Technické Noviny, červenec-prosinec 1972 (XX/27-52)
1972-07-04 / No. 27
Tkáč, ktorý preslávil mesto Lyon Dňa 7. júla 1972 uplynie práve 220 rokov odvtedy, ako sa v Lyone, francúzskom meste hodvábnického a textilného priemyslu narodil majstrovi tkáčskeho závodu rJACQUARDOVI syn, ktorý dostal meno íJOSEFH MARIE y-a ktorý v neskorších rokoch spôsobil revolúciu ▼ spôsobe spracovania tkanín svojím vynálezom, čo mu zaručilo nesmrteľnosť. JOSEPH MARIE JACQUARD od mlada prejavoval veľkú zručnosť a vynachá dzavosť, a preto ho otec dal vyučiť za mechanika. Práve pred 200 rokmi (1772) starý JACQUARD zomrel a JOSEPH MARIE zdedil po «oni tkáčske krosná. Tie krosná boli a ostali jeho osudom. Najprv sa na nich pokúšal rozličným zlepšovaním zistiť, či by sa Zlievári medzinárodne Československé zlievárstvo má bohatú tradíciu a zároveň drží krok s najnovším technickým vývojom tohto výrobného odvetvia. Národohospodársky význam československého zlievárstva možno charakterizovať ako súčasť strojárskej metalurgie, ktorej hodnota výroby predstavuje takmer 10 °/o z celého objemu súčasnej strojárskej výroby. V ČSSR je 315 zlievarní, ktoré vlani dodali 962 536 t odliatkov zo sivej a tvárnej liatiny, 305 605 t odliatkov z ocele, 26 211 t odliatkov z temperovej liatiny, 40 905 t hliníkových odliatkov a 11 068 t odliatkov zo zliatin medi. Každoročne vzrastajú požiadavky na množstvo, ale najmä na kvalitu odliatkov. Prvá Medzinárodná zlievárska výstava FOND-EX 72, ktorá sa uskutočnila v pavilóne B brněnského výstaviska v dňoch 26. až 30. 6. 1972 pod heslom „Tradícia — nová technika — výkon“, niesla sa v znamení týchto skutočností a významne prispela k prehĺbeniu vedecko-technickej spolupráce a ekonomickej integrácie v rámci krajín RVHP. FOND-EX 72 stal sa začiatkom novej tradície a oficiálnou základňou pre dglší rozvoj os. obchodných stykov so zahraničím. Veď tohto roku zišli sa v Brne vystavovatelia z 15 krajín, a to z Poľska, NDR, Maďarska, Bulharska, NSR. Francúzska. Veľkej Británie, Talianska, Švajčiarska, Belgicka, Rakúska, Dánska, Švédska, Japonska a Lichtenštajnska. O veľkom záujme o toto podujatie svedčí skutočnosť, že svoje exponáty na výstave predviedlo 22 vystavovateľov z ČSSR a 38 zo zahraničia, pričom vystavujúcich bolo vyše sto. Pri príležitosti výstavy FOND-EX 72 uskutočnil sa v Brne veľmi bohatý vedecko-technický program, ktorý pripravil Dom techniky ČSVTS, Brno. Ďalej v Technickom múzeu otvorili výstavu „Liata oceľ Moravy a Sliezska“, ktorá dokumentovala tradíciu tejto výroby od jej počiatkov až po súčasnosť. Obohatením výstavy bola súťaž o „Zlatú pánev“. Clenevla hodnotiteľskej komisie prezreli si v prvých dňoch výstavy exponáty a vybrali najlepších desať podľa stanovených kritérií. Zástupcom firiem vybratých exponátov odovzdali plakety a diplomy. Veľkým prínosom bola aj výstava zlievárskej literatúry, spojená s predajom. Doc. mg. STANISLAV PILÄRIK, CSc. dalo tkať hodvábne; vlákno, aby vznikali tkaniny aj^s (komplikovanými vzormi. Svojimi výskumami, často neúspešnými,-prišiel o všetok majetok a nakoniec musel prijať prácu-vo vápencových lomoch, aby uživil i seba a rodinu. S pokusmi však * neprestal. Keď začínal mať’úspech, prišla Veľká francúzska revolúcia a on ako royalista postavil sa na obranu mesta / Lyonu proti revolučným silám Konventu. Po