Tatranský Slovák, 1941 (VI/1-46)
1941-02-08 / nr. 1
Ročník VI. - číslo 1. Týždenník Župnej organizácie HSĽS v Ružomberku. ZAKLADATEĽ: ANDREJ HLINKA. Ružomberok, 8. febr. 1941. s/ve/t S< KoucUc4 Predstavujeme sa ako novinári na stĺpcoch oživeného týždenníka „Tatranského Slováka." Vychádzame zo sídla Tatranskej župy, z Ružomberka. Odtiaľto chceme podať zprávy týkajúce sa kultúrneho, sociálneho, hospodárskeho života našej župy. Chceme slúžiť informáciami. „Liptov" prirástol nám k srdcu. No, bol len pre Liptov. Do našej župy prislúcha aj Spiš, Orava a hodný kus a Turca. Nechali sme názov „Liptova" prechádzame k širšiemu obzoru pod menom „Tatranský Slovák". „Tatranský Slovák" bol založený nebohým vodcom Msgr. Andrejom Hlinkom. Jeho vydávanie bolo uznané výmerom okresného úradu v Ružomberku čís. 15.087/1931 zo dňa 7. septembra 1931. V minulosti prešiel „Tatranský Slovák" tvrdou, strmou, skalnatou, tŕnistou cestou. Časy boly pre Slovákov ťažké. Na články slovenské chytro dali pečať trestných činov. Po tej pečati prišlo úradné zabavenie čísel „Tatranského Slováka." Štátny zástupca podal návrh krajskému súdu v Ružomberku na potrestanie novinárov. Súd mal dosť práce s tvrdým deckom Andreja Hlinku. Článok: „Židia dirigujú Nitru" bol rušením obecného mieru, článok „Viedeň jubiluje" rušil obecný mier, článok „11 profesorov-Slovákov zbavili chleba" rušil obecný mier, článok „Pré Nitru zúria ako posadli" Tušil mier aiď. - Takmer každý článok rušil mier. Výsledkom toho bolo schválenie zabavenia toho-oného čísla „Tatranského Slováka." A keď na to sa zjavil článok: „Bijú nás a plakať nám nedajú", znova prišlo zabavenie, prišiel návrh štátneho zástupcu, prišiel súd a trest. Azda i my si prajeme podobný osud? Nie! Rozhodne nie! My nechceme rušiť ani mier, ani pokoj, ani poriadok, my nebudeme vystupovať proti slovenskej ústave. Čo teda budeme robiť? Budeme župnými novinármi. To je naša ambícia. Novinár je taký rapsodický vták, čo skáče s konára na konár a nepozná vojenského poriadku, nevšíma si systematicky ani kronologie. Novinár robí krik, hurhaj, prejavuje náladu, zaujíma určité stanovisko k slovám, programom, skutkom, udalostiam. Nuž takými vtákmi budeme my! Jedno otvorene prezradzujeme: za najmilších budeme pokladať svojich čitateľov a predplatiteľov. To je samozrejmé. A budeme sa vynasnažovať, neoklamať svojich najmilších. Prezradzujeme: budeme pokračovať podľa hesla večného vodcu Slovákov, Andreja Hilnku: Za Boha život, za národ slobodu! Toto heslo doplníme: Za slovenský štát prácu, lásku, krv a život! Budeme písať ako slovenskí národovci. čo znamená slovenský národovec? Renegáti povedia, že slovenský národovec je človekom, čo sa nevie vpraiať do svojej kože. My povieme, že slovenský národovec je skromný, ale húževnatý človek, čo sa nedal zničiť ani stovkami najtvrdších ro- Predstavujeme saSpojenými silami napred Koloman Slušný, župan S me početne malý národ a tak ne môžeme si dovoliť to, čo si môžu dovoliť veľké národy, ktorých vôľa alebo činy značne zavážia na váhe sveta, už či hospodárskej, kultúrnej, sociálnej alebo politickej. A le i veľký národ, keď je vlasť ohrožená, nemôže ísť — či do ofenzívy alebo defenzívy - nescelene, viacerými smermi, lebo nepriateľ by si ľahko dal rady s národom vo dva alebo viac táborov roizkydaným. N áš národ — vďaka našim vládnym činiteľom - nie je vo vojnovom stave, ani vojnu viesť s nikým nechce. Ale nemôžeme povedať, že nebudeme, keďže nie sme ohradení nedobytným múrom a keď táto naša dobrá vôľa môže byť narušená druhým. N a prípad narušenia našej pokojamilovnosii musíme však byť, kým sa docieli mier medzi národami, pripravení na všetko. S me mladým štátom, ešte sa len zariaďujeme a to v dobe nevšednej. V dobe, keď veľmoci sveta zápasia, vedú neúprosný boj o svetonázory a z nich vyplývajúce sociálne postavenie ľudskej spoločnosti. V boji veľkých rozhodovať nebu deme a preto nechceme do tohoto boja priamo ani zasahovať. P rijali sme smer cesty: budovať ľudové Slovensko metódami nár. socializmu,- touto cestou ísť je našou povinnosťou. P ovinnosť táto nám ukladá, aby sme zanechali všetky chodníky ne-usmernenej demokracie, čiže rozkydanosli, aby sme boli na všetko pripravení. Táto príprava vyžaduje od nás, najmä inteligentov, jednotu. Jednotu myslí a činov všade a vo všetkom — tak i v časopisectve. Sme spojencom veľkého nemeckého národa. Tomuto nášmu spojencovi v záujme jeho a našom poslúžime najlepšie vtedy, keď sa scelíme a ako jednoliaty celok budeme sa zveľaďovať a zosilňovať. Vojnu vedúce národy odjakživa potrebovaly pomoc druhých. V prvom rade tých silných. Keďže len objektom byť, o ktorom iní rozhodujú, si