Šport, júl-september 1974 (XXIX/153-231)
1974-07-01 / nr. 153
SKLAMANIE Svojim významom by mala byt súťaž o majstrovské body a o Pohár na rovnakej úrovni a mail by sa tešiť rovnakej vážnosti. Keď sa stretol tím LVS Poprad v krajskom íinále s Baníkom Jelšava, na bojovnosti hráčov a na celom dianí na ihrisku sa to aj zdalo. Oba finálové zápasy boli v stredu a vtedy sprostredkúvala televízia futbal z veľkých Športových Štadiónov, takže Ihriská, kde sa tieto finále hrali, boli skoro prázdne. Dôstojnosti tejto súťaže neprispeli ani rozhodcovia a do tretice odovzdávanie muv mužstvu pohára víťaznétiež nevyriešili práve k jeho spokojnosti. Som pracovníkom OV ČSZTV v Poprade a chodím po okrese na rozličné podujatia, a teda mám možnosť sledovat, koľko vkusných odznakov sa pri nich odovzdá a ako hrdo ich potom dekorovaní nosia. Nech si hovorí kto Čo chce, je v tom kus výchovy: milá spomienka na priateľstvá uzatvorené na ihrisku, na osla vu čohosi,' čo človek dosiahol e povedzme Iný nie. Futbalisti, ktorí bojovali vo východoslovenskom finále Československého pohára, nedostali nič. Uvedomme si raz, že sú aj športovci, ktorí bojujú za česť a víťazstvo. A odznak za víťazstvo môže byť nenahraditelný. Riadiaci orgán tejto súťaže neurobil všetko pre Jej hodnotný priebeh a nezvéžil jej cenu pre športovca. Často sa stretávame s názorom, že náš Pohár nemá taký zvuk ako napríklad v Anglicku. Chápem, že publikum dá prednosť te levíznemu stretnutiu. Ale nedáva ho (aspoň Časť v časti prípadov] aj preto, Že vážnosť, ktorú má niať, mu nedajú tí, čo mu ju mali dať? Položme si ruku na srdce: čo sme urobili na jeho propagáciu? Ing. STEFAN KRAG, tréner LVS Poprad ★ Keď mali československé volejbalistky sústredenie vo Vysokých Tatrách, zväzáci Ta trasvitu ich pozvali na besedu do Svitu. Vedenie druistva i hráčky radi vyhoveli a prišli Otázkam nebolo konca-kraja, zväzáci sa dozvedeli veľa o volejbale a volejbalistky o livote v mestečku pod Tatrami. NA MARGO IV. PLENA ÜV ČSZTV Dostatok priestoru na dosiahnutie cieľov Kde hľadať príčiny stagnácie ■ Príklady od našich priateľov ■ Treba zabezpečiť finančné prostriedky ■ Strácajú sa vysokokvalifikovaní pracovníci ■ Pod vplyvom tvrdej reality ■ Hľadajú sa cesty i prostriedky V živote organizácie rovnako ako v životy Jedinca prídu oka mihy, keď zrazu stoj! pred riešením problému, ktorý rozhodujú clm spôsobom ovplyvni budúcnosť. Podobným medzníkom bolo ro kovanie Ústredného výboru ČSZTV v dňoch 21.—22. júna 1974. Zaoberalo sa otázkami kvality, úrovne a účinnosti telovýchovného procesu. Teda problematikou s rozhodujúcim významom, ktorá bude dlhý čas predmetom mimoriadnej pozornosti celého telovýchovného hnutia. Podpredseda ÜV ČSZTV a predseda ČOV ČSZTV dr. Miroslav Hlaváček na tonuto plenárnom zasadaní podčiarkol, že potreba konfrontácie súčasného stavu telovýchovného hnutia s jeho úlohami, možnosťami aj potrebami vo vyspelej socialistickej spoločnosti bola vyvolaná procesom vývoja tejto spoločnosti. AK SA pozeráme Z TÝCHTO ASPEKTOV na postavenie ČSZTV vidíme, že zvýšenie účinnosti telovýchovného procesu je kľúčom k ďalšiemu rozvinutiu autority telovýchovnej organizácie v našom spoločenskom poriadku. Pri bliž šum pohľade na funkciu systému