Novosti, jún 1937 (XIX/38-62)

1937-06-01 / No. 38

R. 1937 Číslo 38.______________Košice, utorok t júna 1937 Cena 40 hal. Košický farár má v Maďarskí zásluhy. — Slov. rada pre cest. ruch. — Košice Karlovi Kramářo­vi. — Krvavé výtržnosti v Ameri­ke. — Malá dohoda pripravuje me­morandum o hospodárskej spolu­práci v Podunajsku. — Japonská vláda odstúpila, — Ďalšie hromad­né popravy v Rusku. — Košice v ohni leteckých bomb. — Pojed­návanie štrkovej aféry skončené. — Strašný zločin pred kostolom a iné. NEMECKY PROTEST U ŠPA­NIELSKEJ VLÁDY Niekoľko hodín po bombardovaní nemeckej lodí boly vzájomne vyme­nené telegramy medzi eskadrou v Stredozemnom nemeckou morí a španielskym ministrom národnej ob­rany. Veliteľ nemeckej národnej eskadry kontreadmírél Fischer za­slal do Valencie tento telegram: »V posledných dňoch sa vaše lietadlá niekoľkokrát přiblížily útočným spô­sobom k nemeckým vojenským lo­diam, ktoré vykonávajú svoj kontrol­ný úkol v španielskych vodách. Ta­kéto približovanie sa k vojenským lodiam cudzích štátov odporuje me­dzinárodným zvykom a preto žia­dam, aby vaše lietadlá přestaly lietať nad nemeckými vojenskými loďami. V prípade, že sa tento čin bude opa­kovať, budú vydané rozkazy k prí­slušným prctiopatreniam.« Minister národnej obrany vo Valencii na ten­to telegram odpovedal: »Nie je správne, že by lietadlá španielskej republiky podnikly útok na cudzie vojenské lodi, ktoré robia kontrolu v španielskych vodácb. Keby kontrola bola prevádzaná vo vzdialenosti, predpísanej medzinárodným neinter­­venčným výborom, vojenské lodi by sa iste vyhly každému nebezpečíu so strany nášho letectva. Túto záruku však nemožno poskytnúť, keď tiett lodi sú zakotvené v prístavoch. Nemecko už podalo v neíntervenč­­nom výbore v oLndýne ostrý protest proti bombardovaniu lodi »Deutsch­land«. Na návrh zástupcu nemeckej vlády sišiel sa už včera odpoludnia neintervenčný výbor k plenárnemu zasadaniu, na programe ktorého je len jediný bod, a to vyhlásenie zá­stupcu nemeckej vlády o bombardo­vaní pancerovej lodi »Deutschland«. NEMECKÉ KRÍŽNIKY BOMBARDUJE ALMERIU Ríšskonemecká vláda včera úradne oznámila: Ako odpoveď na zločinný útok rudých bombardovacích lietadiel na pancierovú loď „Deutschland” bok zahájenie streľby nemeckého loďstva na opevnený prístav v Almerii. Ked bolo prístavné zariadenie zničené a nepriateľské rudé baterie umlčané bola odvetná akcia zastavená a skon­čená. Zprávy o bombardovaní Almerie nemeckými válečnými loďami potvr­dené boly včera dopoludnia aj v Že­neve španielskym vyslancom del Va­­yom. Zpráva vyvolala v Ženeve veľké vzrušenie a so svoláním Rady Spoloč­nosti národov sa počíta pre prípad, ak by incident nebol vybavený priamo medzi španielskou vládou, berlínskou vládou a londýnským neintervenčným výborom v čase 24 hodín. Bombardo­vanie Almerie pokladá sa v ženevských kruhoch za válečný čin, zatiaľ čo in­cident s leteckým útokom na nemec­kú válečnú loď sa pokladá len za jed­noduché nedorozumenie. no Španielska Nemecká vláda prostredníctvom svojej úradnej tlačovej kancelárie oznamuje, že do španielských vôd bu­dú poslané ďalšie nemecké lodi k po­­sileniu nemeckého loďstva. Podľa názoru italských politických kruhov má španielsko-nemecký inci­dent zvláštny význam jednak pre veľ­ký počet obetí a jednak preto, že va­lencijská vláda nedbá stanoviska ne­­intervenčného výboru. Y Ríme očaká­vajú, že dôjde k spoločnej diplomatic­kej akcii. Dodatočne oznamujú z Londýna, že schôdza neintervenčného výboru, ktorá sa mala konať včera večer, bola odložená. Nemecká žiadosť, aby sa konala zvláštna plenárna schôdza výboru, bola odvolaná, patrné vzhľa­dom na nové inštrukcie z Berlína. Bude sa konať len schôdza podvýbo­ru, ktorá prejedná otázku ochrany válečných