Slovenský Východ, máj 1936 (XVIII/103-128)
1936-05-01 / No. 103
Politicky nestranný deník. Roč. XVni. Košice, piatok 1. mája 1936. Číslo 103. tov, vypleteme ^ g—. 4ňg^ mfm raket v tovarnom S3 Tj prevedení behom ••r ■ «A m i4ľr:.:k BOROS Košice, Mlynské 7 - Tel. 3420 1. máj sviatok práce Už temer pol storočia sa míňa od pamätnej chvíle, kedy v r. 1889 v Paríži s jázd socialistickej internacionály sa usniesol vyhlásiť 1. máj za manifestačný sviatok robotníctva celého sveta. Co bojov, čo rokov, strávených v žalároch, čo krvi preliatej pri demonštráciách a čo ľudských životov pri nich skosených stál 1. máj v časoch, kedy už len sláviť 1. máj ako sviatok robotníctva bolo vrcholom požiadavky proletariátu, kedy diktátorské vlády skostnatelých predvojnových štátov zakazovaly májové manifestácie v strachu o svoju moc, ktorú by 1. máj mohol naštrbiť. A pokladalo sa za ohromnú vymoženosť, že konečne si robotníctvo vymohlo v starej Europe právo na svoj prvý máj. Na májových oslavách sa len ako o utopii hovorievalo o dosiahnutí 8 hodín práce denne. Práca vtedy trvala denne vo fabrikách aj inde 12 i viac hodín. Heslo: my chceme osem hodín práce, osem hodín spať a osem hodín sa vzdelávať — to bola maxima robotníckych požiadaviek vtedajšieho proletariátu práce rúk i ducha. Prišla svetová vojna a s ňou svoboda, zrodenie našej republiky. Heslo, kedysi len zbožne vyslovované, o osemhodinovej práci, osemhodinovom odpočinku a osemhodinovej možnosti vzdelávania sa pracujúceho ľudu vtelilo sa v našej republike zázračne v skutočnosť. To všetko v našej republike je. Republika naša šla ešte ďalej: prejavila úctu k ľudskej práci tým, že vyhlásila 1. máj, sviatok pracujúceho ľudu, za celoštátny sviatok všetkých duševne i telesne pracujúcich. Náš 1. republikánsky máj bol radostnou piesňou víťazstva, ktorá zdusila výkriky strnulej hrôzy obetí, umučených perzekúciou, tých, ktorí nechceli prijať poriadok nových vecí vo svete, a darmo sa obkolesovali čínskym múrom bajonetov, zabúdajúc, že na bajonetoch nemožno sedeť, a to ani nie na kráľovských a cisárskych trónoch a že tým menej je možné na bajonetoch trvale vládnuť. Darmo postavili títo samozvaní ujarmitelia a uchvatitelia moci k slobode kata, tá sa preca len nakonec prebila cez všetky zátvory. Sme slobodní, ale i skromní. Tí, ktorí u nás riadia z vôle ľudu, parlamentom a senátom dosadení k vládnej moci, osudy nášho štátu, tí iste neželajú si s oným anglickým kráľom, aby každý náš občan mal v nedeľu na .obed kurča, nie, tí naši vládcovia iste by boli šťastní a my s nimi, keby každý náš občan mal v každý všedný, robotný deň, robotu, prácu, od ktorej by si v nedeľu mohol zaslúžene odpočinúť, aby mal zo zárobku tejto svojej trvalej práce so svojou rodinou čo do úst dať a čo na seba vziať. To si želáme naozaj všetci. Tak, ako*kedysi sme si želali, aby náš národ nebol národom bezzemkov, aby naši domkári a želiari mali čo len kus poľa, čo by ho mohli obrábať a z jeho úrody so svojimi rodinami vyžiť, tak si želáme, aby aj ono významné slovo práca, zatvárajúce brány krízy a otvárajúce ako čarovný kľúč cestu dobrobytu pre všetkých, naplnilo sa skutkom čoskoro a natrvalo Treba utvoriť pracovné súručenstvo ľudí, ktorí sú si vedomí, že nielen oni majú právo na prácu, že to právo má každý, kto pracovať chce a vie. Pomáhať iným k tejto práci, neuberať