Technické Noviny, leden-červen 1971 (XIX/1-26)

1971-01-05 / No. 1

Slová na rozlúčku Vyjadrujeme hlbokfl sústrasť nad nftbloa smrťou dobrého priateťa a spolupracovníka. Ing. JAN GREGOR minister priemyslu SSR Ing. IMRICH BALÄZ vedúci sekretariátu ministra Ing. EMIL FĽAŠKA tlačový tajomník ministra Vážení súdrubovla, prijmite, prosím, odo mňa a od všetkých spolupracovníkov generálne­ho konzulátu £o najúprimnejšiu a hl­bokú sústrasť k strate takého vý­znamného a svedomitého pracovníka, súdruha Ing. Karola Šulliarskeho, CSc. STEFAN VELICKOV generálny konzul Bulharskej ludovej republiky v Bratislave Vážení súdruhovia, prijmite sústrasť vedenia i pracovníkov OR ČSVTS k úmrtia šéfredaktora Technických no­vín s. Ing. Karola Šulliarskeho. Pri­pomíname sl jeho spoluprácu s ČSVTS a sme Jeho náhlym odchodom vskutku zarmútení. Prosíme Vás, aby ste vy­jadrili našu sústrasť aj rodľne zosnu­lého. Za vedenie OR ČSVTS Ing. MIKULÁŠ ŠOLTÉS vedúci tajomník Vážení súdrnhovta, prijmite menom Slovenského zväzu výrobných družstiev prejav úprimnej sústrasti k strate šéfredaktora Vašich novín súdruha Ing. Karola Šufllarske­­ho, CSc. V asobe súdruha šulliarskeho strá­­oame všetci významného slovenského novinára, odborára, ale predovšetkým kemunistu, ktorý a) k nám vo výrob­nom družstevníctve mal vždy osobit­ne blízky a vrelý vzťah. Ing. PETER PORUBEN predseda Slovenského zväzí výrobných družstiev, Bratisla­va Prijmite, prosím, ubezpeéenle o na­lej hlbokej účasti k úmrtiu Vášho ctonéhu šéfredaktora. ERICH RÖMER Panorama, NDR Vážení súdruhovia, s hlbokým po­hnutím prijal som správu o úmrtí Vášho spolupracovníka. Strácame v ňom obetavého u čestného súdruha, človeka, ktorý svoj život obetoval prá­ci a rozvoju našej socialistickej spo­ločnosti. Ing. JINDŘICH STANĚK riadite! Výskumného ústavu mechanizácie a automatizácie Nové Mesto nad Váhom Vážení súdruhovia, dovoľujem si vysloviť v mene svo­jom, ake aj v mene pracovného ko­lektivu nášho podniku úprimnú sú­strasť nad neočakávanou stratou Váš­ho spolupracovníka a šéfredaktora s. Ing. Karola Šulliarskeho, ktorého vý­znamná a obetavá činnosť zachováva mu trvalú pamiatku. Rladltel Hutného projektu, Košice K úmrtiu Vášho šéfredaktora sú­druha Šufliarskeho prijmite úprimnú sústrasť. AUGUSTÍN ŠIŠKA šéfredaktor a redakcia Sveta socializmu Vážení súdruhovia, dovoľte ml, aby som Vám vo svojom meno aj v mene nášho kolektívu vy­jadril hlbokú sústrasť nad odchodem obľúbeného a milého človoka — môj­ho priateľa, ku ktorému som vždy mal úctu a vrelý vzfeh pre jeho ne­všedné osobné a ľudské vlastnosti. jeho svetlú pamiatku a úctu k vý­sledkem jeho práce navždy sl za­chováme. Prosím Vás, aby ste našu hlbokú sústrasť tlmočili aj p. manžel­ko a rodine zosnulého. LADISLAV KRÄL rladltel a kolektív Domu techniky SVTS Košice Prijmite prejavy úprimnej sústras ti pri úmrtí Vášho šéfredcktora Ing. Karola Šufliarskeho, CSc. ZO KSS A ZV ROH pri Výskum­nom ústave energetickom v Bratislave Vážení súdruhuvia, prijmite moju úprimnú sústrasť a spoluúčasť nad náhlym skonem Vášho šéfredaktora ing. Karola Šufliarskeho. Česť jeho pamiatke Generálny rladltel Másového priemyslu Bratislava Váženi súdruhovia, devuite, aby snia v mena