Súkromný Úradník, 1945 (VII/1-6)

1945-01-01 / No. 1

P'Oälauioi sa vyrútili ^ ma sloveuBkýcli poslancov. Pálilo ich, že autouoinmé Slo­vensko žiiaúia. aby českí zamestaauci od­išli. (Jui by boli siúhlasili aj s automoniiou, ale taaou, keby Česi ostali ma svojich miestach. Lež tii sa nič nedalo robiť. To, čo sa-inailo robiť postuipue dvadsať roikov, muselo sa urobiť naraz. Poslaneo Ing. Schwartz vo svojej reči hovoril, že teraz musia Česi odísť z tej krajiny, „na ktorú oni roky doplácali”. Odpovedal poslanec Cavojský a teď poslanec Remeš skočil mu clo reči a po­vedal: „Tá politika (t. j. česká na Slo­vensku) stála historické krajiny 30 mili­árd”, poslanec Cavojský mu Oidpovedal: „Niekoľko ráz sme vás vyzvali, aby ste nám to dokázali čislicami, a-by to neboly len povedačky. Pozrite, páni. môžete byť spokojní, teraz už na to Slovensko doplá; cať nebudete musieť. Mali ste pred 10—^15 rokmi pripustiť autonómiu a nemuseli ste toľko doplácať!” Takto, s týmito tnpkými slovami sa roz­išli slovenskí poslanci v decembri 1938 s pražskými poslancami. \ nikdy viac už riezasadli do pražských poslaneekých lavíc. Teraz Reneš chce ešte ďalej „doplácať’ na Slovensko-, a preto pracuje,_ aby sa Slovensko ešte raz dostalo pod jeho moc a správu. Česi, ako ich i)Oznáme, nie sú z tých. eo by chceli pre „bratskú lásku” na niekoho doplácať. Ale veď to oni dobre vedeli, že nedoplácajú. Iveby to bola bývala pravda, nuž Slove-niská reijublika by sa bola zrú­tila v j)rvo-m štvrťroku, lebo veď nemal kto na ňu íloplácať. Je jasné, že ak nás niekto tak chce, ako Beneš, to nie preto, aby ira irás prerábal, ale aby zarábal. Česi sú i)i-edsa. obchodníci a realisti. Stravovacia a o.šacovacia akcia SPŽP. Sdruženie príslušníkov priemyslu, -živ­nosti a peňaižnictva -poskytuje učňom, k-tiori sú -ii-a -to o-dkáz-ami, prispevo-k n-a strayo-vaiiiie v podobe lístkov na celo-d-ňo­­vú stravu -po-Ks 12.— až 13.—, ktorých s-a l)-reUaio 32.4oU, lístkov po Ks 11.— na oib-ed a večeru, kloryciü sa ipretlai-o 27.129 -a ipre­­dai-o sa aj ll.tihó listkov len na obed po Ks íl.— Touto -akciou Sdru-ženie po-mohlo odstráiuiť vážny pro-blém stravovania ne­dostatočne honorovaiuýeh a sociálne sla­­l)ých učňov. Okrem toho Sdruženie vy­konáva aj akcin -oisacovaciu, v rámci kto­rej mieni -osutat \'iac' chudobných nčňo'v. Slovenský vysielač Knieža Pribina. 18. decembra 1944 slávnioslne otvorili činnosť si;uveusiKo-neiuecií,e-no vojno.veno vysie.ia­­ca, kt-ory pri -nemec-k-oín vysie-l-aiií uostal uazo-v JťiiMiuc Kugeín, v slovenskom vysie­laní je pijmenovauy vysiola-č Iviiieža Pri­bina. Uipo-zornu,jeme slovenských postn­­chaCov, zo si-oveiis'ký vysielač Kni-eža Pri­­imia vysiela na vme 255 m -denne v tomto časovom rozpätí: 6.39—6.49 zp-rávy, 8.39— 8.49 zpravy, 19.39—^13.49 zprávy, 17.99—19.99 pestrý proigiraui s aktualiiymi pred-iiá-š­­kanii, ľc-poaitazami z b-o-jov a práce 110, s r-ecTtacíuyini vložkami a s-o zábavnou hu-db-ou. 29.9-9—21.99 sp-olo-čné s-lov-ensko­­ii-emeeké vysielanie. 23.39—^23.49 pos-tediié večerné ziprávy. Nová úprava rozhlasového poplatku. S -platmostou od 1. januára 1945 bol urče­ný rozhlasový poplatok za prepožičanie k-onicesi-e na rátli-oprijiinaciii stamen -na 25 Ks iiiies-ačiio. Za brannej pohotovosti .