Slovenský Východ, november 1936 (XVIII/253-277)
1936-11-01 / No. 253
PoMHeky nestranný denlK či nyriiQKV i i u a i s a |ij| Buse»® ■ Iem 19 O Itt S Sr S&Ě ISHgHr 8111 8® ÉCT Sm |||| lili Spi 28.755 (II. Lützowova číslo 5), v Žiline W* '*»»** m «99# W9» « TO «fl fflĚm |gg KJ gig H O® K§ 341 (Ul. I. mája 22) v Užhorode B5a ■ ■ 1.1 ■ |88f|§f WĚĚ rafi| |1«1 |||| SHa lpf| (Podhradská 4). — Předplatit možno C /\ *■ ii<iiii‘i1m laniiiiH nggBH Igigl lili rfg. HHFgS® jP® iHH |j||| WwĚ kedykoľvek, zastavit odoberanie en Hfradairtm ■BaHK Ipi tpy gI8 jijPp fail jjjpP jUg li|l ku koncu mesiaca. — Číslo poštové ZZj Pt. Hlt AH HA WHO ^ ® ^0 ® g ®# Ročník XVIBL V Košiciach, nedefa 1. novembra 1936 číslo 253 Nemecko vyhlásilo boj o kolonie Nové prísne zákony proti Židom, ktorí sú vraj opäť drzí Berlín, 31. okt. (CTK.) — Ríšsky minister propagandy dr. Goebbels prehovoril v športovom paláci v Berlíne z príležitosti 10. výročia nacionálne-socialistickej župy berlínskej. Minister Goebbels vyhlásil okrem iného: „Nemecká armáda nebola vybudovaná, aby viedla vojnu, ale aby hájila mier. Často smej sa museli zapierať a obávať o svoju bezpečnosť, ale teraz máme opäť kanóny a lietadlá. Naše hranice sú bezpečné. Versailleské smluvy boly zlomené. Samozrejme zahájime proti svetu zá pas o svoje kolonie, od ktorých neustúpime. Keď zahraničné časopisy píšu, že Nemecko môže potrebné suroviny kupovať, teda by títo pisatelia mali vedeť, že Nemecko nemá potrebných devíz, ale suroviny mať musíme, a keď ich nemáme vo vlastnej zemi, musí nám byť daný podiel na pokladoch sveta. Keď tvrdia zahraničné časopisy opak, že suroviny môžeme dovážať, je to vlastne argument drzý a nesmyselný. Nikto nech si nemyslí, že vodca, ríšsky kancelár Hitler, a my, jeho verní, sa zriekneme nemeckých nárokov. Sme vojensky pohotovým štátom. Chceme ním aj byť a ostať. Nechceme však vojnu. Nie sme ovládaní ^omstivosťou, nech nás svet nechá v pokoji a nech sa nám nezatvára cesta do sveta.” Minister dr. Goebbels prehovoril aj o židovskej otázke a ohlásil nové a ešte prísnejšie židovské zákony, pretože mu oznámili, že Židia sú opäť drzí. Na schôdzu sa dostavil aj ríšsky kancelár Hitler. v. z. Medzník v našej politike Návštevou kráľa Carola H. položený bol medzník v našej politike. Čim? Tým, že v trojhodinovom rozhovore bolo rozhodnuté spolupracovat v podumajglkých otázkach so štátmi rímskych protokolov a e Nemeckom. Aby sme al mohli uvedomiť nesmierny dosah tohoto rozhodnutia, treba trochu retrospektívy. Poslednou kapitolou svetovej vojny bola VeraaiMeská smtova. Aspoň formálne, hoci mnohé drobnejšie otázky, ale pre pomer štátov k sebe veľmi významné, boly dorábané ešte dlho po versaillských poradách. Bol to potom Kellogov pakt a najmä Washingtonské úmluvy, ktoré sa staly základným kameňom, na ktorom sa budovala celá politická stavba zemegule po svetovej vojne. Buch tüchto troch politlcküch stĺpov vytvoril frontu porazenüch a vitaznüch. Tak sa chápaly všetky dohody v populárnom slova smysle. Ale behom krátkej doby sa toto populárne chápanie zmenilo, lebo sa ukázalo, že niet štátov porazených a víťazných, ale sú Státy mierovými smluvami uspokojené a neuspokojené. Takto sa prezentovala svetu najprv Itália, ktorá preca bola víťazným štátom. Potom začalo okaté zakášať Poľsko, ktoré sa dosiaľ cíti urazeným, že nebolo pojaté do radu veľmoci, pre čo si vtndikuje plné právo na základe počtu obyvateľstva, rozlohy štátu, počtu armády atď. I Poľsko, teda víťazný štát a preca neuspokojený. Na Ďalekom východe veľmi stúplo sebavedomie Japonska, ktoré dosahovalo vrcholu, keď vstúpila Člna do revolučnej horúčky. V takomto ovzduší rodilo sa hitlerovské Nemecko. Prišiel Gandi. Mocnosti, v prvom rade Anglia — 1 Francia, obrne aly zreteľ k spomenutým udalostiam. V Ženeve sa tvorila Spoločnosť