Svet Socializmu, leden-červen 1971 (IV/1-26)

1971-01-26 / No. 4

V každodennom živote si ani neuve­domujeme potrebu občianskej a spo­ločenskej istoty a jej význam oceňujeme hlavne vtedy, kecf nám chýba alebo sa nám nedostáva v takom rozsahu, ako si želáme. Právna a občianska istota sa realizuje vždy v konkrétnych historických pod­mienkach. Jej podstata, stabilita, je zá­vislá od toho, v akých společensko­ekonomických pomeroch človek žije. Aká mohla byf občianska — o právnej ani nehovoriac — istota poddaného, kecľ jeho feudálny pán svojím rozhodnutím, konaním, nikým a ničím neobmedzený, mohol obrátiť na ruby jeho spôsob a podmienky života. Starší spoluobčania aj z vlastnej skúsenosti a mladší z hi­stórie a z poznatkov o živote v kapita­listických štátoch videli a môžu vidieť, akú „istotu“ zaručuje kapitalistické spo­ločenské zriadenie nezávisle od toho, či je v počiatočnom alebo vrcholnom štá­diu — imperializme. Z vlastných zážitkov, z cesty po Ka­nade a USA, môžem uviesť príklady, ako ľudia momentálne a dobre spoločensky a hmotne situovaní stále prejavovali ne­istotu, strach z budúcnosti. Len pri styku s týmito ľuďmi si dostatočne uvedo­mujeme, aké následky a vplyv má tam existujúca občianska a právna neistota na charaktery ľudí a na medziľudské vzťahy, na vzťah k spoločnosti a k ná­rodu. Ťažko je nám predstaviť si, že by sme mali všetko vidieť a hodnotiť len cez peniaze tak, ako to robia oni, nevidieť a nestarať sa p nikoho, len o seba, nerešpektujúc ani morálne hod­noty. Toto si mnohí naši občania neuve­domujú a zdanlivý lesk a povrch život­nej úrovne na Západe niektorých zlákal až k emigrácii. Mnohí z tých, čo pod­ľahli takému lákaniu, až po poučení na vlastnej koži vytriezvejú a pochopia, že k osobnému šťastiu nestačí len komfort, vonkajší lesk. Nakoniec si predsa uve­domia a cítia, že sú cudzincami, ktorým sa nikdy nepodarí začleniť sa do vysní­vanej spoločnosti vyvolených. Cesta hľa­dania východiska z tejto situácie je často zložitá a niekedy pre jednotlivcov až tragická. Len socialistické spoločenské zriade­nie budované na spravodlivých princí­poch, v ktorom ekonomickým základom je spoločné vlastníctvo výrobných pro­striedkov a v ktorom robotnícka trieda pod vedením marxisticko-leninskej strany vzala moc do svojich rúk, je schopné dávať a dáva to, čo bolo odvekou túž­bou pracujúcich. Socialistické zriadenie už svojou ekonomickou podstatou za­ručuje stabilitu a vylučuje hospodárske krízy, ktoré sú vlastné kapitalistickému zriadeniu. To, že v popredí pozornosti a záujmov socialistickej spoločnosti je človek a jeho blaho, podmieňuje sku­točnosť, že každý má zaručenú prácu a v prípade ochorenia alebo v starobe je sociálne zabezpečený. To sú veľké prednosti socializmu. Socializmus v sta­rostlivosti o človeka, v oblasti spolo­čenskej spotreby v prospech jeho te­lesného a duševného rozvoja robí ďaleko viac. Pravda, ani vývoj socialistickej spo­ločnosti, najmä v období nástupu moci robotníckej triedy, keď pomocou diktatú­ry proletariátu dovršuje porážku býva­lých vládnúcich tried, nie je priamočiary a bez problémov. Aj u nás v českoslo­venských podmienkach po februári 1948, v rokoch ostrých medzinárodných a vnú­torných triednych konfliktov vzniklo ob­dobie, keď občianska a právna istota ľudí bola čiastočne narušená. V päťde­siatych rokoch okrem sabotérov, špiónov a skutočných nepriateľov nášho zriade­nia sa vyskytli aj prípady, že niektorí občania boli nevinne odsúdení alebo inak ukrátení na svojich právach. Dô­kazom sily komunistickej strany a so­cialistickej spoločnosti je, že sama toto obdobie prehodnotila a krivdy napravila. V celej histórii ľudských dejín až do­posiaľ, do existencie socialistického zria­denia, žiadna spoločnosť okrem robot­níckej triedy a marxisticko-leninskej stra­ny, žiadna politická sila, ktorá bola pri moci, si nepriznala chyby a ani nepri­pustila ich nápravu. Veď napríklad len v mene kresťanstva a v záujme cirkev­nej moci bolo po stáročia spáchaných toľko nespravodlivostí a zločinov, že sú