neprajeme, musíme sa usilovať, aby sme boli silní. Zdokonaľujme svoju štátnu a národnú životosprávu podľa našich pomerov, podľa zásad večného nášho vodcu Andreja Hlinku, prispôsobených rozkazu ducha času. Čo je dobré ponecháme, čo je zlé, odstránime a nahradíme, keď treba, aj importom, presadením. Všetko však presadiť sa nedá, lebo nielen príroda, ale i národný charakter ľudu príde do úvahy. V tomto znamení vítam oficiálny náš časopis župy Tatranskej, nášho „Tatranského Slováka". Župa Tatranská s jej pol milióna obyvateľmi na rozlohe vyše 9000 km2 potrebuje a je v stave udržať lak finančne ako i duševne jeden časopis, v ktorom sa budú vecne pretriasať potreby a nepotreby. Župa Tatranská má potriéb mnoho primerane jej prírodnej kráse a rozmanitosti končín. Je tiež samozrejmé, že útvar župný ako svojráznu ustanovizeň budeme hájiť, upevňovať a zdokonaľovať. B udeme menej politizovať, tým viac vecne pracovať a k práci čiže spolupráci nabádať každého, od koho národ prácu právom očakáva. Ž upa Tatranská je po národnej stránke rôznorodá. Popri Slovákoch žijú od vekov usídlení Nemci kompaktne i roztratene a v menšom počte i Maďari. Tiež po stránke náboženskej je obraz podobný. Katolíci rímskeho a gréckeho obradu a evanjelici. Ako národnosť tak i náboženstvo každého občana sú ústavnou listinou chránené a je samozrejmé, že tieto práva spoluobčanov nemajú byť predmetom verejnej diskusie časopisu. T iež sa musíme varovať osobničkársíva do tých čias, kým tá-ktorá osoba svojim chovaním nezavdá príčinu verejného pohoršenia poťažne dôkaz nenapraviteľnosti. S lovom chceme, aby časopis tento bol na výške svojho poslania, aby slúžil všetkým, v prvom rade kraju, ktorému chce pomáhať. P ráce na poli hospodárskom, kultúrnom, sociálnom bude dosť, len aby boli pracovníci dobrej vôle. P oďme teda do práce za povznesenie našej župy a posilnenie nášho mladého štátu. Pán Boh nám pomáhaj! Na stráž! Nový Slovák - nový slovenský živo! _ Dr. František Hrušovský Z úst vedúcich činiteľov nového slovenského života často odznely vážne slová o výchove nového slovenského človeka. Práve toto zdôrazňovanie nového typu slovenského človeka je dôkazom predvídavej múdrosti tvorcov slovenskej štátnosti, ktorí hneď na prahu slovenskej samostatnosti prenikli k jadru základného problému nášho národného života. V slobodnom slovenskom štáte dostal slovenský národný život nové formy a nové možnosti svojho vzrak ov, čo nikomu neubližuje, ale ani sebe nedá ubližovať. Pretože veril v Boha a vrúcne miloval Ježiša Krista, dostal od Boha samostatný štát. Zveľadil si literatúru, sostavil si svoje dejiny, má svoju vládu, má svoj parlament, má svojho prezidenta, za ktorým pevne stojí. Má svojich umelcov, architektov. Má svoju štátnu zástavu a prezidentskú vlajku. Má svoju hymnu. Žije! A chce žiť! B udeme žiť ako disciplinovaní vojaci HSĽS. V nás sa náš vodca Dr. Jozef Tiso nesmie sklamať. Ani sa nestu. Ale tieto formy treba naplniť novým obsahom a tieto možnosti treba dôkladne a zámerne využiť v prospech jeho všestranného rozvoja, aby sme pred tvárou celého kultúrneho sveta mohli podať dôkaz, že slovenský národ práve v dnešnom svojom pokolení dozrel na všetky úlohy, od statočného splnenia ktorých závisí naša národná budúcnosť Dnešné slovenské pokolenie má pred . sebou také úlohy a také povinnosti, akých nemala doteraz ani jedna gesklame! Sme s ním, pretože vieme, že sa húževnaté usiluje kultúrne, sociálne a hospodársky zveľadiť, zmodernizovať slovenský štát. Z veľadiť a v kresťanskom duchu zmodernizovať Slovákov a ich štát je našim programom, - Nechceme dať práce štátnemu zástupcovi, ani súdu. Chceme vyorať svoju brázdu na roli otcov, aby sa nám dobre viedlo. S estry, bratia pod Tatrami, buďte nám srdečne pozdravení! Dr. Ján -ik. neráčia slovenského národa. Tieto nové úlohy a nové povinnosti, vyplývajúce z nových foriem a nového obsahu slovenského národného života, vyžadujú aj nových slovenských ľudí, pripravených na ich splnenie. O týchto nových úlohách a nových povinnostiach, ktoré slovenskému národu priniesla vlastná štátnosť, nebudeme hovoriť jednak preto, že nový slovenský život odkrýva ich na každom kroku, a jednak prelo, že nový slovenský človek nájde si ich všade sám. A k hovoríme o novom Slovákovi, nechceme zabúdať na slovenskú minulosť, ktorá v dlhých storočiach formovala náš národný charakter a nijako nechceme sa vzdávať tých ľudských chvostí, ktoré aj v minulosti boly ozdobou slovenskej povahy. Ale chceme a musíme z povahy slo— venského človeka čím skôr a čím dôkladnejšie odstrániť všetko, čo sa na slovenský charakter v časoch národnej poroby nalepilo a čo našu slo(Pokračovanie na 2. strane.)