Štart, 1948 (II/1-52)
1948-01-06 / No. 1
štádiom zadarmo na svetovú O lympiádu do Londýna a zpät ROČNÍK II. Č í S L O 1. í* 1834 1534 Sa „Statiam“ zsdarmo na Olympiádu Kupón č. 4 Sadový hokej stojí dnes v popredí /ani tnn Širokých m: . spc^rtovcov,. Tento najrozšírenejší sirmi ý Sport i** pro rád m *1* celom »Tete. »0 nie všade m e.i ň preň rovnaké možnosti. V tomto í«K«f« ässóže fcáo.kt© ssávidief Angličanom, ktorí dispcw'j,.^ najmodernejšími ľadovými Miaud Tu vidíte jedno » nich —* vnánut Harringay arémi5 vybavenú krytými, tribúnami elek. tricky ©avetíovi »i hodinámi & stopkami, pomocou ktorých možno sledovať čas u stav zápasu a pod. Menej rečí a viac práce pomôže československému íutbalu Gusta Kríst, predseda čs. futbalových rozhodcov Minulosť nášho futbalu dá sa. vermi ťažko srovnävať s prítomnosťou a obzvlášť sa nedajú robiť také uzávery pre budúcnosť, ktoré by pramenily v minulosti nášho futbalu. Ved pomery v dobe, v ktorej sa rodil náš futbal, sú tak rozdielne od prítomnosti a ešte viac budú od budúcnosti- Stačí k tomu iba povedať, aby sme dokázali správnosť tohto tvrdenia, že v minulosti všetci tí, ktorí náš šport v začiatkoch propagovali, boli všetci zatracovaní, zatiaľ čo sa dnes šport v rámci telesnej výchovy samozrejme zaraďuje do vládneho programu ako veľmi dôležitá siožka nášho celého života. A to nielen v našej republike, ale pomaly už na celom svete. Spomeňme si my, ktorí sme v dotie zrodu nášho športu chodili ešte do školy a začínali sa zaúčať • do všetkých tých kúzel a tajov športu, aké ťažké boly naše začiatky. V škole , nepochopenie, tresty, doma nadávky a dokonca i telesné tresty a vonku považovali tých, ktorí nás učili futbalu i s n*mi za osoby zasluhujúce zvláštnu pozornosť. V tej dobe zasluhujú zvláštneho uznania všetci, ktorí v nrcrr miciii Športu vydržali, hlásali tvrdo a priebojné jeho výhody pre zdravie ľudu a vedeli zvíťaziť. To sú hrdinovia nášho športu. Tí sa zaslúžili o dnešnú generáciu, ktorá žije v iných pomeroch. A keby sme mali srqvnávat minulosť nášho športu s prítomnosťou či budúcnosťou so stránky tecbnickejj a výkonnej, tak nemáme správne meradlo. Vtedy sane vo futbale mali pražskú Slaváu s Koškom,, Jennym, Baumrukom, Veselým, Heidorn, Krumerom, Bielkom, Metkoim atď., ktorá pred prvou svetovou vojnou bola našim skvelým reprezentantom a kontinentálnou triedou, aby ju po skončení voj. ny 'vystriedala „železná” Sparta s Jandom, Pilátom, Kádom, Kolenatým, Ho jerom. Červeným, Mazalom, Sroubkorn, Steinemm, Dvoíáčkom atd. Ak zvíťazila pražská Stavia rozdielom 1, alebo 2 tried je to pochopiteľné. Ved vynímajúc svojich pražských súperov — r<jd ktorých beztak vynikala,, nemala u nás vôbec dôstojného * súpera. Ak sa hovorí v superlatívoch o našej minulosti vo f utbale v tomto období, potom sa neprávom činia uzávery so zreteľom na dnešok. Dnes sme v šírke rozvinutí a technicky ďaleko vpredu. Neimáme suverenného teamu, ktorý by královal ako napr. zmienená pražská S la vi a Koč-, kova a Baumruková. Nie Sme horší, ale nevyniká nápadne jeden celok, lebo ich máme viac. I po prvefj svetovej vojne Sparta už nemala takú suverenitu v našom už ' československom futbale, ako zmienená Sxavia. Železná Sparta vedela síce nielen v Čechách, ale i na Morave a na Sloveúsku -víťaziť, ale predsa^ už muss® bojovať. Vedela nás s plným zdarom, doplnená niektorým hráčom Slavie, či Viktórie Žižkov reprezentovať za hranicami nášho štátu. Ale o svoje prvenstvo už bojovala. A ked hovoríme o období medzi obidvoma vojnami ako o úspešnom v porovnaní s dneškom, , potom ale nezabudnime, že sme po vojne za daných pomerov urobili veľa. Preto sa s dôverou môžeme dívať na našu budúc* nosť. I Buďme nesmieme radi, že nemáme už len Koákovu Slaviu, aiebo Pilátovu Spartu, ale že mámé aspoň 10 ligových klubov, z ktorých už dnes ťažko určujeme majstra. A to je najsprávnejší vývoj pre našu budúcnosť. Ak prekonáme krízu v technickom vývoji nášho futbalu, až sa naučíme tiež moderné pojatie hry, až uskutočníme aspoň 50% všetkého toho, čo k náprave, či zlepšeniu nášho futbalu v his- I torických zemiach i na, Slovensku pripravujeme, potom sa iste dočkáme doby, ktorá sa bude opäť nazývať slávnou. Ak sa však- dívame prísne kriticky na tvorenie osobitnej slávnej epopeje nášho futbalu v minulosti, tak sa domnievam, £e je to prehnané. Trie-zve pokladám za najväčšie do by tieto úseky: pražskej Sla- . vie pred r. 1914, „železnej” Sparty po prvej vojne a vynikajúci výkon