štátu nijaké mi­moriadne otiipisy z investícií. Vojna aj u nás i-nvesti-čn-ú -činnosť veľmi obmedzila, zväčša eeliko-m zastavila. Štátna i'in-an-čuá správa je okr-eni toh-o vo zvýšenej miere odkázaná na kaž-dý daňový -iiríjeni, preto zákonoiin č. 223/44 SI. z., kto-ľý vstúpi do iíčinnosti 1. januára 1945, na čas brannej poihotov-osti 'štátiii zrušuje platn-osf usta­novenia § 19, o-ds. 2, a 79, ods. 1, písiii. f) zákona -č. 76/1927 S-b. z. a n. v zneiií práv­­nycli^ -pre-dpisov tento zákon meniacich a (loj)lňujúcic-h o výhodách mimoriadnych odpisov ohľadom stavieb bu-dov a iných inivestícií, začatých po in-adabu-dira-tí úéiiiin-ositi tohto zákona. Keď investičný ruch,_ ustal, presta-L význam aj tohto pod­netného us'tano-veniia. Že s-a -aj pre povoj­nové časy ráta s ďalším p-odiporo-vaním rozv-o-ja slovenského pri-ennyslu, o tom svedčí u'ž _ aj -to-nto zá-k-an, p-od-ľa ktoréh-o cýh-o-d,a mimio-ria-diiych -odpisov sa zrušuje lau na čas ^bran-n-ej pohoto-vosti š-tát-u a ďalej to, že n-a príslušných miestach už vyipraoovali návrh, aby s-a predĺžila p-latn-os-t^ zákona č. 299/1940 SJ. z. o -pod­pore výstavby priemyslu, ktorý stráca Iilatn-osť koncom to-h-to roku. J J ŽABY MAJÚ PEVNÝ „CHAB AK­TE B”. Istý prírodovedec choval vo svo­­jom bjjte rosničku, ktorú skrotil do tej miery, že po každý raz, ked podstúpil k fľaši na zaváraniny — v ktorej žila táto rosnička — vystúpila po rebríčku až na okraj f lase a prijala) z jeho ruky muchy, ktoré jej priniesol. Raz chytil tento prí­rodovedec osu u chcel vyskúšal, ako sa bude správal rosnička oproti tomuto hmy­­zu. Malé zvieratko — ako v'ždy predtým — aj pri tejto príležitosti s dôverou vyšpl­halo sa na horný okraj svojho „bytu”, zhltlo podanú, mu osu, ale už v nasledu­júcej chvíli ju vyptulo z úst a urazene sa stiahlo nazpät. Od toho dňa nikdy sa už nehlásila rosnička pri návrate svojho pá­nu a nikdy viac už neprijala potravu z jeho rúk. SÚKROMNÝ ÚRADNÍK - Roé.VII.. g. 1. Vedú:S Naše sociálne poistenie Rubrika Penzijného ústavu súkromných úradníkov (PUSU) Stefan Mihal a Jano Pietrzyk Štef an R a ni pák: Poistné a jeho vyberanie Penzijný ústaiv súkromných úradníkov za-obstaráva si prostriedky na úhradu p-ods-tných -dávoli penzijných a nemoceu­­sky-ch, ua úhradu správnych výdavkov a na tvorenie fondov, p-o-treb-ných na vyko­návanie penzijného zákona č. 26/1929 a záiko-na č. 117/1934 Sb. zák. a nar., resp. nariadenia s mocou zákona č, 55/1941 SI. zák., vyberaním pevne stanov©néh-o a ,me­de! i-tef-iiéh-o mesačného poistného, ktoré je vyrátané pre oelok poiisten-co-v a o-d­­stupň-o-vané pre jednotlivé triedy slmžué­­ho tak, aby ho-dn-ota všetkých budúcich príjmov spolu s m-ajetko-m ústavu stačila po-dlia zásad p-oisitnej matem-atilky nia úhradu už splaitaiých, alko i budúcich vý­davkov na dávky podľa týchto zákonov a na s-právno a iné výdavky, prípustné podľa oitovainých zálkomov. Pľoidp-isovaiiie a vybaria-ni-e poistného o-bslaráva p-enzijiiý oidb-or ústavu^ ma kto­­ľý treba adresovať všetky podani-a vo ve­ci predpisovania a uh-r-adzovania poistné­ho-. Výšku tohto inesačiuého p-o-isitiiého