Technické Noviny, červenec-prosinec 1976 (XXIV/27-52)
1976-07-06 / No. 27
Pripravil pôdu pre racionalizáciu Vymsttal v prostredí krompašských železiarní, známych svojím revolučným charakterom a tradíciami pokrokovej robotníckej triedy. Jeho otec bol tam zámočníkom — pravda, len dovtedy, kým železiarne nedemontovali a nepremiestlll do Vítkovických železáren, potom sa začala pút za každodenným chlebíčkom, ktorá viedla naostatok do železorudných baní v Rudňanoch. LADISLAV JAROS, dnes pätapäfdesiatnik, prvé Školské roky strávil v Krompachoch. A potom sa začal aj uňho boj o chlebíček. Spoznal prácu na železničnej stanict bratislavského prístavu, spoznal prácu na bývalom Oblastnom riaditeľstve CSD v Bratislave — ale to už boli naSe časy, to už bolo rokt 1945, keď sa mu otvorili dvere dokorán. S vyznamenaním absolvoval komerčný kurz a tak sa dostal na úsek komercte pre otázky prepravy tovaru vo vnútroštátnom, ako aj medzinárodnom rozsahu. V hodnosti — môžeme vari povedať —- asistenta štátnyoh železnic osvedčil sa na výbornú. Neskôr sme sa s ním mohli stretnúf na ďalšom dôležitom poste: v Chemických závodoch Juraja Dimitrova v Bratislave, kde sa postupne prepracoval na funkciu vedúceho referenta ekonomiky práce. A v tom čase dokončil aj päťročné štúdium na Vysokej škole hospodárskej v Bratislave. V podniku ChZfD získal za neobyčajné pracovné výsledky ako jeden z prvých vyznamenanie „najlepší pracovník podniku“. A to udeľovali naozaj vždy len tým najzaslúžilejšíml V súvislosti s výstavbou chemického kombinátu v Sali poverili ho funkciou vedúceho odboru ekonomtky práce. Tam vytváral maximálne predpoklady a podmienky na účinnú hmotnú zainteresovanost. A vždy úspešne. Jubilant je dlhoročným členom komunistickej strany, i funkcionárom. S výborným prospechom absolvoval aj trojročné štúdium na Večernej univerzite marxizmu-lenlnizmu roku 1966. A nateraz — lebo čas nestál, roky bežali — môžeme sa s ním stretnúť na podnikovom riaditeľstve Železničného staviteľstva v Bratislave vo funkcií vedúceho útvaru ekonomiky práce. Dalo by sa veľa zaznačit z jeho bohatej palety práce v tomto podniku. Uskromníme sa však s jedným obrázkom. Významnou záležitosťou minulého roka, ktorá i dnes veľmi priaznivo pôsobí na odmeňovanie pracovníkov a prispieva k vyšším zárobkom najmä robotníckych kategórií a pozitívne sa prejavuje i vo väčšej výkonnosti, bola skutočnosť, že v podniku ZS Bratislava zaviedli od 1. apríla 1975 v plnom rozsahu racionalizáciu práce a mzdových sústav. A povedané tak trocha obrazne — otcom tohto neobyčajne zdarného dieťaťa — teda jedným z hlavných aktérov celej prípravy tejto hmotnej zainteresovanosti bol práve náš jubilant LADISLAV JAROŠ, ktorý celé toto významné podujatie (prirodzene, so štábom spolupracovníkovi, pripravil na štart na výbornú. Ako? Vydal nejeden zrozumiteľný list. zúčastnil stt na nejednej inštruktáži priamo v kruhu robotníkov a či na besede a do podnikového časopisu prispel sériou príspevkov k tejto závažnej téme. A tak sa racionalizácia stretla s plným porozumením. Ocenili to tak vyššie podnikové, orgány, tak aj orgány mimopodnikové, keď dali súhlas na uplatňovanie tohto systému v plnom rozsahu. A to najdôležitejšie — systém pomáha pri plnení väčších náročnejších úloh. JOZEF JANlK Ťažiskom jeho práce je štúdium neogénu Začiatkom mája tohto roku dožil sa 55 rokov prof. RNDr. JOZEF ŠVAGROVSKÝ, DrSc., člen Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Jubilant po skončení vysokoškolského štúdia začal pracovat na geologickom ústave prírodovedeckej fakulty, neskôr prešiel na geologicko-geograjlckú fakultu. Roku 1954 stal sa docentom, o tri roky neskôr udelili mu hodnost kandidáta geologicko-mineralogických vied, od roku 1962 je profesorom paleontológie. Ťažisko jeho tvorivej vedeckovýskumnej práce spočíva v štúdiu neogénu z geologickej a paleontologickej stránky. Pri svojej vedeckovýskumnej práci opiera sa prof. SVAGROVSKÝ o moderné názory a metódy najmä sovietskych vedcov. Je autorom početných vedeckých prác. Veľa rokov Intenzívne sa zapája do riešenia vedeckovýskumných úloh, v práci na univerzite angažuje sa pri výchove poslucháčov k vedeckému svetovému názoru. Svoje skúsenosti s ochotou odovzdáva mladším spolupracovníkom pri výchove vedeckých ašpirantov. Aktívne sa zúčastňuje na oponentúrach, usmerňuje asistentov v ich ideologickom aj odbornom raste. Pokiaľ ide o vedeckovýskumnú činnost, pracuje prof. ŠVAGROVSKÝ na riešení štátnej výskumnej úlohy, pravidelne referuje na konferenciách a vedeckých podujatiach i s