Smer, január-marec 1971 (XXIII/1-76)
1971-01-14 / No. 11
Z LISTOV ČITATEĽOV Márnime chlebom! Keby sme tak urobili aspoň povrchnú prehliadku odpadových košov v mestách, priam by sme sa zhrozili, koľko chleba a pečiva sa v nich denne nazbiera. Možno sme si prestali chlieb vážiť, máme ho dosť, nuž s ním plytváme. Ale napadlo ma, čo by mnohí z nás najmä tí starší, boli dali aspoň za takú kôrku pred pár desiatkami rokov! No na zlé sa ľahko zabúda a mladým možno ani nemáme čas, ani necítime povinnosť vštepovať úctu k chlebu a to znamená, neplytvať ním daromné. Veď za drahé peniaze musíme dovážať obilie, aby sme toho chlieba mali dosť. A keď už s ním takto márnivo zaobchádzame, nedalo by sa aspoň toľko urobiť, aby sa chlebové odpadky namiesto na smetiská zbierali ako kŕmna surovina? ONDREJ MAJERSKY, Badín Skromný a pracovitý Žijú okolo nás ľudia, ktorí tak veľa urobili pre našu spoločnosť a predsa, len málo sa o nich vie — pre ich skromnosť. Taký je aj súdruh Ján Lukáč. Býva v malom domčeku v bývalých Rybároch, smerom na Veľkú Lúltu. Dlhé roky pracoval ako poštový zamestnanec. Od oslobodenia pracuje aktívne v Komunistickej strane, pomáha pri kolektivizácii v poľnohospodárstve, najmä na JRD v Rybároch, politicky pomáha pri zlučovaní obcí Rybáře a Hájniky, z ktorých vznikol Sliač. Bol aj predsedom DO KSS a bolo ho vidieť všade, kde sa žiadala pomoc občanov. Ani teraz, už ako dôchodca, nezostal oddychovať so založenými rukami, naopak. Svoj dobrý príklad ukázal i pri výmene straníckych legitimácií, pomáha pri konsolidácii nášho hospodárskeho a politického života. O sebe nerád veľmi hovorí, zato však oveľa radšej pomáha keď treba, najmä ak ide o prospech celej spoločnosti. MILAN KAHANEC, Sliač Viac zodpovednosti k výzve Ako poslanec ONV v Považskej Bystrici, chcel by som poukázať na skutočnosť, že výzva nášho prezidenta súdruha Svobodu k otázke bytovej, ktorá je jednou zo základných podmienok spokojnosti našich občanov, nenachádza takú odozvu, ako by mala. Konkrétne v našom okrese nejde len o priam kritický nedostatok bytov, ale aj ľahostajnosť k jestvujúcemu bytovému fandu. Na budovách sú napríklad poodrážané odkvapové rúry, voda steká po omietkach a keď prídu potom mrazy, odpadá omietka aj murivo. Či naozaj máme málo plechu, alebo majstrov, ktorí by to mohli opraviť? Veď ani na kráse to budovám nijako nepridáva. Takých budov, ktoré sme dali renovovať za drahé peniaze a napokon pre ľahostajnosť očividne chátrajú, by sa dalo uviesť žiaľ, viac. Porozmýšľajme, ako by sme mali problémy riešiť. JOZEF PÚČKOVICA Horná Porubá Vývoj predaja Ani decembrový nákupný finiš, keď obchody, reštaurácie a jedálne i uhoľné sklady prvý raz v minulom roku spoločne prekračovali plánovaný mesačný obrat — temer o 3 pere., — nedokázal vyrovnať celoročný útlm dopytu. Pôvodne plánovaný maloobchodný obrat na rok 1970 pre ČSSR zostal nesplnený o vyše tri miliardy korún. Dovedna sa nakúpil tovar a utratilo vo verejnom stravovaní za 101 miliárd a 112 miliónov korún. Celoštátne predstavuje minuloročná „útrata“ vyše 140 miliárd Kčs. Rýchlejšie tempo rastu nákupov a celkovej spotreby bolo na Slovensku, i keď sa ani tu nesplnil plán maloobchodného obratu. Vývoj predaja bol najvyrovnanejší