Československého zväzn telesnej výchovy je zrejmé, že jeho základom je dobrovoľná práca cvičiteľov, trénerov, funkcionárov. Tréner, cvičiteľ je rozhodujúcim činiteľom pri riadení telovýchovného procesu. Aj keď sme dokázali vypracovať organizačne a metodicky vysoko účinný systém výchovy dobrovoľných trénerov a cvičiteľov, ktorý sa stáva vzorom aj pro ostatné socialistické krajiny, nedarí sa nám už dlhé roky zvýšiť podstatnejšie počty týchto kádrov, ani napriek tomu, že každoročne vyškolíme nových mladých pracovníkov. Tým viac vystupuje do popredia otázka, kde hľadať príčiny tejto stagnácie, aj úloha a význam kvalifikovaných telovýchovných kádrov z povolania. ( ★ PRÍKLADY A SKÚSENOSTI našich priateľov — rovnako tak svetový trend — ukazujú, že vplyv platených kádrov Je často nenahraditeľný. V ZSSR, NDR. Bulharsku, Poľsku i Maďarsku veľmi cieľavedome zvyšujú a využívajú sieť trénerov a cvičiteľov z povolania, aj ich dobrú spoluprácu s dobrovoľným aktívom. Dôležité je, že uplatňovanie vysokoškolsky kvalifikovaných platených trénerov a metodikov sa v týchto krajinách neprejavuje len v riadiacich a metodických centrách, ale predovšetkým tam, kde bezprostredne prebieha telovýchovný proces, t. j. v telovýchovných jednotách, oddieloch, športových školách, výcvikových strediskách mládeže, na sídliskách, závodoch, v rekreačných oblastiach, učiUštiaoh a pod. Priame pôsobenie týchto kádrov v základných zložkách vedie ku zvyšovaniu kvality telovýchovného procesu nielen v oblasti špičkového, ale aj výkonnostného športu mládeže. Takto prepracovaný systém nie je výsledkom národného riešenia, ale cieľavedomej tréningovej a výchovnej práce. ★ JE PRETO LEN POTEŠITEĽNE, že v tomto smere sa hovorilo aj na poslednom zasadaní nášho najvyššieho telovýchovného o-rgánu. Zvýšenie vplyvu telovýchovných pracovníkov z povolania bez rezortných zábran a v úzkej väzbe na prácu dobrovoľných trénerov, cvičiteľov a metodikov je jednou z ciest vedúcich k stanoveným cieľom pri zvyšovaní účinnosti telovýchovného procesu. Pravda, to prináša so sebou celý rad ďalších nedoriešených otázok. Napríklad: každá telovýchovná jednota by iste s radosťou privítala prácu profesionálnych vysoko kvalifikovaných trénerov či cvlčitefov. Zatiaľ však nemajú potrebné finančné prostriedky na to, aby mohli takýchto pracovni kov získať. Výnimky len potvrdzujú pravidlo. Potom sme svedkami toho, že vysokoškolsky kvaz lifikovaní pracovníci sa strácajú našej praxe a často dávajú prednosť práci tam, kde vidia zabezpečenú budúcnosť. ★ TD SA NATÍSKA OTÄZKA plánovania mzdových fondov ČSZTV. Nielen pre ľudí. ktorým sa stala práca v telovýchove po volaním, ale aj pre odmeňovanie dobrovoľných trénerov a cvičiteľov. Veď posledne menovaní pracujú v prospech spoločnosti vtedy, keď ostatní občania vo svojom voľnom čase sa rekreujú, zvyšujú kvalifikáciu, zabávajú sa. alebo využívajú tento čas na vedľajšiu zárobkovú činnosť. V na šich oddieloch a jednotách sa po tom — pod vplyvom tvrdej reality — hľadajú také cesty a pro striedky na odmeňovanie trénerov a cvičiteľov, ktoré nie sú vždy v súlade s platnými zákon mi a smernicami. Domnievam sa že nastal čas načrieť otvorene aj do týchto problémov. Treba súhlasiť s názorom dr. Drdáckef, ktorá na