Slovenský Východ, január 1937 (XIX/1-25)
1937-01-02 / No. 1
■-'%*. ■ '* -r • ’ ’• ľiAÁ •" * INV. C ■ .tft1 Politicky nestranný deník ^ ‘v'f J || jt rP® jjš§ á^| %& f|$ ÍĚĚ^ÉĚI |||| (Ě& dČjP^jftk Telefon redakcie v Košiciach 2576, E lis M %, |fi W 1® mj WwW jflFH « K 03r"B MbBí 2577. 2578 (Zvonárska 19), v Prahe MB ■_ü Ü '1| I IM M 11 P |il| äS/f. WßsflSa gÉli WĚ pil BUlíi IS WaB |H MB 28.755 (II. Liitzowova čís. 5), v Žiline mw mtä © ÍP8©W V JjjMjgl Wjm H |BB Mi Jm| H Wk 9H 34i (ulica l. mája čís. 22). — Pred- 'w*Ě §ifl »paWBp Éli jj§lÍ jgg|| 1||| platiť možno kedykoľvek, zastaviť m u . ,«w,ch, |||||| WM pH gfa |||| p| Sh 1188 odoberanie len ku koncu mesiaca. — g>\jl Šéfredaktor mWwH |||| li jpti| 1|||| Bl JEB Číslo Poštovej sporiteľne 400.562. — halierov D MILAN HANKO PP WBP a telegrafov pod číslom Ročník XIX. V Košiciach, na Nový rok 1937 číslo i Do nového roku Prešiel rok 1936, a my sme postavení pred oponu novéh< roku, ktorý prichádza ako 1937. Pís. ť, čo nás čaká v novom roku, znamenalo by zaujať postoj veštca. No zrekapitulovať, čo sme vykonali, patrí k našej povinnosti. Keď to boly reminiscencia na t*eto bude len príležitosťou k vzpruženiji všetkých síl, pohnútkou k ich zintenzívneniu v nastávajúcom novom roku. Keď to boly neúspechy, máme zase široké pole možností pátrať po príčinách týchto, po chybách, a nakoľko chybami sa človek učí, aj takéto reminiscencie sú užitočnými. Vo vnútornej xňitike je to predovšetkým osožný kľ ĺ, v znamení ktorého boly vykonané všetky vnútropolitické úkoly. Keď vôkol nás boli sme svedkami vnútropolitických chaosov, naša republika vyhla sa všetkým takýmto, a zásluhou všestra ;ého predsedu vlády dra Milana Hodži rými hospodársky > ií ) a upevnená viaceociálnymi opa- A miaf :i, ktoré ostávajú aj naďalej do• . nan u složkou nafšej politiky, a kto-fi všetky znamenajú veľké plus v diagrame / vo' i nášho mladého štátu, a dôležitý prínos na poli uznania nášho štátu v medzinárodnej politike. Co môže byť pýchou našej demokracie, je náš Parlamentarismus, kto*ý v uplynulom roku stal sa aj v očiach najväčších skeptikov ozajstným, vládnu ‘im i kontrolným orgánom všetkých < ,ix>tov nášho štátneho života. To, čo sme i videli pri prejednávaní rozpočtu na t 1 1937 v našom parlamente, nebol len J .»ročný narlament mladej republiky C' koslo iskej. To bol dôkaz, že demok; a a jej dominantná složka, parlame'. izmus, nepřišly len rokom 1918, ale -s žily dávno predtým, dedené nespočetnými generáciami tak, ako sa dedí lásk k rodu. Je samozrejmé, že za takýcl to okolností vláda Slováka dira Milan; Hodžu, bojujúca až uskostlive len a k i na zásadách demokratických, mohla dokázať, že diagram všetkých oborov mšej vnútornej politiky zaznamenal ďaliju vzostupnú tendenciu. Kde krivka diag'amu ostala, kde ju nechal rok 1935, j« otázka rozšírenia koalície o ľudovu stranu Hlinkovú. Krivka táto je však len zdanlivé nemenlivá. Hodžova vláda chct pribrať k vládnej práci každého, kto pracovať chce a pracovať vie. Dôkaz; rozšírenie sboru koaličných ministrov|' ministra Zajíčka. Práca táto musí