Slovenský Východ, máj 1933 (XV/102-125)
1933-05-03 / No. 102
Slovenský Východ I Pôžička práce neznamená dať, neznamená stratiť, ale len požičať, ale ziskať a pomôcť štátu, sebe, všetkým. Ročník XV. Číslo 102. V Košiciach v stredu 3. mája 1933. Za 20 hal. S UPISUJTE! General M. 'R. Štefánik Odzbrojovací« porady znova odložené. Treba vyčkať, čo skutočne Amerika dá. bš. Ž e n e v a, 2. mája. — Ženevské odzbrojovacie porady, pred dvoma dňami zahájené, sú opäť .pred prerušením. Tentoraz ale nie pre nemeckú obštrukciu, alebo italské zvláštne želanie, ale z dôvodov omnoho dôležitejších. Hovorilo sa už po prvej telegrafickej depeši z Washingtonu o tom, S rozpravy Roosevelta s MacDonakJom a Heirriotom ovlivnia ženevskú odzbrojovaciu konferenciu, avšak nikto netušil, že zmena v americkom vedení je tak značná, že bude snáď aj možno počítať s priklonením sa Spojených štátov k Europe, Po prejave amerického zvláštneho veľ vyslanca Normana Davisa v hlavnom výbore odzbrojovacej konferencie, prejave, ktorý otvoril dvere netušeným nádejám v dohodu v Ženeve, sa síce mnohí delegáti nadchli pre americkú spoluprácu s Eurogou na mierovej organizácii, ale mnohí napriek tomu ostávajú skeptickí. Predne americké sľuby sú naprosto neurčité, Norman Davis povedal v zásade, že Spojené štáty sú ochotné uvažovať o konzultatívnom pakte ako o bezpečnostnej organizácii, ked Ěuroga dôkladne odzbrojí. To nie je mnoho a nie je to tiež celkom nič nového. Má to háčik, poneváč nikto sa neodvažuje odpovedať si otázku, s čím sa, začne skôr, S e odzbrojovaním a či s bezpečnosťou, Beď sa začne s oboma odrazu, bude konferencia predĺžená zbytočne ešte o ďalších 6 mesia cov, ak nie o rok, pri čom nádeje v americké sľuby sa skoro rozplynú v neochotu niektorých štátov vzdať sa svojho zbrojenia bez dostatočných záruk bezpečnosti, čili diskusia môže trvať večne. Okrem toho za americký sľub vzdialenej a slabej spolupráce na mierovej organizácii s Európou mnohé štáty nebudú chceť dať toľko, koľko si predstavujú americkí nepriatelia európskeho zbrojenia. Preto výsledok neurčitých sľubov z Ameriky zatiaľ ostáva, že ženevské porady sú rozpačité zastavené; keď nie úradne rozpustením delegácií, teda fakticky, poneváč sa pracuje na menej dôležitých vedách a čaká sa, až sa Roosevelt vysloví bližšie, Americké sľuby by napriek tomu mohly mnoho pre Euxopu znamenať, keby ich Europa vedela výhodne podchytiť. Pravda, k tomu by bolo treba aspoň čiastočnej jednoty europských štátov pri formulácii europských požiadavkov. Tejto jednoty však niet a situácia sa javí tak, že europské štáty chodia jeden za druhým žalovať do Washingtonu. Ani v otázke platenia dlžôb niet jednoty, nie to v otázkach odzbrojovacích. Preto bude treba vyčkať ďalšieho vývoja amerických sľubov, než sa bude možno vysloviť o tom, čo tieto sľuby Europe prinesú. Najmä sa musí poznať, čo tomu všetkému povie washingtonský senát. Ten by mohol krátko a dobre svojím odmietnutím. Rooseveltových plánov zhatiť i nádeje Európy. Koš a tiská, rodiště: generála Štefánika, Veriť, milovať, pracovať. (K 4. máju.) Oslavovať osobu veľkého slovenského hrdinu, prejavovať úctu a vďaku k jeho dielu, bolo by úkonom len kqnvencionálnym. Pri vhĺbení sa do života a diela M, R. Štefánika, ktorého výročie tragickej smrti si zase pripomíname, zisťujeme, že nie je možné spomínať ho len ako výnimečný, historický zjav, že nie je možné dívať sa na neho len ako na slovenský meteor, ktorý sa s mimoriadne oslnivou žiarou mihol klenbou stiesneného slovenského neba, že nie je možné uspokojovať sa zvyšovaným zdôrazňovaním, že vyšiel z malej obce a z nezámožnej slovenskej rodiny a preca že sa stal osobnosťou svetovou, lebo M R. Štefánik stal sa vedátorom,, jedným zo slávnej československej trojice, svetovým