Novosti, máj 1938 (XX/101-125)

1938-05-01 / No. 101

Dnešné Číslo 12 sirén "Wk T J ^ Cena 60 halierov Nezávislý deník pre záujmy I I ____ Predplatné mesačne 10 Kč. východného Slovenska a Pod- I I s donáškou do domu 11 Kč. karpatskej Rusi. _ Vychádza I «g|||k J Mm TEÜBt T ám 1Stek ĚM ”€8 iM M Predplatiť možno hocikedy, každý deň na poludnie. — I V|||f|L I JgfMa §®p|| a|vpSk f ttSBu em «fijjfefo t &mm ||||| zastaviť odberanie len ku kon-Redakcia a administrácia v I «Bi | Bal iffiMii WjäM. ! mtSfĚ 9raB " HB päyj cu mesiaca. — Číslo poštovej Košiciach, Zvonárska ulica 19. I K|s| gflljg raggl / flia| ffll» l HB| M sporiteľne 26.611. — Dozorčí telefon číslo 2577, 2578. — 1 sB9 SSjES i ^whi »»»«m KS|Q poštový úrad Košice Ž. — Neobjednané rukopisy sa ne. i »8 Mjpř ^SmĚ ^9 Jmy ffjy WXsft i faťjjjj Používanie novinových známok Bi vracajú a nehonorujú. -*«%.. W li V ^***mj^r povolené pod č. 22.581-nia-37. (Slovenský Východ) Košice, nedeľa 1. mája 1938 Ročník XX. čís, 101 Na Ďalekom východe Japonsko pripravovalo svetovú veřejnost n« to, že raz napadne Čínu. Štatistickými datam snažilo sa dokázať neudržateľnosť terajšiehc stavu pomeru pôdy k počtu obyvateľstva. A ako hutný dôsledok udávalo neutešené sociál­ne pomery, ktoré takýto stav vyvoláva. Bok viac ako pravdepodobne, že za ciframi budí nasledovať činy. A to činy nie pregalupované ale dopodrobna uvážené vojenskými kruhmi i diplomaciou. Toto si iste dobre uvedomuje An­glia a Spojené Štáty, pretože intervencie \ prospech Číny nemajú charakter natoľko agresivný, ako by sme čakali. Japonsko svoju vojnu proti Číny povedie za každých okolno­stí, pi sa to bude páčiť ostatným veľmociam, cí nie. A tieto to vedia. Robia však zo seba bezmocných dobrodincov. Toto má však tiež svoje pozadie. Samozrejme hospodárske, čiže to najcitlivejšie. Japonsko, súc zamestnané na bojišti, nemôže sa pravda venovať takou hú­ževnatosťou obthodu a dobývaniu trhu na miestach, ktoré ostatné veľmoci pokladajú za svoju jedinú doménu. Beztak už Japonsko na­robilo na tomto poli mnoho mrzutosti veľkým tohoto sveta. DaJo by sa predpokladať, že Japonsko, ktoré má 382 tisíc štvoročných kilometrov a 64 mil. obyvateľov, s kolóniami 679 tisíc štvo­­rôctiých km a 91 mil. obyvateľov, má dosta­točný vnútorný konzum. Avšak Japonsko si hrá na prezieravého štátnika. Buduje pre bu­­dúcnosf. Hľadí získať trhy pre svoje výrobky po celom kontinente. Je veľmi zaujímavé, že sa mu tento skok do tmy, ako to nazvali nie­ktorí anglickí národohospodári, podaril. Pre­viedlo v pravoni slova smysle run na svetové trhy a v dezorientácii, ktorá vznikla celým radom opatrení, získalo importéra pre seba. Okrem toho sa Japonsko staralo o trh tak, že kolonizovalo svojich ľudí a títo boli pevný a spoľahlivý káder pri odbere japonského tova­ru. Takýchto buniek si nasadili veľké množ­stvo ,na Pr- Ju*nei Ameriky. Nikde nespo­liehajú na cudzích prostredňikov. Úradné mie­sta poskytujú japonskému exportu najširšiu možnú _ podporu, ba zdá sa, že zastupiteľské úrady japonské sú centrami, o ktoré sa táto nenadála, expanzia opiera. možnosti, ktoré by si