lodí. Nemecký zástupca sa tejto porady nezúčastní. V ALMERII 19 MŔTVYCH Civilný guvernér Almerie oznámil, že počet obetí nemeckého bombar­dovania činí 19 mrtvých, z ktorých je 6 žien a jedno dieťa. Počet rane­ných je 55. Asi 40 domov bolo úplne zničené a množstvo domov je zrútené čiastočne ĎALŠÍ ÜTOK NA ARMERIUi Španielske veľvyslanectvo v Lon­­dýně oznamuje, že telefonické zprá­vy, došlé o pol 1. hod. z Madridu hlásia, že bombardovanie Almerie nemeckými vládnymi krížnikmi po­kračuje. v Vážny incident v Španielsku Nemecké lodstvo bombardovalo Almeriu Ako odpoveď na bombardovanie nemeckej lodi „Deutschland“, na ktorej zahynulo 24 námorníkov V sobotu večer bombardovaly dve ĎALŠIE NEMECKÉ LODI vládne španielske lietadlá nemeckú válečnú lod »Deutchland«, ktorá tam robí kontrolu v smysle medzinárod­nej dohody, pri čom zahynulo výše 24 nemeckých námorníkov a 83 bolo zranených. Toto bombardovanie vy­volalo v Nemecku obrovské vzruše­nie. Os Rím-Berlín uviazla v závoze Takzvaná os Rím—Berlín na poli európskej politiky nevykázala dosial jediného očividného úspechu, ba mohli by sme smele povedať, že miesto úspe­chov dosiahla porážku za porážkou. Tak na príklad dosiaľ nenašiel sa v Europe ani jeden štát, ktorý by bol vyhovel nemecko-italským námluvám a pripojil sa k tejto osi. Opačne, ešte i štáty, ktoré sú s Nemeckom a Itáliou spria­telené, ako Maďarsko a Rakúsko, s veľ­kou nedôverou hľadia na italsko-nemec­­kú spoluprácu a nechcú ani počuť, aby sa k tejto politickej forme připojily. Ak ani francúzsko-ruská a anglicko-fran­­cúzska spoluprácu nebola touto osou oslabená. Naopak, od tých čias, čo Itália uzavrela s Nemeckom priateľskú dohodu, je spolupráca anglicko-francúz­­ska ešte užšia. Podobne ani v boji proti komunizmu neurobila os Rím—Berlín dosiaľ žiadneho pokroku. Co sa týka samotnej Anglie, tá odpovedala na túto os svojím veľkorysým výzbrojným pro­gramom. A v tomto zbrojení nasleduje Angliu, hoci len v menšom merítku, aj Francia a sovietske Rusko. Všetky tie­to štáty majú pritom tú výhodu, že majú v rukách skoro celú svetovú pro­dukciu surovín, potrebných k zbrojeniu a že hospodársky a finančne slabé Ne­mecko a Itália nemôžu vôbec udržať tempo v zbrojení. Tak sa stalo, že os Rím—Berlín proti svojej vôli vytvorila druhú os, ku kto­rej patrí Anglia, Francia, Rusko a Čes­koslovensko. Tento pre Rím a Berlín nemilý fakt vytvára teraz v Europe nové uvoľnenie napätia. Oba štáty si uvedomujú, že ich os nemôže postupo­vať tak rýchle, ako si to pri jej tvorení představovaly a preto zazvonily k ústu­pu. Predbežne tým, že v Ríme i v Ber­líne začali zdôrazňovať ochotu k „pria­teľskej” spolupráci s ostatnými europ­­skými štátmi. Táto ochota k „priateľskej” spolu­práci je adresovaná v prvom rade Anglii. Za tým účelom — pravda — aby sa podarilo neutralizovať ju a zoslabiť demokraticko-mierovú frontu Francie, Ruska a Československa. Ne­smierne úsilie v tomto smere vyvíja najmä Nemecko, ktoré lákavými sľub­mi svádza Angliu, ponúkajúc jej, že bude uznaná jej úloha svetovej ríše, ak Berlínu navzájom bude priznaná úloha hegemona na európskom kontinente. Nemecko ďalej vyhlasuje, že priateľ­stvo Anglie k Francii nevylučuje pria­teľstvo k Nemecku, ale vraj pod pod­mienkou, že sa Francia zriekne svojich záväzkov s východnou Europou, t. j. so sovietskym Ruskom; inými slovami, aby sa Anglia a Francia zriekly prin­cípov kolektívnej bezpečnosti. Nemci za to sľubujú, že sa vrátia do Spoločnosti národov, hoci dosiaľ kategoricky vyhla­sovali, že sa do tejto medzinárodnej in­štitúcie viac nevrátia S týmti návrhmi prichádza Nemecko v čase, keď Anglia pripravuje pôdu pre dojednanie novej západnej bezpečnost­nej smluvy miesto starej smluvy locarn­­skej, ktorú — ako vieme — Nemecko jednostranne