Slovenský Východ, máj 1935 (XVII/101-125)
1935-05-01 / No. 101
■g^VTCHOO Jediný politicky nestranný deník na Slovensku. Roč. XVII. KoSIce, středa 1. mája 1035. Číslo ÍOI R. O. KOTERS, Košice: Prvý máj. Ten sviatok je vždy vznešenejší, je tak iný. Prúd jarných síl kvet s kvetom spája v jeden sód, zem siatbou oplodnená dýcha vôňou hliny. I človek omládne a poteší sa rád mohutnou hymnou svorných sŕdc, čo tvoria davy. Netreba slov, dnes zbytočný je ľudský hlas hovoria mozoly rúk a vztýčené hlavy. Máj prvý je modlitbou pracujúcich más za všetko, čím sme v bojoch krivdy premáhali. čím chceme zvečniť svobodu a štátu zrod, za úsvit lepších dní, by všetci chlieb svoj mali, by Práca silila nás v službách pre národ. ■y < «cti í. PAttWA vlejem Hubert ieste font buöm vyženeme 1. máj, obraz chýrneho českého maliara, Mikuláša Aleša, umelca svetového mena VAX BYT- .. VAS 5V€TI NÁBYTOK TUSCULUM CE, ŠTEFÁNIKOVA 94 kPÍŠTE SI O CENÍK KO Dr. ALFRED FUCHS, Praha VLADIMÍR MIS1K, Praha: Sviatok práce. Nie náhodne a bez dôvodov stal sa 1. máj, sviatok práce, jedným z najkrajších, najobľúbenejších a zároveň najpozornejšie a najbedlivejšie dodržovaných sviatkov širokých vrstiev ľudových. Trvalo veľmi dlho, kým 1. máj stal sa skutočným sviatkom. Vznikol po dlhom úsilí, po mnohých bojoch a mnoho krvi bolo preliate, aby sa tento deň mohol stať sviatkom. Dnes sa L máju dostalo krásneho symbolu: je sviatkom práce, činorodého podnikania, tej práce, ktorá má tisíce a tisíce rôznych podôb a spôsobov, ktorú jeden z nás koná kladivom, druhý kosou a tretí perom či rozumom, tej práce, z ktorej sme všetci živí a ktorá nás všetkých spojuje — nie delí'— v jeden celok a v jednotu pracujúcich. 1. máj, áno, dnes je to deň zasvätený práci a slávený všetkými pracujúcimi. Nezabúdajme však, že než sa 1. máj mohol stať sviatkom a symbolom práce a pracujúceho ľudu, musel byť najprv sviatkom a symbolom revolúcie. Prv než mohol byť sviatkom radosti pracujúcich, musel byť sviatkom ich revolučného odboja. Prv než mohol byť dňom spolupatričnosti všetkých pracujúcich, musel byť chvíľou plamennej výzvy k uvedomeniu si tejto spolupatričnosti. Nie je tomu ešte dávno, a i mladší z nás sa na to ešte pamätajú, že 1. máj býval niekedy dňom veľmi nepokojným. Pracujúcemu ľudu bolo zakazované oslavovať deň 1. mája, lebo tento deň nemohol byť v tých dobách oslávený ináč, ako manifestováním za slobodu, rovnosť a práva pre pracujúci ľud, za spravedlivé mzdy, za skrátenie pracovnej doby, za tajné a rovné hlasovacie právo — a proti týmto požiadavkom, vznášaným symbolicky 1. mája, bývaly v tých dobách stavané na ulice a námestia oddiely žandárov a vojakov, proti májovým zástavám s heslom slobody a rovnosti šlo sa bajonetmi a na volanie po chlebe, rovnosti a slobode, odpovedal štekot pušiek. V tých dobách 1. máj končieval obyčajne veľmi tragicky: bol posvätený krvou mnohých obetí, padlých za krásnu a vznešenú myšlienku spravedlivosti, práva, pravdy a slobody. Ale právo a pravda dá sa odraziť len na čas a tak tomu bolo i s právami a pravdami, ktorých sa všetci pracujúci ľudia dovolávali 1. mája: májové manifestácie rástly rok od roka, stávaly sa skutočným hnutím ľudovým, mocnela tiež priebojnosť májových manifestácií a úmerne tejto vzrastajúcej sile májových osláv slabla sila odporu proti ľudským právam a požiadavkom. A potom přišly tie slávne 1. máje, kedy každé zabraňovanie májových osláv násilnou mocou bolo len liatím oleja na oheň a kedy už i sám cisár a kráľ musel varovať podriadené úradné orgány pred prílišnou horlivosťou v potieraní osláv 1. mája, nie ovšem zo sympatie k manifestáciám za práva pracujúceho ľudu, ale zo strachu, aby krv pracujúcich ľudí, preliata 1. mája, nerozliala sa v povodeň, ktorá by zničila celú ríšu. Nie ináč tomu bolo i mimo hranice starého Rakúsko-Uhorska. Myšlienka 1. mája, ako sviatku práce, prebíjala sa nezadržateľne, lebo proti nej mohla byť postavená len surová moc a bezprávie. Víťazstvo myšlienky 1. mája, ako sviatku všetkých pracujúcich ľudí, je víťazstvom spravedlivosti a práva nad krivdou a neprávom. Preto tiež môžu sa osláv 1. mája tak svorne zúčastniť všetky stavy pracujúceho ľudu bez rozdielu