mohol Toto sú ovšem dovoliť každý štát, ktorého životným záujmom je export. Avšak v europských zemiach a tiež v Ameri­ke už dávno nie je možné výrobné prostried­ky a pracovné sily natoľko podriadiť jedinej myšlienke exportu, ako je to možné v Japon­sku. V japonskej výrobe panuje tvrdá kázeň, ktorá sa ničím neliší od vojenskej kázne. Na pr. všetky bavlnářské závody sú sdružené v jedinú organizáciu, v ktorej jestvuje len jedno vedenie. Je to akýsi generálny štáb s diktá­torskou mocou, tam prichádzajú všetky ob­jednávky tovaru a odtiaľ sú tiež prideľované jednotlivým továrňam. Týmto mizne, pravda, akákoľvek konkurencia medzi továrňami a je im daná možnosť špecializovať sa na jeden druh výroby. Týmto sa ušetrí čas, práca a tiež náklad. Takým istým spôsobom majú organizovaný aj nákup, takže pri ohromnom množstve nákupu surovín dostavávajú ju lac­nejšie. Aj v dopravnej organizácií dosiali,lo vý­hod proti europským nákupcom. priváža a vyváža jedine na svojich Svoj tovar lodiach. Najmä však čo im umožňuje konkurenciu je, že japonský robotník je neobyčajne lacný. Ja­ponský robotník pracuje za podmienok, ktoré sú vyloženým sociálnym dumpingom. A len na podklade takýchto platov možno kalkulovať, s čím nemôže potom konkurovať žiadon iný štát. Ako aj toto je všetko otázka času. V Ja­ponsku rastie silné sociálne hnutie; ktoré sa domáha úpravy platových a sociálnych pome­rr»'" Tento zápas Japonska o usmievavú tvár či­ny, o jej priateľské styky pochopíme dohre až vtedy, ked si všimneme určitých vývojových fázi japonskej politiky. V prvej polovici XVII. storočia za cisára Tokugawu vzdalo sa Japonsko dobrovoľne móra. Tento cisár, presvedčený zprá.vami o španielskej inkvizícii, že kresťanstvo je »zby­točné bláznovstvo« vydal dekrét, ktorým na­riadil úplnú odlúčenosť Japonska od ostatné­ho sveta. Všetci kresťania sa museli vysťaho­vať, japonské ločľstvo mohlo mať len rybárske lode. Žiadny Japonec nesmel opustiť ríšu, všetci občania museli sa preukázať úradným osvedčením, že nie sú kresťania. V takejto od­lúčenosti žilo celých 250 rokov. Veľmi málo zpráv preniklo do sveta z tejto zeme, ktorá sa odsúdila sama k takejto, v dejinách neslý­chanej uzavřenosti. Bol to tým vzácnejší zjav, pretože do týchto časov spadá najhorúčkova­­tejšia kolonizačná, expanzia Anglicka. Japon­sko, omývané morom so všetkých strán, žilo svojim vnútorným životom a ako dnešní na­cionalisti prehlasujú, bolo to riadenie osudu, aby si zachovalo svoju mužnú silu a mravnú čistotu do tej doby, až ostatné národy sa začnú vešať na vlastné povrazy. Ked zmenené pomery prinútíly a vyhnaly Japoncov obzreť sa po svete, zbadali, čo vše­tko zameškali. Ťažko doháňali technickú vy­spelosť ostatných štátov. Najmä Angliu. Táto však, vidiac na svetovej aréne nováčka, chce' la ho, ako to vyplýva z jej praktického srny1 slu, použiť pre svoje ciele. Lenže čo sa dosia! nepodarilo žiadnemu národu, podarilo sa Ja­poncom. Využilo ono Angliu. V tomto čase só Angličania obávali troch vecí: predovšetkýir hroziacej nadvlády Ruska nad Sibíriou, ne­meckej expanzie v Tichom oceáne a americké obchodnej