v potravinárskom obchode, ktorý ako celok — spolu s uhoľnými skladmi — jediný splnil plán. Prvé bilancie potvrdzujú vplyv enormných nákupov a tým i istého predzásobenia v rokoch 1968—1969 na vlaňajšie výsledky obchodu. V roku 1968 vzrástol oproti predchádzajúcemu roku obrat v ČSSR takmer o 9,9 miliardy korún, v roku 1969 o 9 miliárd, zatiaľ, čo minuloročný prírastok bol miliarda 160 miliónov korún. To súčasne potvrdzuje trvalé upokojenie nákupnej psychózy a obnovenú dôveru v menu a cenový vývoj. Bá W O FEJTÓN ná Ekonómovia tvrdia, že životúroveň je miera uspokojovania materiálnych aj nemateriálnych potrieb obyvateľstva na určitom stupni historického vývinu spoločnosti, daná súhrnom hmotných, spoločenských a kultúrnych podmienok existencie a práce jednotlivých spoločenských skupín, tried alebo celej spoločnosti. Prejavuje sa najmä v kvalite a v rozsahu osobnej spotreby, v intenzite, charaktere a podmienkach práce, možnosti oddychu a rekreácie, zabezpečenia v chorobe a starobe, v existenčnej istote a trvalosti pracovného dôchodku, možnosti voľby povolania, —■ v miere účasti na verejnej správe a riadení spoločenských vecí. Pre niektorých ľudí je vysvetlenie ekonómov nedostačujúce. stupeň Nechcú čakat na vyšší rozvoja výroby a produktivity spoločenskej práce. Prečo by mali čakat? Chcú mat a hotovoi A tak sa snažia svoju osobnú spotrebu intenzívne zvýšit. Robieval to aj pán j. V. Tento pán mal chatu — dobrú možnost oddychu a rekreácie, o to príjemnejšiu, že na chatu sa mohol dostat aj vlastným autom. Cesty do zahraničia? Každý rok. Pravda, snažil sa, aby jeho životná úroveň bola ešte evidentnejšia, aby jeho stôl bol ešte bohatší, ako kedykoľvek predtým. V domácnosti má hrnce, do ktorých sa nezmestí len kura, ale aj stará sliepka, bojovný kohút, ba dokonca aj moriak. Pretože v tej istej domácnosti nemá nijaký kurín, musel hľadať náplň pre svoj hrniec mimo miesta bydliska. Kto hľadá, istotne nájde. A našiel aj pán J. V. Raz, keď navštívil svoju chatu, zistil, že pokoj potrebný pre dokonalý oddych ruší hudrovanie moriaka. Nerozmýšľal zlikvidoval ho nehlučne. Zlikvia doval aj menších rušiteľov pokoja. Už sa tešil, že sa zachovali podmienky pre jeho dokonalú rekreáciu a získal náplň pre svoj vianočný hrniec. Nepočítal však s tým, že pre takéto zvyšovanie životnej úrovne niet u nás existenčnej istoty. A tak solídny pán J. V. mal Vianoce, sviatky pokoja a mieru, naozaj veľmi nepokojné. Životná úroveň, je životná úroveň. Človek sa ju snaží zachovať. Niekto však pri zachovávaní životnej úrovne robí tak, ako pán J. V. — za každú cenu. Potom sa stáva aj lapikurkárom, len aby ostal aj naďalej solídnym človekom. Pán J. V. pre svoje argumenty nenašiel dosť pochopenia. Tým, ktorí našli u neho očistenú hydinu, darmo argumentoval podobným spôsobom. Zahrnuli ho len štatistickými údajmi a svojimi dlhoročnými pracovnými skúsenosť ami v tomto smere asi takýmto obsahom: Človek, ktorý sa snaží vytvárať zdanie vysokej životnej úrovne, ktorý žije nad úroveň svojich legálnych príjmov, hľadá často nezákonné východisko. Isté je, že východisko pravidelne nenachádza v uskromnení, ale v takých opatreniach, pre ktoré zákon a jeho strážcovia nemôžu mat nikdy