Slovenský Východ, január 1936 (XVIII/1-26)
1936-01-01 / No. 1
r Tr 1 ........................................'ľ' ~ Tz— F Z6lmG *2720793765* •* sLGvusmuynunn=~ n .5*0 hal. 81888 V UmM HR Továreň ne nábytok | T Politicky nestranný deník. Štefánikova ul. ž. 77 Telefon_3asi^ Roc xvni. Košice, streda 1. Januára 1936. Číslo 1. B Benes. Ženeva: SCHNITZER, Kosice, We “■ M Na prahu nového roku. Dr. V. Vilinský, Lúčime sa so starým rokom bez ľútosti. Môžeme v minulom roku zaznamenať dve ozaj dobré udalosti. Prvá záleží v tom, že sme o krok bližšie k východisku z hospodárskej krízy, druhou je vhodné rozriešenie prezidentskej otázky, ktoré nás opäť priviedlo k normálnemu stavu, takže máme nielen dobrú vládu a zákonodarné sbory, ale tiež mladého a rozhodného prezidenta, vždy schopného zakročiť ku prospechu štátu a k uľahčeniu ťažkých úkolov vlády. Musíme aj naďalej vychádzať z týchto dvoch skutočností, ktoré budú nám oporou ▼ novom roku. Obe £-*- pomalé hospodárske zlepšenie a poriadok v štáte — sa navzájom doplňujú a posilňujú a je už na nás, aby sme využili ich blahodárného významu. Je však na mieste upozorniť, že nesmieme nič zanedbávať, pretože dosah týchto dvoch potešiteľných udalostí nie je sam " sebe ani rozhodujúci, ani konečný. Len svorné úsilie verejnosti a politických strán zaistí onu náplň, ktorú všetci potrebujeme: úplné prekonanie kríze a shodnú a cieľavedomú súčinnosť všetkých složiek národa a štátu. Keď vychádzame naozaj z údobia hopodárskych i vnútropolitických tažkostí, ocitime sa — ako sa aspoň zdá — v pásme veľkých vín; naša lodička sa plaví pod oblohou veľmi zachmúrenou a nejasnou. Znovu sa hromadia rôzne nebezpečia v oblasti politiky medzinárodnej. Korene nových ťažkostí tkvia v tom, čo od začiatku hrozilo europskému kľudu: v konflikte italskohabešskom a v otázke uplatnenia sankcií. Spoločnosť národov — as ňou tiež europský mier .— sa ocitajú pred jednou z najťažších a najzávažnejších skúšok, ktorú nemožno odložiť, ako sa to stalo v prípade Mandžuska, ilebo vojny medzi Boliviou a Paraguayom. Treba hľadať riešenie, a to bez odkladu, riešenie, ktoré by uspokojilo obe strany a súčasne odstrašilo tretieho, ktorý čihá na okamih, keď Spoločnosť národov ukáže svoju nepevnosť. Otázka sankcií sa dnes už netýka len Itálie, alebo Habeša. Je to otázka europská, dokonca svetová. Keď neukáže Spoločnosť národov pevnú ruku, najdú sa v krátkom čase v Europe rušitelia mieru, ktorí sa pokúsia využiť nesvornosť štátov, ktoré udávajú tón európskej politike. Sankcie majú nielen zastaviť italsko-habešskú vojnu, ale tiež odvrátiť nebezpečie vojny európskej, majú ukázať, že nikto nesmie vpadnúť do cudzieho územia a že nemožno zotročovať slabšieho. To je základný problém, s ktorým vchádzame do nového roku a netreba zvlášť zdôrazňovať, že táto vec má pre nás životnú ížitosť. Preto tiež treba, aby sme do jednania o sankciách a všetkých íších jednaní pripravení, aby na čele ,ašho ministerstva zahraničia stál rázny muž, s vlastnou premyslenou koncepciou, schopný sa dívať na vývoj so širšieho hľadiska a vybavený potrebnou osobnou autoritou. Problémy zahraničné budú dávať tón nášmu politickému vývoju. Ale tiež sa nesmie zabúdať na otázky vnútropoliické, Dnešná koalícia spilnila mnoho žkých úkolov a osvedčila svoju nossť; keď sa na vec dívame takto, tak sírne uznať, že rozšírenie vládnej ’-iny je snáď síce vítané, ale nie je