konkurencie. Začala preto podpo­rovať túto malú námornú mocnosť ázijskú Hodlala ju použiť, aby držala na uzde Ruso\ a Nemcov a aby putnala aspoň trocha doláro­vú expanziu americkú. Ale, ako je slnko nac nami, nikdy neverila, žeby sa jej mohla stai nebezpečným sokom. Vidno to už z toho, žt si, Anglia sama .vypožičiavala peniaze na vy­soké úroky, len aby doniesla do poriadkt znehodnotené japonské úpisy a aby vystaval« japonské lodstvo. Teraz je však jasné, že An­glii zostala práca a Japoncom zisk. Za čínsko-japonskei vojny ,v r. 1894 otvára! svet oči, na akých zručných majstrov sa vycvi­čili Japonci vo válčení s modernými zbraňa­mi. Ukázali svetu, že moderné zbrane Západe možno ešte lepšie zdokonaliť a že doterajšie taktiku boja možno opraviť. V r. 1905 Anglia spokojne prikývla, ked Japonsko zastavilo ruský postup, ale už v r. 1922 bola veľmi ra­da, ked sa mohla vyšmyknúť na Washington­ské} konferencii z aliancie s národům, ktorý jej hrozil ako skutočný rival. — V tom čase mali Japonci obsadenú takmer celú Sibíriu. Lea vinou samotnej Anglie je, že má Japon­sko v pätách. A ako učenlivý žiak škriabe sa nad svojho učiteľa, Anglia sa rozbehla za bavlnou a pri tejto ceste navštívila celý svet. Japonsko šlo za ňou a dnes je ozaj ťažko po­vedať, kto vedie primát. Zavše. si pomáhalo svojím ázijským spôsobom. Aby poškodilo konkurenta, bombardovalo všetky bavlnené továrne v Šanghai (1932), ktoré nestály pod japonskou kontrolou. No stala sa aj taká vec, že manchesterský priemyselníci zabudli na svoju britskú pýchu a objednali 200 japon­ských tkáčskych krosien. Tieto však japonská kontrola nepovolila a zakázala továrňam pre­dávať zdokonalené stroje. Japonci nepredávajú ani neposkytujú technické zdokonalenie svojím konkurentom Západu. Avšak od nich si môžu kúpiť akékoľvek vymoženosti, ba aj služby. Ale čo je hlavné, že Západ nie je dosť ener­gický aby zakročil. Japonci pri dobývaní Sve­tového trhu nebáli sa použiť všetkých mož­ných trikov: znehodnotenej meny, falošného označovania tovaru, a napodobenia ochran­ných známok. Kým sa Japonci drali takýmto spôsobom do­predu, ostatný svet (priemyselný) žaloval sa na úžasnú lacnotu japonského tovaru. Je len samozrejmé, že to bola zároveň dobrá rekla­ma japonským výrobkom. Dnes americké a an­glické elektrárenské trusty zúfale zápasia, aby udržaly aspoň svoje domáce trhy oproti prí­valu lacných žiaroviek a dynam z Japonska. A boly to tieto trusty, ktoré pomáhaly stavať japonský elektrárenský priemysel, Anglia a Francia pre jednaly naše postavenie Doporučia našej vláde dohodu s nemeckou menšinou Londýn, 30. apríla, — V piatok boly ukončené britsko-ťrancúzske rozhovory v Londýne, ktoré trvaly tri dni. V oficiálnom komuniké sú oceňované body, ktoré boly pre.jednané, a úplná shoda, ktorá bola me­dzi britskými a francúzskymi štátnikmi. Zdôrazňuje sa pritom, že obidve zeme ma­jú nielen rovnaké záujmy, ale aj rovnaké ideály. Z toho vzniká nutnosť, aby sa po­kračovalo v politike vzájomnej konzultáeä* a spolupráce vo všetkých oboroch, tiež v obrane. Porady britských a francúzskych štátnikov týkajú sa 