Novosti, júl 1937 (XIX/63-87)
1937-07-01 / No. 63
R. 1937 Čislo 63. Košice, šlobok 1. júla 1937 Cena 40 hal. au a .kv .4í štátnik Paul Boncour priletel v strehod. na letište v Ruzyni pri Prah». Boli by sme prišli dnes sem celkom určite, boli by sme prišli v túto dobu sem do Skalice, aj keby tu vedľa nás stál dr. Blaho živý. Nám je smutno, že prichodíme pokloniť sa už len jeho kamennému obrazu, ale i takto úcta naša je hlboká, priateľstvo úprimné a úprimná tá vďačnosť, ktorou je povinný dr. Blahovi každý, kto má rád svoje Slovensko, kto má rád svoju republiku, lebo dr. Blaho bol jedným z tých, bez práce ktorých ťažko by sme boli mohli víťaziť v rozhodných dobách svojho Slovenska, tak ako sme s Božou pomocou skutočne zvíťazili. PREZIDENT BENES PAMIATKE BLAHOVEJ. Klaniam sa pamiatke Blahovej, dovoľ te, aby som to povedal predovšetkým ako jeho priateľ a spolupracovník. Ale ja mám súhlas československej vlády, vlády republiky, aby som vzdal úctu dielu človeka, akých Slovensko malo tak, tak málo. A poverený som, aby som oznámil vám k Blahovej pamiatke prejav úcty hlavy štátu, nášho prezidenta dra Eduarda Beneši. Píše mi, že komitét pre oslavy dra Blahu ho pozval, pána prezidenta, k účasti na Blahových Javách. Ale píše pán prezident — nebudem sa môcť zúčastniť, ale prosím Vás — píše mi —, aby ste tlmočili aj môj pozdrav. Dr Blaho — píše pán prezident — bol jedným z pionierov československej jednoty, spomínam na nehe ako na statočného, dobrého, vlastenca, taktiež ako na svojho dobrého priateľa.” BLAHO VO VIEDNI a v rodnom zahorí, Pred štyriciatimi rokmi, možno, že ešte trocha dávnejšie ako pred štyriciatimi rokmi dr. Blaho začínal. Neviem, či medzi vami sú prítomní zástupcovia niektorých viedenských spolkov. Je tu niekto z „Národa”? Pred *40 a ešte viac rokmi nebývalo veselo vo Viedni medzi našimi Slovákmi. Starosť o každodenný chlieb, zeleninári len niekedy veselí, málokedy veselí, obyčajne ustarostení, a do tohoto smútku, do tej malomyseľnosti našich slovenských ľudí vo Viedni jedného dňa pred vyše štyricať rokmi vstúpil mladý študent, mladý študent plný zápalu, plný oduševnenia a vždy s úsmevom, a akokoľvek bolo zle, jeho viera v to lepšie vedela všetkých vzpružiť k novej práci. Škoda, že nie sú tu niektorí z tých starších zeleninárov z tej doby, dali by mi za pravdu, keby som povedal, že keď prišiel k nim zo Skalice, ako by slnko bolo zasvietilo a usmialo, a bolo lepšie, a bolo krajšie, a bolo veselšie v tmavých maličkých miestnostiach, kde sa schádzali Slováci z celého Záhoria, aby tam, do Viedne doniesli svojim rodinám výsledky svojej a ich ťažkej práce. A bol spolok „Národ”, a boli študenti, a bol Sokol a všetky tie české spolky vo Viedni, a boly slovanské spolky a družnosť bola a priateľstvo bolo, vypestované týmto mladým krajanom, jasavým, rozjasaným, nebolo tej tmy, ktorú by nebol rozbil svetlom svojho notimizmu, tým svojím úsmevom, ktorý prenášal na všetkých, s kýmkoľvek mal do činenia. Přestál ľahko dobu viedenskú, a prišiel do Skalice doktor, doktor pre všetko. Stihla nemoc niekoho, prišiel k doktorovi, a doktor pomáhal, ak bolo zle v hospodárstve, alebo nedarilo sa dobre družstvu, prišli Skaličania a z 20 a 50 obcí z okolia Skalice do ordinačkj doktora Blahu, a doktor pomáhal. V rodine prišla neshoda, kto by mohol pomôcť, duchovný otec, áno, ale takým duchovným otcom bol práve v najširšom smysle slova ten, ktorý pomáhal za všetkých okolností. Keď bolo zle v hospodárstve, dedine, obci, družstve, pomáhal doktor. Pomáhal doktor neskoršie s jeho švagrom dr. Okánikom, TROJNÁSOBNÁ REVOLÚCIA SLOVENSKA A tak tichúnko, bez toho, že by si to bol sám doktor uvedomil, prekonával doktor pred 40 xókmi prvú revolúciu. Revolúciu nekrvavú, revolúciu