Technické Noviny, leden-červen 1971 (XIX/1-26)
1971-01-05 / No. 1
Slová na rozlúčku Vyjadrujeme hlbokfl sústrasť nad nftbloa smrťou dobrého priateťa a spolupracovníka. Ing. JAN GREGOR minister priemyslu SSR Ing. IMRICH BALÄZ vedúci sekretariátu ministra Ing. EMIL FĽAŠKA tlačový tajomník ministra Vážení súdrubovla, prijmite, prosím, odo mňa a od všetkých spolupracovníkov generálneho konzulátu £o najúprimnejšiu a hlbokú sústrasť k strate takého významného a svedomitého pracovníka, súdruha Ing. Karola Šulliarskeho, CSc. STEFAN VELICKOV generálny konzul Bulharskej ludovej republiky v Bratislave Vážení súdruhovia, prijmite sústrasť vedenia i pracovníkov OR ČSVTS k úmrtia šéfredaktora Technických novín s. Ing. Karola Šulliarskeho. Pripomíname sl jeho spoluprácu s ČSVTS a sme Jeho náhlym odchodom vskutku zarmútení. Prosíme Vás, aby ste vyjadrili našu sústrasť aj rodľne zosnulého. Za vedenie OR ČSVTS Ing. MIKULÁŠ ŠOLTÉS vedúci tajomník Vážení súdrnhovta, prijmite menom Slovenského zväzu výrobných družstiev prejav úprimnej sústrasti k strate šéfredaktora Vašich novín súdruha Ing. Karola Šufllarskeho, CSc. V asobe súdruha šulliarskeho stráoame všetci významného slovenského novinára, odborára, ale predovšetkým kemunistu, ktorý a) k nám vo výrobnom družstevníctve mal vždy osobitne blízky a vrelý vzťah. Ing. PETER PORUBEN predseda Slovenského zväzí výrobných družstiev, Bratislava Prijmite, prosím, ubezpeéenle o nalej hlbokej účasti k úmrtiu Vášho ctonéhu šéfredaktora. ERICH RÖMER Panorama, NDR Vážení súdruhovia, s hlbokým pohnutím prijal som správu o úmrtí Vášho spolupracovníka. Strácame v ňom obetavého u čestného súdruha, človeka, ktorý svoj život obetoval práci a rozvoju našej socialistickej spoločnosti. Ing. JINDŘICH STANĚK riadite! Výskumného ústavu mechanizácie a automatizácie Nové Mesto nad Váhom Vážení súdruhovia, dovoľujem si vysloviť v mene svojom, ake aj v mene pracovného kolektivu nášho podniku úprimnú sústrasť nad neočakávanou stratou Vášho spolupracovníka a šéfredaktora s. Ing. Karola Šulliarskeho, ktorého významná a obetavá činnosť zachováva mu trvalú pamiatku. Rladltel Hutného projektu, Košice K úmrtiu Vášho šéfredaktora súdruha Šufliarskeho prijmite úprimnú sústrasť. AUGUSTÍN ŠIŠKA šéfredaktor a redakcia Sveta socializmu Vážení súdruhovia, dovoľte ml, aby som Vám vo svojom meno aj v mene nášho kolektívu vyjadril hlbokú sústrasť nad odchodem obľúbeného a milého človoka — môjho priateľa, ku ktorému som vždy mal úctu a vrelý vzfeh pre jeho nevšedné osobné a ľudské vlastnosti. jeho svetlú pamiatku a úctu k výsledkem jeho práce navždy sl zachováme. Prosím Vás, aby ste našu hlbokú sústrasť tlmočili aj p. manželko a rodine zosnulého. LADISLAV KRÄL rladltel a kolektív Domu techniky SVTS Košice Prijmite prejavy úprimnej sústras ti pri úmrtí Vášho šéfredcktora Ing. Karola Šufliarskeho, CSc. ZO KSS A ZV ROH pri Výskumnom ústave energetickom v Bratislave Vážení súdruhuvia, prijmite moju úprimnú sústrasť a spoluúčasť nad náhlym skonem Vášho šéfredaktora ing. Karola Šufliarskeho. Česť jeho pamiatke Generálny rladltel Másového priemyslu Bratislava Váženi súdruhovia, devuite, aby snia v