5 hlavných témat: Britský a francúzsky pomer k Itálii a nádeje, ktoré sa. pripínaní k účinku pokra­čujúceho dorozumenia na zabezpečenie vše­obecného mieru. Stanovisko k habešskej otázke, keď ju budú v Ženeve prejednávať. Britský ministerský predseda potvrdil, ako sa hovorí na informovaných miestach v Paríži, že si úprimne praje ukľudnenia a že je celkom spokojfiý s mierumilovným a spravedlivým postupom československej vlá­dy. ktorá novým menšinovým štatútom chce dať nemeckej menšine ďalšie, veľmi účinné výhody v rámci suverenity a dôstojnosti štátu. Zvláštny diplomatický zpravodaj Havaso­­vej kancelárie oznamuje z Londýna: O pro­bléme Československa, ktorý dopodrobna prejednávali v piatok dopoludnia, zaoberali sa s ním aj odpoludnia. Je pravdepodobné, že ani intímny obed, ktorý dával lord Hali­fax pre obidve delegácie, neprerušil výmenu názorov medzi Chamberlainom. Daladierora a Bonnetom o tejto veci. Veľmi otvorené potvrdenie vôle Francie, že bude rešpek­tovať svoje záväzky, vnieslo hneď určitý prvok jasna do tejto veľmi složitej debaty, O podstate odpoludňajších rozhovorov je zachovávaná veľká zdržanlivosť, ale slpvá záverečného komuniké naznačujú dosť pres­ne formulu, ktorá bola nájdená, a že hovorí o usmierení v záujme spravedlivosti a mieru. Táto formula týka sa priamo Českosloven­ska. Hľadanie mierumilovného riešenia bolo nesporne spoločné obidvom delegáciám, ale starosť o spravedlivosti bola väčšia u Fran­cúzov vzhľadom k naliehavejšiemu rázu ich záväzkov voči československú, ako je tomu pri ich anglických priateľoch, ktorí však za ťažkých okolnosti prispievajú často svojím realistickým nazeraním rozhodujúcim spô­­sobom k riešeniu veci. Bude teda vynalo­žené spoločné úsilie, aby bolo zaistené mie. rumilovné a spravedlivé riešenie problémov v strednej Europe, V piatok večer sa súdilo na diplomatic­kých miestach anglických, , že v budúcej schôdzi bude berlínska vláda informovaná o plnej cene, ktorú prikladá Londýn pred­chádzajúcim výslovným uistením, ktoré daly nemecké, odpovědné osobnosti o územnú ne­závislosť Československa. Súbežne bude vraj daná rada Prahe, aby sa nemeckej menšine dostalo čo najširšieho uspokojenia, ktoré by bolo vstave, zacbova C zároveň jednotu a suverenitu Československa. Už v piatok ve­čer _ dal anglický zahraničný minister lord Halifax v tomto smysle prvú informáciu správcovi nemeckého veľvyslanectva dr- Nordtovi a vyrozumel tiež o výsledkoch roz­hovorov italského veľvyslanca grófa Gran­­diho. V celku teda sa dúfa, že vyhrážka Československu bude do značnej miery od­stránená londýnskymi rozhovormi francúz­skych a britských ministrov a novým po­tvrdením dohody irancúzsko-britske-j Doho­dy v hlavnom štábe obidvoch zemí budú do­statočne silným potvrdením politickej do­­hodv. Americké vojenské loďstvo konalo v Tichom oceáne veľké manévre. Účel ma­névrov sa prísne tají. Náš snímok ukazuje loď. „Pensylvaniu“ ktorá je na špi­ci bojovej línii. Je na nej toľko kanónových hlavní a vežičiek, že Sa skôr podo­bá pevnosti než lodi. Slovenský 1. máj (x) — Prvý máj nebol vždy sviatkom práce. Od tej doby, čo