Šport, júl-september 1974 (XXIX/153-231)

1974-07-01 / nr. 153

SKLAMANIE Svojim významom by mala byt súťaž o majstrovské body a o Pohár na rovnakej úrov­ni a mail by sa tešiť rovna­kej vážnosti. Keď sa stretol tím LVS Poprad v krajskom íinále s Baníkom Jelšava, na bojovnosti hráčov a na celom dianí na ihrisku sa to aj zda­lo. Oba finálové zápasy boli v stredu a vtedy sprostredkú­vala televízia futbal z veľkých Športových Štadiónov, takže Ihriská, kde sa tieto finále hrali, boli skoro prázdne. Dôs­tojnosti tejto súťaže neprispeli ani rozhodcovia a do tretice odovzdávanie muv mužstvu pohára víťazné­­tiež nevyriešili práve k jeho spokojnosti. Som pracovníkom OV ČSZTV v Poprade a chodím po okre­se na rozličné podujatia, a teda mám možnosť sledovat, koľko vkusných odznakov sa pri nich odovzdá a ako hrdo ich potom dekorovaní nosia. Nech si hovorí kto Čo chce, je v tom kus výchovy: milá spomienka na priateľstvá uza­tvorené na ihrisku, na osla vu čohosi,' čo človek dosiahol e povedzme Iný nie. Futbalisti, ktorí bojovali vo východoslovenskom finále Čes­koslovenského pohára, nedo­stali nič. Uvedomme si raz, že sú aj športovci, ktorí bo­jujú za česť a víťazstvo. A odznak za víťazstvo môže byť nenahraditelný. Riadiaci orgán tejto súťaže neurobil všetko pre Jej hod­notný priebeh a nezvéžil jej cenu pre športovca. Často sa stretávame s názorom, že náš Pohár nemá taký zvuk ako na­príklad v Anglicku. Chápem, že publikum dá prednosť te levíznemu stretnutiu. Ale ne­dáva ho (aspoň Časť v časti prípadov] aj preto, Že váž­nosť, ktorú má niať, mu neda­jú tí, čo mu ju mali dať? Po­ložme si ruku na srdce: čo sme urobili na jeho propagá­ciu? Ing. STEFAN KRAG, tréner LVS Poprad ★ Keď mali československé volejbalistky sústredenie vo Vysokých Tatrách, zväzáci Ta trasvitu ich pozvali na besedu do Svitu. Vedenie druistva i hráčky radi vyhoveli a prišli Otázkam nebolo konca-kraja, zväzáci sa dozvedeli veľa o vo­lejbale a volejbalistky o livo­­te v mestečku pod Tatrami. NA MARGO IV. PLENA ÜV ČSZTV Dostatok priestoru na dosiahnutie cieľov Kde hľadať príčiny stagnácie ■ Príklady od našich priateľov ■ Treba zabezpečiť finančné prostriedky ■ Strácajú sa vysokokvalifikovaní pracovníci ■ Pod vplyvom tvrdej reality ■ Hľadajú sa cesty i prostriedky V živote organizácie rovnako ako v životy Jedinca prídu oka mihy, keď zrazu stoj! pred riešením problému, ktorý rozhodujú clm spôsobom ovplyvni budúcnosť. Podobným medzníkom bolo ro kovanie Ústredného výboru ČSZTV v dňoch 21.—22. júna 1974. Za­oberalo sa otázkami kvality, úrovne a účinnosti telovýchovného procesu. Teda problematikou s rozhodujúcim významom, ktorá bu­de dlhý čas predmetom mimoriadnej pozornosti celého telovýchov­ného hnutia. Podpredseda ÜV ČSZTV a pred­seda ČOV ČSZTV dr. Miroslav Hlaváček na tonuto plenárnom za­sadaní podčiarkol, že potreba konfrontácie súčasného stavu te­lovýchovného hnutia s jeho úlo­hami, možnosťami aj potrebami vo vyspelej socialistickej spoločnosti bola vyvolaná procesom vývoja tejto spoločnosti. AK SA pozeráme Z TÝCHTO ASPEKTOV na postavenie ČSZTV vidíme, že zvýšenie účinnosti te­lovýchovného procesu je kľúčom k ďalšiemu rozvinutiu autority te­lovýchovnej organizácie v našom spoločenskom poriadku. Pri bliž šum pohľade na funkciu systému