Súkromný Úradník, 1940 (II/1-12)
1940-01-15 / No. 1
S voj pomocou k lepšej budúcnosti Slovenska Slovenský náľocl dosiahol uvedomelou svojpomocou politickej samostatnosti. Výstavba politickej samostatnosti slovenského národa sa i'ispešne začala prevzatím vlády do slovenských rúk. Výstavba samostatnosti politickej musí však ísť ruka v ruke .s výstavbou samostatnosti hospodárskej. Bez neodvislosti hos])odárskej niet ani ])olitickej neodvislosti. Budovať hospodársky je úloha ozaj zodpovedná a ťažká. Chybný krok v politike dá sa včas napraviť, ale chybný krok v hospodárskej organizácii znamená vždy nenahraditeľné straty hmotné 1 mravne. Každé hospodárske podnikanie potrebuje predovšetkým ka])itál. Stavať cudzím kapitálom, stavať na úver znas mená zapredávať svoju neodvislosť a samostatnosť. Preto slovenský štát musí si budovať svoju hospodársku samostatiiosť vlastnou silou — vlastným kapitálom! Áno, ale tu niet dostatok vlastného kapitálu a cliýba aj dostatok vlastnej sily. Preto je slovenská vláda postavená i)red vážny jiroblém, ako zadovážiť tieto dve základné' veci. Veď prvou starosťou a otázkou prezidenta dr. Jozefa Tisu po vy])očutí viedenského ortieľu bolo: „Povedzte, budeme môcť žiť, vydržíme to hospodáľ.skyf’ No dostal optimistickú odpoveď: „Nemusíme sa bať, vydržíme!” „A.no, vydržíme,” odpovedajú hospodárski odborníci. Ináč ani odpovedať nemôžu, voď aj na okyptenom gazdovstve možno šafáriť a vydržať. V boji o politickú moc a národnú saniostatnosť osvedčila sa svojpomoc slabých síl národa s i)ev]iou a neobmedzenou vierou v konečné víťazstvo. „Čo jednéniu nemožné, všetkým spoločne je ľahké!” — „Všetci za jedného a jeden za všetkých!” To boly heslá politického úspechu a to musia byť aj heslá hospodárskeho ríspechu slabých síce, ale uvedomelých síl národa. Bohaté hosj)odársko skúsenosti ostatných 50 rokov nám dokazujú, že s nepatrným kapitálom možno uvedomelou svo.jl)omocou a si)oluprácou nadobudnúť mij liardové hodnoty. A to také kapitálové hodnoty, ktoré neovládajú, neutláčajú, nevy.sávajú ľud a národ, ale také, ktoré slúžia národu a sú ovládané a spravované ľudom a v prospech ľudu. Je to myšlienka svojpomocného družstevníctva, ktorá dokázala, že veľký kapitál možno stvoriť z malých prostriedkov, že je možné, aby ka])itál slúžil a bol ovládnutý a nie ovládal a utláčal. Viditeľné dôkazy blahodarnosti družstevnej myšlienky máme i na Slovensku. Či to nie je dôkaz, keď 772 drobné dedinské úvornó družstva, spravované často aj neškolenými roľníkmi s láskou a ochotou, sústredily na 350 miliónov vkladov a rozpožičaly vyše 300 miliónov, keď sa z nepatrných prostriedkov a síl za 15 rokov vybudovala sieť 74 Roľníckych vzájomných pokladníc, ktoré spravujú vyše 700 miliónov majetku a roz])ožičaly roľníkom vyše 500 miliónov korún! Či to nie je dôkaz, keď 750 potravných družstiev má na 80 miliónov vlastného majetku a dosiahly ročitej tržby vyše 'ä miliardy, keď družstevné sväzy roľníkov vykúpily vyše 220 tisíc vagónov tovaru za 1/4 miliardy korťin! Či to nie je dôkaz, keď 535 živnostenských a obchodných družstiev spravuje 154 miliardy majetku, keď družstvá zamestnancov maji'i vlastné továrne, mlyny a dosahujú miliardovej tržby? Áno, to všetko je