Slovenský Východ, jún 1935 (XVII/126-148)

1935-06-01 / No. 126

gggwcHon Jediný politicky nestranný deník na Slovensku. Roč. XVII.____________Košice, sobota 1. Júna 1935.____________Číslo 126. riandinova vláda padla. Paríž, 31. mája. — Priebeh včeraj­šej schôdzky francúzskeho parlamentu, ktorá mala rozhodnúť o osude Flandi­­novej vlády, bol veľmi dramatický. Schôdza začala o 15. hodine a k pro­gramu, na ktorom bolo stanovisko pra­­lamentu k žiadosti Flandinovej vlády, aby dostala mimoriadne zmocnenie k finančným opatreniam, prihlásilo sa 22 rečníkov. Keď predseda finančného vý­boru snemovne ohlásil parlamentu, že finančný výbor túto plnú moc vláde od­mietol, prehovorilo niekoľko rečníkov proti vláde. Do schôdze snemovne do­stavil sa potom osobne ministerský predseda Flandin, podporovaný leká­rom. Mal ruku v obväze po nedávnom zranení pri automobilovom nešťastí. Ministerský predseda ujal sa potom slova a v hodinovej reči vylíčil finan­čnú a hospodársku situáciu Francie a zdôraznil nutnosť opatrení, ktoré by čelily panickej nálade, a upevnily dô­veru vo francúzsku peňažnú menu. Flandin hovoril slabším hlasom, ináč s obvyklým svojím kľudom. Pred kon­com svojej reči oznámil Flandin, že minister financií Germaine-Martin po­dal demisiu a že Flandin prevzal po ňom okrem svojho ministerského pred­sedníctva ministerstvo financií. Keď Flandin skončil, odobral sa do bočnej miestnosti snemovne, kde ho postihol záchvat nevoľnosti. Dostalo sa mu le­kárskej pomoci a Flandin potom od­išiel do svojich miestností v budove mi­nisterského prezídia. V ďalšom priebe­hu schôdze v parlamente ujal sa slova tiež bývalý minister Herriot, ktorý sa usiloval presvedčiť parlament o nutno­sti udeliť vláde mimoriadnu finančnú plnú moc. K hlasovaniu o vládnej žiadosti došlo dnes v noci o pol 2. hodine. Žiadosť vlády bola zamietnutá 363 hlasmi proti 202. Hneď po výsledku tohoto hlasova­nia opustili všetci ministri snemovňu a odišli k Flandinovi do ministerského predsedníctva. Flandin potom podal hneď prezidentovi republiky Lebrunovi demisiu celej svojej vlády. Lebrun de­misiu prijal a poveril sostavením novej vlády predsedu francúzskeho parlamen­tu Bouissona. Je mienka, že Bouissor sostaví kabinet z členov všetkých poli­­tikých strán francúzskych Jozef Sok mrívO. Praha, 31. mája. — Dr. h. e. Jozef Stik hudobný skladatel, profesor a rektor praž»kéhc konzervatória hudby, zomrel náhle večer vc veku 61 rokov vo svojom byte v Benešove pri Prahe. Narodil sa 4. januára 1874 v Křečoví, ciach pri Benešove. Študoval hudbu ako žiak Benewitzov, Foesterov, Knittlov a Dvořákov Venoval sa jednak hudobnej skladbe, jednak výkonnému umeniu ako druihý huslista České­­ho kvarteta od jeho založenia roku 1892. Od roku 1901 bol členom Českej akademie a od rolku 1923 profesorom skladby na majstrovskej škole pražského konzervatória hudby a v po­slednom roku bol rektorom tejto. Masarykova univerzita v Brne mu udelila za jeho veľké zá. sluhy o české umenie čestný doktorát filozo­fie. Z najznámejších jeho skladieb je symfo­nická báseň »Praha« hudba k Zeyerovým di. vadelným hrám »Radúz a Mahulena» a »Pod jabloňou», symfonická báseň »Asrael», hu­dobná báseň Pohádza léta», smiešaný sboí »Žatva lásky», ohlasom veľkých události vá­lečných je jeho »Meditácia na staročeský chorál Sv. Václave» a legenda »O mrtvých vifazoch» k VII. sletu všesokolskému komponoval vstup, ný pochod »V nový život», poslednou jehe skladbou je »Epiolog», symfonická skladba pre veľký orchester. Manželkou Majstra Suka bo­la dcera dr. Ant. Dvořáka, Otýlia, ktorá zom­rela 5. júla 1905. Stavovské