Tatranský Slovák, 1942 (VII/1-52)

1942-01-03 / nr. 1

Strana 2. Tatranský Slovák Posl. Dr. P. Florek: Čo očakáva Orava od roku 1942? Na rozhraní starého a nového roka všade, na každom poli ľudskej činno­sti robí sa súvaha: uzávierka vyko­nanej práce za rok uplynulý a pro­gram potrieb pre rok nastávajúci. V treťom roku nášho štátneho ži­vota vlastného boly to novembrové a decembrové týždne, keď najvyššie zákonodarné fórum — Snem Sloven­skej republiky a jeho výbory — za­­oberaly sa so štátnym rozpočtom na rok 1942. Krásna a zodpovedná úlo­ha je tvoriť a prijímať zákony, veď nimi usmerňuje sa život celého oby­vateľstva štátu a udáva sa často smer národného vývinu na desaťro­čia. Do paragrafov zákona vtesáva sa duch a idey, v ktorých žije a roz­­viňuje sa národ a zákonodarca tieto duchovné hodnoty chce fixovať nie­len pre prítomnosť, ale zvečniť i pre potomstvo. Ale nemôžeme to pove­dať o každom zákone, lebo zákony sú toľkoraké, koľko foriem a preja­vov má sám život. A tých je ozaj mnoho nielen podľa počtu, ale i po­dľa akosti a hodnoty. Zvláštne mie­sto zaujíma v zákonodarstve každo­ročne sa opakujúci zákon finanč­ný. Ním predpisuje sa spôsob hospo­dárenia so štátnymi príjmami, zaisťu­je sa riadny chod štátneho života a umožňuje sa zároveň realizovať všet­ky predpoklady a požiadavky nášho národného, kultúrneho a hospodár­skeho napredovania. Preto je záko­nom — ústavným. Zaujímavé je, že štátny rozpočet je len „prílohou” finančného zákona a jednako je abe­cedou a neporušiteľným prikázaním pre prvého občana štátu, pre členov vlády, prednostov úradov práve tak ako i pre tých, ktorí zo štátnych pro­striedkov žijú, alebo sú v svojich podnikaniach akokoľvek odkázani na finančnú pomoc štátu. Štátny roz­počet, najmä v jeho vecnej a inve­stičnej časti, je ukazovateľom politi­ky štátu v jeho kultúrnych, hospo­dárskych a sociálnych snaženiach. Naša účasť na európskej borbe proti boľševizmu zračí sa vo vysokých položkách národnej obrany, ideová a národná prevýchova slovenského ľudu na položkách rezortu školského, hospodársky rozvoj, zaistenie sebe­stačnosti, zvýšenie národného dô­chodku v pôdohospodárstve pred­pokladá veľké investície na plošné meliorácie a regulácie veľkých to­kov slov. riek práve tak, ako stámi­liónové investície na elektrizáciu, na cesty, železnice a kúpeľný ruch, prezrádzajú zasa úsilie, vlády zdoko­naľovať nevyhovujúce komunikácie nášho Slovenska. Toto sú hlavné rysy tendencie nášho budúceho roz­počtu, v ktorých sú zachytené požia­davky, aké kladie na nás vývin uda­lostí a vnútorná výstavba Slovenska. II. Toto budovanie Slovenska vzťahu­je sa na celé územie a obyvateľstvo štátu, ale podľa povahy a polohy a hospodárskeho významu toho ktoré­ho kraja prejavuje sa táto starosť rozličným spôsobom a rozličnou mie­rou v jeho užšom priestore. Keď premietneme jednotlivé kapi­toly a položky štát. rozpočtu s hľa­diska záujmov užšej našej domoviny, rodnej Oravy, ukáže sa nám jasný obraz napredovania kraja, čo môže­me s radosťou prijímať pre r. 1942. Podľa investičného rozpočtu vlast­nej štátnej správy na rok 1942 v obo­re cestnej komunikácie na celom Slovensku v stavbe bude 16 úsekov cestných v dĺžke 122 km. Z toho v Orave bude sa pokračovať v práci na 2 úsekoch Erdútka—Riečnica. Najväčšou stavbou v Orave je stav­ba vodnej nádrže v roku 1942, ktorá r. 1941 vykazuje potrebu 20 miliónov Ks. Na jej pokračovanie a na presídlenie Oravcov do iných krajov preliminované je 37,700.000 Ks. Odsťahovanie dvoch až tritisíc oravských duší z našej domoviny, nie je radostným zjavom, ale cieľ o ktorý tu ide ako aj okolnosť, že ich nestrácame z obehu slovenskej krvi pre národný organizmus, zmierňuje