im prácu, je príkazom doby. Práca — to je onen prameň živej, životodarnej vody. Tí, čo sú dnes tak šťastní, že majú prácu, môžu pracovať, nech sa starajú, aby ten prameň živej vody nevysýchal, aby sa z neho dostalo aj iným, vydedencom z práce, aby aj tí podľa zákona o rovnosti ľudských práv molhi z neho načierať. Kto dáva ľudu prácu, zabezpečuje štát. Bezpečnosť štátu a národa je zaistená vtedy, ak je zaistená hospodárska a sociálna existencia jeho pracujúcich vrstiev bolo nedávno prípadne povedané. Mier, slobodu a chleba! To je heslo dneška. Zápas o svetový mier, ktorý zaručuje slobodu národov a štátov, boj o chlieb pre ľud — to sú požiadavky,^ za ktoré dnes manifestujú všetci statoční, poctiví ľudia. Zápas o spokojné spolunažívanie národov a štátov, za ich sbratrenie, za nové usporiadanie sveta. Príkazom je tu slovo básnika, že kto chce vykonať veľké dielo, nesmie mysleť na seba! — Áno, myslenie a záujmy jednotlivca, individua, musia sa stať mysiením a záujmami celku, kolektíva, súhrnu složiek, udržiavajúcich organický život národa a štátu. A keď aj azda sme tu na svete odsúdení k boju, nuž budeme sa biť ďalej so životom a svetom v smysle hesla Masarykovho, že bojovať za ideu to znamená odpierať zlému, vždy a všade a vo všetkom, všetkými prostriedkami, ani nie tak radikálne ako vytrvale a cieľavedome. V tomto odhodlaní k ďalšiemu boju pozdravujeme 1. máj vo viere v poctivosť nášho boja pod práporom, na ktorom je napísané slovo Pravda. A Pravda doteraz vždy zvíťazila. H. Filla. Z nadšenia srší život, život opravdový. Lúč jeho nehasne pri žiadnom zatmení; v milostný ono čas sa zdrojom spramení, otuži svaly, jazyk operuti slovy. Dá smělost, krásu v líce, zaštiepi v ráz kovy, na zlato prepáli hrud v svätom plameni; v broň odie, doručí aj prápor zvlnený; tak k obeti a k činom slávy prihotovi! A búra zrachoti — shon dasov rozveje. V žeň zlatú vyklasia sa zlaté nádeje — a vo svet večne sa zaskvejú trofeje. Hviezdoslav. NA DEN 1. MAJA Medzi prvými socialistickými teoretikmi boli i takí, ktorí videli v generálnej stávke všetkého proletariátu najúčinnejší boj za triedne záujmy proletariátu. Vecí aj jedna nemecká pieseň sociálnych demokratov začína slovami „Alle Räder stehen still.“ „Všetky kolesá sa zastavia, keď bude chcef silná vôľa proletariátu.“ Najmä syndikalisti dávali vo svojich teóriách generálnej stávke přednost pred revolúciou, či správnejšie, domnievali sa, že účinky generálnej stávky môžu byť rovnako mohutné, ako účinky krvavej revolúcie. Preto tiež prvý máj so svojím zastavením všetkej prác j mal byť nemým pohrozením. Po dlhú dobi bol v starých predvojnových štátnych útvarorh pokladaný prvý mái za súdny deň, za deň, na ktorý sa rozpútajú všetky podzemné sily kasty vydedených. Bývaly roky, v ktorých sa r a prvého mája strieľalo. Naša republika vyhlásila de í 1. mája za štátny sviatok. Urobila deň prcletariátu sviatkom všetkých, nech už patria ku hociktorej sociálnej triede, a tým odňala prvému máju jeho sociálne bojovný a triedny chcirakter. Chcela sa vedome pokloniť pred práou, nech je to práca služobná alebo práca tvorčia a vedúca. Ani jediná strana, ani strany, reprezentujúce buržoáziu, sa proti tomuto sviatku nepostavily. A tak sa stal prvý máj, ktorý bol kedysi dňom vyhrážky, dňom manifestácie pre solidaritu všetkých tried, stal sa manifestáciou pre