Novosti, december 1937 (XIX/197-223)
1937-12-01 / No. 197
R. 1937 Číslo 197. Košice, streda 1. decembra 1937 Cena 40 hal. Krátka schôdza senátu Praha, 30. novembra. — V utorok sa sišiel senát ku krátkej večernej schôdzi, v ktorej po prikázaní došlých osnov schválil v oboch čítaniach dodatkové protokoly k obchodným smluvám s Fínskom a Argentínou. Po rozprave prehovoril len komunistický senátor Malík. Potom senát schválil dodatkový protokol k obchodnej smluve s Poľskom. Budúca schôdza senátu sa koná 1. decembra o 15. hod. Imunitný výbor senátu dal súhlas k vydaniu senátora Paulusa. Zivnostensko-obchodný výbor schválil návrh zákona o prevzatí akcií Dunajplavby v Bratislave štátom od zúčastnených bank. Nemecko dostane kolonie, ak budú odstránené pochybnosti o strednej Europe Londýn, 30. nov. — „Manchester Guardian“ píše, že snahy o zmenu britskej politiky treba pokladať za stroskotané. Tak politika v strednej Europe, ako aj koloniálna politika bude uvedená v súlad so všeobecnými cieľmi britskej politiky na kontinente. Co sa týka koloniálnej politiky, všetky návrhy vychádzajú alebo od uzavretia všeobecnej dohody, alebo od obdržania uspokojujúceho uistenia, že taká dohoda bude bezprostredne nasledovať. To znamená, že Nemecko dostane svoje kolonie zpäť, ak budú odstránené všetky pochybnosti o strednej Europe a bude nádej na dorozumenie o obmedzení zbrojenia a na návrat Nemecka do Ženevy. Y stredu konci slosovacia akcia milióntého účastníka rozh asu Praha, 30. novembra. — Ministerstvo pošt a telegrafov oznamuje úradne: Slosovacia akcia „Milióntého účastníka rozhlasu” končí v stredu, 1. decembra tohoto roku. Poukázky predložené po uplynutí tejto doby nebudú už k slosovaniu prijaté. Domová prehliadka na ruskom veľvyslanectve vo Varšave V a r š a v a, 30. novembra. — Poľský katolícky časopis „Malý Dziennik” oznamuje, že vraj 6 inšpektorov sovietskej tajnej policie GPU. urobilo prehliadku sovietskeho veľvyslanectva vo Varšave. Podľa zprávy časopisu, zástupcovia GPU. mali písomný rozkaz od šéfa GPU. Ježova, zabaviť všetky dokumenty v stole bývalého sovietskeho ataché Alexandrova a bývalého sovietskeho veľvyslanca Davtiana, ktorí boli nedávno odvolaní do Moskvy, a o osude ktorých predbežne nie je nič známe.. Ludentforlf umiera Berlín, 30. novembra. — Zdravotný stav generála Ludendorffa je veľmi vážny a lekári sa obávajú, že každú chvíľu môže nastať katastrofa. Nemecká tlačová kancelária vydala včera večer zprávu, datovanú v Mníchove, že poruchy v krvnom obehu generálovom spôsobilý nebezpečný úbytok síl. Bulharsko má 6 mil. obyvateľov Sofia, 30. novembra — Bulharskj štatistický úrad práve vydá' zprávu o pohybe obyvateľstva od oslobodenia Bulharska až do dnes. Z nej vychádza najavo, že roku 1881 prí prvom sčítaní ľudu bolo zistené v Bulharsku 2,880.000 osôb, ktorých počet vz-ástol do polovice tohoto roku na okrúhle 6,300.000. V Bulharsku je o 40.000 mužov viacej ako žien. Hustota obyvateľstva vzrástla z 29 osôb na 60 osôb'na 1 štvoročný km. Halifaxove rozhovory na pokračovanie? llzka spolupráca Anglic $ Franciou Oba štáty trvalú na zachovaní úplnei sove renilu stredoeurópskych štátov Paríž, 30. novembra. Výsledok optimistického vyslásenia francúzskeho ministerského predsedu Chautempsa o rozhovoroch francúzskych a anglických ministrov sa odráža jak v politickej verejnosti, tak aj v tlači, ktorá upustila skoro úplne od rôznych senzačných zpráv, hlavne okolo strednej Európy, a