Novosti, máj 1938 (XX/101-125)
1938-05-01 / No. 101
Dnešné Číslo 12 sirén "Wk T J ^ Cena 60 halierov Nezávislý deník pre záujmy I I ____ Predplatné mesačne 10 Kč. východného Slovenska a Pod- I I s donáškou do domu 11 Kč. karpatskej Rusi. _ Vychádza I «g|||k J Mm TEÜBt T ám 1Stek ĚM ”€8 iM M Predplatiť možno hocikedy, každý deň na poludnie. — I V|||f|L I JgfMa §®p|| a|vpSk f ttSBu em «fijjfefo t &mm ||||| zastaviť odberanie len ku kon-Redakcia a administrácia v I «Bi | Bal iffiMii WjäM. ! mtSfĚ 9raB " HB päyj cu mesiaca. — Číslo poštovej Košiciach, Zvonárska ulica 19. I K|s| gflljg raggl / flia| ffll» l HB| M sporiteľne 26.611. — Dozorčí telefon číslo 2577, 2578. — 1 sB9 SSjES i ^whi »»»«m KS|Q poštový úrad Košice Ž. — Neobjednané rukopisy sa ne. i »8 Mjpř ^SmĚ ^9 Jmy ffjy WXsft i faťjjjj Používanie novinových známok Bi vracajú a nehonorujú. -*«%.. W li V ^***mj^r povolené pod č. 22.581-nia-37. (Slovenský Východ) Košice, nedeľa 1. mája 1938 Ročník XX. čís, 101 Na Ďalekom východe Japonsko pripravovalo svetovú veřejnost n« to, že raz napadne Čínu. Štatistickými datam snažilo sa dokázať neudržateľnosť terajšiehc stavu pomeru pôdy k počtu obyvateľstva. A ako hutný dôsledok udávalo neutešené sociálne pomery, ktoré takýto stav vyvoláva. Bok viac ako pravdepodobne, že za ciframi budí nasledovať činy. A to činy nie pregalupované ale dopodrobna uvážené vojenskými kruhmi i diplomaciou. Toto si iste dobre uvedomuje Anglia a Spojené Štáty, pretože intervencie \ prospech Číny nemajú charakter natoľko agresivný, ako by sme čakali. Japonsko svoju vojnu proti Číny povedie za každých okolností, pi sa to bude páčiť ostatným veľmociam, cí nie. A tieto to vedia. Robia však zo seba bezmocných dobrodincov. Toto má však tiež svoje pozadie. Samozrejme hospodárske, čiže to najcitlivejšie. Japonsko, súc zamestnané na bojišti, nemôže sa pravda venovať takou húževnatosťou obthodu a dobývaniu trhu na miestach, ktoré ostatné veľmoci pokladajú za svoju jedinú doménu. Beztak už Japonsko narobilo na tomto poli mnoho mrzutosti veľkým tohoto sveta. DaJo by sa predpokladať, že Japonsko, ktoré má 382 tisíc štvoročných kilometrov a 64 mil. obyvateľov, s kolóniami 679 tisíc štvorôctiých km a 91 mil. obyvateľov, má dostatočný vnútorný konzum. Avšak Japonsko si hrá na prezieravého štátnika. Buduje pre budúcnosf. Hľadí získať trhy pre svoje výrobky po celom kontinente. Je veľmi zaujímavé, že sa mu tento skok do tmy, ako to nazvali niektorí anglickí národohospodári, podaril. Previedlo v pravoni slova smysle run na svetové trhy a v dezorientácii, ktorá vznikla celým radom opatrení, získalo importéra pre seba. Okrem toho sa Japonsko staralo o trh tak, že kolonizovalo svojich ľudí a títo boli pevný a spoľahlivý káder pri odbere japonského tovaru. Takýchto buniek si nasadili veľké množstvo ,na Pr- Ju*nei Ameriky. Nikde nespoliehajú na cudzích prostredňikov. Úradné miesta poskytujú japonskému exportu najširšiu možnú _ podporu, ba zdá sa, že zastupiteľské úrady japonské sú centrami, o ktoré sa táto nenadála, expanzia opiera. možnosti, ktoré by si mohol Toto sú ovšem dovoliť každý štát, ktorého životným záujmom je export. Avšak v europských zemiach a tiež v Amerike už dávno nie je možné výrobné prostriedky a pracovné sily natoľko podriadiť jedinej myšlienke exportu, ako je to možné v Japonsku. V japonskej výrobe panuje tvrdá kázeň, ktorá sa ničím neliší od vojenskej kázne. Na pr. všetky bavlnářské závody sú sdružené v jedinú organizáciu, v ktorej jestvuje len jedno vedenie. Je to akýsi generálny štáb s diktátorskou mocou, tam prichádzajú všetky objednávky tovaru a odtiaľ sú tiež prideľované jednotlivým továrňam. Týmto mizne, pravda, akákoľvek konkurencia medzi továrňami a je im daná možnosť špecializovať sa na jeden druh výroby. Týmto sa ušetrí čas, práca a tiež náklad. Takým istým spôsobom