zjavom a národným hrdinom nie výhradne preto, že vyšiel zo skrovných pomerov slovenských a že bol Slovákom, ale v najprvšom rade pre svoje nadanie, svoje vynikajúce osobné vlastnosti, svoje činy. To všetko, posvätené vedomím pôvodu, prinieslo výdatný osoh jeho národu, jeho domovine a vlasti česko’ovenskej. M. R. Štefánik stojí pred nami v prvom rade ako muž. Jeho heslom nebola básnická figura, ani fantastický „nadhviezdny” nápad, ale naprosto živý príkaz: „Veriť, milovať, pracovať,” vyšlé z tvrdej školy života. Bol mu verný, plnil ho od študentských rokov, naplnil ho v svojom mužnom veku a zanechal ho ako nepomíjajúci odkaz všetkým, ktorí sa k nemu obracajú v láske a úcte, prítomným i budúcim. Chudoba a skromnosť neboly mu prekážkou. Nepoznal pýchy a vášnivej jednostrannej zaslepeností. Díval sa s vysoka, videl všetko v pravej veľkosti a podstate, a tak j problém československý. Bolo mu samozrejmým, čo inému sa zdalo komplikovaním, bolo mu prirodzeným, čo inému sa zdalo neuskutočniteľným. Jeho vlastenectvo chvelo, sa o osud nás, severných Slovanov, a opierajúc sa o vieru, načerpanú z dejín československých, stavalo sa. proti drobeniu, proti malicherností, proti politikárstvu, hmotárstvu, proti rozkladaniu síl, proti rozvratníctvu a vôbec proti všetkým neetnostiam, ktoré by oslabovaly národný a tým viac štátny organizmus, „Slováci ako samostatná politická jednotka nikdy nebudú uznaní” (15. sept. 1916 k J. Országhovi), upozorňuje varovne a „nesmieme sa dzími. nepriateľmi našej svobody, zneje toto jeho heslo ako prorocký príkaz. Napísal si v zápisníku, že človek je len úbohý mikrób — a preca ostal optimistom, staviteľom, budovateľom, projektantom vysokých a najvyšších cieľov, ku ktorým šiel rovno, rozvážne, s plným presvedčením, húževnatosťou, odvahou, vierou v pravdu a s láskou k veci. V tom tkvie v prvom rade význam M. R. Štefánika nielen pre Slovákov, ale i pre Čechov a vôbec pre všetkých československých republikánov. Oslavovať ho znamená jeho odkaz denne vtelovať v čin. Nesmrteľnosť M. R- Štefánika môže dovŕšiť len naša práca, keď naplní jeho českoslov. ideál. MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK. „Je zbytočné, aby som povedal, že vášnivé miloval svoju zem■ a, svoj národ, ktorým m cele oddal. Bol z hĺbky duše Gechoslovákom a tento cit bol doplnený národnou hrdosťou veľmi nedôverčivou, ktorá pociťovala žive každé i len zdanlivé dotknutie práv národa. Mohol som to za vojny často zistiť; tak bol silne rozmrzený, kéď Angličania poslali vyznamenania, určené československému vojsku. na Sibiři, aniž vopred, čo oznámili, československej Národnej rade, alebo sa jej opýtali. Vyhlásil mi, že je neobvyklý postup, ktorý ukazuje, že by si radi získali v armáde prívrženca, skutočná captatio benevolentiae. Uvediem iný príklad: Naliehal, a žiadal, podťa vlastného rozprávania, aby v niektorých, neviem, už presne, ktorých, diplomoch alebo obdobných dokumentoch, ktoré mu dol poslať generál Foch, jeho meno bolo písané správne s S a á,, znamienka boly totiž často vynechané, pretože ich vo francúzskej abecede vôbec niet. Stal sa, ako vravel, úprimným francúzskym občanom, ale nechcel, aby klesol v zabudnutie jeho československý pôvod. To isté odporúčal mojim dôstojníkom v Mohileve. Jeho vlastenecké presvedčenie bolo preniknuté veľkým smyslom pre úzku dohodu, ktorej nutnosť ukazuje svojou históriou názov „Čechoslovák”, ako vyplýva.i z oboch výrazov, ktoré ho skladujú. Spomínam si na deň, kedy mi pri návrate z Kijeva ukázal v Mohileve dokument, v ktorom po prvý raz, ako poznamenával, Česi a Slováci súhlasne vyložili svoju situáciu a svoje túžby po svobodě, ktorej chceli dosiahnuť svojím tesným sjednotením: bol veľmi šťastný, že bol strojcom tak dôležitého