Československého zväzn telesnej výchovy je zrejmé, že jeho zá­kladom je dobrovoľná práca cvi­čiteľov, trénerov, funkcionárov. Tréner, cvičiteľ je rozhodujúcim činiteľom pri riadení telovýchov­ného procesu. Aj keď sme doká­zali vypracovať organizačne a me­todicky vysoko účinný systém vý­chovy dobrovoľných trénerov a cvičiteľov, ktorý sa stáva vzo­rom aj pro ostatné socialistické krajiny, nedarí sa nám už dlhé roky zvýšiť podstatnejšie počty týchto kádrov, ani napriek to­mu, že každoročne vyškolíme no­vých mladých pracovníkov. Tým viac vystupuje do popredia otáz­ka, kde hľadať príčiny tejto stag­nácie, aj úloha a význam kva­lifikovaných telovýchovných kád­rov z povolania. ( ★ PRÍKLADY A SKÚSENOSTI našich priateľov — rovnako tak svetový trend — ukazujú, že vplyv platených kádrov Je často nenahraditeľný. V ZSSR, NDR. Bulharsku, Poľsku i Maďarsku veľmi cieľavedome zvyšujú a vy­užívajú sieť trénerov a cvičiteľov z povolania, aj ich dobrú spolu­prácu s dobrovoľným aktívom. Dôležité je, že uplatňovanie vy­sokoškolsky kvalifikovaných pla­tených trénerov a metodikov sa v týchto krajinách neprejavuje len v riadiacich a metodických centrách, ale predovšetkým tam, kde bezprostredne prebieha telo­výchovný proces, t. j. v telový­chovných jednotách, oddieloch, športových školách, výcvikových strediskách mládeže, na sídlis­kách, závodoch, v rekreačných oblastiach, učiUštiaoh a pod. Pria­me pôsobenie týchto kádrov v základných zložkách vedie ku zvyšovaniu kvality telovýchovné­ho procesu nielen v oblasti špič­kového, ale aj výkonnostného športu mládeže. Takto prepraco­vaný systém nie je výsledkom národného riešenia, ale cieľavedo­mej tréningovej a výchovnej prá­ce. ★ JE PRETO LEN POTEŠITEĽNE, že v tomto smere sa hovorilo aj na poslednom zasadaní nášho naj­vyššieho telovýchovného o-rgánu. Zvýšenie vplyvu telovýchovných pracovníkov z povolania bez re­zortných zábran a v úzkej väz­be na prácu dobrovoľných tréne­rov, cvičiteľov a metodikov je jednou z ciest vedúcich k stano­veným cieľom pri zvyšovaní účin­nosti telovýchovného procesu. Pravda, to prináša so sebou celý rad ďalších nedoriešených otá­zok. Napríklad: každá telovýchov­ná jednota by iste s radosťou privítala prácu profesionálnych vysoko kvalifikovaných trénerov či cvlčitefov. Zatiaľ však nemajú potrebné finančné prostriedky na to, aby mohli takýchto pracovni kov získať. Výnimky len potvr­dzujú pravidlo. Potom sme sved­kami toho, že vysokoškolsky kva­z lifikovaní pracovníci sa strácajú našej praxe a často dávajú prednosť práci tam, kde vidia zabezpečenú budúcnosť. ★ TD SA NATÍSKA OTÄZKA plánovania mzdových fondov ČSZTV. Nielen pre ľudí. ktorým sa stala práca v telovýchove po volaním, ale aj pre odmeňovanie dobrovoľných trénerov a cvičite­ľov. Veď posledne menovaní pra­cujú v prospech spoločnosti vte­dy, keď ostatní občania vo svo­jom voľnom čase sa rekreujú, zvyšujú kvalifikáciu, zabávajú sa. alebo využívajú tento čas na ved­ľajšiu zárobkovú činnosť. V na šich oddieloch a jednotách sa po tom — pod vplyvom tvrdej rea­lity — hľadajú také cesty a pro striedky na odmeňovanie tréne­rov a cvičiteľov, ktoré nie sú vždy v súlade s platnými zákon mi a smernicami. Domnievam sa že nastal čas načrieť otvorene aj do týchto problémov. Treba sú­hlasiť s názorom