sa *šak niesť v smere, ktorý je jediný, veúci k zabezpečeniu zdarného vývoja ntho štátu, a ktorý vyjadrujú dve sivá: československá jednota. t V zahraničný politike ocitla sa loďka nášho štátu v zl imení všeobecnej nervozity. Ale aj tifetpe vedeli obopluť skaliská, a v novo i roku vchádzame s našou loďkou donora medzinárodnej politiky bezpečna bez úrazu. Za toto môžeme ďakovaťien terajšiemu prezidentovi republikydr. Benešovi, ktorý túto bezpečnosť po til vhodnými úmluvami. Kalkulácia jeire nás v každom smere priaznivou. Nti počítame s nebezpečím s ktorejkúek strany. Sieť spojencov, vybudovaá prezidentom dr. Benešom a udržcaná terajším ministrom zahraničia d Kroftom, je dokonalá. Presvedčili sr> sa najmä o Malej dohode. Návšteva V. kráľa Carola, konferencia malodc jjvvých ministrov v Bratislave a viac jiných malodohodových podnikov j as ^kázaly, že dnes tu ide o celok natoľ P£>mpaktný, že jeho rozbitie je dnes &imo nemožným. Hlasy revízionizmu, & lané tento raz zodpo-vedným štátnikom Mussolinim, túto súdržnosť ešte viac stmelily. Zásadám Spoločnosti národov sme ostali verní aj v r. 1936 a ostaneme im verní aj naďalej. Veď ide o ideu našu, vyrieknutú v stredoveku naším kráľom. Habešský príklad ukázal nám však veľmi názorne, že keď ide o bytie či nebytie, osvedčuje sa staré príslovie: Pomôž si sám a aj Boh ti pomôže. Konkretizujúc túto zásadu, povieme: Predovšetkým spoliehať na vlastné sily. A v tomto ohľade počas roku 1936 boli sme niekoľko ráz svedkami, že pre prípad nešťastia nebude s nami ľahká práca. Istým mínusom ostáva nevyriešený pomer nášho štátu k Poľsku. V tomto smere preca však rok 1936 znamená krok vpred vymenovaním nového vyslanca vo Varšave v osobe dra Juraja Slávika. Len o krátky čas niekoľkých mesiacov mohol bedlivý pozorova-teľ zachytiť niekoľko cenných prínosov, ktoré iste znamenajú sľubný začiatok v sbližovacom diele oboch bratských národov. Celkove je teda bilancia nášho vnútorného i zahraničného života aktívna. Natoľko, pravda, nie je aktívna, aby sme v novon. roku, keď chceme osláviť 20 roko. .ašej samostatnosti, mohli sa oddať bezstarostnej nečinnosti. Naopak. Úkoly rastú so dňa na deň. Treba ich riešiť stále. A k vzpruženiu všetkých činorodých síl naskytá sa príležitosť práve teraz, pred novým rokom, pred novým začiatkom, pred novými úkolmi... Povedomie, že všetko to, čo chceme podniknúť, bude len v prospech československého národa a našej alfy i omegy: republiky Československej, bude posväcujúcou vlahou našich snáh. Števo S a b o L Verš novoročný Juraj Gajdoš Breza. Cas prudko uteká, v minulosť tratí sa, nikdy sa nevrátia dni v dobu vtopené. Večnosť je nevľúdna, má ostré kolesá, ktorými ostanú snu naše zranené. Ťažko uhádnuť, kde smútok začne pláť a kde je hranica radosti z premeny. V spomienkach vidíš sa raz v zlatom [piesku hrať, raz s ťažkou hlavou si o dlane opřený. Mnoho sa prežije v dúhovej spleti dni, no, radšej zaviate sny budiť netreba. Bol neraz smutný si, zlostný a prosebný, a duša ako zvon, alebo pahreba. Na prahu nového roku bučť veriaci a žalosť pochovaj, čo