náš žiaľ nad touto stratou našich bratov. Z oboru stavby budov nemoc­ničných, justičných a školských sú investície štát. správy pre Oravu tiež veľmi potešiteľné a priaznivé. Je to štátna nemocnica („Oravská”) ktorá roku 1942 začne sa konečne stavať v Trstenej. Z celkového stavebného nákladu Ks 11 miliónov preliminuje sa 3,500.000 Ks na novo­stavbu hl. pavilónu, pavilónu infekč­ného a obytnej budovy. Okres námestovský r. 1942 dosta­ne dokončenú novostavbu okr. súdu v Námestove vo výške nákladu 2.500.000 Ks. Na dokončenie zaistené 500.000 Ks. Bobrov dostane novo­stavbu pre finančnú stráž. Dolná Orava získava veľmi cenné a nákladné školské budovy. V Dol­nom Kubíne je to novostavba gymnázia, z ktorej celkového nákla­du 3,500.000 v I. etape pre r. 1942 preliminované je 1,000.000 Ks, — Vo Veličnej uskutoční sa r. 1942 nad­stavba budovy štát. gazdinskej ško­ly s nákladom 250.000 Ks. — V Oráv. Podzámku plánuje sa postavenie štát. mliekárskej školy nákladom skoro dvoch miliónov korún, stavba má byť r. 1942 hotová, ak pomery a dostatok stavebného materiálu to umožnia. Vôbec všetky väčšie novo­stavby sú vyložené takmer nepre­konateľným prekážkam pre nedosta­tok istých druhov stavebného mate* riálu. Na poli školskom v Orave je priamo stavebný ruch. Roku 1941 vďaka štedrosti J. E. p. biskupa J. Vojtaššáka začalo sa so stavbou 11- triednej školy v Zakamenom. Pri­kročilo sa k stavbe ľud. školy v Kru­­šetnici so štát. príspevkom, podobne v nasl. roku postaví sa novostavba ľudovej a mešt. školy v Tvrdošíne, ľudové školy v Zázrivej (Biela), v Osádke, v Dol. Štepanove a dokončí sa šk. budova v Jablonke, v N. Lip­­nici a pomýšľa sa na stavbu mešt. školy v Jablonke. Na dokončenie čakajú školy v Lokci a vo Vavrečke, vec sa zdržiava preťahovaním udele­nia štát. záruky obci za pôžičku. Za­­počatá stavba kostola v Novoti do­končí sa azda r. 1942. Hoci sa v Orave i v minulosti veľ­mi usilovne stavaly školy a ľud veľ­mi mnoho obetoval na školské bu­dovy, jednako ešte celý rad obcí ča­ká na možnosť postaviť vyhovujúce miestnosti pre školské dietky. Tu odporúčam obecným predstaven­stvám veľkú pozornosť venovať úľa­vám, ktoré poskytuje štát na základe zák. č. 3Q8 1940. K tomuto krásnemu stavebnému programu v Orave máme na prahu nového roka 1942 len tú vrelú túžbu, aby Všemohúci doprial pokoja, a ta­kého vývinu vecí, že by sa všetky plánované práce uskutočniť mohly. Pre Oravu by to znamenalo novú etapu vo vývine. praje | JURAJ ZACHAR 1 obchod kožou a obuvou I RUŽOMBEROK 0 3. januára 1942. Junáci HM na Smrekovici Dňa 26. decembra 1941 prišla do Ružomberka čata junákov HM-štu­­dentov z Bratislavy. Po spoločných bohoslužbách vzdali junáci hold pa­miatke svojho zvečnelého Vodcu Andreja Hlinku v mauzóleu: Doniesli sme Ti, Vodca náš, veniec uvitý z dvadsiatich piatich mladých, ohni­vých sŕdc, nadšených za ideál, ktorý si určil slovenskej mládeži: Za Boha a národ — za ktorý chceme žiť a keď bude treba i zomrieť! — Ku skupine pridružilo sa i niekoľko haemistov z Ružomberka a ešte v ten deň utábo­rili sa vo vojenských sruboch na Smrekovici, kde budú mať svoj zim­ný tábor a lyžiarsky kurz až do 5. januára 1942. Nádherná zimná príro­da v horách Smrekovice je najzod­povednejšia k telesnému i duševné­mu zotaveniu mladých slovenských chlapcov. Vianočný spev, ktorý sa ozýva pri bohoslužbách z ondrejskej kaplnky na Smrekovici, roznáša i tu početným obyvateľom i hosťom kúzlo Vianoc. — So zimným táborom ju­nákov HM je spojený aj lyžiarsky kurz, ktorý sa vo výbornom snehu zvlášť darí. Vedie ho u junákov veľ­mi obľúbený lyžiarsky inštruktor KSTL p. Lad. Kroner. Tábor zorga­nizoval a vedie dp. prof. J. Loydl. Šťastlivý a