majú organizovaný aj nákup, takže pri ohromnom množstve nákupu surovín dostavávajú ju lacnejšie. Aj v dopravnej organizácií dosiali,lo výhod proti europským nákupcom. priváža a vyváža jedine na svojich Svoj tovar lodiach. Najmä však čo im umožňuje konkurenciu je, že japonský robotník je neobyčajne lacný. Japonský robotník pracuje za podmienok, ktoré sú vyloženým sociálnym dumpingom. A len na podklade takýchto platov možno kalkulovať, s čím nemôže potom konkurovať žiadon iný štát. Ako aj toto je všetko otázka času. V Japonsku rastie silné sociálne hnutie; ktoré sa domáha úpravy platových a sociálnych pomerr»'" Tento zápas Japonska o usmievavú tvár činy, o jej priateľské styky pochopíme dohre až vtedy, ked si všimneme určitých vývojových fázi japonskej politiky. V prvej polovici XVII. storočia za cisára Tokugawu vzdalo sa Japonsko dobrovoľne móra. Tento cisár, presvedčený zprá.vami o španielskej inkvizícii, že kresťanstvo je »zbytočné bláznovstvo« vydal dekrét, ktorým nariadil úplnú odlúčenosť Japonska od ostatného sveta. Všetci kresťania sa museli vysťahovať, japonské ločľstvo mohlo mať len rybárske lode. Žiadny Japonec nesmel opustiť ríšu, všetci občania museli sa preukázať úradným osvedčením, že nie sú kresťania. V takejto odlúčenosti žilo celých 250 rokov. Veľmi málo zpráv preniklo do sveta z tejto zeme, ktorá sa odsúdila sama k takejto, v dejinách neslýchanej uzavřenosti. Bol to tým vzácnejší zjav, pretože do týchto časov spadá najhorúčkovatejšia kolonizačná, expanzia Anglicka. Japonsko, omývané morom so všetkých strán, žilo svojim vnútorným životom a ako dnešní nacionalisti prehlasujú, bolo to riadenie osudu, aby si zachovalo svoju mužnú silu a mravnú čistotu do tej doby, až ostatné národy sa začnú vešať na vlastné povrazy. Ked zmenené pomery prinútíly a vyhnaly Japoncov obzreť sa po svete, zbadali, čo všetko zameškali. Ťažko doháňali technickú vyspelosť ostatných štátov. Najmä Angliu. Táto však, vidiac na svetovej aréne nováčka, chce' la ho, ako to vyplýva z jej praktického srny1 slu, použiť pre svoje ciele. Lenže čo sa dosia! nepodarilo žiadnemu národu, podarilo sa Japoncom. Využilo ono Angliu. V tomto čase só Angličania obávali troch vecí: predovšetkýir hroziacej nadvlády Ruska nad Sibíriou, nemeckej expanzie v Tichom oceáne a americké obchodnej konkurencie. Začala preto podporovať túto malú námornú mocnosť ázijskú Hodlala ju použiť, aby držala na uzde Ruso\ a Nemcov a aby putnala aspoň trocha dolárovú expanziu americkú. Ale, ako je slnko nac nami, nikdy neverila, žeby sa jej mohla stai nebezpečným sokom. Vidno to už z toho, žt si, Anglia sama .vypožičiavala peniaze na vysoké úroky, len aby doniesla do poriadkt znehodnotené japonské úpisy a aby vystaval« japonské lodstvo. Teraz je však jasné, že Anglii zostala práca a Japoncom zisk. Za čínsko-japonskei vojny ,v r. 1894 otvára! svet oči, na akých zručných majstrov sa vycvičili Japonci vo válčení s modernými zbraňami. Ukázali svetu, že moderné zbrane Západe možno ešte lepšie zdokonaliť a že doterajšie taktiku boja možno opraviť. V r. 1905 Anglia spokojne prikývla, ked Japonsko zastavilo ruský postup, ale už v r. 1922 bola veľmi rada, ked sa mohla vyšmyknúť na Washingtonské} konferencii z aliancie s národům, ktorý jej hrozil ako skutočný rival. — V tom čase mali Japonci obsadenú takmer celú Sibíriu. Lea vinou samotnej Anglie je, že má Japonsko v pätách. A ako učenlivý žiak škriabe sa nad svojho učiteľa, Anglia sa rozbehla za bavlnou a pri tejto ceste navštívila celý svet. Japonsko šlo za ňou a dnes je ozaj ťažko povedať, kto vedie primát. Zavše. si pomáhalo svojím ázijským spôsobom. Aby poškodilo konkurenta, bombardovalo všetky bavlnené továrne v Šanghai (1932), ktoré nestály pod japonskou kontrolou. No stala sa aj taká vec, že manchesterský priemyselníci zabudli na svoju britskú