najmä tichú, tú, ktorú sme v tej dobe prekonávali všetci mladí. Blaho už vo Viedni, v tom slovanskom a najmä českom prostredí učil sa veľkej pravde, že inteligencia sa nesmie oddialiť od sedliaka, od robotníctva, od remeselníkov, a že inteligencia je priamo Prozreteľnosťou božou poslaná na to, aby sa starala o prácu inteligenta a sedliaka dohromady. Toto bola prvá revolúcia proti starým zlým zvykom v našej spoločnosti z tej doby, keď bola domnienka, že inteligent sa nemá príliš mnoho starať o tie prozaické záležitosti, ako sú hmotné záujmy sedliaka, alebo remeselníka, alebo robotníka. Blaho vo Viedni, v Pr< be Milan Štefánik, doktor Vavro Šrobár a ich druhovia, a v Pešti ja sám so svojimi priateľmi jednu a tú samú dobu prekc návali sme prvú slovenskú revolúciu duše, pretože bolo treba zrevoltovať, ako hovorím, ani nie obnoviť, ale priamo zrevoltovať slovenského človeka, aby sa naučil tej novej pravde, že národ nie je sto inteligentov, doktorov, advokátov, kňazov, učiteľov, ale že národ sme všetci, v halenách, v robotníckych blúzach a všetci, všetci, ktorí na tej pôde poctivé pracujeme a zarábame si na chlieb. A po tej prvej revolúcii ako že by nebola nasledovala potom hneď tá druhá, Tá prvá revolúcia sa odohrávala v slovenskej domácnosti, do slovenskej domácnosti sa musel dostať nový duch, nová zásada, nová prax, nový človek s takými smyslami a so srdcom plným porozumenia pre všetko, čo sa týkalo najširších vrstiev národa, to bola revolúcia vnútorná, slovenská. Ale ako sa prekonala táto prvá revolúcia v tej dobe, ako hovorím, musela nasledovať revolúcia druhá. Predbežne to nebola revolúcia, bola to možno revolta, bola to vzbura proti vtedajšiemu poriadku v starobylom štáte. Práve tak aj v tom bol veľký rozdiel medzi mladými a tými staršími, že sme s tým zápalom mladickým zaznávali prekážky, nechceli preto prekážky brať na vedomie, a ako vnútorná sila nás priamo hnala pustiť sa do boja, trebárs nerovného, o ktorom sme nevedeli, kto v ňom bude môcť zvíťaziť. JEDNOTA SLOVENSKEJ MYSLI A SRDCA. A zahájila sa táto druhá revolta. Mohla sa začať táto druhá revolta preto, že už medzi inteligenciou Slovenska a medzi samotným národom bola úplná jednota mysle a úplná jednota srdca. Tak by sme boli radi, keby sme sa dnes stretli so starými bojovníkmi tej doby. Spoločné boly naše túžby, zlomiť nadvládu cudzích pánov, zlomiť nadvládu zle chápanej štátnosti, spoločné boly tieto naše túžby, spoločná práca, spoločný boj, spoločné modlithy, a v tomto boji, v tejto dlhej revolte Blahovej boli sme už všetci spolu, celé Slovensko ako jeden muž. Celé Slovensko hnané novým, mladickým elánom nášho pokolenia, aká chlúba, aká hrdosť, keď môžeme dnes, po toľkých rokoch pocítiť, zoči-voči povedať, že tento náš boj bol poctivý, bol boj dobrý a že bol aj bojom víťazným. BORBA ZA SLOVENSKU A ROĽNÍCKU SAMOSTATNOST. A čo doktor v tomto boji? Doktor v tomto boji tvoril. Možno, že nedával mnoho predností parlamentu a parlamentnej politike, ale o to hlbšie orával svoju brázdu doma. 23, myslím, družstiev úvěrných, hospodárskych založil v v tej dobe, keď pohyb slovenského človeka bol podrobený kontrole cudzej žartdaťmy a cudzích vojakov, a to len so svojim , iateľmi, s jedným tuctom oral túto h bokú brázdu a tT.oril na Skalickú bratsk í roľnícku demokraciu, nie len v ohľade spo kovom, politickom, ale aj v ohľade ios] odárskom. On to bol, o ktorom možno povedať, že jeho práca pretrvala hc, a pretrvala ho preto, lebo nebyť vtedy Blahu na západnom Slovensku, nebolo by bývalo západné Slovensko tým, čím sa predstavilo hneď pri prvej príležitosti, keď bolo treba zmerať sily s tými, proti ktorým sme viedii svoju revoltu, keď bolo treba zmerať sily s mocou bývalého maďarského štátu. Aká