mena svojom, ako aj v mene celého poradného zbo ru Technických nevín pre chémiu a potravinárstvo vyslovil Vám svoju a n'ln najhlbšiu sústrasť k úmrtiu súdruha šéfredaktora ing. Karola Sufllarskeha, CSc. Vysoko sme sl vážili jeho rozvážne vedenie, priateľská a súdrnžskú povahu a hlboké úsilie o ustavičné zvyšovanie politickej, odbornej a vedecko-popnlarizačnej úrovne Technických novín. Sme el vedomí ťažkej straty, ktorú redakcia utrpela, ako aj Vašich osobných pocitov. Ubezpečujeme Vás, že sa vynasnažíme, aby sme Vám v tejto ťažkej chvíli z plných našich síl pomohli preklenúť túto ťažkú stratu a realizovať plány, ktorá ste spoločne so s. šéfredaktorom Šuťllarskym zamýšľali. Doc. Ing. JAROSLAV BlNA, CSc., AIRI, laureát štátnej ceny K. Gottwalda, predseda poradného zboru TN pre chémiu a potravinárstvo Citlm s Vašim kolektívom hlboký smútok nad stratou šéfredaktora Suf- Harskeho, skvelého človeka, priateTa nás všetkých. Dr. VOJTECH ELAN Správou o smrti súdruha šéfredaktora som frapovaný. Prijmite úprimnú sústrasť. Dr. LADISLAV MARTINCEK Prijmite hlbokú sústrasf nad stratou vzácneho človeka. Ing. FRANTIŠEK TÖKÖLY Práve som sa chystal poslaf Vám vianočný vinš so želaním všetkého najlepšieho do nového roku, keď som sa v Práci dočítal o náhlom odchode Vášho šélá, dobrého človeka, priateľa. Veľmi ma to zarazilo. Cítim s Vami tak, akoby som bol z Vášho kolektívu. Možno je to preto, že som mal v TN uverejnený nejeden príspevok a že sa ml s nebohým šéfredaktorom vždy dobre spolupracovalo. ANTON DOLINAJ Prievidza POĎAKOVANIE Dostali sme okrem uverejnených listov a telegramov veta písomných aj ústnych prejavov sústrasti k náhlemu a nečakanému skonu nášho drahého šéfredaktora Ing. KAROLA ŠUFLIARSKEHO, CSc. Veľa tudí sl tohto vzácneho človeka pre jeho krásne tudské vlastnosti ctilo, mnohí ho mail úprimne radi. Preukázali to aj svojou bohatou účasťou na poslednej rozlúčke s nim, ktorá bola dňa 27. decembra 1970 v bratislavskom krematóriu. Manželka zosnulého 1 kolektív redakcie Technických novín za všetky prejavy sústrasti úprimne ďakujú. Poznámky • kritika • listy • ohlasy Festival vedeckých a technických filmov V októbri 1970 bol v Belehrade VI. medzinárodný festival vedeckých a technických filmov. Na festivale bolo prihlásených 149 filmov z 23 krajín. Usporiadala ho juhoslovanská Spoločnosť pre šírenie vedeckých poznatkov „Nikola Tesla“, ktorej komisia vybrala z prihlásených 149 filmov 81 do verejnej súťaže. Zaradila ich do troch sekcií: vedecko-poipulárnej, vedecko-vyučovaceíj a vedeckovýskumnej. Československo prihlásilo vedno 18 filmov, z ktorých vybrala výberová komisia 5. Veľkú cenu festivalu získal francúzsky film Tragédia červených lososov, nakrútený režisérom JACQUESOM COUSTAUDOM, a bol odmenený zlatou soškou Nikolu Teslu. Zaujímavé bolo vybavenie expedície. Filmový a vedecký štáb mal k dispozícii špeciálnu loď, hydroplán, niekolko kameramanov f žabích mužov) so špeciálnymi kamerami a všetci pracovníci prepojení rozhlasovými vysielačmi. V sekcii vedecko-populámych filmov boli prvé tri ceny udelené polskému filmu Laser — svetlo 20. storočia, sovietskemu filmu o princípoch holografie