Slovenský Východ, november 1933 (XV/249-273)

1933-11-01 / No. 249

Dnešné číslo 50 halierov. Radcikola a odministr. dgg|| ® |K ĚK M B Vychddca don. h S­ovensky Východ a Přemyslovo n. e. 13 IV. , Čísla pošt. sporiteľne Telefon 51.11*. H'»' umu mu II III I 400.562. - Používanie ....„^„bwh . • -' - i-,....... • - . - novinových známot VOČiľC povolené poil­élslom KUSKľ v ____________ 82.188/IV..1982. Tlací tan,Äsr«ÄÄÄ' Ročník XV. Číslo 249. V stredu 1. novembra 1933. Za 50 ha!. aťátna^iei^ Ratujte slovenské duse na pohraničí 5 Ku shierke Slovenskej ligy „Týždeň slovenských menšinových škôl" v dňoch 1.-8. nov. 1933. Slovenská liga snažila sa vzbudiť pozornost o podporu pre slovenské menšinové školy a na­še pohraničie tak zv. „ochranárstvom”. My­šlienka ochranárska sa ešte nemohla náležíte rozviť a uplatniť. Nedostatky na pohraničí boh ďaleko väčšie a súrnejšie, a preto Slovenská Ega musela siahnuť k svojpomoci, aby mohli uskutočniť všetky nádeje slovenských menšír na juhu a východe, a aby nemusela ustať v svojej požehnanej činnosti pre nároc v boji za slovenské menšinové školy a o slovenské dieťa, Lanského roku sbierala. Výsledok sbierkj 1500.804.50 Kč dokázal, že Slovenská liga má dôveru v národe, a že jej hlas niečo zaváži, ž« slovenský národ chápe dnešnú situáciu a má po­rozumenie pre svoje kultúrne požiadavky. Hoc: vlaňajší výsledok bol skvelý, Slovenská Ega je nútená tohoto roku znova sbierať. Veď jeder rok je príliš krátkou dobou, než aby sa daly všetky nedostatky odstrániť, a aby sme mo­li konštatovať uspokojivý stav. Tohoto roku potreba podpory celého slovenského národa pre slovenské menšinové školstvo ešte vzrástla, lebo zväčšil sa počet nového žiactva a tried prirodzeným vzrastom obyvateľstva Slovenska a vzrástla i bieda, ktorá nedovoľuje, aby úrady mohly podľa fak­tickej potreby riešiť túto školskú otázku. Podľí ožehavého stavu nášho menšinového školstva a Slovenskej Egy je tu iba jedna možnosť: obrátiť sa na celý národ s výživou o dary na slovenské menšinové školstvo. Slovenská liga to aj učinila po tieto dni v tejto výzve: Druhý raz sa obraciam* na Vás o pri­spenie na slovenské menšinové školy Pevne veríme, že ako vlani, tak i tohotc roku môžeme počítať na Vašu šľachetnú obetavosť na dobrý národný cieľ. Ide « záchranu Vašej krvi, nemôžete byť k ne] ľahostajní. Dar, ktorý venujete na bu­dovanie, na udržovanie slovenských pien­­šinových škôl a na posilnenie národného ducha na pohraničí, mnohonásobne sa vynahradí národu a štátu. Budú Vám žehnať rúčky tisícich slovenských a čes­kých dietok, ktorým uvoľnite cestu k osvete, alebo asipoň usnadníte znášanie ťarchy ťažkého hraničiarskeho života. Dajte, koľko môžete, na záchranu sie ▼A-tinkfch duší! Iste nebude nikto tak tvrdý, aby nevyslyšal dojímavú prosba Slovenskej ligy, ktorá vlastne je hlasom chudobných a dosiaľ zanedbávaných slovenských dietok na pohraničí a v krajoch národnostne smiešaných. Úkolom každej Slovenky a Češky, Slováka a Čecha je, v dňoch 1.—8. novembra 1938 prispeť darmi na šľachetnú sbierkovú akciu Slovenskej Egy „Týždeň slovenských men­šinových škôl” a všemožne ju propagovať. Preca v našej ná­rodnej a kultúrnej práci slovenskej nebudeme sa chceť vracať nazad, ani ustať na pol ceste! Majme sily pokračovať v svojom rozvoji: v zpäťvydpbytí stratených pozic a v očiste slo­venského juhu a východu, čo dosiahneme len pomocou dôstojných slovenských menšinových škôl. Tieto školy a vôbec južné a východné Slovensko Saká na Vašu pomoc o podporu. Nesklamete ich ? Ratujte slovenské duše na po­hraničí! Slováci a Česi, chráňte ich pečlivo — hmotne i mravne — a priviňte ich ku svojmu dobrému slovenskému srdcu jakoby svoje vlast­né dietky, v ktorých prúdi Vaša vlastná krv. Podporte ich, aby pocítily Vašu lásku a ná­rodnú hrdosť! V, H. Kurtha. POSLEDNÁ KRÁSA JESENE NA HROBY DRAHÝCH ZOMRELÝCH Oslava Martinskej deklarácie. „Slovenský východ” už v svojom veľkom slávnostnom čísle spomenul významu Martin­skej deklarácie, ako súčiastky celého českoslo­venského národného revolučného prejavu, a síce v priamej spojitosti so štátnym sviatkom 28. októbra. Oslavy deklarácie, odbývané na celom Slovensku, dovršily tohoročné jubilejné slávnosti samostanosti a malý všade veľmi dô­stojný ráz. V Košiciach bola usporiadaná dô­stojná oslava za veľkej účasti vo veľkej dvo­rane Schalkházu, slávnostne vyzdobenej, kde po zaspievaní štátnej hymny prehovoril o vý­zname dňa K. Sidor. Po recitácii básní skon­čila oslava zaspievaním piesne „Hej Slováci!”