porozumenia. Pre nich aj človek v smokingu, ale prichytený v prechodnej funkcii kata cudzej hydiny, ostáva iba obyčajným lapikurkárom. ľa Pán J. V. to už vie. Ale veje jeho bratov, usilujúcich sa o zdanie solidnosti, ktorí to nevedia pochopit tak dlho, až kým nemusia. RASTISLÁV SENEŠI JMS cCO a ■=5a s CENÍ K Ä -tcsQS^ 2< <j> C/5 Oos ctcoa.O«to Kledznih na ceste li slobode V roku päťdesiateho výročia založenia KSČ spomíname aj jednotlivé etapy vývoja jej vzniku. Jednou z nich nesporne je zjazd ľavice Sociálnodemokratickej strany v Ľubochni, ktorý sa začal 16. januára 1921. V ňom spomíname na dni neslobody a zápas o právo na slobodu a dôstojný život pospolitého ľudu v buržoáznej Československej republike. Zjazd povolili držitelia buržoáznej moci pod podmienkou, ak zástupcovia robotníctva povolia, aby na rokovaní zjazdu mohli byť prítomní zástupcovia ministerstva s plnou mocou pre Slovensko, zástupca županského úradu, zástupca služnovského úradu a iných. Zjazd sa konal za ich účasti a asistencie detektívov a žandárov. Na zjazde sa zúčastnilo 149 delegátov, ktorí zastupovali 241205 organizovaných súdruhov hlásiacich sa k politike ľavice Sociálnodemokratickej strany a 40 hostí. Zloženie delegátov podľa národnosti bolo nasledovné: 88 Slovákov, 36 Maďarov, 15 Nemcov, 6 Rusínov a 4 židovskí robotníci. Na plenárnej schôdzi všetkých národností v dopoludňajších hodinách zjazdu pri referáte súdruha Taussika venovanom pamiatke súdruhov Liebknechta a R. Luxemburgovej a martýrom, ktorí trpia v žalároch, hlavný služný Skyčak zakázal používať na rokovaní také slová, ako revolúcia. Napriek rozličným mocenským zásahom proti delegátom zjazdu prijala sa tu protestná rezolúcia proti perzekúcii. Okrem iného protestovalo sa v nej najmä proti udržiavaniu mimoriadneho stavu na Slovensku, ktorý ho postavil na úroveň kolónie. Žiadala rešpektovať občianske slobody a odstrániť vojenské opatrenia. V poobedňajších hodinách zasadali delegáti jednotlivých národností osobitne. Slovenskí delegáti rokovali vo veľkej sieni v Kollárovom dome. O problematike straníckej tlače referovali redaktor Pravdy chudoby súdruh Kršiak a zodpovedný redaktor týždenníka Hlas ľudu súdruh Václav Chlumecký. Informoval delegátov o zákrokoch štátnej moci proti týždenníku od samého začiatku jeho vydávania, za to, že bránil zásady III. Internacionály. Po ďalších referátoch vyslovili slovenskí delegáti súhlas so zásadami III. Internacionály a prihlásili sa k nej osobitnou rezolúciou. V priebehu ďalšieho rokovania sa hlavný služný Skyčak spýtal čo sa rozumie pod pojmom III. Internacionála. Po vysvetlení štátny úradník tvrdil, že odpovedi nerozumie v mene zákona slovenskú seka ciu zjazdu rozpustil. Sekcia v snahe nadobudnúť legálnu možnosť pre pokračovanie v rokovaní z taktických dôvodov pozbavila predsedníctva súdruhov Čulena a Šťastného, zvolila do predsedníctva imunných poslancov a rokovala ďalej. Kým na pokyn hlavného služného zasiahli ozbrojení žandári, aby zasadnutie rozohnali, odhlasovali delegáti, že sa hlásia k III. Internacionále a prijali jej 21 bodov až na sedemnásty bod, ktorý sa mal uzavrieť podľa vyjadrenia delegátov až neskoršie. I týchto niekoľko drobničiek z Ľubochnianskeho zjazdu je dôkazom