komoru v M arsku. Budapešť, 31. mája. — »Az Uj­­ság« uverejňuje detailne chystanú osno­vu zákona o zavedení záujmových za­stupiteľstiev v Madarsku. Podľa osno vy budú všetky stavy spojené v komo­rách. Tieto komory budú vybudované na fakultatívnej základne. Prezidenti budú vymenovaní vládou, viceprez. budí volení každou zmienenou korporáciou Tieto komory budú mat právo uzatvá­rať kolektívne smluvy, urovnával mzdové spory, zakazovať stávky a vý­luky a podobne. Počíta sa s tým, že tá­to osnova zákona bude už v októbri t. r. vybavená a hned na to uzákonená. Čs. vojenská delegácia v Moskve Moskva, 31. mája. Z Prahy odletela cez Užhorod voj. letecká delegácia bombardovacím lietadlom do Ruska. Vedie ju veliteľ ôs. letec, tva generál Fajfr. Delegácia pristála včera pc 19. hod. hladko v Moskve, kde bola vrele pri­vítaná zástupcami ruisikej vlády Ženevský boj proti habešsko-italskej vojne Bš. Ženeva, 31. mája. — Celý svet sledoval so vzrušujúcim napätím, ako skončí ženevské ťažké vyjednávanie so zástupcami Itálie a Habeša, a či miesto upokojenia nepríde z Afriky zpráva, že vojna začala. Tým vďačnejší sme teraz anglickým prostredníkom, najmä mi­nistrovi tajnej pečati Edenovii za to, že sa mu podarilo odvrátiť africkú kata­strofu, ktorá by bola mala aj pre Euró­pu nedozieme následky. Vyjednávanie v Ženeve bolo chvíľami krajne dramatické. Italská vláda trvala s úžasnou neústupnosťou na pokorení Habeša, a nik vlastne nevedel, do akej miery ide Mussolinimu len o prestíž ital­ského národa a zachovanie formálnej nadvlády veľkej európskej veľmoci, a či snáď Mussolini má už dávno pevne sta­novený plán na podrobenie Habeša. Roz­hodne, celkom bez ohľadu na zvláštne záujmy Itálie, ktoré sa nebezpečne do­týkaly zásad paktu Spoločnosti národov, anglická vláda mala na mysli predo­všetkým zachovať mier a potom naprostú ne­dotknuteľnosť paktu Spoločnosti ná­rodov. Angličania v poslednom čase považujú ženevský pakt za konštitúciu, bez kto­rej by sa celá svetová politika jednéhc dňa zrútila a zmenila v novú svetovú vojnu. Preto im ležalo na srdci presné dodržiavanie všetkých záväzkov, vyplý­vajúcich z paktu Spoločnosti národov, aj keď išlo o veľmoc, ktorá sa chcela tých­to záväzkov dotknúť. Ako ďaleko mal habešsko-italský konflikt vliv na Európu, o tom sme mali v Ženeve niekoľko pád­nych a nepríjemných dôkazov. Deň pred konečným rozhodnutím, kedy napätie dostúpilo vrcholu, a kedy diplomatické vyjednávanie zašlo až k použitiu vše­tkých prostriedkov, včetne hrozieb poli­tickými represáliami pri riešení iných otázok, najmä stredoeuropských. Ťah sme počuli, že Itália je odhodlaná pustit so zreteľa Rakúsko, prerušiť všetky jed­nania o stredoeurópskej reorganizácii, rýchle sa dohodnúť s Nemeckom o mo­du vivendi v Rakúsku (čo by znamena­lo dosadenie hitlerovcov do rakúskej vlády), ponechať Európu jej osudu a válčil proti Habešu. Tieto poplašné zprávy boly predovše­tkým pokojne odmietnuté, ako nesmy­­selné robenie válečnej nálady, a potom si každý štátnik, majúci záujem na strednej Europe, uvedomil, ako sa tým hovorí do vetru. Vie sa preca veľmi do­bre, že urovnanie stredoeuropských zá­ležitostí bude výhodná vec práve pre Itáliu, ohrožená pangermánskym nebez­pečím viac, ako ktokoľvek iný, Riešenie sporu, pravda, zatiaľ len že­nevské riešenie sporu habešsko-italské­­ho, dopadlo pomerne dobre. Autorita Spoločnosti národov vyšla zo sporu po­silnená. ochrana malých štátov pred nátlakom a imperializmom veľmocí je zrejme už účinná, a Itália vidí, že so Spoločnosťou náro­dov, ako s pevnou baštou mieru, sa mus: počítať. Táto okolnosť ostatne mala