Slovenský Východ, október 1933 (XV/224-248)
1933-10-01 / No. 224
Slovensky Východ i ziuna Ročník XV. Číslo 224. V nedeľu 1. októbra 1933. Za 40 hal. Redakcie a administrácie: BRATISLAVA Masarykova ul. í. 18. — Telef. 341. KOŠICE Rumanova u. i. 10. «Tel. S577a 2578. Tohoročné anglické námorné manévry boly zvlášť pečlive pripravené. Na obrázka niekoľko najväčších krížnikov v bojovej línii. Z anglických manévrov. Minister dr. Beneš vyznamenaný vysokým rádom portugalským. Lisabon, 30, septembra. — Úradný časopis uverejňuje dekrét, ktorým je čs. minister zahraničných vecí dr. Beneš vyznamenaný veľkokrížom portugalského vojenského rádu sv. Jakuba. Nemci opát hatia porady v Ženeve. Ženeva, 30. septembra. — Po troch dňoch porád, ktoré nemalý pozitívneho výsledku, nestalo v hlavných poradách o odzbrojení prerušenie, poneváč nemeckí ministri Goebbels a Neurath zo Ženevy odcestovali. Delegácie veľmocí trvajú na nedávnych ujednaniach parížskych, kdežto Itália navrhuje dovolenie nového čiastočného zbrojenia štátom, odzbrojeným mierovými smluvami. Tento návrh.odmieli Norman Davis a Paul Boncour, anglický delegát sir John ho prijal. Nemecko žiada odstránenie ťažkých zbraní, alebo priznanie ich aj sebe. Od tohoto požiadavku nechce ustúpiť, čaká sa: s akými návrhami sa vráti šľ. Neurath po poradách s kancelárom Hitlerom. Nerriot musí mat naprostý kľud. Lyon, 30. septembra. — V zdravotnom stave E. Herriota nastalo ľahké zhoršenie. Pacientovi bol nariadený naprostý kľud a odpočinok. Penzionovanie štátnych zamestnancov vo Francii. Paríž, 30. septembra. — Vláda pripravuje ttrýehlene osnovu zákona o penzionovaní štátnych zamestnancov. Veková hranica bude snížená, na 60 rokov. Takto odíde do výslužby ešte pred koncom t. r. 15% zamestnancov, na miesta (ktorých nebudú prijaté nové sily. iSália čaká na návštevu ministra Beneša. Rím, 30. septembra. —. Italské časopisy oznamujú, že čs. zahraničný minister dr. Beneš príde celkom určite v dohľadnom čase do Ríma, aby s ministerským predsedom Mussolinim pojednal o aktuálnych zahranične-politkkých otázkach, časopisy konštatujú, že Mussolini oznámil pri tej príležitosti Malej Dohode, že (nemá voči nej nepriateľských úmyslov. Časť časopisov žiada pri tom Mussoliniho, aby pri svojom jednaní s Malou Dohodou bol opatrný, a aby si uvedomil, že Malá Dohoda sleduje vraj rozpínavé ciele, o čom vraj svedčí aj fakt, že armády všetkých troch malodohodových štátov majú byť postavené pod spoločné, pravdepodobné československé velenie. Oproti zprávám, že sa cesta zahraničného ministra dra Beneša do Ríma neuskutočni, konštatujú italské časopisy, že minister dr. Beneš, keď na zpiatočnej ceste zo Sinaja zastavil sa na niekoľko hodín v Budapešti, odpovedal na otázku maďarských novinárov, či pôjde do Ríma, síce stručne, ale -celkom určite slovom: „Iste.” V Spojených štátoch mám zakúpený hrob, ale moje posledné slová budú: „Nech žije Československá republika I" Prejav košického rodáka Mr. Váczyho. — Jeho privítanie v Rotary klube. Košice, 30. septembra. — V minulých dňoch navštívil Košice ich rodák Mt. Vácxy, komisár z New Yorku, v Amerike žijúci Slovák, ktorý teraz zaujíma najvyššie miesto. Po veľmi srdečnom privítaní v košickom Rotary klube predsedom M. Scholtzom urobil tento prejav: „Dojatý prišiel som do svojho rodiska —« Košíc. Toto dojatie ma zachvátilo, keď sprievod čí vo vlaku oznámil Košice. Nečakal ma to ani otec, ani matka, ani žiadny príbuzný, poneváč tu nikoho nemám. Cítil som a cítim, že som hol odtiaľ do cudziny len pôžäčaný a som hrdý na to, že som tam — v Spojených štátoch mohol hrať tak význačnú úlohu v boji za samostatnosť Československa, kedy mi bola daná možnosť v najvážnejších chvíľach pomocou rozsiahlych a významných stykov prospeť vlasti a národu. Dnes v Spojených štátoch hrajú Slováci a Česi dobrú rolu a majú dobrú pozíciu. Pri nastúpení prezidenta Roosevelta, s ktorým sa osobne dobre poznám, boli přítomni i Slováci, dievčatá v krojoch a chlapci s hudbou. Prezident Roosevelt ich veľmi dobre privítal. Slováci boli v Amerike už pred vojnou, húževnatou národnou prácou stali sa uvedome-Iými a tak tam stoja dnes na stráži svobody a neodvislosti svojho národa. Československo má v Amerike veľmi dobré meno. Veľmi mnoho osožilo, že Československo platilo svoje dlhy. To sa mu iste vyplatí. Dokázalo gentlemanstvo, dokázalo, že hoci veľmi ťažko, preca splnilo svoju povinnosť. Dnes každý, koho t Amerike stretnete, vie, čo je Československo. Mali by ste si toho byť vedomí a mali by ste si všetci uvedomiť, že máte krásnu a veľmi bohatú vlasť, v ktorej sa môže každý slušne živiť. Som šťastný, že môžem badať potešiteľný vývoj a rozvoj v osvobodenej vlasti. Som občanom Spojených štátov a zakúpil som si tam hrob, ale moje posledné slová budú: »Nech žije Československá republika!