Náuka o zjaveniach a francúzskemu filmu Archeológovia v laboratóriách. V sekcii vedecko-výskumoej dostal zlatú medailu americký film Apollu 12, striebornú francúzsky Biológia jedného ucholaka a bronzovú americký film Umelá placenta. V sekcii vedecko-vyučovacích filmov boli to filmy Oživovanie srdca (NSR), Polovodiče (Juhoslávia) a Výskum tajomstva žalúdka (Japonsko). Za Československo bol odmenený čestným diplomom vysokoškolský vyučovací film Chirurgické epilepsie (réžia Ing. BOUČEK, CSc.), ktorý bol nakrútený na Neurochirurgickej klinike Prof. Kunca, fakulte všeobecného lekárstva Karlovej Univerzity v Prahe. (log. V. B.) Vymierajú remeslá? Už dlhšie pozorujeme, že niektoré remeslá akoby dožili svoj vek a zanikajú. Možno sa predpokladalo, že moderná doba sa bez nich zaobíde. Nie je to však pravda, ľudia ich potrebujú a hfadajú. O ktoré remeslá ide? Nuž debnár, pokrývač striech, kolár, klampiar, obkladač, šamotár, kachllar, tesár, knihár, kováč a iné. Vo svojich domácnostiach mnohí občania, najmä vinohradníci, vlastnia sudy, kade, škopky, tunky. Tieto náradia potrebujú niekedy malinkú opravu, ale odborníka opravára nenájdete. Najmä rodinné domky, ale ej väčšie budovy potrebovali by opravu strechy, no pokrývača nenájdete ani mikroskopom. Potrebujete opraviť koleso? Kdeže, starí kolári dávno vymreli. Klampiari, ich firemné tabule už dávno Zhrdzaveli, a preto hrniec, ak Je len troška poškodený, môžete vyhodiť a rinú zacínovať sami, ak to viete. Na tých, čo sú združení v socialistickom sektore (OSP, KS a pod.) spotřebitel sa s opravou spoliehať nemôže. A tak by sme mohli menovať rad-radom remeslá, ktoré majú zlaté dná, ale nemá ich kto vykonávať. Starí vymierajú a mladi sa ich učiť nechcú. Ci nie je načase vážne sa nad tým zamyslieť? Treba túto otázku vyriešiť, aby remeselnícke profesie celkom nevymyzli skôr, než „odídu“ starí odborníci, ktOTí by zaučili mladých. Najmä na vidieku by mali vzniknúť nejaké družstvá, kde by sa mladí vyučili remeslu, aby nebolo treba na vyšamotovenie kachieľ čakať a nedočkať sa, aby občania nemuseli vyhodiť sud pre malinkú puklinku a aby nemuseli iné predmety, ktoré si vyžadujú malé opravy, zájsť starobou. FRANTIŠEK TGKOVSKÝ Vráble INCHEBA '71 československý chemický priemysel s podporou federálnej vlády a národných orgánov nadviazal na tradíciu dunajských veľtrhov v Bratislave, a to orientáciou na potreby čs. chemického priemyslu. Medzinárodný chemický veľtrh INCHEBA úspešne v tejto tradicii pokračuje. ]e súčasťou čs. veľtržnej politiky a popri strojárskom a spotrebnom veľtrhu v Brne je tretím významným medzinárodným veľtrhom v Československu. Organizovaním špecializovaných medzinárodných chemických veľtrhov v Bratislave je poverené generálne riaditefstvo Slovchémie, v najbližšej budúcnosti bude touto úlohou poverený samostatný podnik zahraničného obchodu, priamo riadený Ministerstvom zahraničného obchodu. Veľtržný sortiment INCHEBY podľa špecializácie prechádza od základných surovín, cez polotovary až po finálne výrobky, vrátane chemického strojárstva. Koncepčne sa zamýšla v trojročných cykloch špecializovať veltrh na určitý okruh spotrebiteľov a na tomto základe voliť tematické zameranie veltrhu. V dňoch 24. 