o ťažkých podmienkach proletariátu v ČSR, v ktorých sa rodila marxistická strana nového typu, v ktorej videl záruku pevného politického vedenia na svojej historickej ceste k slobode. PETER VAGASKÝ + Legitimácia delegáta na zjazd u Ľubochni Snímka: ČSTK 4 Kollárov dom v Ľubochni, kde delegáti revolučného robotníctva Slovenska a tzv. Podkarpatskej Rusi 16. januára 1921 prijali 21 podmienok pre vstup do Komunistickej internacionály Snímka: ČSTK ; I i ŠTVRTOK, 14. I. 1971 KRONIKA — 1769 narodil sa v Pondelku okres R. Sobota Samuel Kollár, slovenský historik, člen Učenej spoločnosti Malohontskej. — 1918 vypukol všeobecný robotnícky štrajk v Rakúsku ako protest proti vojne. — 1925 umrel v Prahe František Drtina, český publicista. — 1944 začal sa prvý úder Sovietskej armády, vedúci k prerazeniu blokády Leningradu a oslobodeniu Leningradskej oblasti. — 1945 oslubodili vojská 2. ukrajinského frontn Lučenec a vyše 40 ďalších obci. GRATULUJEME RADOVANOM MYŠLIENKA JE DÔLEŽITEJŠIE ŽIVOT PREHLBOVAŤ, NEŽ PREDLŽOVAŤ POČASIE Na východnom Slovensku polojasno, inde veľká oblačnosť a zrána miestami hmla. Nočné teploty mínus 8, až mínus 12 stupňov, na východe mínus 5 stupňov. Najvyššie denné teploty nula až mínus 4 stupne. Slabý, na východe čerstvý severovýchodný vietor VYBERTE SI DIVADLÁ — ZVOLEN — vo Filakove: Dom so siedmimi balKkónmi. — BANSKÁ BYSTRICA — Hviezda: Benjamín, Urpin: Angelika a sultán, ČADCA — Palárik: Angelika a sultán, L. MIKULÁŠ _ Máj: Nesmrtelný príbeh, Tatra: Spartakus, RUŽOMBEROK — Kultúra: Nočný prepad, Partizán: Vzkriesenie L—II., RIMAVSKÁ SOBOTA — Partizán: Ženy zostali samy, VEĽKÝ KRTIŠ — Baník: Armando a biely kôň, ZVOLEN — Slovan: Neskrotná Angelika, Živena: Mníška, PRIEVIDZA — Baník: Reportáž spod šibenice, Dom osvety: Dávaj pozor na Zuzku, HANDLOVÁ — Baník: Žandár sa žení, ŽIAR NAD HRONOM — Budovateľ: Takmer slušné dievča, Partizán: nehrá, LUČENEC — Moskva: Charlie Bubles, POVAŽSKÁ BYSTRICA — Tatra: Rozsudok,Dom kultúry: Pane vy ste vdova, MARTIN — Moskva: Marat — Sade, VRÚTKY — 1. máj: Erotissimo TURČ. TEPLICE — Turiec: Posledný skok, ŽILINA — Fatra: Grošovaný kôň, Osvit: Lietajúci, Clipper, Dom odborov: Elvira Madiganová, DOLNÝ KUBÍN — Dukla: Zázračný plášť, TRSTENÁ - Mier: Tanec v Hitlerovom hlavnom stane. — 8.05 Pozdravy jubilantom — i 9.05 Vysielanie pre školy — 10.00 Teleskop — 11.35 To je náš rytmus — 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 16.50 Nové filmy v kinách, — 17.00 Mozaika 71 — 20.00 Sneh a hviezdy — 21.40 Spieva a hrá Lúčnica. — 9.05 Výhľady piatich rokov — 9.30 Král Hamlet. Repríza — 10.50 Pesničky okolo nás — 11.00 Motoristi, na minútku; — 15.00 VŠ Autoškoda Praha — Ignis Varese (basketbal mužov) — 17.00 O ekonomike a riadení podnikov — 17.45 Haló kamera — 18.40 Päf minút pre seba — 19.30 Dnes rozhodujeme o zajtrajšku — 20.00 Oddiel 7 neodpovedá. Sovietsko-juhoslovanský film — 21.25 Týždeň medzi mantinelmi. II. program: 20.00 52 komikov — Ferenc Futurista — 20.3(1 Grandsupertlngltangl — 21.00 Na Ďalekom východe (cestopisný film). Redakcia Smeru za zmenu programov nezodpovedá. Zasmejme sa STRETLI SA DVAJA: — Máš rád psov? — Ja Jem všetko! U HOLIČA: — Pane, ako vás mám ostrihať? — Prosím, mlčky!