IV. plenárnom zasadaní povedala, že čakať s riešením otázky odmeňovania až po vytvorení štátnych telovýchovných orgánov, vedie k nežiaducemu od diaľovaniu. A každý odklad znamená posunutie účinnosti telový chovného procesu do budúcnosti. ★ NA ZAVER treba povedať, že opatrenia IV. plenárneho zasadania ÚV ČSZTV dávajú dostatočne široký priestor na naplnenie konkrétnych cieľov telovýchovného procesu a týra aj k riešeniu dosiaľ otvorených otá zok. KAROL EIDLPES Foto: Július JAKUBEC SPOLOČENSKÍ DOCENENÍ! Peknými slevami e ľudsky to povedal redseda SCV ČSZTV prof. dr. Vladimír ernušák, CSe., na IV. plenárnom zasadaní OV ČSZTV v Prahe: .........Tretím problémom, ktorý by som na záver chcel zdôrazniť, Je oceňovanie práce našich cvičiteľov a trénerov. Dominantnon a prvoradou okolnosťou nie Je finančný moment...“ Nie, nekrúťte hlavami. Naozaj je to tak. Veď tréneri sú nielen prvoligoví, ale aj v najnižších súťažiach, mládežnícky tréneri a tréneri žiakov. Týcli, čo majú finančné zmluvy so svojimi jednotami (a niekedy na naozaj smiešne samy) je menej ako tých, čo pracujú len z lásky k veci. Niekoľkokrát som mal šťastte byt na seminároch volejbalových trénerov mládeže. Na každom takom sedení sa vždy zvrtla reč na spoločenské docenia práce trénera. Nehovorilo sá o tom. čo za to; to tých idealistov netrápilo. Možno niekto v slove idealista vidf čosi dehonestujúce, ale pozrime aa' na to v pravom svetle: mat ideál je istá duchovná hodnota a duchovná hod nota má cenu. ktorú nemožno kúpiť alebo predať za obeživo, je nad nim. Vráťme sa teda k tomu spoločenskému doceneniu. Taký tréner vedie povedzme prvoligový dorastenecký celok a cestuje s nim na dvojzápas. To znamená, že dva dni nahrádza všetkým svojim zverencom otca i matka, škola i triedneho učiteľa. Nezabúdajme, že mladého dospievajúceho chlap co (ažko ustrážia aj Todičia, dokonca ani jedináčikov nie, a sú v prevahe, dvaja na jedného. A taký tréner ich mé na starosti dvanásť; samozrejme, že sa mu môže stať, že chlapci neposlúchnu, nedodržia ve- BOÍOBOlOlOÍOiOíOIC Na tému dňa CD ■ O U CD ■ CD B CD ■ CD ■ CD ■ CD % CD čiarku, ^ájdn si na neplánovaný film, alebo aj dri krčmy sa zatúlajú. Ale stáva sa to zriedkavejšie ako napríklad doma. A ak sa to stane doma, rodičia ešte vždy môžu povedať, Že za výchovu svojich detí sú zodpovední sami. A tréner nemôže nič, ak by čosi podobné vyšlo najavo, iba skloniť hlavu. Ale nemusí sa stať vôbec nič. Tréner na príklad vychová v Škole dobré družstvo a chce ísť s ním na nejaké majstrovstvá. Ešte prv, ako odoestujú, ho podrobia kritike, či je vôbeo schopný robiť túto vážna pedagogickú prácu. Niekedy prekáža jeho mladosť, inokedy povedzme nižšia vzdelanosť, niekedy nie je dobre, ak trénuje dievčatá muž; vždy sa čosi nájde. Nie je to každodenné, ale stáva sa tu. Mnohí tréneri to pociťujú, samozrejme, ako krivdu. Naozaj nechcú peniaze,\ chcú iba, aby o nich rodičia a učitelia zmýšľali ako o partneroch. Napokon sú si pedagogickí partneri. Kto to pozná, dá mi za pravdu: aj učiteľovi je ťažšie udržať žiakov na uzde niekde na exkurzii alebo na výlete ako v školských laviciach. Ak je mladých viac pospolu, ioh životný elán sa navzájom znásobuje a Často vyústi do uličníctiev. Napriek tomu drvivá