svojom, ako aj v mene celého poradného zbo ru Technických nevín pre chémiu a potravinárstvo vyslovil Vám svoju a n'ln najhlbšiu sústrasť k úmrtiu sú­druha šéfredaktora ing. Karola Suf­llarskeha, CSc. Vysoko sme sl vážili jeho rozvážne vedenie, priateľská a súdrnžskú povahu a hlboké úsilie o ustavičné zvyšovanie politickej, od­bornej a vedecko-popnlarizačnej úrov­ne Technických novín. Sme el vedomí ťažkej straty, ktorú redakcia utrpela, ako aj Vašich osobných pocitov. Ubezpečujeme Vás, že sa vynasnaží­me, aby sme Vám v tejto ťažkej chví­li z plných našich síl pomohli pre­klenúť túto ťažkú stratu a realizovať plány, ktorá ste spoločne so s. šéf­redaktorom Šuťllarskym zamýšľali. Doc. Ing. JAROSLAV BlNA, CSc., AIRI, laureát štátnej ceny K. Gottwalda, predseda poradného zboru TN pre chémiu a potra­vinárstvo Citlm s Vašim kolektívom hlboký smútok nad stratou šéfredaktora Suf- Harskeho, skvelého človeka, priateTa nás všetkých. Dr. VOJTECH ELAN Správou o smrti súdruha šéfredak­tora som frapovaný. Prijmite úprimnú sústrasť. Dr. LADISLAV MARTINCEK Prijmite hlbokú sústrasf nad stratou vzácneho človeka. Ing. FRANTIŠEK TÖKÖLY Práve som sa chystal poslaf Vám vianočný vinš so želaním všetkého najlepšieho do nového roku, keď som sa v Práci dočítal o náhlom odcho­de Vášho šélá, dobrého človeka, pria­teľa. Veľmi ma to zarazilo. Cítim s Vami tak, akoby som bol z Vášho kolektívu. Možno je to preto, že som mal v TN uverejnený nejeden príspe­vok a že sa ml s nebohým šéfredak­torom vždy dobre spolupracovalo. ANTON DOLINAJ Prievidza POĎAKOVANIE Dostali sme okrem uverejnených lis­tov a telegramov veta písomných aj ústnych prejavov sústrasti k náhlemu a nečakanému skonu nášho drahého šéfredaktora Ing. KAROLA ŠUFLIAR­SKEHO, CSc. Veľa tudí sl tohto vzác­neho človeka pre jeho krásne tudské vlastnosti ctilo, mnohí ho mail úprim­ne radi. Preukázali to aj svojou bo­hatou účasťou na poslednej rozlúčke s nim, ktorá bola dňa 27. decembra 1970 v bratislavskom krematóriu. Manželka zosnulého 1 kolektív re­dakcie Technických novín za všetky prejavy sústrasti úprimne ďakujú. Poznámky • kritika • listy • ohlasy Festival vedeckých a technických filmov V októbri 1970 bol v Belehrade VI. medzinárodný festival vedeckých a technických filmov. Na festivale bolo prihlásených 149 filmov z 23 krajín. Usporiadala ho juhoslovan­­ská Spoločnosť pre šírenie vedec­kých poznatkov „Nikola Tesla“, kto­rej komisia vybrala z prihlásených 149 filmov 81 do verejnej súťaže. Zaradila ich do troch sekcií: vedec­­ko-poipulárnej, vedecko-vyučovaceíj a vedeckovýskumnej. Československo prihlásilo vedno 18 filmov, z kto­rých vybrala výberová komisia 5. Veľkú cenu festivalu získal fran­cúzsky film Tragédia červených loso­sov, nakrútený režisérom JACQUE­­SOM COUSTAUDOM, a bol odmene­ný zlatou soškou Nikolu Teslu. Za­ujímavé bolo vybavenie expedície. Filmový a vedecký štáb mal k dis­pozícii špeciálnu loď, hydroplán, niekolko kameramanov f žabích mu­žov) so špeciálnymi kamerami a všetci pracovníci prepojení rozhla­sovými vysielačmi. V sekcii vedec­­ko-populámych filmov boli prvé tri ceny udelené polskému filmu Laser — svetlo 20. storočia, sovietskemu filmu o princípoch holografie Ná­uka