po­dľa z-apočitateľných ro-čnýc-h s-luižohných p-oižitkov, resiji. podľa jednoitlivýob tried sluižnéh-o ukaizuj-e táto- taibnľika: Z poistného hr-a-dí zamesitnáv-ateľ i aa­­iiies-tuaiic-c p-o jednej po-i-ovici, ale zamest­návateľ hradí zo svojho celé poistné za zaiiuesitnan-cov, ktorí -nemajú služné na hotov-os-tii. Poistné treiba odviesť prvého dňa kaž­dého kalendárneho mesiaca nap-r-ed. Pre­tože p-o-istuó je povinný platiť z-amestná­­vateľ, pi'e-dpisuje sa poistné za všetkých ziamestnaucoiv na člensikom účte zamest­­návaitela, ktorý má toto uhradzovať v deň s-pJatn-osti -na še-k-ový účet. č. 4.4U0 Poš­tovej sporiteľne, -a to za všetkých zamest­­nain-coiv tak penzijné, ako aj nemocenské poistné v úhrnnej mesačnej s-ume jed­ným šekovým vplatným lístko-m. Potreb­nú celoročnú zás-obu týchto šekových vp-latnýoh lís-tkov, opatrených, číslom príslušnéh-o clensikého účtu, dodá Penzij­ný ústav .každému zamestnávaite-fo-vi za­včasu. Ústav nevydáva výmery o úhrn­nom predpise mesačného poistného, a má sa teda uhradiť bez vyčkávania upomien­ky, -ktoré sa p-osielajú iba v príp-ado-cih, kd-e nebola dodržaná splatnosť poistného. Výška mesačného- poistného za toho­­kt-o-rého poisten-ca (zamestnanca) je vy­značená na výmere, ktorý ús-ta-v vydá a­­(lornčí tak zamestnávateľovi, ako aj za­­mes'tnanoO'Vi podľa podanej prihlášky alebo ohláš-ky. Inak je poistné ľahko zis­titeľné z tabuľky, ktorá je -na ru-be kaž­dého prihláš-kovébo aleb-o o-hláškového formulára. Pre zamestnávateľov s roizsiahlejšíin personálom, podrobeným poistnej povin- U'osti, sa O'dporúóa súčasne s poukázaním pois-tuého posiať -avízo, v ktoro-m má byť rozvedené poistné podľa j-ednotlivých za­­mestna-ucov. Toto je žiadúoe preto, aby v p-rip-ade -uesaxívnalostí mohol ústav na ue' lined poukázať a takto dosiahnuť uhra-dzovanie poistuóho presne po-clľa predpisu na účte, resp. aby si -mohol ten­to predpis prispôso-biť podľa skutočného stavu, často sa totiž stáva, že zames-taá­­vateľ p-r-6 zvýšenie slnžoibných požitkov odvádza poistné vyššej triedy slnžného bez ohlásenia nastalej zmeny alebo ne­­o-dvádza poistné za vystúpiv-šieho zamesť nauea^ bez po-dan-ia príslušnej odhlášky. Nestačí teda nastalú zmenu v personáli, resp, v služo-bnýeh požitkoch jedno-tlivýoh z-ameistna-nco-v vyjadriť len vo výške uhra-dzo-vanéh-o pois-tného, ale treba každú takúto zmenu -ohlásiť predpísaným spô­sobom v lebote zákonom predpís-anej, t. j, do 6 dní. Veľké priemyselné po-duiky, peňažné ústavy a vô-bec zamestnávatelia, ktorí majú na p-ois-tenie prihlás-enýoh často niekoľko sto zamestnancov, môžu si usp-o. ľiť každomesačné vyhotovovanie podro-h­­nýeh výkazov o poukazovanom poistnom. Posledný takto vyhotovený po-dro-bný vý­kaz po vykonaú-o-m porovnaní s predipi­­som poistnéhiQ na príslušnom členskom účte a po ods-tránení prípadných nesro-v­­nalostí môže slúžiť ako po-dklad uhradzo­vania poistného za ďalšie m-esiace.