pýchu a objednali 200 japonských tkáčskych krosien. Tieto však japonská kontrola nepovolila a zakázala továrňam predávať zdokonalené stroje. Japonci nepredávajú ani neposkytujú technické zdokonalenie svojím konkurentom Západu. Avšak od nich si môžu kúpiť akékoľvek vymoženosti, ba aj služby. Ale čo je hlavné, že Západ nie je dosť energický aby zakročil. Japonci pri dobývaní Svetového trhu nebáli sa použiť všetkých možných trikov: znehodnotenej meny, falošného označovania tovaru, a napodobenia ochranných známok. Kým sa Japonci drali takýmto spôsobom dopredu, ostatný svet (priemyselný) žaloval sa na úžasnú lacnotu japonského tovaru. Je len samozrejmé, že to bola zároveň dobrá reklama japonským výrobkom. Dnes americké a anglické elektrárenské trusty zúfale zápasia, aby udržaly aspoň svoje domáce trhy oproti prívalu lacných žiaroviek a dynam z Japonska. A boly to tieto trusty, ktoré pomáhaly stavať japonský elektrárenský priemysel, Anglia a Francia pre jednaly naše postavenie Doporučia našej vláde dohodu s nemeckou menšinou Londýn, 30. apríla, — V piatok boly ukončené britsko-ťrancúzske rozhovory v Londýne, ktoré trvaly tri dni. V oficiálnom komuniké sú oceňované body, ktoré boly pre.jednané, a úplná shoda, ktorá bola medzi britskými a francúzskymi štátnikmi. Zdôrazňuje sa pritom, že obidve zeme majú nielen rovnaké záujmy, ale aj rovnaké ideály. Z toho vzniká nutnosť, aby sa pokračovalo v politike vzájomnej konzultáeä* a spolupráce vo všetkých oboroch, tiež v obrane. Porady britských a francúzskych štátnikov týkajú sa 5 hlavných témat: Britský a francúzsky pomer k Itálii a nádeje, ktoré sa. pripínaní k účinku pokračujúceho dorozumenia na zabezpečenie všeobecného mieru. Stanovisko k habešskej otázke, keď ju budú v Ženeve prejednávať. Britský ministerský predseda potvrdil, ako sa hovorí na informovaných miestach v Paríži, že si úprimne praje ukľudnenia a že je celkom spokojfiý s mierumilovným a spravedlivým postupom československej vlády. ktorá novým menšinovým štatútom chce dať nemeckej menšine ďalšie, veľmi účinné výhody v rámci suverenity a dôstojnosti štátu. Zvláštny diplomatický zpravodaj Havasovej kancelárie oznamuje z Londýna: O probléme Československa, ktorý dopodrobna prejednávali v piatok dopoludnia, zaoberali sa s ním aj odpoludnia. Je pravdepodobné, že ani intímny obed, ktorý dával lord Halifax pre obidve delegácie, neprerušil výmenu názorov medzi Chamberlainom. Daladierora a Bonnetom o tejto veci. Veľmi otvorené potvrdenie vôle Francie, že bude rešpektovať svoje záväzky, vnieslo hneď určitý prvok jasna do tejto veľmi složitej debaty, O podstate odpoludňajších rozhovorov je zachovávaná veľká zdržanlivosť, ale slpvá záverečného komuniké naznačujú dosť presne formulu, ktorá bola nájdená, a že hovorí o usmierení v záujme spravedlivosti a mieru. Táto formula týka sa priamo Československa. Hľadanie mierumilovného riešenia bolo nesporne spoločné obidvom delegáciám, ale starosť o spravedlivosti bola väčšia u Francúzov vzhľadom k naliehavejšiemu rázu ich záväzkov voči československú, ako je tomu pri ich anglických priateľoch, ktorí však za ťažkých okolnosti prispievajú často svojím realistickým nazeraním rozhodujúcim spôsobom k riešeniu veci. Bude teda vynaložené spoločné úsilie, aby bolo zaistené mie. rumilovné a spravedlivé riešenie problémov v strednej Europe, V piatok večer sa súdilo na diplomatických miestach anglických, , že v budúcej schôdzi bude berlínska vláda informovaná o plnej cene, ktorú prikladá Londýn predchádzajúcim výslovným uistením, ktoré daly nemecké, odpovědné osobnosti o územnú nezávislosť Československa. Súbežne bude vraj daná rada Prahe, aby sa nemeckej menšine dostalo čo najširšieho uspokojenia, ktoré by bolo vstave, zacbova C zároveň jednotu a suverenitu Československa. Už v piatok večer _ dal anglický zahraničný