dr. Drdáckef, ktorá na IV. plenárnom zasadaní povedala, že čakať s riešením otázky odmeňovania až po vytvo­rení štátnych telovýchovných or­gánov, vedie k nežiaducemu od diaľovaniu. A každý odklad zna­mená posunutie účinnosti telový chovného procesu do budúcnosti. ★ NA ZAVER treba povedať, že opatrenia IV. plenárneho zasadania ÚV ČSZTV dávajú dostatočne široký priestor na naplnenie konkrétnych cieľov telovýchovného procesu a týra aj k riešeniu dosiaľ otvorených otá zok. KAROL EIDLPES Foto: Július JAKUBEC SPOLOČENSKÍ DOCENENÍ! Peknými slevami e ľudsky to povedal redseda SCV ČSZTV prof. dr. Vladimír ernušák, CSe., na IV. plenárnom zasadaní OV ČSZTV v Prahe: .........Tretím problé­mom, ktorý by som na záver chcel zdô­razniť, Je oceňovanie práce našich cviči­teľov a trénerov. Dominantnon a prvoradou okolnosťou nie Je finančný moment...“ Nie, nekrúťte hlavami. Naozaj je to tak. Veď tréneri sú nielen prvoligoví, ale aj v najnižších súťažiach, mládežnícky tréne­ri a tréneri žiakov. Týcli, čo majú finančné zmluvy so svojimi jednotami (a niekedy na naozaj smiešne samy) je menej ako tých, čo pracujú len z lásky k veci. Niekoľkokrát som mal šťastte byt na se­minároch volejbalových trénerov mládeže. Na každom takom sedení sa vždy zvrtla reč na spoločenské docenia práce trénera. Nehovorilo sá o tom. čo za to; to tých idealistov netrápilo. Možno niekto v slove idealista vidf čosi dehonestujúce, ale po­zrime aa' na to v pravom svetle: mat ideál je istá duchovná hodnota a duchovná hod nota má cenu. ktorú nemožno kúpiť alebo predať za obeživo, je nad nim. Vráťme sa teda k tomu spoločenskému doceneniu. Taký tréner vedie povedzme pr­voligový dorastenecký celok a cestuje s nim na dvojzápas. To znamená, že dva dni nahrádza všetkým svojim zverencom otca i matka, škola i triedneho učiteľa. Neza­búdajme, že mladého dospievajúceho chlap co (ažko ustrážia aj Todičia, dokonca ani jedináčikov nie, a sú v prevahe, dvaja na jedného. A taký tréner ich mé na starosti dvanásť; samozrejme, že sa mu môže stať, že chlapci neposlúchnu, nedodržia ve- BOÍOBOlOlOÍOiOíOIC Na tému dňa CD ■ O U CD ■ CD B CD ■ CD ■ CD ■ CD % CD čiarku, ^ájdn si na neplánovaný film, ale­bo aj dri krčmy sa zatúlajú. Ale stáva sa to zriedkavejšie ako napríklad doma. A ak sa to stane doma, rodičia ešte vždy môžu povedať, Že za výchovu svojich detí sú zodpovední sami. A tréner nemôže nič, ak by čosi podobné vyšlo najavo, iba skloniť hlavu. Ale nemusí sa stať vôbec nič. Tréner na príklad vychová v Škole dobré družstvo a chce ísť s ním na nejaké majstrovstvá. Ešte prv, ako odoestujú, ho podrobia kritike, či je vôbeo schopný robiť túto vážna pe­dagogickú prácu. Niekedy prekáža jeho mla­dosť, inokedy povedzme nižšia vzdelanosť, niekedy nie je dobre, ak trénuje dievčatá muž; vždy sa čosi nájde. Nie je to každodenné, ale stáva sa tu. Mnohí tréneri to pociťujú, samozrejme, ako krivdu. Naozaj nechcú peniaze,\ chcú iba, aby o nich rodičia a učitelia zmýšľali ako o partneroch. Napokon sú si pedagogickí partneri. Kto to pozná, dá mi za pravdu: aj učiteľovi je ťažšie udržať žiakov na uzde niekde na exkurzii alebo na výlete ako v školských laviciach. Ak je mladých viac pospolu, ioh životný elán sa navzájom znásobuje a Často vyústi do uličníctiev. Napriek tomu drvivá väčšina