Novosti, jún 1937 (XIX/38-62)
1937-06-01 / No. 38
R. 1937 Číslo 38.______________Košice, utorok t júna 1937 Cena 40 hal. Košický farár má v Maďarskí zásluhy. — Slov. rada pre cest. ruch. — Košice Karlovi Kramářovi. — Krvavé výtržnosti v Amerike. — Malá dohoda pripravuje memorandum o hospodárskej spolupráci v Podunajsku. — Japonská vláda odstúpila, — Ďalšie hromadné popravy v Rusku. — Košice v ohni leteckých bomb. — Pojednávanie štrkovej aféry skončené. — Strašný zločin pred kostolom a iné. NEMECKY PROTEST U ŠPANIELSKEJ VLÁDY Niekoľko hodín po bombardovaní nemeckej lodí boly vzájomne vymenené telegramy medzi eskadrou v Stredozemnom nemeckou morí a španielskym ministrom národnej obrany. Veliteľ nemeckej národnej eskadry kontreadmírél Fischer zaslal do Valencie tento telegram: »V posledných dňoch sa vaše lietadlá niekoľkokrát přiblížily útočným spôsobom k nemeckým vojenským lodiam, ktoré vykonávajú svoj kontrolný úkol v španielskych vodách. Takéto približovanie sa k vojenským lodiam cudzích štátov odporuje medzinárodným zvykom a preto žiadam, aby vaše lietadlá přestaly lietať nad nemeckými vojenskými loďami. V prípade, že sa tento čin bude opakovať, budú vydané rozkazy k príslušným prctiopatreniam.« Minister národnej obrany vo Valencii na tento telegram odpovedal: »Nie je správne, že by lietadlá španielskej republiky podnikly útok na cudzie vojenské lodi, ktoré robia kontrolu v španielskych vodácb. Keby kontrola bola prevádzaná vo vzdialenosti, predpísanej medzinárodným neintervenčným výborom, vojenské lodi by sa iste vyhly každému nebezpečíu so strany nášho letectva. Túto záruku však nemožno poskytnúť, keď tiett lodi sú zakotvené v prístavoch. Nemecko už podalo v neíntervenčnom výbore v oLndýne ostrý protest proti bombardovaniu lodi »Deutschland«. Na návrh zástupcu nemeckej vlády sišiel sa už včera odpoludnia neintervenčný výbor k plenárnemu zasadaniu, na programe ktorého je len jediný bod, a to vyhlásenie zástupcu nemeckej vlády o bombardovaní pancerovej lodi »Deutschland«. NEMECKÉ KRÍŽNIKY BOMBARDUJE ALMERIU Ríšskonemecká vláda včera úradne oznámila: Ako odpoveď na zločinný útok rudých bombardovacích lietadiel na pancierovú loď „Deutschland” bok zahájenie streľby nemeckého loďstva na opevnený prístav v Almerii. Ked bolo prístavné zariadenie zničené a nepriateľské rudé baterie umlčané bola odvetná akcia zastavená a skončená. Zprávy o bombardovaní Almerie nemeckými válečnými loďami potvrdené boly včera dopoludnia aj v Ženeve španielskym vyslancom del Vayom. Zpráva vyvolala v Ženeve veľké vzrušenie a so svoláním Rady Spoločnosti národov sa počíta pre prípad, ak by incident nebol vybavený priamo medzi španielskou vládou, berlínskou vládou a londýnským neintervenčným výborom v čase 24 hodín. Bombardovanie Almerie pokladá sa v ženevských kruhoch za válečný čin, zatiaľ čo incident s leteckým útokom na nemeckú válečnú loď sa pokladá len za jednoduché nedorozumenie. no Španielska Nemecká vláda prostredníctvom svojej úradnej tlačovej kancelárie oznamuje, že do španielských vôd budú poslané ďalšie nemecké lodi k posileniu nemeckého loďstva. Podľa názoru italských politických kruhov má španielsko-nemecký incident zvláštny význam jednak pre veľký počet obetí a jednak preto, že valencijská vláda nedbá stanoviska neintervenčného výboru. Y Ríme očakávajú, že dôjde k spoločnej diplomatickej akcii. Dodatočne oznamujú z Londýna, že schôdza neintervenčného výboru, ktorá sa mala konať včera večer, bola odložená. Nemecká žiadosť, aby sa konala zvláštna plenárna schôdza výboru, bola odvolaná, patrné vzhľadom na nové inštrukcie z Berlína. Bude sa konať len schôdza podvýboru, ktorá prejedná otázku ochrany válečných