sa začal for­mulovať a prebíjať internacionalizmus priemyselných robotníkov, preformová­­valo sa aj pojatie prvého mája. Sloven­ský národ veľmi dlho stál obďaleč od tohoto preformovávania a môžeme po­vedať, že kult prvého mája ako sviat­ku práce ani dodnes neprenikol všetky vrstvy slovenského národa. Hlavne pre­to, že prvý máj stal sa symbolom revo­lučnosti priemyselného robotníctva, čo­ho na Slovensku nebolo toľko, ako v. iných priemyselných krajinách. Iste to má svoju príčinu aj v sociál­nom rozvrstvení občianstva, že prvý máj bol na Slovensku prvý raz najvý­znamnejšie vyzdvihnutý práve v Dipt. S,v. Mikuláši, lide bolo hodne fabrické­ho robotníctva. Ale — ako vieme — i mikulášska manifestácia bola viac rázu národného ako sociálne-revolučného. Ba bola to manifestácia výlučne rázu ná­rodného. V Lipt. Sv. Mikuláši sloven­ské robotníctvo veľmi rigorózne zasa­dilo sa za dosiahnutie slovenských práv, povedali by sme, tých naj elementárněj­ších, ktoré nám maďarská vléida upie­rala. Od tejto manifestácie mikulášskej má slovenský národ svoj úprimný vzťah k sviatku prvého mája, ale nie je to vzťah revolučnej povahy v duchu inter­­nalionaľizmu, ako to bývalo, kedysi a ešte nedávno u iných národov. Tie časy, keď sa prvý máj triasol pod údermi revolučných hesiel internacio­nálnych, prehrmely nad Slovenskom cel­kom pokojne. Snáď to vyplýva z našej národnej povahy, že sa nedáme strhnúť všetkým, čo prichádza z cudziny, ale že vyžadujeme určitý čas k tomu, aby sme tieto nové prúdy prispösobüy svojej ná­rodnej štruktúre. Náš vzťah k pôde — ako národného celku, lebo Slovensko je dosiaľ väčšinou roľnícke — prikazuje nám konzervovať duchovné hodnoty aj v tých najbúrlivejších okamihoch, keď sa zdá, že sa všetko rúca a nastáva ne­predvídaný prelom do celej duchovnej štruktúry človečenstva. Zdá sa to v do­bách prechodných. Kult prvého mája ako sviatku práce v smysle revolučnom tiež prehrmel nad človečenstvom. Vraciame sa k minulo­sti. Vidíme, ako sa svet preformováva duchovne, ako zahadzuje revolučnosť, internacionalizmus a vracia sa k du­chovným hodnotám národným a k tra­dícii svojich predkov. Myšlienka národ­ného spolucítenia vytlačila všetky divo­ké orkány a národy sa nebránia poci­tom národného spoluvedomia. Národ nad všetko. Mánie určitú výhodu v tom, že práve pre slovenský národ má sviatok prvého mája viac povahu nacionálnu ako revo­­lučne-intemacionálnu. Boli sme pevnej­ší, ako by sme si mysleli, proti všetkým prúdom, ktoré sa valily okolo nás a na nás. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že marxizmus patrí nenávratnej minu­losti a s ním všetko, čo sa naň viazalo duchovne, hospodársky, ba hádam i politicky. Aj naši politickí teoretikovia si dnes uvedomili ten obrovský rozdiel medzi všetkým tým, čo vytváral mar­xizmus na svojich princípoch a čo vy­tvára princíp národný. Dnes u nás niet marxistov. Ba — ako nám. to nedávno napísal náš čitateľ — marxista je uráž­ka pre nášho občana. Sme národom — vždy radšej ako marxistami a sme radi, že máme i historické právo k tomu, aby sme zasvätili prvý máj ako sviatok prd-

Next