charakteristické pre celé dejinné etapy. Nedostatočné riešenie rozličných na­hromadených problémov sa vypuklo pre­javilo v januári 1968. Pôvodne správne zámery o odstránenie nedostatkov zne­užili antisocialistické, revizionistické a protisovietske sily, ktoré sa usilovali o uchopenie politickej moci. Na ten cieľ potrebovali eliminovať vedúcu úlohu stra­ny v spoločnosti a narušiť vzťahy k So­vietskemu zväzu, ktorý je zárukou nezá­vislosti a bezpečnosti nášho štátu, a zá­roveň postupne deštruovať celý politic­ký a ekonomický systém, vrátane mo­cenských orgánov štátu. Táto situácia, najmä útoky na statočných budovateľov socializmu, vytvárala oprávnené obavy o občiansku a právnu istotu. V tomto období pod pláštikom demagogického dožadovania sa „práva, slobody a de­mokracie“ vytvárali sa podmienky pre všeobecný chaos, anarchiu, a nezákon­nosť sa stávala masovým javom. Vstupom spojeneckých vojsk boli zma­rené zámery o zvrat socializmu v Česko­slovensku. Občianska a právna neistota však po určitý čas ešte zotrvávala, lebo pravicovo-oportunistické sily sa svojej moci ľahko nevzdávali. O tom svedčia spoločenské krízy, ktoré vyprovokovali tieto sily pri výročí Veľkej októbrovej so­cialistickej revolúcie, ďalej pri palachiá­­de, i udalosti v súvislosti s majstrovstva­mi sveta v hokeji. Verejnosť po oboznámení sa s faktami o činnosti pravicových oportunistov pri­vítala zmeny, ktoré prijalo plénum ÚV KSČ v apríli 1969, a na ne nadväzujúce opatrenia obsiahnuté v realizačnej smer­nici májového pléna ÚV KSČ. Na základe záverov uvedených ple­nárnych zasadnutí ÚV KSČ si prevažná väčšina spoločnosti uvedomila, aká hlbo­ká kríza zasiahla všetky oblasti nášho života, vrátane občianskej a právnej isto­ty. Citeľne bola zasiahnutá naša ekono­mika, čo sa prejavovalo v rozvrátených systémoch riadenia a plánovania ná­rodného hospodárstva a osobitne aj v uvoľnení disciplíny a poriadku. Mo­censké orgány boli ochromené a ne­uplatňovali v žiadúcej miere svoju prá­vomoc. Keď dnes hodnotíme stupeň konsoli­dácie, môžeme s uspokojením a s ra­dosťou konštatovať, že od apríla 1969, od nástupu nového vedenia ÚV KSČ, sa obnovil marxisticko-leninský charakter našej strany, znovu a všade sa presa­dzuje jej vedúca úloha, vzrastá jej auto­rita a dôvera más. Ekonomické výsledky v porovnaní s minulosťou sú jednoznač­ne pozitívne. Zvýšila sa dôvera obyvate­ľov v československú korunu a konso­lidácia sa pozitívne prejavila aj na ostat­ných úsekoch nášho života, vrátane mo­cenských orgánov, ktoré v plnom roz­sahu uplatňujú svoje funkcie v prospech ochraay záujmov spoločnosti a zákon­ných práv občanov. Naša republika upev­nila svoje medzinárodné postavenie pre­dovšetkým uzavretím Zmluvy o spoluprá­ci, priateľstve a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a ZSSR. Nepriatelia socializmu doma i v za­hraničí vynaložili veľa námahy, aby zne­vážili úsilie nového vedenia strany a štátu vyviesť našu spoločnosť z krízy a sna­žili sa o vytvorenie takej psychózy, že sa navrátia päťdesiate roky. Šírili správy o tom, že budú opäť politické procesy a každý zákonný postup proti rušiteľom zákonov označovali za začiatok nezákon­ností. Ich zámery im však nevyšli. Záujmom robotníckej triedy bolo a vždy bude dôsledne uplatňovať a pre­sadzovať socialistickú zákonnosť ako metódu riadenia štátu pomocou práva. Preto občania nášho štátu nemusia mať nijaké obavy z nezákonností. Ale je sa­mozrejmé, že kto zákon porušuje, koná v rozpore s ním, bude braný na zodpo­vednosť, čo je v záujme našej socialistic­kej spoločnosti a každého statočného človeka. Aby sa v plnom rozsahu rozvi­nuli všetky funkcie socialistického štátu, je nevyhnutné, ako povedal súdruh Hu­sák, prvý tajomník ÚV KSČ, „presadzo­vať stav zákonného poriadku, organizo­vanej, pokojnej práce, plánovitého roz­voja politickej, právnej i sociálnej istoty a perspektívy" pre všetkých našich ob­čanov. SLOVO K DNEŠKU 0 občianskej a právnej istote hovorí generálny prokurátor SSR JUDr. MICHAL BENČÍK, člen ÚV KSČ SVET SOCIALIZMU/4

Next