v duši ostala. Nové dni pohly sa v pochod jak vojaci, pred nimi šla žena stará a plakala. Šfastlivŕ uf rok 1937 Opona padá Posledný deň roka, preťatý ostrím vekov, aby sa vystrel v nočnej tme a volal svedomie ľudí, pozreť sa na svoje máry. Tristošesdesiatpäť dní umierajúceho roka rozdrúzgalo sa po čiernej pokrývke silvestrovskej noci a zbarvilo ju na červeno krvou práce, na modro zaslúženého chleba a šedými fliačkami pochovaných nádejí. V hluchom tichu, ako z podzemia, razily si cestu hustou hmlou zvuky večerných zvonov. Niesly sa vzduchom ako plachí poslovia umierneného osudu a svolávaly ľudí z nízkych, parou zatopených chalúp, z dusných, hromadných robotníckych barakov a z pyšných kaštieľov, obsypaných blahobytom i leskom nádhery. Volaly ich skladať účty pred tvárou Spravedlivého. Ožily chodníčky, vyšliapané pod odkvapom štítov striech, hrnuly sa na ne tmavé postavy dedinčanov. Sbíjaly sa do hlúčkov, tu mladých dievok a urostlých parobkov, tam zas do klbka shrbených starcov a cupkajúcich stareniek. U prvých padlo veselé slovo i zaznel tajený dievčenský smiech, že sa tma naľakala, pohltila ho; u tých' shrbených vydral sa z pŕs chvíľami ťažký vzdych, sprevádzaný prežúvanými slovami večernej modlitby, čo sa prekusuje pomaly, tak, ako sa prekladajú očká ruženca medzi vyschnutými prstami. A hlúčky postáv hustly v dlhočiznú reťaz, čo sa tiahla od podstení chalúp až po malé návršie ku kostolu a tam zmizla v dverách, medzi hrubými múrmi s oblou klenbou babinca. červené svetlo sviečok naplnilo kosto’ dopadalo na rozplakané a zaslzcrč múry, lámalo sa na ňom a rozpiýläo sa a po maľovanú klenbu. V: m parfvmu a vosku miešala sa s dymom a so zápachom storočných lavíc, čo ich červ točí, že práchnivejú a sú rozhegané. Kostol sa pomaly naplnil. Stá a stá hláv, jedna popri druhej. Hlavy pred oltárom sú vzpriamené a pokryté říjnými kučerami; hlavy v prvých laviciach popretkávané striebornými šedinami a v zadných laviciach belejú sa svetlom obnažené lebky, od ktorých odráža sa matné svetlo sviečok. Pokorne sa klonia pred obrazom Pána. Ich dni sú spočítané, čakajú, kedy sa splnia slová Písma: „Poďte ku mne, ktorí ste obťažení ...” Sprchajú dni, týždne, mesiace. I tento rok s-prchól, mrvený kameňmi nemilosrdného osudu, ktorému sa nevyhneš, ani ho nepreskočíš, iba sa poddáš skrúšene i pokorne. Tak ako sa poddá skočné žriebä pod tlakom zubadla, pritiahnutého opratami svalnatej ruky hospodára. A opraty osudu pevne drží a riadi ruka Hospodina. Zazněly plné tóny organa, niesly sa pieseň, otriasla dušami, udrela na st'. ny kostola, že sa zachvěly, otriasala priestorom a letela do výšin, k nohám Pána. Teba, bože, chválime. Chválime za tvoje dary, za tvoju veľkú dobrotu i nesmiernu lásku. Snímaš s nás ťarchu starého roka a posielaš nám rok nový, plný dobrých predsavzatí, krásjiych nádejí i bohatých skutkov. Obrodíš srdcia i myseľ našu, aby sme shodili so seba zlo a zaodeli sa šatstvom šľachetnosti, opravdovej lásky i ľudského dobra. Pomaly padala opona Silvestrovskej noci. Odbila polnoc. Rodil so nový rok vý život.