Smer, október-december 1973 (XXV/233-310)
1973-11-08 / No. 266
Bude vás zaujímat... Ako predchádzaf infarktom ? Je to otrasné, ale treba to povedať, že každý dru hý muž nad 40 rokov žije v riziku umrieť na infarkt — alebo na porážku. Touto nepríjemnou skutočnosťou sa zaoberá aj veľa lekárskych konferencií, výskumov i osobností. Námaha nebola aj tak zbytočná, lebo sa prichádza ku vskutku pozoruhodným výsledkom. Pravda, základom každej spoločnosti je práca. Lenže to, čo teraz nazývame prácou, veľmi sa líši od práce minulých rokov. Naše národy voľakedy pracovali zväčša na poliach a v lesoch. Po takejto práci sa zachcelo ľahnúť si a odpočinúť. Ľudia žili v dosť zlých hygienických podmienkach a pomeroch, ani strava nebola na primeranej hygienickej úrovni. Terajšia práca sa už nielen líši od práce včerajška, ale naviac, nastal útek z dediny do mesta. Zdravotníci očakávali zlepšenie zdravia, pretože sa podstatne zlepšila kultúra bývania. obliekania, stolovania, stravovania ap. Žiaľ, civilizačný problém vyvolal nové zdravotné problémy. Človek dneška masovo vybočil z tradičných a zaužívaných návykov a zo zdravotného hľadiska kamsi zablúdil. Po práci dneška nie je možné fahnúť si a vyspať sa. Naopak, mali by sme viacej vyhľadávať telesný pohyb na vzduchu, v záhrade alebo na ihrisku. Naše zdravotníctvo na každom kroku zdôrazňuje prevenciu a uprednostňuje ju pred kurativou. Dosiahlo už pozoruhodné výsledky pri zdolávaní infekčných onemocnení. Chráni ľudí na rizikových pracoviskách, venujeme tomu závratné sumy a čas. Na jednej strane sme teda boj už vyhrali. Vypukol nám však požiar na inom konci, kde sme to zasa vôbec nečakali. Teraz už musíme hovoriť nahlas o inom riziku, ktoré nám t^prhu ušlo pozornosti, aspoň oficiálnemu zdravotníctvu. A to je práve to riziko dospelého človeka, najskúsenejšieho muža, zomrieť na infarkt alebo porážku. Tento osud postihuje nielen nás, ale temer všetkých Európanov, Američanov a čiastočne aj Afričanov. Vo vyvinutých krajinách s vysokou industrializáciou je tri razy toľko (viac) infarktov ako v málo vyvinutých krajinách. Niektoré kmene a národy majú zasa nápadne málo infarktov. Tak napríklad obyvatelia Jemenu neochorejú na infarkt, ale len čo žijú dvadsať rokov v Izraeli, majú práve také choroby ako domáci, ochorejú na infarkt, cukrovku a artériosklerózu. Netreba sa však sťahovať zo štátu do štátu. Stačí presťahovať sa z dediny do mesta. Tak v írsku bratia, ktorí sa nasťahovali do mesta, pomre li na infarkty. Bratia, čo zostali doma na poľnohospodárstve, zostali zdraví. Veľmi sa obviňovala strava a v nej najmä tuk. Vieme však, že naši lesní a poľnohospodárski robotníci jedia veľa slaninky, a predsa neochoreli na infarkt. Tak isto vo Fínsku, kde je najviac infarktov na svete, lesní robotníci a lyžiari pri tej istej strave na infarkt neochoreli. Neochoreli na cirkulačné choroby ani tí, čo chodili kilometre peši do práce, alebo na lyžiach. Presvedčivejšie je porovnanie u mníchov, z ktorých jedni jedli veľa mäsa a tukov, iní zasa boli vegetariáni. Tu počet infarktov bol rovnaký. Morris, Raffle, Roberts a Parks vyšetrili 31 tisíc úmrtných listov londýnskych sprievodcov a vodičov autobusov. Na infarkt zomrelo viac vodičov ako sprievodcov. Morris a Crawford vyšetrili 3800 prípadov úmrtí, kde príčinou smrti nebola cirkulačná choroba. Zistili, že telesne pracujúci mali koronárne cievy bez chorobných príznakov. Jazvy na srdci po infarktoch u telesne pracujúcich boli vzácnosťou. Iný závodný lekár na pošte uvádza vo svojej správe, že sa nepamätá na to, aby počas jeho 30-ročnej lekárskej praxe bol niektorý z pacientov zomrel na infarkt v pohybe. ale vždy v pokoji. nu (cholesterolu) v krvi. Isté je, že Cholesterin zmenšuje priesvit ciev, okrem toho aj okolité bunky sa potom horšie živia, následkom čoho sa ľahšie vytvor;! trombus, ktorý upchá cievu, čo je pre dospelého muža osudným. Cholesterin po telesnej práci poklesáva a ustáli sa na prijateľnej hladine. Protiinfaŕktový účinok telesného pohybu si vysvetľujeme aj zlepšením lymfatického obehu po telesnom pohybe. Lymfatický obeh nemá osobitnú pohonnú silu. Pohybom sa zlepšuje. Veľmi ľahko sa o tom každý presvedčí. .Keď dlho cestujeme sedmo, po niekoľkých hodinách prichádza príznak ťažkých nôh a malých topánok. Opúchajú nám nohy. Len čo sa prebehneme, nohy odpuchnú. Preto napr. pri dlhých cestách s futbalistami autobusom sme vždy jazdu prerušovali a jeden-dva kilometre sme si aj poklusali. Pokusy s telesným pohybom sa robia aj naďalej s veľkou dôkladnosťou. Tak sa skúšali rôzne spôsoby životosprávy v záujme zníženia hladiny cholesterínu v krvi, a to poklesom telesnej váhy, diétou, liekmi a pohybom. Zistilo sa, že najoptimálnejši je telesný pohyb. Vedci a lekári celého sveta by preto mali ovela viac spolupracovať s telovýchovou a jej jednotlivými zložkami. Dobra a pravidelne vedený športový tréning nikdy nevedie poškodeniu srdca a ciev, ale k k ich posilneniu. Už veľa nemocných lekári postupným telesným cvičením uviedli späť do života, no mnohých „do vaty zabalených“ pochovali a uviedli do invalidity. Iba tesné spojenie telovýchovy a vôbec pohybtv. so zdravotníckou službou a zdravotníckymi organizáciami pomôže účinne i účelne pri upevňovaní a otužovaní ich zdravia. —vis— tov jednou predzvesťou infarkje stúpnutie cholesterí