víťazstve revolúcie utiekol so svojím synom do Nemecka. Bolo to roku 1793. Ale keď jeho mladý syn roku 1795 pri nájazdoch emigrantov po boku nemeckých vojakov do Francúzska padol, zničený JACQUARD spoznal nezmyselnosť svojho počínania a vrátil sa tajne naspäť do Lyonu. Nič sa mu nestalo, naopak, s pomocou svojich známych dostal dobré miesto a mohol sa znova venovať svojej túžbe nájsť dokonalý tkáčsky stroj. A konečne práca korunovala úspech: je práve 175 rokov odvtedy, čo sa dostal na svetlo sveta mechanizmus, pomenovaný po ňom „Jackardovou hlavou“. Toto zariadenie umožňovalo tkať aj veľmi zložité vzory, hodne zrýchlilo prácu, zmenšilo námahu a ušetrilo tkáčov zamestnaných pohybovaním dvíhacích šnúr ťahových strojov. Na vtedajšie časy bol to jedinečný vynález, ktorý na mnohých výstavách, počnúc priemyselnou roku 1801 v Paríži, vyznamenávali medailami a peňažnými cenami. Za vynález stroja na sieťoviny a čipkoviny dostal 2. 2. 1804 zlatú medailu a 3000 frankov rovno z rúk NAPOLEONA BONAPARTA, ktorý ho z Lyonu pozval do Paríža. Dňa 27. 10. 1806 dostal potom od NAPOLEONA dekrét na doživotnú rentu 3000 frankov, s podmienkou, že všetky vynálezy je povinný odo vzdať,.mestu Lyonu. Pred 165 rokmi podarilo sa JACQUARDOVI skonštruovať krosná, ktorých obrázok z tých čias prinášame. Vtedy bol na vrchole svojej slávy, znova sa mu dostávalo zo všetkých štátov vyznamenaní, cien aj ponúk, ale on ostával stále verný svojmu rodnému Lyonu. Jeho stroj sa masovo vyrábal a exportoval sa do celej Európy aj Ameriky. Roku 1812 bolo napríklad len v Lyone 16 000 jeho krosien a roku 1834 už vyše 30 000. JACQUARD pri všetkých svojich obrovských úspechoch nikdy nespyšnel a celý svoj veľký majetok dával v prospech chudobných tkáčov a začínajúcich vynálezcov, ktorí — keď išlo o dobrú vec — vždy našli uňho otvorené dvere. JACQUARD totiž nikdy nezabudol na strasti svojich začiatkov, na svoju chudobu a na svoj pôvod jednoduchého robotníka. JACQUARD nepoznal chorobu, nepoznal únovu, nepoznal odpočinok. Až keď sa mu blížila osemdesiatka, odišiel z Lyonu do blízkeho Oullinsu, kde skromne dožil svoj nesmierne plodný život. Zomrel 7. augusta 1834 vo veku 82 rokov a 1 mesiac. Roku 1840 od clonili mu vďační Lyončania veľký bronzový pomník, pretože nikto predtým neurobil toľko pre svoje rodné mesto a jeho slávu ako JOSEPH MARIE JACQUARD... (O. F.) Takto vyzerala lyonská pradiareň a tkáčovňa hodvábu pred 150 rokmi JOSEPH MARIE JACQUARD JACQUARDOVE krosná 2 TECHNICKÉ NOVINY Poznámky i kritika • listy • o/r/asy ÚSPECHY ÚSTAVOV SAV NA INCHEBE Možnože niektorým návštevníkom tohtoročného chemického veľtrhu ШСНЕВА ušlo pozornosti, že oj Slovenská akadémia vied, resp. jej ústavy prispeli k popularizácii ússpechov slovenskej základnej chémie. Pracoviská desiatich vedeckých ústavov vystavovali popri prístrojoch aj niektoré nové chemické preparáty. Aj keď post factum, treba sa krátko zmieniť aspoň o niektorých exponátoch ústavov SAV. Elektrotechn. ústav SAV predviedol . aparatúru na katódové plazmatické Miaprašovanie ochranných dielektrických vrstiev na pasiváciu povrchu polovodičov a okrem toho Nb-Sn supravodivú pásku, ktorú po stabilizácii meďou možno Jroužiť na výrobu supravodivých magnetov pre magnetické polia extrémne f veľkej intenzity. Tri exponáty vystavoval Üstav