6. až 30. B. 1971 bude v Bratislave tretí ročník Medzinárodného chemického veľtrhu — INCHEBA1 71. Jeho špecializácia bude mať názov „Chemizácia spotrebného priemyslu“. Štruktúra doteraz prihlásených vystavovateľov dáva podmienky iía to, aby veľtrh pomohol rozvoju obchodu a hospodárske] spolupráce a tak splnil svoje poslanie na úseku chemického priemyslu. Zo štátov RVHP zúčastní sa na veltrhu už po druhý raz ZSSR, NDR, MĽR; sú už takmer tradičnými účastníkmi IINCHEBY. Tohto roku prihlasuje sa aj RĽR. Z ostatných štátov Európy, okrem firiem, ktoré už tradične chodia na INCHEBU (napr. Shell, Londýn, BASF, NSR, Geígy, Švajčiarsko), po prvý raz sa oa veltrhu zúčastnia firmy Sandoz, Švajčiarsko, Monsanto, Brusel, Parfüms Well, Francúzsko, a Iné. Z Československa zúčastnia sa na veltrhu najdôležitejšie podniky zahraničného obchodu z Prahy 1 z Bratislavy, všetky generálne rtaditefstvá chemického priemyslu a Im podliehajúce podniky, ďalej podniky textilného priemyslu, drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu, papierenského, sklárskeho, tukového priemyslu, kozmetiky a parfumérie, farmaceutického priemyslu. Súčasťou medzinárodných chemických veľtrhov INCHEBA sú medzinárodné vedecko-technické konferencie, sympóziá a kongresy, špecializované podľa tematiky veľtrhu. Popri Medzinárodnom chemickom veľtrhu INCHEBA ‘71 bude v Bratislave 29. 6. až 2. 7. 1971 medzinárodný kongres „Chemické vlákna“. Bude pracovat v troch sekciách: 1. Príprava chemických vláken, 2. Spracovanie a aplikácia chemických vláken, 3. Vývoj základných surovin pre prípravu chemických vláken a použitie pomocných priemyselných prípravkov. Okrem tohto kongresu bude v Bratislave prebiehať „Konferencia o premenách polymérov“ v dňoch B. až 24. B. 1971. EMIL PAULÍNY 2 TECHNICKÉ NOVINY Cestovateľ spod Tríbeča Dr. LADISLAV MARTINCEK Nedávno som znova prelistoval vzácnu knihu ZSIGMONDA SZÉCHENYIHO, ktorá vyšla roku 1968 v maďarskom podniku nakladateľstva Tatran a ktorá nesie titul „Denaturovaná Afrika“. Knihy tohto maďarského „grófa" (aj tie staršie) sú obľúbeným čítaním maďarských pracujúcich. Keď som sa začítal do spomínaného diela, prišlo ml na um, íe aj my máme jedného grófa cestovateľa, ktorý vydal vzácnu knihu, tbaže vieme o ňom a o jeho knihe veľmi málo. Využívam teda príleíltosl 35. výročia jeho smrti, aby som aspoň trocha oživil jeho pamiatku. Náš gróf cestovateľ volal sa HENRICH APPONYI a jeho kniha má názov „MÔJ cestopisný a poľovnícky denník z Indie a Himalálí“ (Utl és vadásznaplňm Indiából és Himalájából, 1930). Pritom hneď na začiatku podotýkam, le kým knihy ZSIGMONDA SZĚCHENYIHO sú takmer výlučne poľovníckeho zamerania, kniha HENRICHA APPONYIHO má aj cestopisný ráz a obsahuje vzácne geografické a topógraftcké dáta. Málo cestovateľov poprechodilo tie slabo prebádané časti Kašmíru, Himalájí a Tibetu tak ako on, ktorého práve poľovnícka vášeň viedla po málo známych priepastiach a cestičkách. Rodina grófov APPONYIOVCOV dostala meno od čisto slovenskej obce Oponice (po maďarsky Appony) v Topoľčianskom okrese. Podľa knihy Dr. FILIPA FAITH A „Slávni