. Významná oslava konala sa na staromestskej radnici pražskej, píšeme o nej na inom mieste Srdečné oslavy v zahraničí, Praha, 31. októbra, -r- Do Prahy dochá­dzajú stále zprávy o srdečných oslavách sviat­ku čs. samostatnosti v zahraničí. Na oslave v Belehrade prehovoril veľmi vrele o priateľ­stve juhoslovansko-česko'slovensk-om predseda belehradského parlamentu dr. Kumanudi. V Petrovci oslávili 28. október tamojší Slováci, v ■Damovare české obyvateľstvo. bývalý francúzsky ministerský predseda, ktorj mal zásluhu o uznanie čs. zahraničnej armádj spojencami, zomrel v Paríži vo veku 70 rokov, PAINLEYÉ Lístie padá okolo posvätného Bradla Y deň sviatku zomrelých, spomína národ svojich veľkých mrtvých. Myseľ naša zaletí k posvätnému Bradlu a spomenie národného hrdinu, o ktorom francúzsky spisovateľ napísal v „Revue europeénne” toto: „K šiestej hodine blížim sa k Br adlu, kde odpočíva ušľachtilý Štefánik. Nepoznám nič veľkolepejšieho, ako tento nepopísateľný hrob, složený zo šty­roch stĺpov a z terasy, ktorá sa trochu podobá leteckej citadele, ktorá volá z 'diaľky na pocestného a dojíma ho. Na takom pomníku pochopíme veľkosť muža a veľkosť národa, ktorý ho uctieva. A idylická, rozkošná dedinka Košariská ktorá sa rozprestiera na úpätí svätej hory pozdĺž riečky, strechami svojich chalúpok doplňuje legendu o Štefánikovi, kladie vedľa slávy pokoru a ľúbez­nosť. Navštevujem pietne dom, v ktorom sa hrdina narodil a strávil celé svoja detstvo^ cintorín-lúku, kde odpočívajú jeho drahí. Cítim v smrti aj v živote prí­tomnosť onoho veľkého ruža, s ktorým som za vojny hovorieval v parížskych salónoch, kde uchvacoval elegantné shromaždenie všetkou silou svojej prostoty a vrúcnosti svojej viery, a nepotreboval žiadne časové vzdialenosti, aby vy­jadril svoje tajomstvo a zápal svojho hrdinstva. Poézia jeho rodiska a uctieva nie jeho národa potvrdzujú skvelým svedectvom, čo som od oných dávnych ča­sov cítil Veľký hrdina spi večným snom. Okolo mohyly, ktorá svojou belosťou vrezáva sa do vysokého neba ako smútok národa, padá zlato šepkajúceho lístia — zlato spomienok vďačného a odkazu b ohatiera verného národa. O !ava 28. októbra vo Zvolene Zvolen, 31. októbra. — Mesto Zvolen, ako prirodzené stredisko kultúrneho života a ho­spodárskeho úsilia stredného Slovenska, bolo posledným časom nie raz spomínané. Slovenskí autonomisti maB tu pred rokom svoju manife­stáciu, v ktorei vyhlásili, že niet národa českom slovenského. Tým dostal sa zvolenský kraj akoby do zlého svetla, čo naprosto neodpove­dalo presvedčeniu jeho ľudu. Videli sme, že v deň veľkej robotníckej manifestácie 15. októ­bra, v prítomnosti ministra Dérera a predsedu senátu dr. Soukupa, tisícové zástupy jednohlas­ne odsvědčily sa za jednotu československú a vernosť k vlastnému štátu. Boli prítomní zá­stupcovia z celého kraja, k slovu sa prihlásili aj Maďari. Slávnosť táto ďaleko prevýšila lan­ské kriky autonomistov. V duchu naprostej če­skoslovenskej jednoty a vernosti k štátu česko­slovenskému niesly sa aj veľké oslavy 15. vý­ročia trvania československej republiky, odbý­vané za účasti všetkého obyvateľstva bez roz­dielu a s úplným oduševnením pre republiku. Oslava 28. októbra v Poľsku. Mor. O s t r a v a, 31. októbra, — České Ná­rodné divadlo v Mor. Ostrave usporiadalo v predvečer 28. októbra zájazd do Poľska a se­hrálo v Bielsku-Bialej na oslavu čs. samostat­nosti divadelné predstavenie, ktorého sa hojne zúčastnilo aj poľské, nemecké i židovské oby­vateľstvo a zástupci poľských štátnych úradov. PROFESOR CALMBVľ francúzsky učenec, vynálezca séra proti tuberkulóze, zomrel. Za malý príspevok na menšinové školy dakuje tisíce slovenských detí.

Next