rozbilo. Nemecko pri tom úfa, že jeho lákadlom, t. j. možnosťou jeho návratu do Spoločnosti národov, sa mu podarí získať anglickú diplomaciu. Ale aj tento nemecký plán — ako už mnoho iných podobných — je odsúdený k zániku. Jeho podanie by uzavretie nového Locama mohlo síce oddialiť, nie však znemožniť, poťažne uskutočniť v smysle želaní berlínskej diplomacie. Anglia š Franciou pridržiavajú sa totiž i naďalej svojho doterajšieho stanovi­ska: prajú si uzavreť nové Locamo, ale v takom duchu, aby tento pakt bo! začiatkom všeobecnej úpravy mieru \ Europe. Nové Locamo by sa teda ne­smelo týkať toho, čoho sa už pre úpra­vu všeobecného mieru dosiahlo ženev­ským- paktom a smluvami o vzájomnej pomoci, uzavretými v rámci tohoto že­nevského paktu. V tejto veci je anglic­ká diplomacia veľmi perná a nepovoľ­­ná. Nielen že pripúšťa francúzsko­sovietsky a československo-sovietsky pakt, ale uznáva aj jeho mieromilovnú povahu. Anglia je teraz o nutnosti hájiť nezávislosť stredoeuropských štá­tov presvedčená viac ako kedykoľvek predtým. Toto presvedčenie by sa v kritických chvíľach vyjadrilo spôsobom nebezpečným pre toho, kto by chcel ohrožovat’ stredoeurópske štáty. Pri vyjednávaní o nové Locarno sa tote presvedčenie prejaví pevnou vôľou ne­­x*okovať o západných porýnskych hrani­ciach do tých čias, kým nebudú daní výslovné záruky aj na Dunaji. Ak teda os Rím—Berlín nevykázala za jej doterajšej krátkej existencie ani jedného úspechu, môžeme smele pred­povedať, že ho nedosiahne ani pri vy­jednávaní o nové Locarno. Nemeckí lákadlá a intriky v Londýne nemajú dnes ceny jedného penny. Anglicko­­francúzska aliancia nebola od skonče­nia svetovej vojny nikdy tak pevná ako dnes. -on. Predseda vlády dr. Hodža v Bratislave Prevzal diplom čestného občianstva a otvoril novú štátnu obecnú školu Predseda vlády dr. Milan Hodža prišiel včera do Bratislavy, aby pre­vzal diplom čestného občianstva ktoré mu svojho času udelilo hlavní mesto Slovenska, a aby sa zúčastni slávnostného otvorenia novej štátne; obecnej školy v Palisádach, ktorá nesie jeho meno. Predsedovi vlády dostalo sa veľmi srdečného uvítania Na nádraží očakávali ho zemský pre­zident Országh, starosta dr. Krno zemský vojenský veliteľ arm. generái Votruba, mnoho členov obidvoch sne­­movien so zástupcami úradov civil­ných i vojenských a rôznych korpo­rácií. Vlak s predsedom vlády dr, Hodžom, jeho paňou a tajomníkom dr. Ondrej ičkom prišiel na nádraží« presne o 9. hod. Keď vlak zastavil, zahrala hudba štátnu hymnu. Pred­sedovi vlády sa služebne hlásil riadi­teľ štátnych železníc inž. Viest, zem­ský prezident Országh a zemský vo­jenský veliteľ, arm. generál Votruba, v ktorého sprievode potom predseda vlády vykonal prehliadku čestnej ro­ty. Potom prijal predseda vlády ďal­šie hlásenie zástupcov úradov. Menom obyvateľstva hlavného mesta Sloven­ska privítaný bol starostom dr. Kr­­nom, ktorý mu poďakoval za všetku činirodú lásku, venovanú Bratislave, a tlmočil mu hold bratislavského oby­vateľstva. Potom podala predsedovi vlády malá Ilonka Karvašová a Vlad­ko Liška kytice ruží a slečna Jesen­ská kyticu pani Hodžovej za spolok „Živena”. Predseda vlády srdečne po­ďakoval a uistil starostu, že prijíma jeho program s budovaním Bratisla­vy, ktorá má všetky predpoklady I tomu, aby sa stala silnou a bezpeč­nou oporou republiky. Predseda vlá­dy prešiel potom špalierom legioná­rov a členmi italskej domobrany, s súc nadšene pozdravovaní, nasadol do otvoreného auta a odišiel do hote­la Carlton. Po celej ceste stály špa­liere školskej mládeže, skauti, krojo­vané skupiny, sokolovia, členovia Or­la, RTJ., Strelecká jednota, Sedliacka jazda a Národná garda. Za nimi S£ tiesnily husté davy obecenstva. Pred­­(Pokračovanie na 2. strane.)

Next