Slovenský Východ, júl 1933 (XV/150-172)

1933-07-02 / No. 150

Ročník XV. Číslo 150. V Košiciach v nedeľu 2. júla 1933. Za 40 hal. \ * St. N. Uvarov, 85ročnŤ ruský akademický maliar, známy snáď v celej repnlilike, prednáša v Košiciach vo veľkej dvorane Schalkházu na téma „Kde spejeme”. Prednášku túto mal tiež v obecnom dome pražsko® pod protektorátom primátora dr. Baxu. /Ministerská rada. Praha 1, júla. — Vo včerajšom zasadnutí ministerskej rady podal zahraničný minister flr. Bane* správu o doterajšom priebehu a výsledku Jedoani svetovej hospodárskej konferencie v Londýne. Referoval tiež o otázkach zahranične-politických a o medzinárodnej situácii vébec. Jeho zpráva hol* vzatá jednomyseine so súhlasom na vedomie- Ministerská rada pojednávala potom o zprávách zo zasadnutí užších komitétov ministerských v príčine naliehavých otázok hospodárskych a finančných. V závere holy pre jednané administratívne záležitosti a vybavená ďalšia skupina návrhov na vymenovanie a povyšovanie vo všetkých odvetviach Sátnej správy. Zmarené komunistické výiržnosti v Pardubiciach. P aid u bice, 1. júla. — Na včerajšok chyili bmunisti v Pardubiciach veľkú komunikú demonštráciu. Četníci urobili v jej prední lomovú prehliadku u lývalého člena parcfcj mestskej rady, Makovca, a našli tu . m letákov protištátneho obsahu, zhabali • 'r rozmnoňovací stroj a obsiahly kompro* jťci materiál. Makovec hol zatknutý a ’- aoá komunistická demonštrácia stroskoiľud v Pardubiciach nebol včera nikde e. tný. Vážny krok k spoločnému postupu Slovanov. Významná výzva kongresu Ceskoslovensko-juhoslovanských líg. Ľ u h r a n, 1. júla. — Rezolúcia, prijatá kongresom čs.-juhoslovanských líg v Ľubľani, vyhlasuje, že ligy budú všetkými silami podporovať akcie Malej Dohody, zdvojnásobnia úsilie k sblíženiu oboch národov a budú pestovať slovanskú solidaritu i ostatnými slovanskými národmi a štátmi. Československí a juhoslovanskí právnici sa žiadajú, aby pracovali k-sjednoteniu zákonodarstva oboch štátov. Všetky slovanské spolky zvú sa k spolupráci v medzinárodnej politike, aby slovanské štáty zabezpečily si miesto, odpovedajúce ich významu a principu spravedlivosti, I Bratislava S ;■ ' V ■ ",*■ I I Žilina, Košice. Palácová revolúcia proti Hitlerovi. Zatýkanie vSastných straníkov a väznenie ich v koncentračných táboroch. e. Berlín, 1. júla. —Hitlerovské hnutie dočkává sa toho, čo mu holo prú jeho menadálom rvzraste so všetkých strán prorokované: odboja proti Hitlerovi vo vlastných radoch jeho strany, palácovej revolúcie jeho nespokojných stúpencov, ktorí už majú po krk Hitlerovej diktatúry. Vodaami tejto revolúcie nie sú snáď bezvýznamní straníci, ale silné opoizáčné krídlo v Hitlerovej strane, Vedené vojenskými činiteľmi, bývalými dôstojníkmi ríšskonemeckej armády. Hitler sa rozhodol zlomiť túto opozíciu proti sebe najkrutejším postupom, zatýkaním vlastných straníkov a ich väznením v koncentračných táboroch. Zprávy o tejto palácovej revolúcii nie sú čerpané z pokútnych prameňov .politického klebetania, ale vydala o tejto věcí a to práve svedčí o veľkej vážnosti týchto udalostí — úradnú zprávu oficiálna ríšska tlačová kancelária Hitlerovej 'strany. Zpráva znie: „Členlovia Hitlerovej bakenkreuzlerskej stmny, bývalí kapitáni nemeckej armády Oordeman, šľ. Marwitz, Wolf a Zucker, všetci z Berlína,- pokúšali sa telegraficky a telefonicky pôsobiť svojím vlivom na župných vodcov strany, na obchodné komory a na hospodárske podniky, aby olúpili hlavného vod|ciu strapy Hitlera b právomoc voľného rozhodovania v naliehavých záležitostiach. Všetci Štyria boli na rozkaz v b'd <í u Hitlera okamžite l zbavení svojich funkcií v.strane, zo strany vylúčení a na rozkaz kine elára HUfewŕ aatfeuti a uväznení v konte esitračnatm táibordi IJnutie, ktorého vodca musí dávať zatýkať svojich vlastných čelných stúpencov, je iste ťažko choré ▼ svojej vnútornej Štruktúre, tým viac, že podľa zpráv z politických kruhov čoskoro