národov, rečnilo sa proti vojne a vojna preca zúrila na mndhých miestach zemegule. Hospodárska depresia, ktorá potom zaľahla na Európu, dovŕšila nespokojnosť nespokojných. Nemecko sa iba pridalo k vlne, ktorá išla Itáliou, Poľskom, Japonskom, Čínou, Indiou, Južnou Amerikou atď. Anglia, ktorá hmla prim p» svetovej vojne v europ- Ských otázkach, mala mnoho starosti so svojimi zámorskými državami. A zámorie je komorou AngHe. Bolo samozrejmé, že si musi robiť poriadok najprv vo vlastnej domácnosti. Neuspokojené štáty nenachádzaly lepšieho prostriedku k dosiahnutiu niečoho, ako násilie. A násilie predpokladá moc, silu a preto Zbrojily a Zbrojily. Na druhom brehu — štáty víťazné (teda niektoré) alebo štáty ,.uspokojené" — podľahly apoštolskej ideologii, debatovaly v Ženeve, negligovaly armádu, do škúl zavilekly antimilKtarizmus tak, že pri poslednom verbuňku v Londýne prihlásilo sa dohromady 14 — štrnásť — mládencov za vojakov. (Anglia má žoldniersku armádu). V Japonsku v tom čase skúšali nové torpéda, v ktorých je zatvorený človek, pri účinku torpéda zaručene usmrtený. Na vyskúšanie tohoto torpéda prihlásilo sa dobrovoľne 4000 — štyritisíc — Japoncov. To je charakteristika dvoch svetov dnešnej zemegule. Ba i to boľševické RuSko, ktorému sme vytýkaly, že má 50.000 bezprizorných deti, ale že má zároveň polmlllona vojakov, ame nevideli. My sme štát malý a v tomto klbku moenüch bolo sa nám treba veľmi šikovne otáčať. Fronta neuspokojených rástla a Sblerala sily. Najmä ebiaraly sily, sjednocovala všetko. A sjednocovať. to Je to najhlavnejšie v politike! My sme doma tiahli dva smery. Bolo viac hluku za to, aby sa držala línia, až ako sa veci vyvinú. Vyčkávalo sa a verilo sa, že sa podarí v Europe osfljotiť „neuspokojených“. Oslhotiť! To bolo heslo proti Itálii, Nemecku i Poľsku. Prakticky sa to robilo tak, že sme sa vyhýbali spolupráci. V Skutočností to však dopadlo tak, že druhú breh išiel svojou c» Stou, sosŕbieral všetky sily. Japonci vtrhli dc Činy, Itália do Habeš«, Nemecko odmietlo platiť reparácie, potom zaviedlo povinnú vojenskú službu proti zákazu mierových smlúv, vzalo si Sánslko, potom Porýnško a dnes manévruje v Gdansku; hodilo siete na Bulharsko, Juhosláviu 1 Rumunsko a sculklo sa s Poľskom. A nakonec Anglia urobila s Nemeckom námornú dohodu. Sankcie voči Itálii holy mierme řečeno — blamážou. Po tomto všetkom bolo a Je absolútne jasné, že niet a nemôže byť dnes už reči o víťazných a porazených štátoch. Nikto sl nemôže brať na víťazný štát. Rad neuspokojených redne, pomery sa vyrovnávajú. Nič nám nebráni teda, aby sme nepochovali politiku oslboťovanla a hľadali cestu dorozumenia všade, kde je to len možné. Is Itáliou, 1 s Nemeckom. Čo nás po ich politických systémoch! Na oba štáty musíme hľadeť ako na štáty, ktoré musia brať účasť v jednaniach, v ktorých ide o europské otázky. Veď sú složkami toho hospodárskeho a politického klbka, o ktoré sa ladná. % Idea podunajskej politiky Je krásna vec. Teória, ktorá nadobúda všetky možností uskutočnenia až dnes, keď sa rozhodlo, že sa bude spolupracovať 1 s Itáliou 1 s Nemeckom, lebo Interes olboch je v podunajských hospodárskych otázkach veľmi značný Tento fakt značí rozhodne zmenu v našej doterajšej politike. Zmenu zásadnú. To nemusí znechutiť tých, ktorí sa vehementne bili dosiaľ za iný — nepovedali však za aký — spôsob. On sa nejeden boj v politických dejinách ukáže mylným. Boj proti spolupráci s Itáliou, Poľskom — i Nemeckom — zväčší rad omylov v politických dejinách. Ako bol aj boj proti devalvácii, Madridská vláda ušla? Povstalci zahájili útok na Katalánsko Paríž, 31. októbra. — Podľa zprávy rozhlasovej stanice v La Coruna, marxistická vláda španielska ušla z Madridu, s výnimkou ministerského predsedu Caballeru. Paríž, 31. októbra. — Agentúre Radio