zdôraznila tým srdečnosť a dôvernosť francúzsko-britského pomeru. Všetky informácie zvláštnych parížskych zpravodajov sa shodujú v tom, že francúzski ministri pripravujú v Londýne rozhodnú zprávu o svojej politike, pokiaľ sa táto týče strednej Európy a kolektívnej bezpečnosti, že Anglia s Franciou trvajú na zachovaní úplnej suverenity všetkých štátov v strednej Europe, že sa Anglia nijako nemieni dotknúť smlúv a priateľstva Francie, ktoré konec-koncov su aj jej vlastnými priateľstvami a že pri nastávajúcej ceste malodohodových štátov do Poľska a bude francúzsky zahraničný minister Delbos do značnej miery zástupcom aj Anglie. Paríž, 30. novembra. Francúzska tlač prináša obsiahle komentáre k britsko-francúzskym rozhovorom v Londýne. »Echo de Paris« píše: Chapiberlain, Chautemps a oba zahraniční ministri majú dať odpoveď na túto otázku Prinieslo Halifaxovo poslanie náležité objasnenie s nemeckej strany, že b} boly priaznivé podmienky k tomu, ab} sa v rokovaní pokračovalo? Anglick: a francúzski ministri včera neodpovedali ani kladne ani záporne. Nemeckc by si prialo, aby bolo ponechané úplne samé vo vybavovaní svojich záležitost s Rakúskom a Československom e chcelo by mať rovné právo v otázke koloniálnej, čo by znamenalo, že skôr alebo neskôr by Nemecku malý byť vrátené nejaké državy v Afrike. Prejednávajúc tieto nemecké požiadavky, štátnici sa zdržali vyvodiť z nich podmienky pre nejaký vzájomný obchod Zpravodaj »Matinu« píše: Všeobecne by sa mohlo povedať, že včera večei jednomyseľne sa uznávalo, že by bole nielen možné, ale aj žiaducie, aby sa \ rozhovoroch, zahájených Halifaxom pokračovalo. Na všetkých britskýcl miestach sa shodne potvrdzuje, že treba udržať čo možno najúplnejšiu spoluorácu Francie a Anglie. Koloniálna otázka musí byť skôr alebo neskôr rozriešená a treba, aby sa to nepreviedlo zle, lebo nemožno pomýšľať na to, aby sa od Francie žiadala zmena zásady jej medzinárodnej politiky voči Československu a Malej dohode, i voči Moskve. »U Oeuvre« píše: Zdá sa, že k týmto rozhovorom došlo na prianie Anglie, aby so súhlasom Francie bol stanovený soznam základných požiadavkov britsko-francúzskych, ktoré budú postavené proti nemeckým požiadavkom skór, než dojde k dôkladnejším rozhovorom a tiež na prianie Anglie, aby získala súhlas Francie pre vyjednávanie, ktoré chce v najbližších dňoch Anglia zahájiť s Itáliou. Anglia chce súhlas Francie, aby Nemecko v prípade, ak b} sľúbilo, že nikdy nepoužije . násilia v strednej Europe, mohlo bez odporu robiť svoju politiku tak, ako si ju predstavuje. V každom prípade sa zdá, že k anglo-nemeckému a anglo-italskému vyjednávaniu hneď nedojde. Min, predseda Chamberlain, Min. predseda Chautemps, Snemovňa zahájila prejednávanie rozpočtu Šetrnosť na nepravom mieste Finančná správa šetrí na personále a preto odpisuje miliardy Praha, 30. nov. — Poslanecká snemovňa zaháj ila v utorok plenárne prejednávanie finančného zákona a štátneho rozpočtu na rok 1938, ktoré je spojené s rozpravou a prehlásení ministra financií dr. Kalfusa. O rozpočte podal veľmi podrobnú zprávu, ktorá trvala dve hodiny, generálny zpravodaj poslanec Remeš. Generálny zpravodaj sa najprv zmienil o mimoriadne rýchlom tempe, akým sa tohoto roku rozpočet prejednáva. Hovoriac o známych príčinách toho, zpravodaj sa zásadne vyslovil proti rozpočtovému provizoriu v dnešných mimoriadnych dobách a uviedol dôvody, ktoré nútia k tomuto tempu. V ďalšej časti svojej zprávy