brüning podal demisiu. Berlín, 31. mája. — Nemecký ríšsky kan­celár dr. Brüning podal včera v poludnie po rozhovore s ríšskym prezidentom Hindenbur­­gom, demisiu celého kabinetu. Prezident Hin­­denburg demisiu prijal a poveril odstupujúcich ministrov ďalším vedením jednotlivých mini­sterstiev. K demisii sa oznamuje, že medzi pre­zidentom Hindenburgom a odstupujúcim kan­celárom drom Briiningom niet vôbec nejakých rozporov. Je to po prvý raz za nemeckého repu­blikánskeho režimu, že vláda odstupuje na pre­zidentovo želanie. Prezident Hindenburg mal ešte odpoludnia a večer konferencie s vodcami jednotlivých politických strán. Dnes prezident jedná ešte so zástupcami strán, s ktorými ne­mal včera času už vyjednávať. Berlín, 31. mája. — V politických kruhoch nemeckých sa vyhlasuje, že prezident Hinden­burg má v úmysle sostaviť novú vládu z naj­zdatnejších osôb tak, aby boly v novom kabinete zastúpené skupiny všetkých politických strán nemeckých od najkrajnejšej pravice až k naj­krajnejšej ľavici. Či sa mu, pravda, tento plán podarí, nie je isté. Paríž, 31. mája. — Brüningovu demisiu ko­mentujú všetky francúzske časopisy a konšta­tujú, že je to následok volebného víťazstva hitlerovcov v Prusku a Oldenbursku, ako aj obraz terajšej politickej rozháranej situácie v Nemecku. Prezident Hindenburg ukázal svoju pravú tvár, opustil Briininga a jeho vládu, ná­deje nemeckých strán ľavice boly sklamané. Tieto strany myslely, že starého vojaka Hin­­denburga už získaly, zatiaľ však sa Hindenburg dal získať stranou politizujúcich generálov a podľahol nátlaku hitlerovskej nacionálnej opo­zície. Protištátna organizácia komunistickej mládeže v Michalovciach. k. Michalovce, 31. mája. — Četnictvo v Michalovciach odhalilo illegálnu činnosť miest­nych komunistov, ktorí vyvíjali akciu protištát­nu a protičeskú. Po úspešnom prevedení domo­vých prehliadok boli zatknutí a k štát. zastu­piteľstvu do Košíc eskortovaní členovia komu­nistického výboru, a síce predseda David Chei­­movits, tajomník M. Freit, pokladník Brand, Alex. Fried a J. Ausländer, všetci z Michalo-1 viec. Komunisti organizovali protištátnu čin­nosť komunistickej mládeže na základe direktív z Košíc. Zmarený let do Japonska. New York, 31. mája. — Americký letec, vodca cowboyov Brown, ktorý odletel z Ameri­ky lietadlom k ceste do Japonska, zrútil sa so svojím lietadlom do mora. Lietadlo na vodnej hladine zhorelo, letec bol však spozorovaný par­níkom a zachránený. Revízia Trianonu je neuskutočniteľným snom Maďarský návrat k starej nenávisti. — Skoda pre strednú Európu. V minulých dňoch boly v Maďarsku usporia­dané revizionistické prejavy. „8 órai Ujság” pozastavuje sa nad tým, že väčšina maďarských časopisov priniesla o týchto prejavoch referáty na zastrčených miestach a že niektoré časopisy útočily na. niektorých rečníkov. Vytýka, že niektoré časopisy tak urobily len preto, aby im nebola v zahraničí odňatá kolportáž. Pri tom zastierajú, čo sa v Maďarsku deje. Prejavmi a rečou Bethlenovou zaoberá sa vše­tka tlač rumunská. „Ľ Indépendance Roumai­­ne” k Bethlenovej reči píše, že je významný preto, že Bethlen bol 10 rokov ministerským predsedom Maďarska a že jeho jednotná strana je teraz hlavnou oporou vlády, ktorá viackrát dávala najavo, že sa chce zriecť doterajších blu­dov, ktoré znemožnily sblíženie so súsednými štátmi. Po Bethlenovej reči a pri jeho zase vzrastajúcom vlivu treba si; ale pojožiť otázku, či Károlyiova vláda sa nevracia k starým blu­dom a vôbec k línii zhubného režimu Bethle­­novho. Bolo by zvlášť dôležité, aby verejnosť štá­tov Malej Dohody sa dozvedela, na čom vlastne je ohľadom Maďarska a aby sa vedela podľa toho zariadiť. Časopis ďalej konštatuje, že Maďari si musia raz uvedo­miť, že revízia mierovej smluvy trianonskej je naprosto neuskutočniteľným snom. Štáty Malej Dohody, ktoré si vykúpily usku­točnenie sjednotenia všetkých svojich sú­kmeňovcov v národných štátoch, neprivolia nikdy k žiadnej revízii.1 Hovoriť o revízii a pracovať pre ňu znamená teda pracovať pre novú vojnu. Je vecou maďarského národa, či chce byť ďalej uspávaný neuskutočniteľnými vidinami. To by si Maďari ale mali v každom prípade uvedomiť, že nové oživenie revizionizmu v Maďarsku zna­mená znemožnenie akýchkoľvek kombinácií po smieru a spolupráci v strednej Europe. Táto skutočnosť je proti záujmom všetkých stredo­­europských štátov, najviac ale proti záujmom štátu maďarského. Konečne časopis znova zdô­razňuje, aby štáty Malej Dohody boly informo­vané, čo vlastne Maďari chcú — či dohodu s ni­mi, alebo či dávajú prednosť neuskutočniteľné­mu preludu revízie, ktorej propagovanie zname­ná znemožňovanie dohody v strednej Europe. „Adeverul” k tomu poznamenáva, že hospodár­ska depresia prispela k vzrastu túžby po do­rozumení. Teraz ale je rozdúchavaná stará nenávisť čo je pre strednú Európu škoda, lebo okolně štáty sa nikdy nemôžu dohodnúť s revizio­­nistickým Maďarskom. Dr. Ján Moural, vládny radca v krajinskom úrade, vynikajúci odborník, ktorý si získa! veľké zásluhy o konso­lidáciu na Slovensku, zomrel náhle v Bratislave a bol 28. mája pochovaný za veľkej účasti

Next