Novosti, apríl 1938 (XX/76-100)

1938-04-01 / No. 76

M |j|nL H Za 40 halierov i P Košice, piatok I. apríla 1938 S[ íTtflIftlfflffitteh WBBSĚfifák MST -assH3S!8H| <^pSS8^»[ Prihlaile ta za odberateľov JĚSĚ&BĚĚSĚS&k. Éjff na adresu „Slovensky ľud“ y Košice, Zvonärska ulica 19 nBHnaH[m|^Hjj|^^HnjM|j^__M___________^__^^^^^_^_^_^^_^___^^H venovaný vzdelaniu a [Slovenský Východ) Nezávislý deník Ročník XX. čá. 76. PO VEĽKEJ NOCI PREDLOŽÍ VLÁDA MENŠINOVÝ ŠTATÚT PARLAMENTU Poslanec Ursíny odpovedá autonomi­stickému bloku ou. Praha, 31. marca. — Plénum poslaneckej snemovne malo vo štvrtok schôdzu, v ktorej pokračovalo v rozpra­ve o troch medzinárodných smluvách hospodársko-techničkých, uzavretých s Maďarskom. Koalícia vyslala do roz­pravy republikánskeho poslanca Ursíni­­ho, ktorý predniesol spoločné vyhlásenie všetkých vládnych strán ako odpoveď na. vyhlásenia troch strán autonomi­stického bloku. Podľa doterajších dispo­zic nastúpia v budúcom týždni obidve snemovne N. S. Veľkonočné prázdniny. Týchto politických prázdnin chcú podľa informácií pražskej tlače použiť vládni činitelia predovšetkým k spracovaniu a redakcii t. zv. menšinového štatútu, ktorý vo svojom rozhlasovom prejave ohlásil predseda vlády dr. Milan Hodža. Vláda chce predložiť menšinovú štatút parlamentu k prejednávaniu ihneď po Veľkej noci. VO FRANCII MAJÜ UZ MINISTERSTVO PROPAGANDY. Paríž, 31. marca. — Leo Blum zria­dil vo svojom kabinete samostatné mi­nisterstvo propagandy po prvý raz vo francúzskom politickom živote. Jeho správou poveril ľavicového predáka Frossarda, ktorý urobil v stredu večer do všetkých rozhlasových stánic prejav, vyzdvihol úlohy tohoto nového minister­stva propagandy, hovoril, že Francia nechce hlásať žiadne ideologické kri­žiacke ťaženie, francúzska demokra­cia je oddaná slobode a nechce zakročó­­vať' alebo miešať sa do vnútorného ži­vota druhých štátov. PERSONÁLNE ZMENY V SBORE NEMECKÝCH GENERÁLOV Berlín, 31. marca. — (ĎNB). Ríš­sky kancelár Hitler sa rozhodol k urči­tým zmenám vo vojsku s platnosťou od 1. apríla. Menoval medzi inými; generála Schli­berta doterajšieho veliteľa 12. divízie, veliteľom 44. divízie vo Viedni. Ďalej bol menovaný generál Felber doterajší náčelník gen. štábu 3. armádneho sboru, náčelníkom gen. štábu 3. armádnej sku­piny. Generál Gallen náčelníkom gen. štábu 3. armádneho sboru. Generál šľ. von Leyan veliteľ pevnosti v Lätzenu, veliteľom 12. divízie. Generál Fridrich Matema, ktorý bol v bývalom rakúskom ministerstve národnej obrany, veliteľom 45. divízie. Generál Misse veliteľ peš­­šiehp pluku 40,, veliteľom 3. horskej di­vízie. 422 RAKÚSKYCH PRÍSLUŠNÍKOV SA CHCE UCHÝLIT DO ANGLIE. L o n d ý n, 31. marca. — Britský minister vnútra Hoare prehlásil v pí­somnej odpovedi na dotaz v dolnej sne­movni, že od 13. do 20 marca podalo 422 rakúskych štátnych príslušníkov žiadosť o povolenie vstupu do Anglie. Z toho bo­lo 61 žiadostí zamietnuté. KNIEZACTVO LICHTENŠTEINSKÉ MÁ NOVU VLÁDU. V ad ú z, 31. marca. (Lichtenštein), Úradne sa oznamuje: V stredočnej schôdzi zemského snemu kniežactva Lichtensteinského bolo na základe do­hôd obidvoch politických strán, t. j. po­krokovej