dochádza zpráva zo španielskeho prístavu Cerbere, že válečné lodi povstalcov vnikly do zátoky Rosas a pokúsily sa vylodiť vojenské oddiely na pevninu. Malý delový čln marxistov, ktorý sa postavil povstaleckým lodiam do cesty, bol hneď potopený. Námorná bitva je v plnom prúde. Všetky miličné oddiely v oblasti zátoky boly hneď alarmované. Španielske dediny, ktoré ležia na pobreží boly zatemnené. Spojenie s Katalánskom je prerušené. Expresný parník, ktorý prichádzal od Cerbere, nedostal povolenie vojsť do prístavu Port- Bous. Na línii Praha-Rím Viedeň, 31. októbra. — Celá viedenská tlač sa veľmi obšírne zaoberá návštevou kráľa Carola v Prahe a vyhlasuje ju za významný medzinárodný ťah. Vydané komuniké presvedčuje, že pri rozhovoroch kráľa Carola s prezidentom dr. Benešom a pri poradách obidvoch zahraničných ministrov, Antonesca a dra Kroftu, bolo dosiahnuté plnej shody vo všetkých prejednávaných otázkach. Bola zdôraznená nutnosť vytrvať na línii spolupráce s priateľmi a spojencami Malej dohody. Ako zvlášť významná je vyzdvihovaná táto stať komuniké: „Súčasne bola zdôraznená dobrá vôľa malodohodových štátov k spolupráci so štátmi rímskeho protokolu a Nemeckom, v otázkach stredoeuropských. Rozhodnutie štátov Malej dohody o nezasahovaní do cudzích záležitostí na poradách bratislavských, nezúčastniť sa bojov medzi vnútornými režimami rôznych štátov a ideologických bojov vôbec, bolo v Prahe znova potvrdené.” K berlínskym poradám italská tlač zdôrazňuje, že na vyriešenie stredoeuropského problému je potrebný užší styk medzi štátmi rímskeho protokolu a Malej dohody. Medzi šľ. Neurathom a grófom Cianom bolo dosiahnuté určitej shody vo veci Stredozemného mora i styku s Malou dohodou, najmä na styk s Malou dohodou kládol sa dôraz. Problémy tieto sa pravdepodobne vyrieša na viedenskej konferencii štátov rímskeho protokolu v dňoch 11. a 12. novembra. Možno teda počítať, že v najbližšej budúcnosti dojde k hospodársko-politickému a tiež k politickému sblíženiu štátov rímskeho protokolu so štátmi Malej dohody. C Kráľ Carol II. pozdravuje našu armádu v spoločnosti prezidenta dra E. Beneša Vojenská vzbura v Iraku B a gd a d, 31. októbra. (CTK.) Ler rýchlym prepustením kabinetu Hašiniho bolo zabránené pochodu irackej armády na Bagdad. Armáda bola sústredená pred Bagdadom. Vojenské lietadlá shadzovaly nad Bagdadom letáky, ktoré obsahovaly ultimátum armády vláde Hašiniho. Vyhlasuje sa v nich, že vláda Hašiniho sa stará len o svoje záujmy a že armáda nemá už trpezlivosti. V niekoľkých hodinách sa lietadlá vrátily nad Bagdad a shodily v okolí vládnych budov 4 bomby. Hmotné škody nie sú veľké. Kráľ vyhovel žiadosti armády, prepustil kabinet Hašiniho a zamenil vládou Hikmata Suljajmana. Opevnenie na francúxsko-belgickej hranici Paríž, 31. okt. (CTK.) — Havas oznamuje v Bruselu, že jeden z vodcov katolíckej strany vlámskej, van Cauwelaert, vyhlásil zástupcovi Havasovej kancelárie, že vlámska verejná mienka nemá nič proti tomu, že francúzsky minister národnej obrany, Daladier, sa rozhodol po návšteve francúzsko-belgického pohraničia, na vybudovaní opevňovacích línií na severnej hranici Francie. Podľa ich úsudku, nemecká vláda iste zaváha napadnúť Belgiu, keď sa dozvie, že musí preraziť dvojakú opevnenú líniu. Fujavice na Balkáne — záplavy v Poľsku Belehrad, 31. okt. (CTK.) — V Bosne sa zrútil následkom snehových záveji vlak so železničného násypu, Styria železničiari boli zabití, jeden bol ťažko zranený. Krakov, 31. okt. (CTK.) — Po prudkých lejakoch vystúpily početné rieky z brehov a zaplavily široké krajiny. Mestečko Baba v Malopoľsku je pod vodou a v okrese Wadowice a Myslenice je zaplavených niekoľko dedín. Mnoho mostov bolo strhnutých a cesty sú pod vodou, takže doprava je prerušená. Aj z okresu Zawierzie sú hlásené zátopy.