anorganickej chémie, a to: prúdovo-napaťové stabilizátory (12 V/10 A, 25 V/10 A) s plynulou reguláciou a s automatickým prepínaním režimu podľa veľkosti zatažovacieho odporu; ďalej generátor pílovitých a trojuholníkových impulzov, ktorý poskytuje impulzy veľmi dobrej linearity a veľmi nízkej frekvencie s možnosťou regulácie amplitúdy kladnej aj zápornej časti a oddelenej regulácie sklonu vzostupnej a zostupnej časti priebehu; napokon vysokoteplotný zahrievací mikroskop s maximálnou teplotou záhrevu v kontrolovanej atmosfére do 1600 °C a v špeciálnom prípade až do 2000 °C. Programovaný volič dávkovania z Oslavu polymérov je zariadenie na automatickú činnosť kolóny pre rozličné typy kvapalinovej chromatografie. Z toho istého ústavu, pochádzajú aj nové anorganické pórovité materiály — xerogély, ktoré sú vyrobené z aluminosilikátov a používajú sa ako nosiče katalyzátorov, aj ako nosiče pre chromatografické delenie a pod. V 0- stave polymérov vypracovali aj nový technologický postup na prípravu blokov polymetylmetakrylátu väčších hrúbok pri teplotách blízkych laboratórnym podmienkam. Tromi exponátmi prispel Ostav teórie meraŕliä. !"J^ to' jednak prietokový oximeter na meranie saturácie krvi, spočívajúci na fotometrickom reflexnom princípe, tfaiej merací prístroj na bezkontaktné meranie hrúbky tenkých plastových fólií, lakov a emulzií a napokon kontinuálny turbidimeter, ktorý slúži na nepretržité meranie obsahu pevných častíc v suspenziách resp. na meranie í zákalu kvapalín. Vzorky čistých i cukrov a ich derivátov pre1 chemický a biochemický výskum, ako aj novóvyvinuté látky na chromatografické delenie zmesí, to boli exponáty Chemického ústavu, ktorý okrem toho poskytoval informácie • o' patentoch a licenciách o nových technologických postupoch v í oblasti í chémie * sacharidov a 1 chemického i spracovania dreva. Napokon’ Üstav experimentálnej farmakológie 1 vystavoval svoj nový preparát • MYKOLASTANOX í F, čo je antibiotikum proti dermatomykózam hospodárskych zvierat a ďalší preparát NEO-HYPODERMlN, čo je insekticídny prípravok proti strečkovitosti hovädzieho dobytka. Ing. JOZEF VYSKOČIL ISTRONA, NOBELEX A LABREN ... ISTRONA je ochranná značka nezrážavej polypropylénové) striže, NOBELEX zasa značka zrážavej polypropylénové] striže a LABREN značka polypropylénového hodvábu. Všetky spomenuté druhy vyrába a na chemickom veľtrhu INCHEBA 72 aj vystavoval n. p. CHEMICKÉ ZÄVODY JURAJA DIMITROVA, Bratislava. Polypropylénová striž je príjemná, plná alebo voskovitá na omak a -je obkľučkovaná utláčacím spôsobom. Je farbená v hmote v odtieňoch podľa vzorkovnice a je dosial najľahším známym vláknom a jediným, ktoré pláva na vode. Pre tieto dobré vlastnosti veľmi sa aplikuje v textilnom priemysle. Vyznačuje sa aj tým, že ťažko prijíma vlhkosť. Polyproplénové vlákna sú odolné proti rozličným kvapalinám, vytvárajúcim farebné škvrny, napríklad proti ovocným šťavám. Skvrny možno praním ľahko odstrániť. Výnimku tvoria iba tuky, ktoré sa v štruktúre vláken čiastočne rozpúšťajú, na ich odstránenie treba chemické čistenie. Špinenie zapríčinené odlučovaním prachu zo vzduchu elektrostatickým nábojom je pre menší sklon k vzniku elektrostatického náboja značne menšie. Polypropylénové vlákna majú nízku teplotu topenia, čo si pri praktickej aplikácii vyžaduje