občianskej strany a vlastenec­kej jednoty pristúpené k rekonštrúkčii vlády. Predsedom jednomyseľne zvole­nej vlády, ako dosiaľ, člen občianskej strany dr. J. Hoop a jeho námestkom nový člen vlády dr. Alojz Voogt, za stra­nu vlasteneckej jednoty/ Ako je složená nová rumunská vláda Dckrtf o rozpustení pollttchýcli strán V novej vláde sú dvaja členovia sedliackej sírany a 6 ministrov bezparfajných B u k u r e š ť, 31. marca. — Novo. menovaná rumunská vláda složila v stredu večer kráľovi prísahu. Nová vláda je složená takto ; Ministerský predseda patriarcha dr. Miron Christea, zahraničie Pe­­trescu Commen, vnútro a prechodne tiež zdravotníctvo Caiinescu, sprave­dlivost’ Jamandi, obchod a priemysel Constantinescu, financie Cancicov, ministerstvo vojny generál Argeša­­nu, námorníctva a letectva generál Theodorescu, doprava Ghelmegeanu, práce a sociálnej pečlivosti profesor Ralea, vyučovania biskup dr. Colan, s dvomi podtajomníkmi, prof. Toni a farárom dr. Popescu. Zemědělstvo prof. Jonescu-Sieseti. Z príležitosti prísahy novej vlády oslovil ministerský predseda patriar­cha Christea krátkymi slovami krá­ľa, kde zdôraznil oddanosť vlády krá­ľovi a zemi. Kráľ Carol poukázal vo svojej odpovedi na to, že nová vláda okrem pevnej politiky spočíva na pev­nom podklade, ktorý otvorí Rumun­sku nový život. Z dvanástich ministrov novej ru­munskej vlády sú štyria liberálovia, dvaja členovia národnej sedliackej strany a šesť ministrov, ktorí nepa. tria k žiadnej strane. B u k u ŕ e š ť, 31. marca. (Or.) — Za kráľovho predsedníctva konala sa v stredu večer ministerská rada, o ktorej poradách bola vydaná táto u­­radná zpráva: Ministerská rada schválila vládne prehlásenie k národu, ďalej schválila dekrét, ktorým sa ustanovuje organizácia k všeobecnej kontrole výkonnej moci. Ministerská rada sa usniesla, aby bol vypracovaný návrh zákona departementu národné­ho hospodárstva a zriadenie najvyš­šej hospodárskej hady, ktoré vypra­cujú všeobecný pracovný plán. Buk u r e š ť. 31. marca. (Or.) List, ktorý ministerský predseda Mi­ron Christea prečítal v stredu mini­sterskej rade a v ktorom ohlasuje od­stúpenie vlády, zneje takto: „Táto vláda bola potrebná, aby utíšila vášne a vypracovala novú ú­­stavu i nariadenie umožňujúce zorga­nizovať štátnu činnosť. Vypracovanie rozpočtu bolo posledným úkolom tej­to vlády, ktorá nebola už nezbytnou, preto mohla kráľovi ponuknúť svoju demisiu,’“ My, starí, dodal patriarcha po pre­čítaní ťohoto listu, budeme vždy ochotní dať do služieb Vášho Veli­čenstva svoju rozvahu i svoju skúse­nosť v ktorejkoľvek čestnej funkcii, ktorou nás poveríte. B u k u r e š ť, 31. marca. —- De­krét, ktorého znenie bolo stanevené pri prvej schôdzi novej vláde naria­ďuje rozpustenie všetkých politic­kých strán. Toto opatrenie znamená zrušenie strán, ktorých činnosť bola zastavená už 11, februára t. r. Iným dekrétom sa stanoví vytvo­renie korunnej rady, ktorej členami budú najvyšší hodnostári štátu, círk­ve a armády, kráľovského dvora atď. Členovia korunnej rady budú po­stavení na roveň štátnym ministrom a budú mať titul korunný radca a pri všetkých oficiálnych slávnostiach bude im