Nitrania“ (Hires nyltraiak) boli tu zemepánmi až 800 rokov. Zrúcaniny ich starého hradu dobre vidiel z vlaku na trati I,ušianky—Topoľ čany. no neskôr už bývalt dole v obci, v kaštieli postavenom do tvaru U, v ktorom bola aj najväčšia sú kromná knižnica strednej Európy. Tam sa narodil roku 1884 aj HEN RICH APPONYI. Gróf HENRICH APPONYI študoval v Oxforde, niekoľko rokov strávil v diplomatickej službe Uhorska a bol aj členom hornej snemovne. Kým však jeho rodina a predkovia zastávali konzervatívny smer feudalizmu, HENRICH APPONYI upozornil na seba pokrokovými a liberálnymi prejavmi. PO vzniku republiky usadil sa a žil v Oponiciach, ale ani trocha nezveľadll rodinný majetok. Jeho vášňou bolo cestovat a polovat, a tak v Oponiciach častými poľovníckymi hostml bolt indickí maharadžovia. Starý majetok rozpredával a na konci života bol už finančne na mizine. Roku 1935 po automobilovom neštastl ochorel a zomrel v Berlíne. Nás zaujíma predovšetkým ako cestovateľ. Dr. FILIP FAITH v citovanef knihe o ňom píše, že organizoval lovecké expedície na Taurus v Malej Aztt, ako aj do Afriky, do údolia Nílu, a v posledných rokoch do Indie a do Htmaláji. A práve o tejto poslednej ceste hovorí vo svojej knihe. Opisuje svoju cestu od Bombaja až po Tibet. Kniha obsahuje aj mapu tejto cesty, ktorá sama osebe dost hovorí o tomto odvážnom podniku. Veľkú mapu svojej cesty odovzdal APPONYI svojho času indickému vicekráľovi lordovi IRWINOVI. Túto mapu aj teraz možno nájst vo Victory’s House v Delhi. Jeden exemplár APPONYIHO mapy dostal t sám veľký GÁNDHl. Ten cestovateľa pochválil za jeho cestovný zámer a s úsmevom podotkol, ako dobre je „trafený“ na llustráctách mapy. Na mape je totiž kresbami zaznačené, kde čo sa stalo po trase cesty, a pri Delhi le uvedená scéna, ako vysoký lord IRWIN a GÄNDHI podávajú si ruky na počest zmieru uzavretého dňa 3. marca 1930. Mapa ďalej vyznačuje cestu APPONYIHO cez Hajdarábäd, Bikaner, Patlalu, Purthalu, Kapurthalu až po úpätie Himaláje v Kašmírt a po hranice Tibetu. Cesta je všade pekne popísaná; zaznačená je aj nebezpečná čast cesty od Srlnagäru do Lehu, po ktorej šlo málo ľudí z Uhorska i vôbec z Európy. Pravdaže, v knihe sa opisujú poľovnícke zážitky, no nielen tie. Všetky topografické a folkloristické pozoruhodnosti sú tu zaznačené tiež. Práve týmito partiami líši sa dielo od šablóny kníh podobného žánru. Vo svojej starej korešpondencií našiel som vyblednutý list s týmito riadkami: „Žiaľ, fotografiu svojho tigra nemôžem poslať — dám, až keď sa vrátim. Zatial posielam Vám fotografiu markhoru, ktorého som zastrelil. Je to najzriedkavejšie zviera Himalájí, najťažšie sa dá k nemu priblížiť. Zastrelil som ho vo výške 4000 metrov, bolo by teda treba postaviť nad seba päť Tríbečov, aby ma dosiahli.“ Nuž HENRICH APPONYI bol naozaj „cestovateľom spod Tríbeča“, keď aj najvyššie horstvo sveta primeriaval ako k jednotke k tomuto nášmu vrchu. Pod Tríbečom aj odpočíva, fe pochovaný v Oponiciach pod kostolom. (Na Inom mieste tohto čísla prinášame na ukážku úryvok zo spomínaného cestopisu HENRICHA APPONYIHO.) HENRICH APPO NYI s kašmírsku u raritou — markhorom ROČNÍK XIX - ČÍSLQ 1 — 1971