opatrnosť pri hľadaní a termickom spracovaní pri nižších teplotách. Teplota topenia je však vysoko nad teplotou varu vody, a preto nehrozí nijaké nebezpečenstvo pri praní, dokonca ani pri sterilizácii tlakovou parou do 130 °C. Pri hladení treba dbať na to, aby sa neprekročila teplota 140 °C, pri ktorej polypropylénové vlákna mäknú a po ochladení stávajú sa krehkými. Preto je najlepšie hladiť tkaniny cez mokrú tkaninu alebo hladidlom s termostatom, prípadne doplneným napařovacím-zariadením. Obdobne treba postupovať aj pri mangľovaní. Keďže polypropylénové vlákna sú ťažko* zápalné, pri styku s ohňom topia sa v podobe malých guľôčok, ktoré sa ďalším stykom s ohňom zapaľujú a odkvapkávajú. Po ochladení alebo po oddialení priameho ohňa pozvoľna hasnú. Tieto novodobé vlákna vzhľadom na svoju štruktúru ^nevyvolávajú nijaké ekzémy a alergie, a preto sa neobyčajne dobre hodia na výrobu spodnej bielizne, ponožiek, detského oblečenia a pod. Nenapádajú ich ani mikroorganizmy ani hmyz. Vzhľadom na vynikajúcu chemickú odolnosť proti mnohým organickým a anorganic-! kým zlúčeninám vrátane kyselín a zásad, sú polypropylénové vlákna vhodné na výrobu tkanín na ochranné pracovné odevy, najmä do chemických prevádzkární a na výrobu filtračných tkanín pre chemickú výrobu. (INCHEBAPRESS) V budúcom čísle AUTOCAMPINGY NA SLOVENSKU Pre mutoluristov, ktorí pocestujú tohto leta za krásami našej vlasti, prichystali sme obsažný prehľad autocampingnv a motelov na Slovensku, s opisom ubytovacích, stravovacích, rekreačných a výletných možností v jednotlivých lokalitách. Tento prehľad prinesieme v budúcom, 28. čísle TECHNICKÝCH NOVÍN, ktoré vyjde dňa 11. .júla 1972. REDAKCIA Ako sa dostali na ĽUBOMÍR VILIAM PRIKRYL, CSc. Od prvopočiatkov zobrazovania krajiny na mapách bolo problémom číslo jedna znázornenie nerovností povrchu. Najprv používali m zobrazenie pohorí kresbu kopčekov. Neskôr to vystriedali rozličné druhy šrafovania a napokon sa zjavili na mapách i vrstevnice, ktoré často autori máp kombinovali aj s Inými spôsobmi zobrazovania terénu. Náznaky vrstevníc vidieť ui t na mapách starších talianskych autorov. Tu vrstevnice oddeľovali pohoria od nížiny. Takto je to t na mape okotia Ríma, ktorú vypracoval známy umelec a vedec LEONARDO DA VINCI (1452—15191. BERIINGH1ER má na svojej mape Talianska z roku 1480 túto vrstevnicu dvojitú a vrchy na tejto mape šikmo šrafované. V týchto prípadoch však išlo o zakreslenie úpätnice bez výškových meraní. Problémy boli predovšetkým v nájdení spoľahlivého spôsobu merania výšok. Preto bolo v predstihu meranie hĺbok. Už roku 1674 mal Holanďan NICOLAESE VAN DER HEYDE na svojej mape veľa údajov o hĺbkach dna. Na spôsob spájania miest rovankých hĺbok čiarami (čím sa vytvorili hĺbkové vrstevnice — izobaty) prišiel holandský geometer a inšpektor vodných stavieb NIKOLAAS SAMUEL CRUQUIS. Prvú mapu s izobataml však nevytvoril on, ale rotterdamský topograf PIERRE ANCELIN. Ten roku 1967 použil izobaty na svojej mape ústia rieky Maas pri Rotterdame. CRUQUIS vydal svoju mapu rieky Merwede až roku 1733. Aj tu použil na zobrazenie dna izobaty. Roku 1737 vypracoval mapu Dooerskej úžiny francúzsky geograf PHILLIPPE BUACHE (1700—1773). Zakreslil izobaty po 10 siahach až do hĺbky 70 siah. Tlačou vyšla táto mapa až roku 1756. Prvý pokus o znázornenie