vyhradené predné miesto vedľa ministerského predsedu. Čle­novia kráľovskej rady bolí vymeno­vaní: Patriarcha Míron Christea, maršal Averescu, maršal Prezan, ge­nerál Artúr Vaítoianu, Yajda-Voje­­vod, Míronescu, Yprga, c’:, Angeles­­cu, Talarescu, Argetpjanu a generál Balíff, správca korunného statku. Labouristi chcú navrhnúť nedôveru vláde Plebiscit nerozrieši menšinový problém Londýn, 31. marca. (ČTK.) V dol­nej snemovne položil konzervatívny poslanec, major Proctor otázku, či mi­nisterský predseda pri podporovaní po­litiky europského uspokojenia vzal tiež v úvahu otázku práv maďarskej men­šiny v Československu. Štátny podta­­jomník Butler na to odpovedal: Britská vláda sa zaujíma a bere v úvahu všetky otázky vyplývajúce zo smlúv, na ktorých je britská vláda zú­častnená. Na ďalšiu otázku majorovu, čí môže prehlásiť, že predloží snemovni zprávu o docielených výsledkoch, štát­ny podtajomník odpovedal: Rád by sem predovšetkým záležitosť preskú­mal Londýn, 31. marca. (Reuter.) Na schôdzi parlamentnej frakcie labouri­stickej strany bolo rozhodnuté, navrhnúť v dolnej snemovní nedôve­ru vláde v spojitosti a nedávnym pre­hlásením min. predsedu Chamberlaína o zahraničnej politike. Vodca opozície Atllee požiadal vládu, aby sa konala budúci týždeň o tomto návrhu rozprava. Návrh ňa prejav ne­dôvery vláde vyslovil poľutovanie, že vláda nie je natoľko rázna, aby zabrá­nila vývoju udalostí, smerujúcich k voj­ne a požiadal, aby otázka bola pred­ložená v zemi k rozhodnutiu. Londýn, 31. marca. (ČTK.) »Man­chester Guardian« venuje v stredu mnoho miesta čs. problému. Diploma­tický zpravodaj časopisu podceňuje návrh plebiscitu ftre sudetských Nem­cov a prehlasuje, že jak Praha, tak i Londýn, pokladajú ho za nemožný. Ta­kýto plebiscit by znamenal len vojnu medzi rôznymi propagandami. Homo­­sliezsky plebiscit začal terorom, mal v zápätí občiansku vojnu a môže byt len výstrahou. ’ Nepreháňame, ak hovoríme, že by ľudové hlasovanie o národných men­šinách v Československu priblížilo nebezpečie európskej vojny, taký plebiscit, by priblížil nebezpečie, kto­ré britská diplomacia a Chamber­laína, ako sám hovoril v dolnej sne­movní, chcú zažehnať. Rozhlasový prejav dr. Hodžu vyvolal v Londýne znamenitý dojem. Ako sa vidí, bolý intencie dr. Hodžu predtým oznámené vládam anglickej a francúz­skej. Časopis píše ďalej: V Londýne sa so záujmom očakáva, aké stanovisko zaujme sudetonemecká strana, lebo až potom sa ukáže, do akej miery je táto strana ochotná k čestnej súčinnosti vo vnútri čs. štátu. Je prirodzene teraz pochybné, mieni zpravodaj,ca, či Hen­­leinova. strana, ktorá sa bude riad í t vždy túžbami Hitlerovými, bude uspo­kojená akoukoľvek úpravou, či už by bola sebe spravedlivejšia. Časopis súdi, že dr. Hodža postupuje veľmi slušne a čestne a zároveň osvedčuje realizmus, ked neposkytuje Hitlerovi žiadnu prí­ležitosť, ktorú by Hitler ospravedlnil zásahom do vnútorných vecí česko­slovenských. DR. MILAN HODZA PRI POSLEDNOM PREJAVE. Predseda, vlády dr. Milan Hodža urobil v pondelok 28. t. m. rozhlasový pre­jav, ktorý bol pozorne vypočutý a celom svete a vyvolal priaznivý ohlas vo svetovej tlači.

Next