väčšina takýchto športových zájazdov mé prísnejší a prísne dodržiavaný denný režim ako doma a ozaj len zavše príde k nejakým výstrelkom. Ale mladí ľudia vždy robili výstrelky a príliš sa o to nestarali, kde ich robia. Tak to bolo a bude, na tom sa nedá nič zmeniť. Lenže to spoločenské ocenenie spočíva ešte v Čomsi inom*. Ľudia si povedia: „To je len tréner“. A v tom to väzí. Kým sa tréner trápil možno aj s vašimi deťmi, jeho bývalý spolužiak si urobil vysokú školu a pracovne postúpil. Postúpil teda nie len ľudsky, ale aj v malomeštiackom ohá pani vážnosti. A ten kto rozdáva seba, a celkom zadarmo, nemá nielen vážnosť, ale dokonca ani dôveru. Zamyslime sa nad tým: čo ten tréner z toho má, že skoro denne je na ihriska a pomaly a trpezlivo sa so svojimi deťmi piple? A namiesto toho, aby sme s! ho vážili, povieme, že to je Iba tréner. JOZEF PlSTÄNEK STÁVKOVÝ TÝŽDIÄ Saz HADÍ* ZABÁVA* INFORMUJEka M rOJXTlJTJTJTJTJ-LmTJTXI Trocha štatistiky nezaškodí Záujem tipujúcich STÚPA Ak niekto povie — tipujem športku — hned sa tomu druhému pred očami vybaví obraz tiketu, na ktorom treba preškrtnúť šesť čísiel, podať ho v zberni a jDotom už len čakať. Čakať na nedeľu, keď je možné predpoludním sledovať žrebovanie športky v televízii, alebo si počkať na ohlásenie výsledkov v rozhlase, alebo si konečne v pondelok prečítať vytiahnuté čísla čierne na bielom v novinách. Ak sa pozrieme na vsadené čiastky za tohtoročný prvý štvrťrok a porovnáme ich so vsadenými čiastkami za ten istý čas v roku 1973, uvidíme, že záujem o tipovanie stúpa. Za prvý štvrťrok 1973 vsadili stávkari za športku a sazku v českých krajoch 254 786 211 Kčs. V tomto roku to však bola čiastka 264 937 211 Kčs. Znamená to teda, že tipujúci v českých krajoch vsadili v tomto roku v prvom štvrťroku o viac ako desať miliónov korún. Omnoho vyšší je prírastok za športku a sazku na Slovensku. V I. štvrťroku 1973 vsadili na Slovensku 110 021 768 Kčs, zatiaľ čo v tomto roku to bolo 133 574 244 Kčs. Prírastok je teda 23 552 476 Kčs! vali Za najviac korún tipov tohtoročnom prvom štvrťroku za športku a sazku v Prahe a v Stredočeskom kraji. Dovedna 73 199 627 Kčs, čo je 18,3 percenta z celkovej čiastky 398 511 455 Kčs vsadených v českých i slovenských krajoch. Na druhom mieste sa umiestnila Bratislava a A dosť rapídne. Západoslovenský kraj s čiastkou 64 085 573 Kčs, čo predstavuje 16,2 percenta z celkovej sumy stávok. Na treťom mieste je Ostrava a Severomoravský kraj s čiastkou 52 781 143 Kčs (13,2 pere.), 4. Ostí n. E,, a Severočeský kraj, 5. Brno a Juhomoravský kraj, 6. B. Bystrica a Stredoslovenský kraj, 7. Košice a Východoslovenský kraj, 8. Hradec Králové a Východočeský kraj, 9. Plzeň a Západočeský kraj, 10. České Budějovice a Juhočeský kraj. Z čiastky, ktorú stávkujúci vsadili za športku a sazku v prvom štvrť.roku 1974, teda 398 511 455 Kčs, pripadlo z na výhry presne päťdesiat percent, čo je 199 255 727 Kčs. Priemerne teda bolo, ak budeme rátať s trinástimi týždňami prvého štvrťroku 1974, na výhrach vyplatených 15 327 363 Kčs každý týždeň. POČUJETE - UVIDÍTE ROZHLAS Bratislava a rozhlas po drôte: v pondelok 1. júla a v stredu 3. júla 1974 — vždy o 16.50 hod. TELEVÍZIA V reklamnom vysielaní v utorok, v stredu a vo štvrtok.