plným dôkazom pre toho, kto vie, kto je už družstevníkom — ale nie je to dôkazom dostatočným na to, aby široké vrstvy ľudu uverily, že tieto veľké iíspechy hospodárske sú úspechom družstevnej svojpomoci, družstevnej spolupráce členov družstiev. Lud týmto dôkazom družstevnej práce neverí. Neverí preto, že bol na tejto výstavbe družstevníctva len pasívne činný, bol len predmetom družstevného podnikania a nevidel svoju aktívnu spoluiirácu, svoju vlastnú zásluhu a súčinnosť. Preto ľud verí, že úspech družstevníctva je úspechom kapitálu, obchodu a ]>odnikania, protežovaného vládou a mocou politických strán. Verí, že výsledky družstevníctva slúžia jednotlivcom-funkcionárom a nie celku — členom. Bud naučil sa pozerať na družstevníctvo ako na obchod, v ktorom rozhoduje vykázaný bilančný zisk. Ľud verí, že tento vykázaný bilančný zisk je nepatrný v pomere k veľkým obratom a výhodám, mono])olnému postaveniu, ktoré drxižstva majú. Obcliodníci, i keď sa sami družstevne org^anizujú, vidia v družstevníctve svojho najväčšieho nepriateľa. Tu načim povedať: Akí členovia — také družstvo! Družstvo iivedomelýeh, statočných, skúsených a schopnýcli družstevníkov je družstvo, ktoré slúži svojim členom a donáša im hospodár.sky prospech za hospodárskej súčinnosti a spolupráce členov. Pri takom družstve sa neposudzuje jeho činnosť podľa toho. koľko korún vykázalo čistélio zisku, ale koľko dobrého vykonalo pre svojich členov ako pre celok. Keď sa ľudu iaví celkový výsledolí družstevného hospodárstva ináč, ako by to chcel vidieť, potom je to chyba členov a funkcionárov družstiev a_ ich sväzoy, ale nie je to dôkazom, že myšlienka družstevná je zlá a družstevníctvo škodlivé. Družstevníctvo je v svojom základe najkľásnejšia a najblahodariiejšia myšlienka dvadsiateho storočia. Ono je myšlienka uskutočňovania kresťanskej lásky k bližnému. Aby táto láska k bližnému mohla byť aj v duchu kresťanskom uskutočňovaná a nestala sa kepeíiom pre „kšeftárenie”, nášmu ľudu škodlivé cudzie, musí byť družstevníctvo správne a pochopené v duchu kresťanskom, ľud musí myšlienke družstevnej pevne veriť, aby jej mohol statočne slúžiť. Len vtedy mu prinesie skutočné zlepšenie hospodárskeho položenia, poskytne radosť z práce a života, radosť z vedomia dobrého činu a zaslúženej odmeny. Preto treba vychovávať apoštolov a presvedčených priekopníkov družstevníctva, učiť zásadám družstevným a poznatkom praktickým, vychovávať odborne členov i funkcionárov družstiev pre jednotlivé úlohy a odbory praktického družstevného podnikania. Družstevná výchova je základným kapitálom celého družstevného a hospodárskeho podnikania na Slovensku, bez nej ani kapitál netvorí hodnoty trvaléi Tomu, ako prebudiť skryté sily, potrebné pre oslobodenie národa z poroby cudzieho kapitálu a ako stavať vlastnou silou so skromnými prostriedkami, učí Vyššia škola družstevná v Bratislave už piaty rok. Učí nielen poznávať družstevnú myšlienku, ale aj tomu, ako ju úspešne v praktickom živote uskutočňovať. JKaždý má príležitosť sa tomu vo Vyššej škole družstevnej naučiť, lebo sa vyučuje vo večerných hodinách. Doteraz sa družstevníctvo podporovalo z verejných prostriedkov až vtedy, keď skrachovalo, keď iiotrebovalo sanáciu. Dnes