sil­ný ohlas i v Maďarsku, ktoré stále čas­tejšie musí konštatovať, že proti stati quo, chránenému Spoločnosťou národov ž;adna revízia mierových smlúv niť nepomôže, aj keď sa pri nej uplatňujú tie najhor­šie a niekedy aj zločinné prostriedky. FLANDIN Čo sa robí vo Francii. Vo Francii padla práve Flawdinova vláda. Jej pádu predohádzaly dramati­cké udalosti na francúzskom finančonm trhu, aj vo francúzskom parlamente. Regenti francúzskej banky, ako sa na­zývajú členovia francúzskej štátnej bankovej rady, zvýšili v poslednom týž­dni dva razy za sobou úrokovú mieru vo Francii, prvý raz o pol procenta, ale hneď nato o celé ďalšie procento. To znamená, že úroková miera vo Francii činí teraz o pol procenta viac, ako na príklad u nás. Podobný postup, ktorý ináč je zvykom len pri vzniku vojny, je iste varovným signálom a vyžaduje si našej plnej pozornosti, pretože sa aj u nás objavily jeho psychologické účinky. Príčinou uvedeného zvýšenia úrokovej miery vo Francii je boj proti francúz­skemu franku, proti jeho príliš vysokej hodnote, boj, ktorý proti franku zahá­jily štáty, ktoré sa pred časom vzdaly takzvaného zlatého štandartu, totiž sy­stému, podľa ktorého peňažná mda štátna má byť podložená do značnej miery zásobami zlata v štátnej poklad­nici. Keď Anglia a krátko po nej Spo­jené štáty severoamerické opustily zla­tý standart, seskupily sa okolo nich štá­ty v t. zv. šterlingové kluby a dolárové bloky a tieto skupiny, ktoré opustily zlatý standart, usiľujú teraz o to, aby aj Francia sa vzdala zlatého podkladu svojej peňažnej meny, pretože Anglia a Spojené štáty severoamerické považu­jú za neprirodzený zjajv, že vo Francii vlivom zlatého štandartu udržiavajú sa privysoké ceny tovaru a súčasne sa vo Francii obmedzuje dovoz z cudziny. An­glia a Amerika preto zahájily boj proti vysokej hodnote francúzskeho franku a tvrdia, že len zmenšením jeho hodnoty môže nastať skutočná finančná rovno­váha vo svete. Pred útokom zahraničnej špekulácie bol podkniknutý pred časom útok na belgický frank, ktorý od zlaté­ho štandartu odpadol a zaútočilo sa aj na holandský zlatý a na švajčiarsky frank. Francúzska vláda Flandinova bola odporcom násilného znehodnotenia franku a chcela na podklade mimoriad­nej plnej moci docieliť úspor vo fran­cúzskom štátnom rozpočte. Pretože však nie je možné vzhľadom na zahraničnú situáciu previesť úsporné škrty vo vo­jenskom rozpočte Francie, chcela Flan­dinova vláda snížiť do istej miery platy štátnych zamestnancov a obmedziť tro­vy na verejné práce. Parlament Flan­dinovej vláde túto mimoriadnu plnú moc odoprel a vláda podala demisiu. O novú čs. vládu. Praha, 31. mája. — V jednaní so zástup, cami strán o utvorenie novej vlády sa pokra­čuje. Prezident republiky Masaryk povoláva k sebe vodcov politických strán, aby sa infor­moval o ich mienke, a predseda vlády Malypetr vyjednáva so zástupcami koaličných strán. Je mienka, že nová vláda bude sostavená už do konca tohoto týždňa, najneskoršie v nedeľu. Ohromné požiare v Mad arsku. Budapešť, 31. mája. — V pohorí Matra zúril včera strašný požiar, ktorý zničil tri dediny a to Felsôhutu, Fiska­­lishutu, öthshutu. V prvej dedine vy­pukol požiar od zlého komína a padío mu za obeť 52 domov, v druhej tiež 52 a v tretej 13 obytných domov, všade s príslušnými hospodárskymi staviskami. Rolníci boli úplne ožobráčení 19 ľudí zahynulo pri výbuchu kotla. Paríž, 31. mája. — Podľa japonskej ziprá. vy z Charbina, vybúäil na rieke Sungari neda­leko prístavu Lafoeulu kotol na mandžursicom parníku »Čazun«. 19 ľudí bolo usmrtených Ostatní cestujúci a posádka boli zachránení.

Next