«” Po tomto prejave, ktorý zanechal hlboký dojem, privítal vzácneho krajana v mene jeho rodného mesta starosta Maxoň, ktorý vo vrelom prejave poukázal predovšetkým na okolnosť, že Mr. Váczy, žijúci 40 rokov v cudzine, je dôkazom, že pred 40 rokmi cítily Košice tak, ako cíti náš krajan, teda — že tak cítili košickí praobyvatelia. To je vážny dokument a sme preto tým hrdší, že práve Košičan hral tak veľkú účasť na osvobodení. Prišiel ste a videl, hovorí starosta Maxoň, ako československé Košice napredujú a ako prevratom získaly. Veď bolo pred vojnou zjavné, ako Košice upadaly v prestížnom boji s Miškovcom, favorizovanom na ich úkor maďarskou vládou. Sú, pravda, ktorí hovoria, že tomuto vášmu rodnému kraju štátny prevrat poškodil. Vidíme ale pravý opak: Miškovec, bývalý rival Košíc, upadá* kdežto Košice.? vykazujú stoproeentný vývoj' proti minulosti. Starosta Maxoň poprosil Mr. Váczyho, aby krajanom, pochádzajúcim z Košíc, odovzdal srdečný pozdrav mesta a požiadal ich, aby i ďalej na nás mysleli a pamätali. Keď pomohli v odboji, aby vznikla Československá republiky, nech teraz pomáhajú k tomu, aby bola zachovaná. My si ju udržať chceme a vieme, brániť ju budeme a prosíme, aby aj naši krajania za morom ju bránili proti všetkým nespravedlivým útokom, ktoré sú podnikané zvlášť v poslednej dobe. Mr. Váczy sotrval dlho v priateľskom kruhu a rozpovedal sa veľmi zaujímavo o minulosti i prítomnosti. Z Košíc vracal sa cez Piešťany a Bratislavu opäť do New Yorku, aby sa po študijnej ceste Europou ujal opäť svojho úradu, v ktorom má 500 úradníkov a ktorému podlieha 75.000 domov a 2 mil. obyvateľov. Boj vo vzduchu nad morskou hladinou. Momentka z tohoročných jesenných anglických námorných manévrov, ktorých sa zúčastnily všetky druhy zbraní. Helena Jacobsová z Kalifornie, zvíťazila v americkom dámskom tennisovom majstrovstve nad Angličankou Helenou Wills-Wodyovoo. Nemecká revolúcia je vzbura neotesaných surovcov proti civilizácii Vyhlásenie spisovateľa Weilsa o hitlerizme. Londýn, 30. septembra. — „Manchester Guardian” a iné časopisy uverejňujú reč anglického spisovateľa H. G. Weilsa, prehovorenú z príležitosti jeho 67. narodenín. Wells hovoril o nesnášaniivosti medzi ľuďmi a národami, a začal o pálení kníh v Nemecku žartovnou spomienkou, ako sám kedysi spálil knihu — bol to päť rokov starý burzový kaiendár — a ako táto hrozná vec v ňom vyvolala pocit vraha. Vyhlásil, že ešte žiadna kniha nebola zabitá spálením, pretože kniha má omnoho väčšiu životnosť, ako človek. Bohužiaľ, ľudská nesnášanlivosť sa nezastavuje pri pálení kníh a ubližuje viac tým, ktorí ju čítajú, píšu a rozširujú. V terajšej dobe vypukla v mnohých častiach sveta epidémia nesnášaniivosti. a to v novej hroznej forme. Život úprimného radikálneho spisovateľa v Rusku, Itálii a najmä v Nemecku, je nebezpečným dobrodružstvom. Taký spisovateľ je stíhaný, bitý, ohováraný a zraňovaný prostredníctvom svojej rodiny a priateľov. Jeho majetok je konfiškovaný. Môže byť surovo zabíjaný. To sú skutočnosti, ktoré nemožno popierať. Y Nemecku sa nejedná len o program. Židia síce robia najviac hluku, ale nie sú to len oni, ktorí trpia. Podľa Weilsa nemecká revolúcia nie je nič iného, ako vzbura neotesanej surovosti proti civilizácii Je to revolúcia surových neohrabancov proti myšlienke proti zdravému rozumu a proti, knihám. Kde to Nemecko zavedie, nemôže žiadny predpovedať. Nie je to ale len v Nemecku kde mizne široká snášanlivosť, s ktorou terajšie storočie zahájilo svoju dobu, zjav tento sa vyskvtuie v celom svete. Neohrabaní surovci vystrájajú všade, nosia svoje hlúpe symboly, zdraviac svojím blbým pozdravom a plánujúc svoje blbé surovosti. Wells prebral potom otázku, či Anglia je bezpečná pred touto epidémiou, a dospel k záveru, že v desiatich rokoch môže sa on sám ocitnúť v koncentračnom tábore. Je ale pevne presvedčený, že nakonec zvíťazí kniha nad klackom, ktorý bude pohnaný k zodpovednosti. Ľudia môžu trpeť a umierať, ale ľudská myšlienka, obsažená vo vede a literatúre, je nepremožiteľná-