milostiplný Nový rok všetkým miestnym členom „Spolku sv. Vojtecha” želá .Jozef Hýroš, miestny jednateľ Spolku Ružomberok, Mariánska ul. 20. Otvorenie Kultúrneho domu v Tatranskej Lomnici. V nedeľu dňa 21. decembra 1941 zažila Tatranská Lomnica radostný deň. Slovenskou ligou bol odovzda­ný do úžitku nákladom trištvrte mi­lióna korún vystavaný Kultúrny dom s kinom a školou. Na otvorení zú­častnil sa ústredný úr- podpredseda Dr. V. Brestenský, škôldozorca z Kežmarku Bohumil Korsch ako i predstavitelia miestnych spolkov a úradov a mnoho obecenstva. Týmto splnily sa túžby podtatranskej Slo­­vače mať svoj krásny kultúrny stá­nok. Otvorenie Kultúrneho domu s kinovým zariadením znamená prí­nos nielen pre miestne slov. spolky, ale dáva možnosť na snemovanie a kurzy celonárodných spolkov, lebo Tatranská Lomnica ako stredisko kúpeľov je ako stvorená na celoná­rodné podniky. I V poslednom čase Turiec stáva sa hý­­badlom svojho dejinného poslania v národe a v štáte. Posledná nedeľa pred sviatkami narodenia Najväčšej Lásky bola venovaná organizačnej práci v obvode notariátu Slo­venské Pravno, kde obvodný tajomník Al­fonz Rusina z Turč. Sv. Martina obetavo­sťou ved. notára Františka Kemku zo Slov. Pravna a predsedu MOHSLS z Jasenova Michala Jäšk’u zäpôjiľ celý tamojší vidiek do organizačnej siete HSLS. Dobrý náš slovenský vidiecky ľud potrebuje statoč­ných, obetavých, nezištných zástancov, drobných vodcov, aby prišli svojsky medzi svbfich, nielen aby povzbudili a pomáhali, ale predovšetkým aby zapojili do práce každého jednotlivca, aby každý niesol spolu­zodpovednosť a mohol usmerňovať život tak, aby víťazným napredovaním pripravili sme istú budúcnosť slovenských pokolení. Pri zakladaní miestnych organizácií HSLS v obciach Kaľamenová, Liešno, Bu­díš a Rudno o úlohách dnešného slovenské­ho občana v rámci organizovania v HSLS prehovoril obvodný tajomník Alfonz Rusina, ktorý pripomenul: Strana viedla boj, Stra­na uskutočnila program, Strana je zodpo­vedná za osudy národa v budúcnosti, Stra­na teda musí usmerňovať a dirigovať všetok život národa a štátu. Kto zodpovedá za ná­rodné a štátne hodnoty, ten si musí byt ve­domý svojho dejinného poslania pred celým národom tu doma i za hranicami. Strana je si toho plne vedomá, národný a štátny ži­vot musí viesť k spokojnosti nie jednotliv­ca, ale musí mať na zreteli celý národ. Ob­vodný notár František Kemka zdôraznil potrebu jednoty myslí a skutkov všetkých vrstiev občianstva a previedol organizačné opatrenia pri zakladaní miestnych organi­zácií v obvode svojho notariátu. Predseda MOHSLS z Jasenova Michal Jaško na konci zdôraznil a predostrel pracovné plány miest­nym organizáciám. Pracovať sa bude na poli organizačnom, kultúrnom, hospodárskom a sociálnom. Z kultúrneho plánu je zapotreby previesť výstavbu ľudovej školy pre obec Kaľamenová a Liešno, z hospodárskeho plánu reguláciu potokov a úpravu ciest a mostov v obciach Kaľamenová, Liešno, Bu­díš a Rudno; na poli sociálnom upraviť otázku žobrákov a sociálne najslabších ro­dín. Okrem zakladajúcich valných shromaž­­dení v spomenutých obciach menovaný sa zúčastnili výborového zasadnutia MOHSLS v Jaseňovom, kde obvodný tajomník Alfonz Rusina prehovoril k jednotlivým funkcio­nárom a dal sa informovať o práci MOHSLS, nad ktorou prejavil svoje uspo­v kojenie. Tichosť noci rozprestierala sa nad Tur­čianskou záhradkou, ked naši pracovníci po zdarilej predvianočnej nedeli vracali sa do­mov s najväčším uspokojením, lebo bola vykonaná časť práce, ktorá prinesie národu a štátu zdarilé ovocie. -Ul. Turiec sa zapája do budovateľskej práce Strany V ■ Šťastlivý a požehnaný nový rok | svojim priateľom a známym ň

Next