načim družstevníctvo podporovať umožnením družstevnej výchovy a praktického hospodárskeho vzdelania členov, funkcionárov i zamestnancov družstiev. Taká in-eventívna podpora bude iste účelná i prospešná družstevníctvu i verejnosti. Preto družstevnou a hospodárskou výchovou k lepšej budúcnosti Slovenska! konkrétnejší činiteľ celého hospodárskeho života. Naliehavé želania spotrebiteľov nie sú uskutočňované, hoci je na nich priamo závislý celý vývoj hospodárskej situácie štátu. Prezerá sa, že väčšina problémov terajších čias sa soskupuje výlučne okolo spotreby. Bolo by u nás iste viac spokojnosti, pokoja, sociálnej a hospodárskej istoty, keby hlas spotrebiteľa mohol alebo musel byť podľa práva a významiu rešpektovaný. Lepšia a úspešnejšia, zámerná a odborná ochrana záujmov spotrebiteľských na podklade družstevnej svojpomoci bola by možná len v rámci ustanovizne neodvislej od producentov, výrobcov, priemyslu a kapitálu. Preto keď ministerstvo hospodárstva ochraňuje záujrny prvovýroby, obchodu, priemyslu a kapitálu, právom sa domáha spotrebiteľ ochrany svojich záujmov inštitúciou rovnako politicky i legislatívne vybavenou. Mohli by sme poukázať na veľa ďalších významných úloh, ako na pr.: cudzinecký a kúpeľný ruch, úlohy býv. ministerstva zdravotníctva a iné, ktoré samy osebe by boly dostatočné pre pracovnú náplň samostatného ministerstva. Sríadiť nové ministerstvo nemusí vždy znamenať zvýšiť výdavky a zaťaženie popiatníctva. Ministerstvo práce môže vykonať veci, ktoré sú v pomere k nákladom, na ne vynaloženým, lacné, osožné a výnosné. Ministerstvo prácebude a musí byť ministerstvom p r o d u kt í v n y m, i keby sa na jeho rezort účtovne doplácaly milióny. Musí to byť ministerstvo, ktoré každý vydaný groš premení v trvalú hodnotu, prospešnú národu, štátu i každému jeho občanovi, či už to bude groš, investovaný do ideálnych hodnôt, tvoriacich a vychovávajúcich nového slovenského človeka, alebo do hodnôt vecných, zaisťujúcich trvalý dôchodok slovenskému občanovi. Ani v súkromnom podnikaní sa nemôžu na začiatku posudzovať výdavky a náklady podľa bezprostredných výsledkov. Aj tu treba vopred stavať a budovať, aby sa mohlo pracovať a tak dosiahnuť úspešných ziskov. Pán prezident vo svojom posolstve povedal, že slovenský národ je kolektívorri pracujúcich ľudí. A ministerstvo práce chce byť najužším pojílkom medzi tým kolektívom pracujúcich ľudí a vládou, lebo len takým spôsobom budeme môcť v znamení pracovného výkonu každého člena národa, v záujme celku prebudovať celý náš hospodársky život i osobné nazeranie ľudí na hodnosť ľudí a na smysel života, lebo ako práca zošľachťuje jednotlivca, tak pracovné národné súručenstvo bude zárukou silného a pevného slovenského štátu. Uviedli sme významné a ďalekosiahle úlohy, ktoré by sa však pre ministerstvo práce mohly stať len prostriedkom a nie konečným cieľom, ktorý musí byť postayeriý nad záujmy jednotlivých skupin a stavov a musí dať nielen ideovú náplň projektovaným komorám práce, stavovskému sriadeniu, ochrane spotrebiteľov, sociálnemu zaisteniu pracujúcich občanov a pod., ale musí vyvinúť celé svoje úsilie o prevýchovu doterajšej pracovnej a životnej mentality slovenského národa, ako celku, a