výšok na suchef zemi touto metódou urobil francúzsky inžinier MILLET DE MUREAU. Roku 1749 predložil MUREAU Akadémii vied návrh na znázornenie terénu kótovanými bodmi na rovnobežných profiloch. Roku 1771 predložili Akadémii vied nezávisle od seba návrhy na znázornenie terénu vrstevnicami DUFOURNIS a DU CARLA. V oboch prípadoch išlo o mapu ideálneho ostrova s vrstevnicovým znázornením povrchu. Pre praktické uplatnenie tejto metódy nebolo však výškových meraní. Zenevčan J. DU PAIN-TRI EL rozviedol roku 1782 túto metódu a roku 1799 vypracoval prehľadnú mapu Francúzska v mierke 1:2 130 000. Na tejto mape boli vrstevnice po 100 a miestami aj po 10 stopách. Nebola to dobrá mapa. Mala veľmi malý počet výškových bodov a aj polohopisné údaje boli na nej zlé. V tom čase začali sa používať šrafy, ktoré zaviedol saský lo.nograf major JOHANN GEORG LEHMANN (1765—1811/. Tie získali prevahu a zatlačili vrstevnicovú metódu do úzadia. Srajy malt v porovnaní s vrstevnicami výhodu najmä ' v tom, že boli menej prácne a nevyžadovali si výškové merania. Parížska zemepisná spoločnosť vypísala cenu za vypracovanie vrstevnicovej mapy Európy. Túto cenu nezískal síce ník, ale bola podnetom pre Dánov ]. H.BREDSTORFFA a O. O. OLSENA. Tí vypracovali orograflckú skicu Európy v mienke 1:6 600 000 s vrstevnicami po 1000 stopách a s pomocnými vrstevnicami po 500 stopách. Na meranie výšok začali používať barometre až potom, keď francúzsky matematik a hvezdár PIERRE SIMON LAPLACE (1749—1827/ odvodil roku 1805 svoj barometrický vzorec. Spočiatku neboli iné vhodné prístroje ant metódy. Roku 1816 navrhol LAPLACE vrstevnicovú mapu Francúzska v mierke Ľ10 000. Vytlačiť ju mali v mierke 1:50 000. Z úsporných dôvodov však pracovali v mierkach 1:20 000 a 1:40 000 a výsledná mapa mala byt v mierke 1:80 000. Vrstevnice tu však mali slúžiť iba ako podklad pre konštrukciu šráf. Potom začali vznikať vrstevnicové mapy aj inde. Bolt to mapy Hannoverská (1829/, Floridy (1829), Bádenska (1830/, Hessenska (1833), Pruska (1846), Belgicka (1849), Neapolská (1850) a od polovice 19. storočia i Dánska a Škótska. V Rakúsko-Uhorskú robili až do roku 1860 výškové merania Iba pre trigonometrické body. Až potom začali robiť pre každú sekciu 1:28 800 vrstevnicovú skicu. Pre zväčšovanie prehľadnosti zaviedli do vrstevnicových máp farebné vrstvenie. Plochy medzi vrstevnicami vyfarbili. Prehľadné mapy menších mierok získali takto plasticitu. Prvé nie najlepšie pokusy urobili v tomto smere A. ZEUNE pre hypsometriokú mapu sveta (1804) a C, RITTER pre mapy Európy /1806). Obe mapy boli primitívne, lebo mali farebné vrstvy bez zakreslených vrstevníc. Za skutočného pôvodcu metódy farebných vrstiev pokladajú švédskeho kartografa CARLA AF FORSELL. Ten vydal v Štokholme v rokoch 1815 až 1826 mapu Škandinávie v mierke 1:500 000. Táto mapa bola síce ešte bez farieb, ale jej druhé vydanie, ktoré vyšlo roku 1830 v Berlíne, malo už terén rozdelený do štyroch farebných vrstiev. Prvý pokus s farebnými vrstvami u nás urobil na svojej mape Tatier a priľahlých oblastí Švédski/ lekár a botanik GÖRAN WAHLĚNBE4G (1780—18511. Prvé mapy s dôsledne uplatnenou metódou farebných vrstiev robil u nás český geodet KAREL KOŘISTKA (1825—1906/, ktorý bol u nás vôbec priekopníkom používania vrstovníc. ROCNlK XX — ČÍSLO 27 — 1972