lodí. Nemecký zástupca sa tejto porady nezúčastní. V ALMERII 19 MŔTVYCH Civilný guvernér Almerie oznámil, že počet obetí nemeckého bombardovania činí 19 mrtvých, z ktorých je 6 žien a jedno dieťa. Počet ranených je 55. Asi 40 domov bolo úplne zničené a množstvo domov je zrútené čiastočne ĎALŠÍ ÜTOK NA ARMERIUi Španielske veľvyslanectvo v Londýně oznamuje, že telefonické zprávy, došlé o pol 1. hod. z Madridu hlásia, že bombardovanie Almerie nemeckými vládnymi krížnikmi pokračuje. v Vážny incident v Španielsku Nemecké lodstvo bombardovalo Almeriu Ako odpoveď na bombardovanie nemeckej lodi „Deutschland“, na ktorej zahynulo 24 námorníkov V sobotu večer bombardovaly dve ĎALŠIE NEMECKÉ LODI vládne španielske lietadlá nemeckú válečnú lod »Deutchland«, ktorá tam robí kontrolu v smysle medzinárodnej dohody, pri čom zahynulo výše 24 nemeckých námorníkov a 83 bolo zranených. Toto bombardovanie vyvolalo v Nemecku obrovské vzrušenie. Os Rím-Berlín uviazla v závoze Takzvaná os Rím—Berlín na poli európskej politiky nevykázala dosial jediného očividného úspechu, ba mohli by sme smele povedať, že miesto úspechov dosiahla porážku za porážkou. Tak na príklad dosiaľ nenašiel sa v Europe ani jeden štát, ktorý by bol vyhovel nemecko-italským námluvám a pripojil sa k tejto osi. Opačne, ešte i štáty, ktoré sú s Nemeckom a Itáliou spriatelené, ako Maďarsko a Rakúsko, s veľkou nedôverou hľadia na italsko-nemeckú spoluprácu a nechcú ani počuť, aby sa k tejto politickej forme připojily. Ak ani francúzsko-ruská a anglicko-francúzska spoluprácu nebola touto osou oslabená. Naopak, od tých čias, čo Itália uzavrela s Nemeckom priateľskú dohodu, je spolupráca anglicko-francúzska ešte užšia. Podobne ani v boji proti komunizmu neurobila os Rím—Berlín dosiaľ žiadneho pokroku. Co sa týka samotnej Anglie, tá odpovedala na túto os svojím veľkorysým výzbrojným programom. A v tomto zbrojení nasleduje Angliu, hoci len v menšom merítku, aj Francia a sovietske Rusko. Všetky tieto štáty majú pritom tú výhodu, že majú v rukách skoro celú svetovú produkciu surovín, potrebných k zbrojeniu a že hospodársky a finančne slabé Nemecko a Itália nemôžu vôbec udržať tempo v zbrojení. Tak sa stalo, že os Rím—Berlín proti svojej vôli vytvorila druhú os, ku ktorej patrí Anglia, Francia, Rusko a Československo. Tento pre Rím a Berlín nemilý fakt vytvára teraz v Europe nové uvoľnenie napätia. Oba štáty si uvedomujú, že ich os nemôže postupovať tak rýchle, ako si to pri jej tvorení představovaly a preto zazvonily k ústupu. Predbežne tým, že v Ríme i v Berlíne začali zdôrazňovať ochotu k „priateľskej” spolupráci s ostatnými europskými štátmi. Táto ochota k „priateľskej” spolupráci je adresovaná v prvom rade Anglii. Za tým účelom — pravda — aby sa podarilo neutralizovať ju a zoslabiť demokraticko-mierovú frontu Francie, Ruska a Československa. Nesmierne úsilie v tomto smere vyvíja najmä Nemecko, ktoré lákavými sľubmi svádza Angliu, ponúkajúc jej, že bude uznaná jej úloha svetovej ríše, ak Berlínu navzájom bude priznaná úloha hegemona na európskom kontinente. Nemecko ďalej vyhlasuje, že priateľstvo Anglie k Francii nevylučuje priateľstvo k Nemecku, ale vraj pod podmienkou, že sa Francia zriekne svojich záväzkov s východnou Europou, t. j. so sovietskym Ruskom; inými slovami, aby sa Anglia a Francia zriekly princípov kolektívnej bezpečnosti. Nemci za to sľubujú, že sa vrátia do Spoločnosti národov, hoci dosiaľ kategoricky vyhlasovali, že sa do tejto medzinárodnej inštitúcie viac nevrátia S týmti návrhmi prichádza Nemecko v čase, keď Anglia pripravuje pôdu pre dojednanie novej západnej bezpečnostnej smluvy miesto starej smluvy locarnskej, ktorú — ako vieme — Nemecko