zapojiť celý slovenský národ do práce zvýšenie hospodárskej a sociálnej úrovne, aby „chudobný národ slovenský i so všetkými zlými príznakmi, vlastnosťami a chorobami chudoby, poddanstva a poroby zmizol a slovenský národ stal sa sebavedomým, politicky a hospodársky neodvisiým a samostatným NOVÝM NÁRODOM SLOVENSKÝM, ktorého každý príslušník bude dobre situovaným, spokojným a šťastlivým občanom svojho štátu, radostne pracujúcim na svojom a za svojich". SÚKROMNÝ ÚRADNÍK Úradníctvo Štefan Miššúth, predseda riaditeľstva Vyššej škoty druž;tevnej: a hospodárske otázky dneška Úradníctvo zaujíma sa najviac len o otíízky sociálne. Zabúda však, že rozsah, výhod sociáinycli la opaitre:ní, zlepšujúcich existenčné ipomery úradníkov, je v priamej isúvislosti s riešením otázok hospodárskych. Naše úradníctvo súkromné i verejné imá neprávom pocit menejcennosti v ohiort* hospodárskej politiiky, a preto vtdími často riešia isa mnoiié vážne hospodár- Sike 'Otázky bez Ttotrebnt'j účasti úiradníctva. A predsa v lliaspodárskych veciach by mal dnes každ\' úiradník svojím zdravým rozumom i životnými sikúsenosfami pôsobiť pri riešení otázok výroity la spotreby. Je síce pravda, že v našej politickej sústave rozhoduje vôľa ľudu, ale k tomu, aby niekto mohol roizhíodovať, musí tiež niečo vedieť, musí veci rozumieť a mať jiasné v tom, čo chce, ako trelwi uplatniť záujmy úradníotvíi a ako ich vybojovať. Vláda žiada a prikazuje, .aby ľud celkom otvorene povedal isvojim zákonodarcom, 00 chce, čo si myslí, čo lio tlačí. Ale nestačí len nariekať a ukazovať, kde to tlačí, ale treba priamo ukázať, ako odpratať to, čo je nezdrčwé a nečakať, až to urobí ten diuliý. Hospodársky vývoj v poslednom čase priamo núti úradníctvo, aby sa vážne a opra,vdove zaujímalo o všetky 11 ospodá rske otázky. Je to menovite problém hospodárskeho poriadku, sústavy hospodáirskej, lebo táto v poslednom čase prekonáva (ľalekovsiahle zmeny, ktoré rniajú a budú mať rozhodujúci vplyv na celý hos])odársky vývoj sveta a budúcnosť ľudstva. Ked chceme poroizumieť bežným veciam hospodárskym, musíme predovšetkým pochopif a poznať íispoň hlavné .zásady, formy a smernice jednotlivých hospodárskych sústav, a uvedomiť si, o čo usilujii. Každá sústava prekonáva svoje ikrízy. Má mnoho dobrého i veľa zlého. Ale v každom prípade musíme pri posudzovaní spoločenského poriadku a hospodárskeho vývoju posudzovať dnešné časy podľa týchto jednotí i výmh sústav. Najmladšou hospodárskou isústavou, ktorá slučuje v Ksehe sústavy na zásade „slobodnej snduvy pri výrobe a sipo-trebe”, riadi isa „norm'Ou” a jej účelomi je; „vzáj'Omná Hvoji>omoc — solidairíta — kooperácia.’’ Je to sústava diružstevná, sústava vzájomnej pomoci, kde platí zásada: „Všetci za jedného a jeden za vsetkýcli.” Nie je to žerav, ktorým nás vytiahne z krízy, ale sú to stíliodky, po ktorých sa isto a bezírečne .stúpa í lepšej budúcnosti ľudstva. A tu si iniJisí náš úradník uvedomiť, čo znamená družst(«vná .spolupráca a svojpomoc. Musí sa zaujímať o všetko, čo je ispojené s družstevníctvom, a stať sa platným .a úspc'šným členom veľkej dímžstevnej irodiny. Veď družstevníctvo za danj’oli pomerov liospodá'iiskycli je jediný spôsob, ktorým 'sa môže kaiždý, i ton