poslanec Remeš hovoril, že tohoročný rozpočet možno smele nazvať rozpočtom obrany štátu. Názory na spôsob úhrady nákladu na obranu štátu sa síce rôznily, všetky sa však shodovaly v tom, že to, čo sa na obranu štátu podniká, je potrebné a nutné. Príslušníkom takzvanej štátotvornej opozície to bolo dokonca málo. Rokovanie rozpočtového výboru s výnimkou jednej opozičnej strany nieslo sa týmto duchom: Nie sme ochotní nechať sa so založenými rukami napadnúť vo svojej domácnosti, nechať si zničiť jej zariadenie a nakonec sa z nej dať vyhnať. Sme tvrdým orieškom pre každého, kto by sa chcel dotknúť nášho územia, od nikoho nič nechceme, ale svoje nikomu nedáme. Generálny zpravodaj súhlasí s názorom, že by sme mali budovať daňový systém predovšetkým na dani dôchodovej, ktorá sa však u nás stala daňou gážistickou a robotníckou, a nie- tým čím mala byť. Situáciu pre budúci rok možno posudzovať podľa vývoja štátnych príjmov v roku 1937, ktoré sú v srovnaní s rokom 1936 o 370.7 miliónov väčšie. Oproti rozpočtovej kvóte roku 1937 je celkový hrubý príjem za 10 mesiacov na priamych daniach o 45.7 miliónov vyšší, daň obratová ostáva však o 77.1 miliónov za rozpočtom; clá o 5.5 miliónov Kč. Poplatky sú proti rozpočtovej kvóte o 1.8 miliónov Kč vyššie a spotrebné dane c 51.7 miliónov Kč. Poslanec Remeš je ďalej toho názoru, že spolu s intenzívnejším prevádzaním depurácie mohol by výnos dani v roku 1938 byť proti roku 1937 asi c 750 mil. Kč vyšší. V súvislosti s tým poslanec však zdôrazňuje, že by to znamenalo zdokonalenie inkasnej a dopravnej služby. Nové úkoly finančnej správy vyžadujú nezbytne nových síl. Šetrnosť je tradičnou etnosťou nášho ministerstva financií, ale v tomto prípade sa nevyplatila. Nebolo by ťažko vypočítať, koľko desiatok miliónov finančná správa ušetrila u berných správc a úradov na personále a koľko miliard následkom tejto šetrnosti musela odpísať Zpravodaj ďalej pripomína, že ak bok niekedy , treba dávať pozor na každý vydávaný groš, ,tak je to rozpočtový rol 1938, a tí, ktorí v ňom budú hospodáriť musia si uvedomiť.že ide o koruny, na ktorých lpí znoj ťažkej práce a odriekania značnej časti občanov tohoto štátu. Poslanec Remeš doporučil potom snemovni, aby vzala vládny návrh za podklad rokovania a schválila ho podľa výborovej zprávy. Ako prvý rečník prehovoril posl. dr. Rosche (sud.-nem.). Vyhlásil, že pokladá za zbytočné hovoriť znova o loyalite k štátu. Dnes sme velezradci — hovorí rečník — ale budeme za nich označovaní tak dlho, dokiaľ sa toho potrebuje k iným účelom. Náš pomer k štátu sa automaticky zmení, keď sa zmení pomer Československa k Nemecku. Posl. Beran (rep.) vyhlásil, že sotrváme na zaväzujúcich smluvách so svojimi spojencami a budeme sa snažiť ich rozširovať. Budeme sa snažiť, aby sme mali kladný pomer k Nemecku, k podunajským štátom i k Poľsku. Nebudeme hovoriť do vnútornej záležitosti iných štátov, ale chceme, aby to platilo aj pre nás. Vo vnútornej politike budeme robiť politiku koaličnú. Zo spolupráce v koalícii nechceme nikoho vylučovať. Vieme dobre, že v koalícii sú rôzne záujmy. Veríme však, že pri dobrej vôli prekonáme všetky ťažkosti. Posl. Jaross (maď. sjed.) vravel, že predseda vlády sa vo svojom expozé vo výbore dotkol maďarskej otázky veľmi stručne a že zná problém maďarskej menšiny len povrchne (?!), lebo je vraj informovaný od ľudí, ktorí necítia spoločenstvo s maďarským národom .Maďarská otázka nie je vraj problémom práv.