minister lord Halifax v tomto smysle prvú informáciu správcovi nemeckého veľvyslanectva dr- Nordtovi a vyrozumel tiež o výsledkoch rozhovorov italského veľvyslanca grófa Grandiho. V celku teda sa dúfa, že vyhrážka Československu bude do značnej miery odstránená londýnskymi rozhovormi francúzskych a britských ministrov a novým potvrdením dohody irancúzsko-britske-j Dohody v hlavnom štábe obidvoch zemí budú dostatočne silným potvrdením politickej dohodv. Americké vojenské loďstvo konalo v Tichom oceáne veľké manévre. Účel manévrov sa prísne tají. Náš snímok ukazuje loď. „Pensylvaniu“ ktorá je na špici bojovej línii. Je na nej toľko kanónových hlavní a vežičiek, že Sa skôr podobá pevnosti než lodi. Slovenský 1. máj (x) — Prvý máj nebol vždy sviatkom práce. Od tej doby, čo sa začal formulovať a prebíjať internacionalizmus priemyselných robotníkov, preformovávalo sa aj pojatie prvého mája. Slovenský národ veľmi dlho stál obďaleč od tohoto preformovávania a môžeme povedať, že kult prvého mája ako sviatku práce ani dodnes neprenikol všetky vrstvy slovenského národa. Hlavne preto, že prvý máj stal sa symbolom revolučnosti priemyselného robotníctva, čoho na Slovensku nebolo toľko, ako v. iných priemyselných krajinách. Iste to má svoju príčinu aj v sociálnom rozvrstvení občianstva, že prvý máj bol na Slovensku prvý raz najvýznamnejšie vyzdvihnutý práve v Dipt. S,v. Mikuláši, lide bolo hodne fabrického robotníctva. Ale — ako vieme — i mikulášska manifestácia bola viac rázu národného ako sociálne-revolučného. Ba bola to manifestácia výlučne rázu národného. V Lipt. Sv. Mikuláši slovenské robotníctvo veľmi rigorózne zasadilo sa za dosiahnutie slovenských práv, povedali by sme, tých naj elementárnějších, ktoré nám maďarská vléida upierala. Od tejto manifestácie mikulášskej má slovenský národ svoj úprimný vzťah k sviatku prvého mája, ale nie je to vzťah revolučnej povahy v duchu internalionaľizmu, ako to bývalo, kedysi a ešte nedávno u iných národov. Tie časy, keď sa prvý máj triasol pod údermi revolučných hesiel internacionálnych, prehrmely nad Slovenskom celkom pokojne. Snáď to vyplýva z našej národnej povahy, že sa nedáme strhnúť všetkým, čo prichádza z cudziny, ale že vyžadujeme určitý čas k tomu, aby sme tieto nové prúdy prispösobüy svojej národnej štruktúre. Náš vzťah k pôde — ako národného celku, lebo Slovensko je dosiaľ väčšinou roľnícke — prikazuje nám konzervovať duchovné hodnoty aj v tých najbúrlivejších okamihoch, keď sa zdá, že sa všetko rúca a nastáva nepredvídaný prelom do celej duchovnej štruktúry človečenstva. Zdá sa to v dobách prechodných. Kult prvého mája ako sviatku práce v smysle revolučnom tiež prehrmel nad človečenstvom. Vraciame sa k minulosti. Vidíme, ako sa svet preformováva duchovne, ako zahadzuje revolučnosť, internacionalizmus a vracia sa k duchovným hodnotám národným a k tradícii svojich predkov. Myšlienka národného spolucítenia vytlačila všetky divoké orkány a národy sa nebránia pocitom národného spoluvedomia. Národ nad všetko. Mánie určitú výhodu v tom, že práve pre slovenský národ má sviatok prvého mája viac povahu nacionálnu ako revolučne-intemacionálnu. Boli sme pevnejší, ako by sme si mysleli, proti všetkým prúdom, ktoré sa valily okolo nás a na nás. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že marxizmus patrí nenávratnej minulosti a s ním všetko, čo sa naň viazalo duchovne, hospodársky, ba hádam i politicky. Aj naši politickí teoretikovia si dnes uvedomili ten obrovský rozdiel medzi všetkým tým, čo vytváral marxizmus na svojich princípoch a čo vytvára princíp národný. Dnes u nás niet marxistov. Ba — ako nám. to nedávno napísal náš čitateľ — marxista je urážka pre nášho občana. Sme národom — vždy radšej ako marxistami a sme radi, že máme i historické právo k tomu, aby sme zasvätili prvý máj ako sviatok prd-