odrotenečne nutné — ale v kažprípade nie je to životná poddnešnej vlády, Verejnosť bude Dr. MILAN HANKO: Do nového roku. Dejiny majú železný krok. V dejinách nemožno urobiť bod a začať znova. Udalosti sa nerozlučne zapínajú do seba a pochopiť akúkoľvek časť dejinného vývoja možno iba v súvislosti s celkom. T akou častou je aj údel východoslovenského človeka v dejinách nášho národa. Východné Slovensko zakúsilo spustu drtivých nárazov. Posledná iskra akejsi slovenskej politickej samobytnosti vyhasla u Rozhanoviec, keď Matúš Čák, pán Váhu a Tatier, podľahol neúprosnej osudovosti. Husitské .vojská malý tu nadľudský boj. Tu sa búrilo sedliactvo a len tu bolo možné poškrvniť naše dejiny »prešovskými jatkami«. Lebo hľa: až tu sa zarazia víchrice, ktoré dujú z juhu. Zem stále bičovaná, stále krvácajúca! A preca plná toho najcennejšieho na svete: čistých rúk a čistých sŕdc! Stojí pred nami budúcnosť a preto sa dívame za sebou. Len ľud s nevyčerpateľnou hĺbkou mravných, síl bol schopný neskloniť šiju pod toľkým tlakom bolestnej skutočnosti! Východné Slovensko sa dnes hrdo pnie, ako stredoeuropská križovatka, ktorú nezanesú žiadne prívaly. A udalosti sa mocne zapínajú jedna do druhej. Hľadajte pulz sa na vývoj dívať kľudne a bez prílišnej náhlosti očakávať výsledky, lebo chápe, že prenáhlenosť rozšírenia koalície by mohla skôr snižiť pracovný výkon vlády, ako priniesť bezprostredný úžitok. Omnoho dôležitejšie je pokračovať v hospodárskej činnosti, v boji proti kríze a v zabezpečení nášho zemědělstva a priemyslu. Tu leží ťažisko a práve sem musíme usmerniť všetko úsilie. I pre nový rok platí zásada, že veci hospodárske a sociálne sú prednejšie, a že otázky rýdze politické, môžu zatiaľ počkať. Tiež nový prezident môže veľmi prospět vláde tým, že dá podnet k riešeniu a urýchleniu hospodárskych rozhodnutí. Nebolo by tiež ani múdre ukladať mu od začiatku bremená čisto politické. československej štátnej životnosti pocítite jeho tíkot na východnom Sloa vensku. Cesta k Slovanom, cesta do Európy i na juh! I niet sa čo diviť, že história zaznamenala tu toľko prudkých otrasov. To je i cesta budúcnosti. Spíš, Gemer, Abauj, žírnatý Zemplín a Šariš, stoja pred novými výbojmi. Tradícia zapustila tu korene hlboko do sŕdc ľudu a len cez ňu vedie cesta k pokroku. Kto ide proti nej, už stroskotal. Doba nová, nové otázky. Roľník, zeme a drevorobotník, živnostník a vzdelanci, musia sa stretnúť na tejto spoločnej ceste. Všetci nesieme následky dobrých i zlých skutkov minulosti. V zlých je naše poučenie, výstraha, v dobrých je odkaz. A tento odkaz je iba jeden: Buďte na stráži! Je po mnohých búrkach. Hľadíme na nové horizonty a zasýpame ich nádejami. Ale nestačí iba veriť! Treba sa stmeliť! Slováci dokopy! Pulz našej štátnej životnosti musí biť prudšie! Východné Slovensko nesklamalo cez dlhé storočia a nesmie sklamať ani v budúcnosti! Musí si však vybojovať i svoju pravdu a svoje právo. Máme tu dvojnásobný úkol a musíme mať preto i dvojnásobné právo! Teda úkoly pre nový rok sú dvojaké • pečlivá pozornosť a obozretný postup v obore politiky medzinárodnej a rozvážna cieľavedomosť vo veciach hospodárskych, K týmto úkolom sme sa pripravili tým, že sme si zabezpečili nosnú vládnu väčšinu a zvolili si energického prezidenta. Musíme využiť daných možností a nebáť sa ťažkostí — ide však tiež o to, aby smé si sami nerobili nové ťažkosti, aby