straníckeho, konfesíjneho, či národnostného. My Slováci a Česi máme k oslavám 1. mája vzťah zvlášť vrelý. Okrem manifestácie za práva a slobody všeľudskej bol nám 1. máj vždy i vhodnou, vítanou a použitou príležitosťou k manifestovaniu našich práv národných. Žiadali sme 1. mája nielen rovnosť a slobodu ľudskú, ale i národnú a štátnu. Krásnym dokladom toho je oslava 1. mája v Liptovskom Svätom Mikuláši roku 1918, tedy za najhoršej krútňavy a perzekúcie váleč ne j, kedy manifestujúce pracujúce liptovské občianstvo vynieslo z iniciatívy dr. Vavra Srobára verejnú rezolúciu, v ktorej slovenský národ prvýkrát žiadal verejne pre seba právo národného sebeurčenia a prvýkrát verejne manifestoval svoju príslušnosť k jednotnému národu československému. To bol jeden z najkrajších 1. májov slovenských, 1. máj, ktorý robil históriu. Bol to 1. máj, ktorý pomáhal tvoriť radostnú náladu dnešných 1. májov, kedy náá pracujúci ľud bez rozdielu — zdôraznime to znovu — straníckej, konfesíjnej i národnostnej príslušnosti oslavuje splnenie svojich túžob i požiadavkov a svojich práv v slobodnej svojej vlasti, Československej republike. 1. máj. Prvý máj bol považovaný kedysi za deň, o ktorom mala byť manifestovaná myšlienka triedneho boja. Mnohí z nás sa pamätajú dobre ešte zo svojho detstva, že sa v tento deň očakával súdny deň. Polícia a vojsko mávali pohotovosť a priebeh 1. mája tvoril zvláštnu rubriku v novinách. Bol to deň, o ktorom malo byť demonštrované pre generálnu stávku. Zastavenie všetkej práce na tento deň bolo považované za odbojný prejav robotníckej triedy proti stávajúcim poriadkom spoločenským. Naša republika urobila prvý máj sviatkom štátnym Ukázala tým jasne, že nestojí na stanovisku triedneho boja. Žiadna z občianskych vrstiev nerobotníckych sa proti oslave prvého mája nepostavila. Bolo nám všetkým od začiatku jasno, že naša štátna samostatnosť spočíva na solidarite všetkých vrstiev národa. Je pravda, že i hitlerovské Nemecko urobilo z prvého mája štátny sviatok, ale nie preto, aby o ňom manifestovalo pre solidaritu občanov rôzneho smýšľania, ale preto, aby sviatok práce bol vyrvaný z rúk socialistických, lebo diktátorské režimy netrpia vedľa seba občanov iného smýšľania než majú samy. Prijatie 1. mája medzi sviatky má preto celkom iný význam v demokracii a celkom iný význam v diktatúre. Iný význam mal tento deň, dokiaľ robotníctvo muselo o svoje základné práva bojovať. Dnes sa i sama ideológia triedneho boja značne zmenila. Vieme dobre, nemožno stavať mechanicky ľudi proti sebe alebo vedľa sebe len podľa toho, ako sa im náhodne hospodársky vedie. Dnes, v dobe hospodárskej kríze, vie robotník dobre, že má mnohé spoločné záujmy so svojim zamestnávateľom. Dnes nebude robotníka, ktorý by mal radosť z toho, že m vedie zle „kapitalistovi”, ktorý ho zamestnáva, lebo obidvaja majú rovnaký záujem na tom, aby sa z komínov opäť dymilo. Prvý máj prestal byť manifestáciou triedneho boja, ale o to viac stúpol význam slov, ktorými je označovaný: Sviatok práce. Ľudstvo postihnuté nezamestnanosťou došlo k tomu názoru, že práca je dobrodiním, po ktorom často máme túži. Je pravda, že kresťanstvo učí, že práca je následok dedičného hriechu. Napriek tomu ale hovoril o „šťastí práce” i Svätý otec Pius XI. vo svojej encyklike „Chari täte Christi compulsi”, venovanej problému nezamestnanosti. Je síce pravda, že práca je následok dedičného hriechu. Ale z toho plynie i pre kresťana dôležitý sociálny dôsledok, že dedičný hriech nemôže práve preto byť ináč odčinený, ako prácou a že teda každý zisk nenadobudnutý prácou, ale len špekuláciou je ziskom hriešným, Práca nie je tovarom, s ktorým by sa dalo ľubovoľne kupčiť. Práca je naplnením poslania človeka na zemi a preto musí práca byť vrátená svojmu pôvodnému účelu Musia byť opäť vyrábané tie statky, ktorých ľudstvo potrebuje, nie tie, na ktorých sa najviac zarobí. Musí byť prekonaný falošný kapitalistický prin-PARK RESTAURAr Plzenské a košické piva. V nedeľu a sviatok odpol. čaje. Solídne ceny. Prvotr. Košice, Rákóczyho okružná číslo 22. oznamuje P. T. verejnosti, že obľúbená záhradná úestnosf s prvotriednou kuchyňou a nápojanu lávnostne sa otvorí lAa 1. mála.