­­K úhrnnej sume mesačného predpisu po­istného stačí p-o-to-m už vždy len priráta­­vať, res-p, odrátavať zmeny, nastalé fv každom ďalšom mesiaci. Je samozrejmé. že každú takúto zmenu treba tiež zavčas ohhisať -predpísaným spôsobom. P-o-istné itreha -piatit za celý čas, po ktorý trvá smluvný služobný pomer, za­­kiaüajúci poistnú po-vinnosť s výniinkou prípadu, keď je poistenec Penzijným ustav-oiiii podroibeiiý sanatórnemu lieče­niu, -pokiaľ nemá nárok -na výplatu_ sluj žohnýoh požitkov. Taktiež treba poistné ďalej platiť, i keď smluvný služobný po­mer zanikol síce, ale poistenec má ešte nárok na výplatu služobných po-žitkov. Sú to prípady, keď bol služobný pomer bez zavinenia zamestnanca predčasne z-rušený, alebo služobný pomer bol v do­hode zrušený tak, že zamestnávateľ po­skytol ziam-estnancovi plat na čas výpo­vednej lehoty, pričom sa vzdal jeho d'-al­­šíeh služieb. V takýchto príp-ad-och pre­stáva xmvirinosť platiť poistné -odo dňa, ktorým vstúpi zamestnanec do iného za­­mestn-aniia, podro-benéh-o poistnej povin­nosti poidfa penzijného zákona, alebo po­dľa iných zákonov o sociálnom p-ods-teiiií, I reap, ktorým vsitúpil d-o služby, vyňatej z poiistnej povinnosti, -alebo odo- -dňa, kto­rého nastal poistný prípad -podľa penzij­ného zákona. \^Kiiike-m poistného -prípadu v nemocen­skom poistení, uK-o je naprilílaa -oene-ro­­me zamestnanca, neprestav-a povinnosť piatit poistne. U-chorenjie zamestnanca sa­mo oseoe nemá tatiž -za nas-ieu-on zánin síuzoüueho -pomeru a tym zamlí poisitn-ej liovinnosti. Je teda nesprávne a pr-o-ti­­zagonne o-dhiásiť zamiestuanca z poistenia pre ochorenie. _ Rodia ustanovenia § 19 zák. č. 154/1934 Sb. zaT. a nar. má zamestnanec v prí­­pado_ -ocho-renia naro-k ,na piat až do 6 týždňov. V smysle ustano-venia "J 21 cit. zaJtona pre prekážku v práci, spôs-ohenú clioro-oou, pôrodom, alebo úrazo-m, -nesmie byť zam-estnanoc -predčasne prep-usitený, iba ak prekážka trvá o 14 dni -dlhšie než prinai-ezí aainestnaiicovi plait. Uicihiášku možno teda -podať, len ak -dôjde na zru­šenie služobného -pomeru po minutí tejto lehoty. IN-apro-ti tomu uetreba o-dvádzai poist­né — hoioi Siijužobny pomer trvá — za zamestnancov, ipovo-iauyen na vojeaisiXe Cvičenie v zálohe, alebo na vykonávanie vojens-K-ej činnej s-iuzby za biraninej po­hotovosti štátu. To isté piati o ziamest­­-uaue-O'Ch sJ-ovensikej štátnej prísiusnosti aj vtedy, ak za brannej pohotovosti štá­tu na zákl-ade povolenia podľa branného zak-oma .konajú, alebo budú itomať službu v cudzej brannej moci. Za takúto činnú voj-ensikú službu v smysle zán. č. 89/1943 äl. zák. poikiadá s-a -aj služba .príslušní­kov podľa vojenských zásad organizova­ných sborov (HG, HM a pod.). Vjo vrtkých týchto prípado-cli trvanie služobného pomeru nesipôs-obuje ďalšie trvanie -poistnej povinnosti a zam-estiiá­­vateľ je povinný takéhoto zaniestnanc-a z pois-tenia -o-dhlásiť podľa platných práv­nych predpisov (§ 21 zátona č. 89/43 yi. zák.). Odhlášku treba po-dať i v tom prí­pade, ak má zamestnanec p-o určitý čas ešte nárok na výplatu už či celého alebo čiastočného slúžneho. Vzhl-adom ma uedeliteľinost pois-tného, ■ktorá plynie tiež už z toho, že každý za­čatý prís-p-evkový mesiac p-oikla-dá sa za mesiac celý, treba zaplatiť plné mesačné poistné aj vtedy, ked poistenie začne ale­bo končí v mesiaci. Ak sa v mes-iaci vy­strieda niekoľko zamestnávateľov, ručia oui z-a poistné vo výške triedy služné-ho na každého z nich pripadajúcej rukou spoločnou a nerozdielnou. Platiaci má voiči ostatným zamiestnávatefom právo postihu na pomernú náhradu. N.