jednostranne rozbilo. Nemecko pri tom úfa, že jeho lákadlom, t. j. možnosťou jeho návratu do Spoločnosti národov, sa mu podarí získať anglickú diplomaciu. Ale aj tento nemecký plán — ako už mnoho iných podobných — je odsúdený k zániku. Jeho podanie by uzavretie nového Locama mohlo síce oddialiť, nie však znemožniť, poťažne uskutočniť v smysle želaní berlínskej diplomacie. Anglia š Franciou pridržiavajú sa totiž i naďalej svojho doterajšieho stanoviska: prajú si uzavreť nové Locamo, ale v takom duchu, aby tento pakt bo! začiatkom všeobecnej úpravy mieru \ Europe. Nové Locamo by sa teda nesmelo týkať toho, čoho sa už pre úpravu všeobecného mieru dosiahlo ženevským- paktom a smluvami o vzájomnej pomoci, uzavretými v rámci tohoto ženevského paktu. V tejto veci je anglická diplomacia veľmi perná a nepovoľná. Nielen že pripúšťa francúzskosovietsky a československo-sovietsky pakt, ale uznáva aj jeho mieromilovnú povahu. Anglia je teraz o nutnosti hájiť nezávislosť stredoeuropských štátov presvedčená viac ako kedykoľvek predtým. Toto presvedčenie by sa v kritických chvíľach vyjadrilo spôsobom nebezpečným pre toho, kto by chcel ohrožovat’ stredoeurópske štáty. Pri vyjednávaní o nové Locarno sa tote presvedčenie prejaví pevnou vôľou nex*okovať o západných porýnskych hraniciach do tých čias, kým nebudú daní výslovné záruky aj na Dunaji. Ak teda os Rím—Berlín nevykázala za jej doterajšej krátkej existencie ani jedného úspechu, môžeme smele predpovedať, že ho nedosiahne ani pri vyjednávaní o nové Locarno. Nemeckí lákadlá a intriky v Londýne nemajú dnes ceny jedného penny. Anglickofrancúzska aliancia nebola od skončenia svetovej vojny nikdy tak pevná ako dnes. -on. Predseda vlády dr. Hodža v Bratislave Prevzal diplom čestného občianstva a otvoril novú štátnu obecnú školu Predseda vlády dr. Milan Hodža prišiel včera do Bratislavy, aby prevzal diplom čestného občianstva ktoré mu svojho času udelilo hlavní mesto Slovenska, a aby sa zúčastni slávnostného otvorenia novej štátne; obecnej školy v Palisádach, ktorá nesie jeho meno. Predsedovi vlády dostalo sa veľmi srdečného uvítania Na nádraží očakávali ho zemský prezident Országh, starosta dr. Krno zemský vojenský veliteľ arm. generái Votruba, mnoho členov obidvoch snemovien so zástupcami úradov civilných i vojenských a rôznych korporácií. Vlak s predsedom vlády dr, Hodžom, jeho paňou a tajomníkom dr. Ondrej ičkom prišiel na nádraží« presne o 9. hod. Keď vlak zastavil, zahrala hudba štátnu hymnu. Predsedovi vlády sa služebne hlásil riaditeľ štátnych železníc inž. Viest, zemský prezident Országh a zemský vojenský veliteľ, arm. generál Votruba, v ktorého sprievode potom predseda vlády vykonal prehliadku čestnej roty. Potom prijal predseda vlády ďalšie hlásenie zástupcov úradov. Menom obyvateľstva hlavného mesta Slovenska privítaný bol starostom dr. Krnom, ktorý mu poďakoval za všetku činirodú lásku, venovanú Bratislave, a tlmočil mu hold bratislavského obyvateľstva. Potom podala predsedovi vlády malá Ilonka Karvašová a Vladko Liška kytice ruží a slečna Jesenská kyticu pani Hodžovej za spolok „Živena”. Predseda vlády srdečne poďakoval a uistil starostu, že prijíma jeho program s budovaním Bratislavy, ktorá má všetky predpoklady I tomu, aby sa stala silnou a bezpečnou oporou republiky. Predseda vlády prešiel potom špalierom legionárov a členmi italskej domobrany, s súc nadšene pozdravovaní, nasadol do otvoreného auta a odišiel do hotela Carlton. Po celej ceste stály špaliere školskej mládeže, skauti, krojované skupiny, sokolovia, členovia Orla, RTJ., Strelecká jednota, Sedliacka jazda a Národná garda. Za nimi S£ tiesnily husté davy obecenstva. Pred(Pokračovanie na 2. strane.)