o zjaveniach a francúzskemu filmu Archeológovia v laborató­riách. V sekcii vedecko-výskumoej dostal zlatú medailu americký film Apollu 12, striebornú francúzsky Biológia jedného ucholaka a bronzo­vú americký film Umelá placenta. V sekcii vedecko-vyučovacích fil­mov boli to filmy Oživovanie srdca (NSR), Polovodiče (Juhoslávia) a Výskum tajomstva žalúdka (Japon­sko). Za Československo bol odmenený čestným diplomom vysokoškolský vyučovací film Chirurgické epilep­sie (réžia Ing. BOUČEK, CSc.), kto­rý bol nakrútený na Neurochirur­­gickej klinike Prof. Kunca, fakulte všeobecného lekárstva Karlovej Uni­verzity v Prahe. (log. V. B.) Vymierajú remeslá? Už dlhšie pozorujeme, že niekto­ré remeslá akoby dožili svoj vek a zanikajú. Možno sa predpokladalo, že moderná doba sa bez nich za­obíde. Nie je to však pravda, ľudia ich potrebujú a hfadajú. O ktoré remeslá ide? Nuž debnár, pokrý­vač striech, kolár, klampiar, obkla­dač, šamotár, kachllar, tesár, kni­hár, kováč a iné. Vo svojich domácnostiach mnohí občania, najmä vinohradníci, vlast­nia sudy, kade, škopky, tunky. Tie­to náradia potrebujú niekedy ma­linkú opravu, ale odborníka opra­vára nenájdete. Najmä rodinné dom­ky, ale ej väčšie budovy potrebo­vali by opravu strechy, no pokrý­vača nenájdete ani mikroskopom. Potrebujete opraviť koleso? Kdeže, starí kolári dávno vymreli. Klampia­­ri, ich firemné tabule už dávno Zhr­dzaveli, a preto hrniec, ak Je len troška poškodený, môžete vyhodiť a rinú zacínovať sami, ak to viete. Na tých, čo sú združení v socia­listickom sektore (OSP, KS a pod.) spotřebitel sa s opravou spoliehať nemôže. A tak by sme mohli meno­vať rad-radom remeslá, ktoré ma­jú zlaté dná, ale nemá ich kto vy­konávať. Starí vymierajú a mladi sa ich učiť nechcú. Ci nie je načase vážne sa nad tým zamyslieť? Treba túto otázku vyriešiť, aby remeselnícke profesie celkom nevymyzli skôr, než „odí­du“ starí odborníci, ktOTí by za­učili mladých. Najmä na vidieku by mali vzniknúť nejaké družstvá, kde by sa mladí vyučili remeslu, aby nebolo treba na vyšamotovenie kachieľ čakať a nedočkať sa, aby občania nemuseli vyhodiť sud pre malinkú puklinku a aby nemuseli iné predmety, ktoré si vyžadujú malé opravy, zájsť starobou. FRANTIŠEK TGKOVSKÝ Vráble INCHEBA '71 československý chemický priemy­sel s podporou federálnej vlády a národných orgánov nadviazal na tradíciu dunajských veľtrhov v Bra­tislave, a to orientáciou na potre­by čs. chemického priemyslu. Me­dzinárodný chemický veľtrh INCHE­BA úspešne v tejto tradicii pokra­čuje. ]e súčasťou čs. veľtržnej poli­tiky a popri strojárskom a spotreb­nom veľtrhu v Brne je tretím vý­znamným medzinárodným veľtrhom v Československu. Organizovaním špecializovaných medzinárodných chemických veľtrhov v Bratislave je poverené generálne riaditefstvo Slovchémie, v najbližšej budúcnos­ti bude touto úlohou poverený sa­mostatný podnik zahraničného ob­chodu, priamo riadený Minister­stvom zahraničného obchodu. Veľtržný sortiment INCHEBY po­dľa špecializácie prechádza od zá­kladných surovín, cez polotovary až po finálne výrobky, vrátane che­mického strojárstva. Koncepčne sa zamýšla v trojročných cykloch špe­cializovať veltrh na určitý okruh spotrebiteľov a na tomto základe voliť tematické zameranie veltrhu. V dňoch 24. 