sme aj naďalej sa vystříhaly pokusníctva a kráčali cestou osvedčenej umiernenosti a rozvahy. Nesmieme sa navzájom dráždiť, lebo sme na seba odkázaní, lebo 17- ročná spolupráca sa osvedčila a musíme ju zachovať pre všetky ťažké časy, ktoré nás v budúcnosti očakávajú. Do nového roku medzinárodnej politiky. Dedictvo, ktoré zanecháva práve minulý rok roku 1936 v obore medzinárodnej politiky, je nesmierne ťažké, plné tažkých úkolov a temer neriešiteľných problémov. Prežili sme minulý rok, ktorý prezident dr. Beneš ešte pred jeho započatím správne označil za osudový pre europskú i svetovú politiku, v neustálych obavách o mier. Stratili sme tento mier, ktorý sa stal skrz Spoločnosť národov a medzinárodnú solidárnosť nedeliteľným, síce len y Afrike, ale nemali sme ďaleko do zatiahnutia válečnej vravy i do Európy. Nový rok medzinárodnej politiky bude mat zrejme všetky vady osudového roku 1935, a len niekoľko malo pevných operných bodov nám dáva nádej, že v Europe vydržíme v mieri a pokoji. Ťažké dedictvo minulého roku je rozhodne africký konflikt, ktorý spôsobil mobilizáciu temer svetovú, všetkých vojenských, politických i mravných síl. Dosiaľ sa Spoločnosti národov a hlavne jej zastáncem, darilo udržať africký konflikt v rámci africkom Zatiaľ sú na fronte záujmv italské, habešské, britské a mierové, t. j, záujmy udržania o posilnenia Spoločnosti národov. Proti strašnému odhodlaniu fašistického imperializmu zabrať Habeš, stojí rozum medzinárodného kolektiva a dôsledné uplatňovanie paktu Spoločnosti národov, proti vyštvanému fanatizmu oblúzneného italského ľudu, vedeného skôr do skazy, ako k veľkým koloniálnym úspechom, stojí chladnokrvne pripravená akcia proti útočníkovi. Celý svet nielen sleduje vývoj afrického konfliktu, ale aj účinne pomáha pri jeho ťažkom riešení. K pasívom minulého roku patrí aj otvorený problém nemecký. Vlády hlavných miest europských veľmocí síce už usilovne hľadajú cestu do Berlína, pretože i na nich ťaživé pôsobí »vnútorná reorganizácia Tretej ríše«, ktorá v skutočností znamená národnú mobilizáciu a neuveriteľne vysoké útočné zbrojenie Nemecka. Je, pravda, vylúčené, aby sa europské štáty mohly venovať riešeniu nemeckej otázky, pokiaľ v Habeši praskajú letecké bomby, hrmia kanóny a pokiaľ Mussolini hrozí Europe vojenským konfliktom. Ďalším bodom politického dedictva minulého roku je nedostatok středo európskej dohody, o ktorú sa márne usilovalo minulých 16 rokov. Rok 1935 priniesol niekoľko podnetov na riešenie dunajského problému, ale překotný vývoj európskej a africkej politiky strhal všetky nádeje, vybudované na konferencii troch veľmocí vo Strese a udržované pri rôznych politických poradách v Ženeve. Aj v tomto bode bude treba už raz niečo podniknúť, ak stredoeuropské štáty majú opustiť politiku zbytočného zbrojenia vojenského i hospodárskeho. Medzinárodnú situáciu robí neistou aj problém Ďalekého východu, kde Japonsko zneužíva europských ťažkostí k pomalému, ale istému zahraniu Číny. Bude asi treba úzkej koalície Spojených štátov, Anglie, Ruska a Francie ku konečnému zastaveniu japonského postupu, ked nemá padnúť za obeť japonskému imperializmu nielen Čína, ale aj francúzske kolonie Ďalekého východu, anglické hospodárske záujmy, neskoršie aj britská India. K tomu však bude treba dlhšieho údobia politického uvoľnenia v Europe a v Afrike a na nich zatiaľ niet mnoho nádeje pre rok 1936.