činu” (Generál M. Janin: M. R. Štefánik..) drobiť na Čechov a Slovákov”, vpisuje r. 1916 do svojho zápisníka, dávajúc výstrahu a ukazujúc smer, akým sa niesla celá jeho osvobodenecká práca, všetko jeho hrdinstvo a akým vzájomná dobrá vôľa a spoločné úsilie majú sa uberať, aby veľký deľ — samostatnosť a svoboda (a ten mu ležal jedine a výhradne na srdci) bol dovršený a udržaný. To a všetky iné jeho prejavy a činy naplnené boly vrúcnosťou a hlbokým presvedčením. Tiež len cez tieto dospel k svojmu životnému pravidlu „veriť, milovať, pracovať,” lebo život nebol k nemu práve po stránke hmotnej najpriaznivejší. A preca neklesol. Dnes, v dobe dusivej tiesne, využívanej i rozvratníkmi a cu Maďarská menšina klesla v Košiciach pod 20 procent. č. Košice, 2. mája. —Podľa predbežných výsledkov posledného sčítania ľudu klesol v Košiciach počet obyvateľov maďarskej národnosti pod 20%. Na 1000 obyvateľov bolo napočítaných 644 občanov československej národnosti a len 196 národnosti maďarskej. Zbytok tvoria Židia, Nemci, Poliaci a Rusíni. Doteraz pripadalo z 1000 obyvateľov na československú národnosť 623 občanov a na maďarskú 221. Tieto výsledky sú, pravda, neoficiálne, lebo štátny štatistický úrad, ktorý vydáva zprávy o výsledku sčítania ľudu, publikoval dosiaľ len výsledky zo zeme Českej a Moravskosliezskej. Akonáhle budú výsledky uverejnené, bude to atnamenať, že Košice stávajú sa jednojazyčným mestom. Maďarské prípisy nebudú potom prijímané od úradov štátnych a mestských, budú vybavované len slovensky a všetky prihlášky budú môcť byť vydávané len v-jazyku slovenskom. Mestský notársky úrad tento spôsob už praktikuje, ale mestský úrad čaká na úradnú publikáciu výsledkov. Mesto má právo vyžiadať si od štátneho štatistického úradu uverejnenie výsledkov sčítania ľudu skoršie, ako sa to stalo v Moravskej Ostrave a Užhorode, ale v Košiciach sa to dosiaľ nestalo. Teraz žiada publikovanie výsledkov strana čs. nár. socialistická, aby už raz boly pomery prispôsobené novému stavu veci. Jednojazyčnosť nepostihne asi zasadnutia mestského zastupiteľstva, kde dlhé maďarské reči a ich prekladanie predlžujú značne jednanie, lebo zastupiteľstvo má právo úsniesť sa na tom, v akom jazyku sa má jednať. Pri košických pomeroch ťažko možno očakávať, že by sa zastupiteľstvo usnieslô jednať len slovensky. Ale aj tak bude nový stav znamenať veľkí' zjednodušenie administratívy a ďalší krok 1. reslovakizácii Košíc. V budúcností bude treli: ešte viac trvať na tom, aby všetci zamestnane mesta ovládali slovenský jazyk, ktorý sa stav. jediným jazykom pre vnútorné úradovanie, s nebude možné trpeť už dnes nezákonný sta-, že mnohí zamestnanci neovládajú štátny j azyl vôbec, alebo len v miere nedostatočnej. Rumunský kráľ do Belehradu. Bukarest. 2- mája. — Rumunský kráľ Karol spolu s následníkom MichaEom odcestuje 25. mája do Belehradu, aby oplatil ofiriálnu ná vštevn juhoslovanskému kráľovi Alexandrovi Rumunský kráľ bere so sebou ministra za,hraničných ved Titulescua, ministra národnej obrany, dvorského komendanta a iných hodnostárov Tejto návšteve rumunského kráľa v Juhoslávii pripisujú veľký význam- časopis „Lupta” píše. že stretnutie oboch kráľov privedie k rozhodu júcim vyjednávaniam, ktoré sú medzi Rumunskom a Juhosláviou v otázkach vnútornej vojenskej politiky. Česká menšina vo Viedni na postupe. (Od nášho zvláštneho zpravodajce.) md. Viedeň, 2. mája. — Ako je známo zo zprávy o poslednom valnom shromáždění školského spolku Komenský, bude sa tohoto roku v jeseni stavať vo Švechatoch pri Viedni nová opatrovňa pre české detí. Okrem toho bude na Turíce, teda 4. júna, slávnostne otvorená nová budova a telocvičňa Sokola Viedeň X., postavená na pozemkoch bývalej továrne Elsingerovej V Ettenreichgasse. Bradlo.