^častejšie sia v mesiaci vystriedajú dvaja zampstnáviatelia, t. j. že zamestna­nec vystúp-i z-o služby 15. príslušného me­siaca a 16. toho istého mesi-aca nastúpi službu u iného zamestnávateľa. Pretože poistné je s-platné 1. dňa každého m-esia­­ca u-apred -a muselo byť zaplatené v plnej mesačnej s-ume bez ohľadu na to, že slu­žobný pomer zamestnanca končí 15. prí­­sliušného mesiaca, predpíše Penzijný ústav druhému zamesitnávateľov-i pois-tné len od 1. dňa raasledujúceho mesiaca, ak len zam-esitnanee v tomto druhom svojom zamestnaní nepatrí podl-a vyšších služob­ných požitkov do vyššej triedy služného. V tomto prípade predpíše sa druhému za­mestnávateľovi za vstupný mesiac pri­­si-ušný rozdiely po-istného medzi triedou vyššou a nižšou. Prvý zamestnávatel. keďže zaplatil poistné za- celý mesiac, môže žiadať od nas-lediHúcehio zamestná­vateľa náhradu vo výške p-olmesiačného poistnéh-o. Vzhľadom na -po-vinnosť ruče­nia môže Penzijný ústav poistné za prí­­s-lnšný mesiiac vymána-t od druhého m­­mestnávateí-a, a to v celej mesačnej m­­me -podľa na neb-o pripadajúcej vyššej triedy služného, alk by bolo podsitné od p-rvébo zam-estnávatela nevymožiteľné. Povinn-osť piatiiť -poistné nie je závislá od predchádzaj ú-oeho vydania príslušných výmero-v -alebo rozhodnutí o ich právnej moei. Poistné musí sa teda zaplatiť v deň splatnosti, a to i v tom prípade, ked ne­bol ešte vydaný výmer o poistnej povin­nosti a o- -predpise -poisitného. Taktiež tre­ba poistné riajdne odvádzať i v tom prí­pade, ak bolo -proti vydanémn už výme­ru podané o-dvolanie, lebo ono nemá ad­­kladný účino-k. Ak sa potom^ stane, ^ že podľa podaného odvolania zruší inštančná vrchnosť roahoidnutie (vým-er) Penzijné­ho ústavu, vráti úsitav p-rísilušném-u za­­mestnávatel'Ovi zaplatené poistné i s 5“/o úrokom. Zamestnanec má v tomto prípa­de uárok na vrátenie čiastky poistného, ktorú zapiatil zo svojho, a môže poža­dovať, aby mu bola i s príslušným úro­kom vyplatená priamo. Zamestnávateľ je oprávnený sraziť sí pri výplate slnžoibných požitkov po-lovi­­cu poistného, pripadajúcu na poistenca (zamestnanca). Toto právo srážky treba vykonať v troch mesiacoch po prvej vý­plate služobných požitkov, ktorá nasle­duje po splatnosti poistného; ináč zaniká. Časť poistného, ktorú zamestnávatel takto zamestnancovi sraizil zo služobných požitkov. Je majetkom zamestnávatel ovi s^'ereným. Ak teda v takomto prípade zamestiá­­vateí predsa len neo-dviediol splatné po­­isitné, dopustil sa sprenevery a môže byt i trestne stíh-aný. Ak zames-tnavatel nevyhovel povinnos­ti odviesť poistné, je poistenec oprávue­­uý, ak nenas-tai ešte po-is-tný prípad, na­­miesito neho odviesť úhrnné iKusitné a žiadať od zamestnávateľa náhradu časti na noho pripadajúcej. Tento nárok poží­va v po-úracovani exeku-cn-om, konkurz­­iio-m a vyrovnavaoom prednostné právo požiadavky z» mzdy. u.izne p-oistne ireua zúročiť 5“/n úro­kom. Roistné i s úroJími možno vymáhať sudnoiu exeJmcio-u podľa vykonateľného výkazu nea-opľatk-ov a požíva v exekuč­nom