najclmdobnejší úradník uplatniť a najviac osožiť sebe i svojim bližným. Ked pozrirmie, čo družstevníctvo spotrebiteľov v posledných rokoch skromnými irrostriedkami dosiahlo, musíme i pri niektorých začiatočných neúspechoch plne uznať jeho veľký význam a jelro paslanie pri rieštmí hospodái'skych úloh celoštátnych. Ale nedostačuje, aby sa družstevníctvo obmedzovalo len na prediaj konzuminýcli článkov a bolo tak len ol)chodom s m,iošaným tovarom. Ono sa musí usilovať i tovar vyrákaf a ovládnuť výj‘ol)u všetkých spotrebných článkov, ovládať icli rozidelenie — dištribúciu. Musí predoivšetkým usilovať aj o to, aby ovláidlo i kapitál, potrc'bný na výrobu. eJe zaujímavé, ako celkom ináč pozerá sa na niektoré otázky liospodárske, na ipr. na obilný monopol, úradník-driížstevník a úradník, ktorý nemá záujem o veci hospodárske. Uvedomelý úrad:ník-družstevník vidí veľký úspí'cli sociálny vo viazanom hospodárstve obilím. Vie, že viazané hospodárstvo má na jednej strane zabezpečiť výnosnosf poľnohospodárskej výroby a vyššie mzdy poľnohospodárskym robotníikom. Na druhej strane má pôsobiť na reguláciu cien tak, aby boly udržiavané v medziach konzumnej schopnosti obyvateľstva. Táto myšlienka spolupráce nie je dosiaľ dokonah^ jfrevádzaná, sú tu nedostatky a chyby, to však neznamená, že myšlienka obilného monopolu je zlá, ale dokazuje to, že súkromný i verejný zamestnant'c ako konzument vôbec nemal pre toto nové obilné lioispodárstvo taký záujem a porozuimenie, laby si v ňom U2)latnil svoje záujmy a záiujmy spotrebiteľov tak, ako si ich uplatňuje složka 'roľnícka, imlynárska .a 'obchodnícka. Keď v obilnoan monopole nastane rovnováha síl a záujmov roľníkov-piroducentov iso záujimami .sipotiH'hiteľa, môže na tento spôsob ihospodárstva stať trvalo proHi)ešný celému národu. Tak je to laj s účasť'Ou Ziames,(tnaincov i v iných hospodársikych otázkach. Pozrite len, ako nedostatočne využilo zamestnanectvo na Slovensku zákonov o stavebnom ruchu. Že nc'imalo groše? No nem'ali ich ani druhí a i)redsa si doimčeky vystavali, lebo sa o vec vážne zaujímali, poznali predpisy zákona, jeho výhody a práva a uplatnili ich v celom rozsahu. Naše úradníctvo musí byt priiamo provokované k tomu, aby sa zaujímalo o veci hospodárske a družstevné. Stáva 'Sa tak len vtedy, keď jednému sa podarí dosiahnuť uplatnenia zákonných výhod. Tu mu iní závidia a neprajnosť často býva príčinou, že aj iní začnú sa o ďoltrú vec zaujímať. Je neuveriteľné, že najväčším nepriateľom konzumného družsteivníctva sú ženy, ktoré by predsa malý mať najväčší podiel na budo'Viainí družstiev spotrebných, malý by pôsobiť aj v správe a kontrole družstiev. Veti ony sú finančnými ministrami domácnosti a každá domácnosť je dnes hospodá.rstvom s pasívnym rozpočtom, kde žena často musí vymýšľať veľmi komplikované opatrenia, ako hy vyživila irodinu z toho mála, čo muž zarobí, alebo na podpore z nezamestnanosti. Ženy nezamestnaných sú v tomto smere priamo umelkyňami života, lírdinfcami v boji o kus chleba. V záujme týcli žien, ktorým najväčšou odmenou je vidieť, že ich deti sa majú, alebo budú mat lepš,ie ako ich rodičia, apelujeme na vás: A^onujte pozornosť otázkam hospodárskym — staňte sa, uvedomelými družstevníkmi! 1