čs. futbalistov v Taliansku na svetovom majstrovstve a hrdinný boj vo f i., nále s Talianskom. Nič viac. A myslíte, že naša láska k futbalu nezrodí nám v budúc-novsti tiež aspoň toľko? Ci azda spoločné úsilie českých a slovenských športovcov svojej veci a vlasti tak oddaných výjde nazmar. Myslím, že nie. Pracú;m° a menej rozprávajme, a uvidíte, že nesklameme všetkých tých, ktorí nám veria! I». T, predplatiteľov Štartu upoíorfiu. jeme. že do tohto čísla vložili sme äekwé vplatné lístky, ktoré nech láskavé ponžijú na vyrovnanie predplatného, alebo nedoplatkov aa minulý rok, ak ■'otlnes tak neučinili. l»8.kujeme! Administrácia. Prvý krok do roku 1948 Dr. KAROL, S.TRÁŇAI Na vytrasovanie cesty ne, márnym a neprélú ädným teré. tiom treba nájsť na mape sv:>. je stanovisko a cieľ, ktorého chceme dosiahnuť, potom správne orientižv^ť mapu a konečne kresliť trasu cesty tak, aby sme čím kratšie, čím ekonomickej,, šie a čím bezpečnejšie d siah. Ii vytýčeného cieľa. Dnes sto. jíme pred novou cestou, po ktorej máme viesť n>*šu trlegr.ú výchovu v r. 1048. Cieľ nám je jasný: telesnou výchovou, ako jednou zo složlek vedy a kul. túry vôbec, prispieť k výchove dokonalejšieho, zdravšieho, prá. ceschopnejšieho, sebaved umejšie,. ho a kultúrnejšieho človeka: Slováka — Čecha, občana Č Sít. Stanovisko, z ktorého ná túto cestu vycliádzr.me, je stav telesnej výchovy, ku ktorému sme dospeli na konci r. 1947. Stav je asi takýto: 1. Ved ú. ci činitelia. Máme veľký nedostatok pr ítfesorov teles, nej výchovy, rovnako málo od. borných učiteľov telesnej výchovy pre šk~ly II. stupňa, no i príprava učiteľov ľudrvých škôl so stránky telesnej výcho. vy je nevyhovujúca. Spoüková telesná výchova nemá dostatok cvičiteľov a trénerov. Dobro, voľnosť pomaly nestačí nä požiadavky modernej telesnej, vý. chovy. 2. Materiálne pro. striedky, Na Slovensku máme totálny nedostatok vhodných objektov pre modernú telesnú výchovu. Máme celkom 250 telocviční, £ ktorých je len 80 spolkových Máme ďalej 900 ihrísk, 115 kúpalísk, 87 kizišť. Nedostatok náradia a náčinia. Veľkou závadou je, že tieto objekty sa stavajú zväčša pre úz. ky okruh členov v sp 4ku or. ganizovaňých, kým drvba by vyžadovala, aby všetky objekty pre moderné odvetvia teles, nej výchovy sa stavaly ako ve. rejné, za malý poplatok používateľné budovy, kde by sa mo, hol každý občan od platených cvičiteľov naučiť konať užitoč. ne odvetvia telocviku a športu. 8. Počet cvičiacich je malý. Najviac sa telesnou výchovou zaoberá školská mládež v celkovom počte asi 600 tisíc, z toho však len asi 100.000 žiakov škôl III, si XI. stupňa má telesnú výchovu ako tak vy. hovujúcu, pre ostatnú školskú mládež niet ani tých najzákladnejších materiálnych potrieb,« V, spolkoch, ktoré majú te. lesnú výchovu vo svojom pro„ grame je/ celkom asi 100 000 Členov. No prakticky a pravidelne prevádza telesné cvičenie nece. lých 50.000, i z tcho ešte naj. menej polovica je školská mládež, číža dospelých cvičí v spolkoch necelé 1 percento, Ö masovým hnutí telocvičnom a športovom u nás nemožno vô, bec hovoriť. Pracú júei robot, níci i roľníci ako aj obýval^** stvo miest sa telesnou 'výcho. vou z 99% nezapodieva. •4. A k osť konania a metóda telesných prevádzanía cvičení je ešte zaostalá, nevyhovuje mo. dernýni vedeckým požiadavkám. Všetky spolky dosiaľ bo. juj.ú s počiatočnými organ i zač, nými ťažkosťami, a hlavné s nedostatkami finačnými. Metóda cvičenia v Siíkole je pod. mienená ä viazaná telocvičným náradím, ktorého je nedostatok a je viazaná tiež neprestajným nacvičovaním na telocvičná di. .vadiá. Metóda výchovy v Junáku sa ešte nerozbehla do šír. ky, aby v nej i telesná výcho. va zaujala miesto určované požiadavkou harmonickej výcho. vy, Športové kluby sú stále ešte zamerané nadmieru na individualistickú výchovu vyni kajúcich jednotlivcov pre špor. love divadlo, pre cirkus podlo, ž en ý často obchodne a prestížne, prič:<m veľmi často mravné zásady ustupujú na pctsledné miesto. Masovej úč;i»'ti na špor. fcových -podnikov, ba ani na podnikoch telocvičných sa ne. využívalo dosiaľ »a cieľom výchovným, za cieľom politick o. spoločensky výchovným á e?e ťóm poučným; naopak tieto divadlá sú obecenstvom využívané na vyrovnanie klub vých, ba i politicko.stranníckych vášní. 5. S t a ro s ť o dorásť v telocviku a hlavne v športe je hlavne v športových kluboch Pokmöovknie na 2. s-traré. U Futbalistu • šport Fanta » Praha X., Král'0vská89 roh Karlovej « Telefon 64761 » G nnfk zdarma