p-okracovani predn-ostné právo ne­­do-pJiatk-ov daňových, ale v poikr-aóovaní ko-nkuí-znom a vyrovnavaoom prednostné prav-o tam určené. Zamestnávateľ, ktorý neodvádza p-oist­­ué zavčas, aleb-o túto svojú povinnosť vô­bec zanedbáva, nielen že musí hradiť trovy upomínacie a úroky z oneelko­­renia, -kto-ré p-osledné sa vyúčtovávajú najneskôr ku koncu kiaždého ikalendárne­­ho roku, ale musí počítať ešte i s tým, že si zaviní ďalšie -ZDytočné trovy, spoje­né exekučným vymáhaním dlžného po­istného a vedľajších -poplatkov. Pretože pri exekučnom, pripadne konkurznom pokračovaní je úsitiav nútený p-oužívať pomoci právneho zásitupeu, sú tieto tro-vy veľké a často presahujú sumu po-hľadúv­­ky. Pri dobrovo-ľno-m po-fcraóovaní v poôste; iií hradí poistenec eelé mesačné poistné zvolenej triedy zo svojho na osobitný účet. Pois-tné je i v tomto prípade s-platné vžd.v -prvého dňa každého kalendárneho m-esiaoa napred. Pretože tu ide o dolbro­­vo-fné -odvádzanie -poistného, ústav neza­platené pois-tné nevymáha. Lež j-e vo vlastnom záujme každého dobrovolne po­kračujúceho poistenca, aby nezanedhával povinnosť o-dviesť poistné izavóas, leb-o týmito si môže ľahko zaviniť škodu vk> svojich poistných nárokoch. Doibroivioľné pokračovanie v nemocenskom poistení to. ■tiž zanikne, ak poistenec nezaplatil poist­né do dvoch mesiacov odo dňa splatnosti, v pe-nzijnoim pogstení treba -pois-tné zapla­tiť do-datočne najneskôr do 12 m-esiacov odo dňa splatnosti; inak zaniká i -dohro­­v-oľné po-kr-a-eova-nie v penzijnom poiste­ní. Pri oneskorenom zapl-atení poistného treba i pri dobro-volno-m pokraičovaní v poistení -doplatiť trh úroky. lio6né slúž. požitky Trieda slúž. Mesa&népod&tzLé Spolai Z tolvo pripadá na nad do v peaiz. pDiktení i 8 prirážkou i ] podľa z. 125/31 | v nuinoceníjkojn poiisteni zamestnáTatela zaraestoanoa 3,000.—1 12.— ! 8.— 20.— 10.— 10.— 3999.— 6.000.—2 38.— 20.— 58.— 29.— 29.— 6.000.--9.000.—3 68.— 32.— 100.— 50.— 50.— 9.000.— 12000.—4 99.— 46.— 145.— 72.50 72.50 12,099.--15.000.—5 . 124,— : 60.— 184.— 92.— 92.— 15.090.— 18.000.—6 155.— , 74.— 229.— 114.50 114.50 18.000. -24 000.—7 176.— : 90.-266.— 133 — 133.— 24 000.— 30.000.—8 197.— 106.— 303,— 151.50 151.50 30.000.— 36.000.—9 218.— 122,— 340.— 170.— 170.— 36.000. 42000.— 10 239.— : 138.— 377.— 188.50 188.50 42000.-^n 260.— 1.54.— 414.— 207.— 207.— 1 SPROSTREDKOVATEĽNA Kancelárska sila, evládajúca záso-b.. daň. a admin, práce na notárs-kom úrade 6 10-ročnou praxou, hľadá miesto na hneď alebo v štát. úrade alebo v súkro-m­­nej firme. Ponuky na značku „Hneď na­stúpim” do adm. t. 5. P amätajte: Tohoročná Vojnová zimná pomoc v znamení hesla „Národ sebe” pomáha všetkým, čo stratili všetko, len svoj život a svoju vieru si zachránili! Hajitef a vydavateľ: Sdruženie príslušníkov priemyslu, živností a peňažníctva. — Redakcia: v Bratislave, Heydukova jy. Telefon 70-54, 70-55, 70-56. — Administrácia: v Bratislave, Panenská i. Telefon 31-79. Za redakciu zodpovedá: Dr. Ján Mikula. — Vychádza i. a 15. každého mesiaca. Rukopisy sa nevracajú. — Tlačí Slovenská Grafia v Bratislave. — Novinová sadzba povolená pod číslom 89.969 II/I-19J9 Dozorný úrad Bratislava a.

Next