6. až 30. B. 1971 bu­de v Bratislave tretí ročník Medzi­národného chemického veľtrhu — INCHEBA1 71. Jeho špecializácia bu­de mať názov „Chemizácia spotreb­ného priemyslu“. Štruktúra doteraz prihlásených vystavovateľov dáva podmienky iía to, aby veľtrh pomohol rozvoju ob­chodu a hospodárske] spolupráce a tak splnil svoje poslanie na úseku chemického priemyslu. Zo štátov RVHP zúčastní sa na veltrhu už po druhý raz ZSSR, NDR, MĽR; sú už takmer tradičnými účastníkmi IIN­­CHEBY. Tohto roku prihlasuje sa aj RĽR. Z ostatných štátov Európy, okrem firiem, ktoré už tradične chodia na INCHEBU (napr. Shell, Londýn, BASF, NSR, Geígy, Švajčiar­sko), po prvý raz sa oa veltrhu zú­častnia firmy Sandoz, Švajčiarsko, Monsanto, Brusel, Parfüms Well, Francúzsko, a Iné. Z Československa zúčastnia sa na veltrhu najdôležitejšie podniky za­hraničného obchodu z Prahy 1 z Bratislavy, všetky generálne rtadi­­tefstvá chemického priemyslu a Im podliehajúce podniky, ďalej podni­ky textilného priemyslu, drevárske­ho a nábytkárskeho priemyslu, pa­pierenského, sklárskeho, tukového priemyslu, kozmetiky a parfumérie, farmaceutického priemyslu. Súčasťou medzinárodných chemic­kých veľtrhov INCHEBA sú medzi­národné vedecko-technické konfe­rencie, sympóziá a kongresy, špe­cializované podľa tematiky veľtrhu. Popri Medzinárodnom chemickom veľtrhu INCHEBA ‘71 bude v Brati­slave 29. 6. až 2. 7. 1971 medziná­rodný kongres „Chemické vlákna“. Bude pracovat v troch sekciách: 1. Príprava chemických vláken, 2. Spracovanie a aplikácia chemic­kých vláken, 3. Vývoj základných surovin pre prípravu chemických vláken a použitie pomocných prie­myselných prípravkov. Okrem tohto kongresu bude v Bratislave prebiehať „Konferencia o premenách polymérov“ v dňoch B. až 24. B. 1971. EMIL PAULÍNY 2 TECHNICKÉ NOVINY Cestovateľ spod Tríbeča Dr. LADISLAV MARTINCEK Nedávno som znova prelistoval vzácnu knihu ZSIGMONDA SZÉCHE­­NYIHO, ktorá vyšla roku 1968 v maďarskom podniku nakladateľstva Tatran a ktorá nesie titul „Denatu­rovaná Afrika“. Knihy tohto maďar­ského „grófa" (aj tie staršie) sú obľúbeným čítaním maďarských pra­cujúcich. Keď som sa začítal do spomínaného diela, prišlo ml na um, íe aj my máme jedného grófa cestovateľa, ktorý vydal vzácnu kni­hu, tbaže vieme o ňom a o jeho knihe veľmi málo. Využívam teda príleíltosl 35. výročia jeho smrti, aby som aspoň trocha oživil jeho pamiatku. Náš gróf cestovateľ volal sa HENRICH APPONYI a jeho kni­ha má názov „MÔJ cestopisný a po­ľovnícky denník z Indie a Himalálí“ (Utl és vadásznaplňm Indiából és Himalájából, 1930). Pritom hneď na začiatku podotýkam, le kým knihy ZSIGMONDA SZĚCHENYIHO sú tak­mer výlučne poľovníckeho zamera­nia, kniha HENRICHA APPONYIHO má aj cestopisný ráz a obsahuje vzácne geografické a topógraftcké dáta. Málo cestovateľov poprecho­dilo tie slabo prebádané časti Kaš­míru, Himalájí a Tibetu tak ako on, ktorého práve poľovnícka vášeň viedla po málo známych priepas­tiach a cestičkách. Rodina grófov APPONYIOVCOV dostala meno od čisto slovenskej obce Oponice (po maďarsky Ap­­pony) v Topoľčianskom okrese. Po­dľa knihy Dr. FILIPA FAITH A „Sláv­ni Nitrania“ (Hires nyltraiak) boli tu zemepánmi až 800 rokov. Zrúca­niny ich starého hradu dobre vidiel z vlaku na trati I,ušianky—Topoľ čany. no neskôr už bývalt dole v obci, v kaštieli postavenom do tvaru U, v ktorom bola aj najväčšia sú kromná knižnica strednej Európy. Tam sa narodil roku 1884 aj HEN RICH APPONYI. Gróf HENRICH APPONYI študoval v Oxforde, niekoľko rokov strávil v diplomatickej službe Uhorska a bol aj členom hornej snemovne. Kým však jeho rodina a predkovia za­stávali konzervatívny smer feudaliz­mu, HENRICH APPONYI upozornil na seba pokrokovými a liberálnymi pre­javmi. PO vzniku republiky usadil sa a žil v Oponiciach, ale ani tro­cha nezveľadll rodinný majetok. Je­ho vášňou bolo cestovat a polovat, a tak v Oponiciach častými poľov­níckymi hostml bolt indickí maha­radžovia. Starý majetok rozpredával a na konci života bol už finančne na mizine. Roku 1935 po automobi­lovom neštastl ochorel a zomrel v Berlíne. Nás zaujíma predovšetkým ako cestovateľ. Dr. FILIP FAITH v cito­vanef knihe o ňom píše, že organi­zoval lovecké expedície na Taurus v Malej Aztt, ako aj do Afriky, do údolia Nílu, a v posledných rokoch do Indie a do Htmaláji. A práve o tejto poslednej ceste hovorí vo svojej knihe. Opisuje svo­ju cestu od Bombaja až po Tibet. Kniha obsahuje aj mapu tejto cesty, ktorá sama osebe dost hovorí o tomto odvážnom podniku. Veľkú ma­pu svojej cesty odovzdal APPONYI svojho času indickému vicekráľovi lordovi IRWINOVI. Túto mapu aj teraz možno nájst vo Victory’s Hou­se v Delhi. Jeden exemplár APPO­NYIHO mapy dostal t sám veľký GÁNDHl. Ten cestovateľa pochválil za jeho cestovný zámer a s úsme­vom podotkol, ako dobre je „tra­fený“ na llustráctách mapy. Na ma­pe je totiž kresbami zaznačené, kde čo sa stalo po trase cesty, a pri Delhi le uvedená scéna, ako vysoký lord IRWIN a GÄNDHI podávajú si ruky na počest zmieru uzavretého dňa 3. marca 1930. Mapa ďalej vy­značuje cestu APPONYIHO cez Haj­­darábäd, Bikaner, Patlalu, Purthalu, Kapurthalu až po úpätie Himaláje v Kašmírt a po hranice Tibetu. Cesta je všade pekne popísaná; zaznačená je aj nebezpečná čast cesty od Srl­­nagäru do Lehu, po ktorej šlo málo ľudí z Uhorska i vôbec z Európy. Pravdaže, v knihe sa opisujú po­ľovnícke zážitky, no nielen tie. Všet­ky topografické a folkloristické po­zoruhodnosti sú tu zaznačené tiež. Práve týmito partiami líši sa dielo od šablóny kníh podobného žánru. Vo svojej starej korešpondencií našiel som vyblednutý list s týmito riadkami: „Žiaľ, fotografiu svojho tigra nemôžem poslať — dám, až keď sa vrátim. Zatial posielam Vám fotografiu markhoru, ktorého som zastrelil. Je to najzriedkavejšie zvie­ra Himalájí, najťažšie sa dá k nemu priblížiť. Zastrelil som ho vo výške 4000 metrov, bolo by teda treba po­staviť nad seba päť Tríbečov, aby ma dosiahli.“ Nuž HENRICH APPONYI bol naozaj „cestovateľom spod Trí­beča“, keď aj najvyššie horstvo sve­ta primeriaval ako k jednotke k tomuto nášmu vrchu. Pod Tríbečom aj odpočíva, fe pochovaný v Oponi­ciach pod kostolom. (Na Inom mieste tohto čísla pri­nášame na ukážku úryvok zo spomí­naného cestopisu HENRICHA AP­PONYIHO.) HENRICH APPO NYI s kašmírsku u raritou — markho­­rom ROČNÍK XIX - ČÍSLQ 1 — 1971

Next