budú nasledovať ďalšie zatýkania odbojných hitlerovcov. Eskadra anglických válečných lietadiel pri leteckej slávnosti v Hendome. Hore let eskadry nad massami obecenstva, dole ukážka bombardovania z kulís postaveného mesta. Čo bude s menovou stabilizáciou ? Europa čaká, až sa skonči americká špekulácia. ^ Od nášho vlastného spravodajcu.) ^ési' e n e v a, 30. júna. — Okrem dlžôb, o .0vy: sa začína veriť, že budú vybavené asi oka-le a bez ohľadu na Teriteľov, ako boly I cezhne vybavené repariere, je najdôleži- I lave-'dmienka návratu k normálnej dobe v -odrnom hospodárstve, urýchlená, ale I viubilizácia menová, ha všetkých konfeťovn« ktoré sa len zďaléca dotldy hqfepocev starostí medzináridných, bolo zdô- Ul ijVÍ, že bez menovej äabilizácie sa nedá ’Existuje už niekoíko plánov k utvo- Vlzinárodného fond; pre ištabilizáciu Btoň ý den 0 ^°> riadni vypracované plá■ ^y.io pohybu a uslcuíočniť ich. Čo' ale ■.va,íQev8denie P^nov äa menovú štabili;o opäť Ameriky”, ktcjý si praje, aby tancoval podľa jeho pesničky. Londýnski znalci, a-je ich teraz v hlavnom meate britskej ríše na stá, a týcfh najlepších, vypracovali predbežný návrh na stabilizáciu doláí*u a anglickej libry. Stabilizácia týchto dvoch mien je totiž najnutnejšie opatrenie, keď nemá dôjsť ku zmätku v menových problémoch. Plán bol predložený - telegraficky washingtofiskej vláde, ale Roosevelt kľudne návrh zamietnul. Návrh európskych znalcov nevyhovuje Amerike. Spojené štáty .si chcú udržať úplnú Voľnosť ipre svoje inflačné pokusy, ale zabúdajú pri 'tom, že ponechávajú voľnosť i najhoršej špekulácii, a že každý deň oddiaľovania stabilizácie mien znamená úžasné straty, ktorých vina je na medzinárodnej špekulácii Americká vláda má, pravcía, zvláštnu príčinu Udržať stav niéstoty pred konečnou stabilizáciou doláru. Následky americkej inflácie a znehodnotenia doláru .sa už v Spojených štátoch pociťujú, s to tým, že ceny surovín mierne stúply. Tiež veľkoobchodné ceny sa upevnily. Tu ale nejde o nejaké hospodárske ozdravenie, ale o to, že 'priemyselníci špekulujú na väčšiu možnosť vývozu z Ameriky, a preto zvyšujú svoje objednávky surovín. Kto ale ručí za to, že londýnska konferencia rýchle docieli sníženia colných tarífov, že európske štáty pripustia zvýšenie amerického dovozu? Špekulácia Američanov nemá teda pevný podklad. Medzitým londýnska konferencia čaká okrem maličkostí bez väčšieho významu, nič e nerobí. A tu sa vyslovuje názor, že by bývalo omnoho ľahšie upraviť najprv dva svetové problémy, válečné dlžoby a stabilizáciu mien, a len potom sv-olať ohromnú konferenciu, ktorá by nemusela čakať, až skončí americká špekulácia. Hindenburg proti hitlerovským útokom na evanielickú cirkev. Berlín, 1. júla. — Prezident Hindenburg poslal Hitlerovi list, v ktorom vyslovuje obavu, že terajšie rozpory medzi Hitlerovou vládou a evanjelickou cirkvou, ktoré vedú k hromadnému sosaďovaniu evanjelických cirkevných hodnostárov, mohly by poškodiť rozvoj evanjelickej cirkvi y Nemecku. Hindenburg žiada preto Hitlera, aby sa postaral o urovnanie týchto pomerov. 300 domov zničených smršťou. Londýn, í. júla. — Katastrofálna smršť na . ostrove Trinidadu v západnej anglickej Indii vyžiadala si za obeť značný počet ľudských životov. Zničených holo viac ako 300 domov v meste Erin-e a v jeho okolí 60 ťa žiarskych veží petrolejovej spoločnosti. Petrolej rozlieva sa teraz voľne po šírom okolí. Na ostrove bolo zničených smršťou viac ako 150.000 kakaových stromov. Niekoľko sto ľudí je bez prístrešia. Mnoho osôb bolo smršťou zranených. V perlíne odsúdili Čechoslováka. Berlín, 1. júla. — Včera bol v Berlíne odsúdený čs. št. príslušník PostiwJck, poneváč v berlínskom mužskom útulku rozširoval letáky, ktoré obsahovaly výzvu k velezrade a násilnému prevratu. K pocte delegátov svetovej hospodárskej kop. ferencie dával lordmayor Londýna Guidhal! (uprostred) banket v starobylej radnici. Pocta Londýna delegátom svetovej konferencie.