krása rozpomienky, akí sme boli mladí, ako výbojní, ako sme sa nebáli ničoho. Blaho, Juriga, Ivanko a iní ešte tuná na západe, Okánik, na strednom Slovensku Bella a celý rad iných, ja sám dolu tam kdesi v Báčke, aký krásny boj to bol, tak krásny, že nemožno na tieto boje zapomenúť. BLAHOV OPTIMIZMUS RÜCA STARÉ NEPORIADKY. Jak ten doktor mal vás všetkých rád. Je akási stará poviedka z ďalekého východu, ako sa roznáša šťastie po svete. Dieťa šťastné s úsmevom na rtoch svojím poľúbkom odovzdáva šťastný úsmev svojej matke. Matka-manželka šťastný úsmev poľúbkom odovzdáva manželovi, manžel-muž ide do sveta bojovať proti zlu, budovať, stavať, pracovať, tvoriť a vždy so šťastným úsmevom na ústach, ktorý potom rozdáva všetkým tým, na ktorých ešte platia šťastné úsmevy. Blaho svoj úsmev a svoj optimizmus zo svojej rodiny prenášal do organizácií a keď navštívil vá3 vo všetkých záhorských dedinách, od neho učili ste sa biť sa so životom, ale vždy s pevnou vierou, s radostným úsmevom, že sa každé dobré dielo musí podariť. A tak viedli ste túto revoltu proti starému zhnilému systému štátnemu, spoločenskému a hospodárskemu. Aká radosť, ako oprávnene mohli ste spomínať v túto jar slovenského národného a demokratického prebudenia, ako oprávnene mohli sme si spomínať, že pred tisíc a sto rokmi vo Velehrade a Nitre vznikala nová viera, viera kresťanská, slovanská a že vierozvestovia, apoštolovia tej viery po tomto území slovenskom kráčali, silní nielen vo viere, ale silní aj v svojej odhodlanosti rúcať starý svet a udržali povesť v kronikách, že vierozvestovia po svojich cestách kadekoľvek našli sochu starých pohanských bohov, rúcali ich, rozbíjali ich, pretože staré pohanstvo muselo padnúť, aby na rozvalinách jeho rástla nová viera. Ach, ja viem, že je toto porovnanie smelé, pretože to bola ohromná spasitelná udalosť v dobe historickej a nikto nie je hoden, aby srovnával skutky svoje s týmto veľkým, čo sa odohrávalo v cudzine. Bolí sme presvedčení, že aj my chudáci, roztratení po Slovensku sme silní nielen vo viere, ale silní a odhodlaní rúcať staré poriadky a jestli chcete Významný prejav predsedu vlády dra Hodžu v Skalici Troma revoltami k slobode slovenského národa Hold československého národa pamiatke dra Pavla Blahu Slovenské Záhorie nezabudlo na národne-buditeľskú a ľudomilnú prácu, ktorú cez dlhé desiatky rokov robil jeden z budovateľov nášho štátu, skalický lekár, priekopník československého porozumenia sa, dr, Pavel BLAHO. Už celý jún v rámci Blahových osláv boly usporiadané v Skalici rôzne slávnostné podniky, ktoré vyvrcholily v utorok 29. júna, keď bol odhalený pomník dr. Pavla Blahu, dielo to eikad. sochára J. Koniarka. Pred odhalením pomníka usporiadaly rôzne spolky a kultúrne inštitúcie púť k hrobu dr. Blahu, kde význam mnohostrannej Blahovej životnej práce zhodnotil predseda poslaneckej snemovne J. MALYPETR, poslanec R. BERAN, predseda slovenskej Zemedelskej rady dr. M. BELLA, senátor dr. ZlZKA, evanj. biskup dr. ČOBRDA a ešte mnoho druhých rečníkov z radov mládeže. Všetky prejavy vyzdvihovaly menovite obetavú prácu Blahovu pre najširšie ľudové vrstvy a praktické uskutočňovanie československej myšlienky. Dojemnú slávnosť sprevádzali spevnými číslami jednak speváci skalickí a kovalovskí a konečne bratislavský Slovácky krúžok, ktorý zaspieval niekoľko najobľúbenejších piesní Blahových. Vlastná slávnosť odhalenia pomníka konala sa o 13. hod. za osobnej účasti predsedu vlády dr. Milana HODZU, ktorého medzi inými doprevádzal krajinský prezident J. ORSZÁGH. Slávnosť bola skvelou manifestáciou myšlienky čs. sjednocovania a zúčastnilo sa jej na desaťtisíc ľudí z moravsko-slovenského pohraničia. Prinášame reč predsedu vlády dr. Hodžu v úplnom znení.