požiadavky, ktoré nás všetkých spojujú. Vývoj viedol k tomu, že robotník nahliadol, že jeho záujem je potiaľ rovnaký so záujmom továrníkovým, že oba majú záujem na tom, aby sa z komínov dýmilo, aby mali prácu. Na druhej strane je isté, že ani najkrajnejší vyznávač liberalizmu dnes neupře spoločnosti právo zasahovať do práv súkromného vlastníctva v záujme spoločnosti. Naši štátnici hovorili v tomto smysle v poslednom čase niekoľko ráz o demokracii regulovanej. Prvý máj nie je u nás dňom protikladu práce a majetku, ale manifestáciou spolupráce pre blaho štátu. Iného smyslu nemajú slová našich štátnikov a politikov o demokracii riadnej, reglementárnej a regulovanej. Treba regulovať distribúciu a výrobu, aby tak bol urobený konec hospodárskej anarchii. Ide o správne pochopenie funkcií moderného štátu v demokracii. Preto hovorí ministerský predseda dr. Hodža o demokracii ukáznenej, ktorá je strednou cestou medzi privoľnými formami demokracie francúzskej, a priveľmi konzervatívnymi formami demokracie anglickej. Ide nielen o vyrovnanie rozporu medzi prácou a kapitálom, ale aj medzi autoritou a slobodou. Zásahy štátu do výroby sa u nás uplatňujú, ako vo výrobe zemedelskej !na príklad obilím, dobytka), tak i priemyslu (uhlie, pivo, textil, železo, cement), aj v peňažníctve. Jednota ľUdskej spoločnosti nemôže byť vybudovaná na triednom boji, ale správny hospodársky poriadok nemôže tiež byť ponechaný naprosto voľnému zápasu síl. Zásada voľnej súťaže viedla ku všetkým nesrovnalostiam, do ktorých zaviedol spoločnosť liberalizmus. Pri všetkej individuálnej slobode politickej, ktorú chce demokracia zaručiť, nemôže nechať voľný priebeh veciam hospodárskym. _ Ale nejde len o veci hospodárske a politické či sociálne. Nejde len o zmenu inštitúcií, ako o zmenu ľudí. Správny hospodársky stav je konec koncov problémom mravným. Zlé hospodárske poriadky alebo zlé hospodárske pomery sú dôsledkom mravnej a psychologickej krízy. Treba obnoviť dôveru medzi národmi c štátmi, a medzi jednotlivcami. Len potom sa môžu náležité roztočiť aj kolieska hospodárskeho vývoja. Ale obnova dôvery je vecou etickou, nie vecou hmotnou. Spoločnosť sa musí obrodiť z vnútra. Toto si zvlášť uvedomujeme v máji, v mesiaci jara, keď s novými kvetmi sa obnovuje všetka príroda. Sviatočný kľud prvého mája nie je v našej republike nemým pohrozením generálnej stávky. Mali sme generálnu stávku v novej dobe v Anglii, ale ukázalo sa, že nemožno na ňu pomýšľať ako na prostriedok sociálneho boja, pretože to nepripúšťa novodobý rozvoj techniky. Zastavením všetkých strojov by utrpeli rovnako stávkujúei, ako i tí, ktorí mali stávkou byť postihnutí, pretože kolieska jednotlivých oborov ľudskej činnosti sú navzájom priveľmi do seba zapnuté, a čím viac sme si prírodu technikou podrobili, tým sme tiež na nej závislejší. Ani práca sama o sebe, ani kapitál sám o sebe nie je vstave, aby zaistil človekovi na zemi potrebný blahobyt, ale treba vzájomnej spolupráce oboch. Ideálom spoločnosti nemôže byť boj, ale harmonia. Netvrdíme, že triedny boj neexistuje, ale nie je normou, nie je ideálom. Dnešná doba, doba vážnych zápletiek zahraničných i ťažkých pomerov sociálne politických, vyžaduje od nás dvojnásobne, aby sme boli svorní, aby sme pochopili posolstvo májovej prírody, ktorá učí neustálej obnove vnútorných síl. Dr. Alfred Fuchs.