takýchto športových zájazdov mé prísnejší a prísne dodržiavaný denný režim ako doma a ozaj len zavše príde k nejakým výstrelkom. Ale mladí ľudia vždy robili výstrelky a príliš sa o to nestarali, kde ich robia. Tak to bolo a bude, na tom sa nedá nič zmeniť. Lenže to spoločenské ocenenie spočíva ešte v Čomsi inom*. Ľudia si povedia: „To je len tréner“. A v tom to väzí. Kým sa tréner trápil možno aj s vašimi deťmi, je­ho bývalý spolužiak si urobil vysokú ško­lu a pracovne postúpil. Postúpil teda nie len ľudsky, ale aj v malomeštiackom ohá pani vážnosti. A ten kto rozdáva seba, a celkom zadarmo, nemá nielen vážnosť, ale dokonca ani dôveru. Zamyslime sa nad tým: čo ten tréner z toho má, že skoro denne je na ihriska a pomaly a trpezlivo sa so svojimi deťmi piple? A namiesto toho, aby sme s! ho vá­žili, povieme, že to je Iba tréner. JOZEF PlSTÄNEK STÁVKOVÝ TÝŽDIÄ Saz HADÍ* ZABÁVA* INFORMUJEka M rOJXTlJTJTJTJTJ-LmTJTXI Trocha štatistiky nezaškodí Záujem tipujúcich STÚPA Ak niekto povie — tipujem športku — hned sa tomu druhému pred očami vybaví obraz tiketu, na ktorom treba preškrtnúť šesť čísiel, podať ho v zberni a jDotom už len čakať. Čakať na nedeľu, keď je možné predpoludním sledovať žrebovanie športky v televízii, alebo si počkať na ohlásenie výsledkov v rozhlase, alebo si konečne v pondelok prečítať vytiahnuté čísla čierne na bielom v novi­nách. Ak sa pozrieme na vsadené čiastky za tohtoroč­ný prvý štvrťrok a porovnáme ich so vsadenými čiastkami za ten istý čas v roku 1973, uvidíme, že záujem o tipovanie stúpa. Za prvý štvrťrok 1973 vsadili stávkari za šport­ku a sazku v českých krajoch 254 786 211 Kčs. V tomto roku to však bola čiastka 264 937 211 Kčs. Znamená to teda, že tipujúci v českých kra­joch vsadili v tomto ro­ku v prvom štvrťroku o viac ako desať miliónov korún. Omnoho vyšší je prí­rastok za športku a saz­ku na Slovensku. V I. štvrťroku 1973 vsadili na Slovensku 110 021 768 Kčs, zatiaľ čo v tomto roku to bolo 133 574 244 Kčs. Prírastok je teda 23 552 476 Kčs! vali Za najviac korún tipo­v tohtoročnom prvom štvrťroku za športku a sazku v Prahe a v Stredočeskom kraji. Dovedna 73 199 627 Kčs, čo je 18,3 percenta z cel­kovej čiastky 398 511 455 Kčs vsadených v českých i slovenských krajoch. Na druhom mieste sa umiestnila Bratislava a A dosť rapídne. Západoslovenský kraj s čiastkou 64 085 573 Kčs, čo predstavuje 16,2 per­centa z celkovej sumy stávok. Na treťom mies­te je Ostrava a Severo­moravský kraj s čiastkou 52 781 143 Kčs (13,2 pere.), 4. Ostí n. E,, a Se­veročeský kraj, 5. Brno a Juhomoravský kraj, 6. B. Bystrica a Stredoslo­venský kraj, 7. Košice a Východoslovenský kraj, 8. Hradec Králové a Vý­chodočeský kraj, 9. Plzeň a Západočeský kraj, 10. České Budějovice a Ju­hočeský kraj. Z čiastky, ktorú stáv­­kujúci vsadili za športku a sazku v prvom štvrť­­.roku 1974, teda 398 511 455 Kčs, pripadlo z na výhry presne päťde­siat percent, čo je 199 255 727 Kčs. Prie­merne teda bolo, ak bu­deme rátať s trinástimi týždňami prvého štvrť­roku 1974, na výhrach vyplatených 15 327 363 Kčs každý týždeň. POČUJETE - UVIDÍTE ROZHLAS Bratislava a rozhlas po drôte: v pondelok 1. jú­la a v stredu 3. júla 1974 — vždy o 16.50 hod. TELEVÍZIA V reklamnom vysielaní v utorok, v stredu a vo štvrtok.

Next