medzinárodnou účastou. Sústavne uverejňuje vedecko-populárne články, v ktorých propaguje a odôvodňuje materialistický svetonázor. U- verejnil desiatky pôvodných samostatných prác, z ktorých niektoré majú charakter monografii. Je autorom učebných textov, skript aj vysokoškolskej učebnice. Popritom, že je pedagogicky a vedeckovýskumné činný, pôsobí jubilant aj vo viacerých komisiách a inštitúciách. Za svoju doterajšiu dlhoročnú prácu dostal viacero ocenení a uznaní. (mal) 2 TECHNICKÉ NOVINY 'Poznamký • kritika • Tľstý • 0/7/asy AKTÍV DOPISOVATEĽOV Ústredná rada hlfiklubu Zväzarmu usporiadala v záujme zväCšenía publicistiky v oblasti činnosti hifiklubov v celej našej vlasti, seminár dopisovateľov v dňoch od 4. do 6. júna t. r. v Moravanoch pri Piešťanoch. Účastníkov aktívu oboznámil « novinárskou a dopisovateľskou praxou vo -svojej prednáške JÄN SAND, asistent Katedry novinárstva UK v Bratislave. Okrem toho, že vo svojom vystúpení priblížil a osvetlil prítomným základné novinárske žánre, zdôraznil, ktorý štýl je na písanie odborných textov najvhodnejší. Prof. Ing. TEODOR PETŘÍK, CSc., prednáškou „Digitálna techninika v aplikovanej elektronike, eiektroakustiké a videotechnike“ priblížil účastníkom seminára možnosti v oblastiach, v ktorých vlastne hifikluby pôsobia. V programe seminára nechýbalo ani praktické cvičenie’ v písaní kritiky a recenzie. Spestrením, ktoré veľmi prispelo k praktickej aplikácii teoretických prednášok na tejto akcii, bola exkurzia v n. p. Tesla Piešťany, kdesi účastníci pozreli výrobu integrovaných obvodov strednej a vyššej integrácie, a návšteva piešťanského OPTIPOLYTÖNU, kde sledovali najnovší program tamojšieho hifiklubu. VIKTORIA PETRÄŠOVIČOVA „GUMÁRI” MALI AKTÍV V CHRUDIMĚ Koncom mája a začiatkom júna 1978 bo! v Chrudimě trojdňový aktív „gumárov“, ktorý bol v poradí už devätnástym. Organizátormi bola Odborná skupina pre plasty a kaučuku Spoločnosti priemyselnej chémie ČSVTS a Výskumný ústav gumárskej a plastárskej technológie v Gottwaldové. Zo zaujímavých prednášok, ktoré vyšli v zborníku, uvedieme aspoň niekoľko: Úlohy VHJ České závody gumárenské a plastikářské, Gottwaldov, po XV. zjazde KSC a v šiestej päťročnici; Programovanie experimentov v gumárskej technológii; Vulkanizácia penových zmesí SBR latexov; Racionalizácia zmesí na výrobu akumulátorových skríň; Vplyv obsahu mangánu na starnutie vulkanizátorov; Rozvoj výroby a spracovania syntetického kaučuku vo svete a u nás; Ako vyhovieť súčasným špecifikáciám výrobcov použitím elastomérov EPDM Vistalon; Nové druhy kaučukov firmy Polysar, najmä kvapalný kaučuk (prednášal t. BOURGUI z Kanady); Priéskum využitia radiačnej vulkanizácie; Aplikácia Intolenu BR a nové typy kaučukov (prednášal J. LOCKE z Veľkej Británie); Vulkanizácia perspektívnymi typmi sulfénamidových urýchľovačov; Vulkanizácia vysokomodulových svetlých zmesí plnených svetlými plnivami typu SIO2; Vulkanizačné systémy pre EPDM; Gumárske chemikálie' ako prostriedok umožňujúci polymérom plniť ich funkciu (prednášal D. LLOYD z Belgicka); Súčasný stav vývoja polyamidového kordu v ČSSR; Oceľ ako vystužovací materiál v gumárskej technológii; Adhézia gumy k pozinkovanému kordu; Nové typy vláken pre gumársky priemysel; Použitie Santowebu v klinových remeňoch a ďalšie. Zborník si možno objednať na adrese: Dúm techniky ČVTS, 532 17 Pardubice, Třída míru 113, Ing. К. Pa.suš. (na) VYNÁLEZY A ZLEPŠOVACIE NÁVRHY V ATESTÁCII Dňa 12. apríla 1976 bola zverejnená v čiastke 5 Zbierky zákonov ČSSR vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj číslo 32 o vé’decko-technických pracovníkoch v centrálne riadených organizáciách výskumnej a vývojovej základne. Vyhláška upravuje systém získavania a zvyšovania kvalifikácie vedecko-technických pracovníkov, ktorí sú v pracovnom pomere v centrálne riadených organizáciách výskumnej a vývojovej základne. Nebudeme sa zaoberať všetkými ustanoveniami tejto vyhlášky. Poukážeme len na tie state, ktoré sa priamo týkajú vynálezov a zlepšovacích návrhov. Vo vyhláške sa stanovuje, žé návrhy na priznanie vadecko-technických kvalifikačných stupňov na účely stanovenia platu na základe platového poriadku pre pracovníkov centrálna riadených organizácií predkladá organizácia príslušnej rezortnej atestačnej komisii. Do týchto návrhov organizácia prSdnostne zaraduje návrhy týkajúce sa tých pracovníkov, o ktorých tvorivej spôsobilosti svedčí už skoršie spoločenské uznanie pracovných výsledkov, ako napr. udelenie odmien za zvlášť významné zlepšovacie návrhy alebo vytvorené chránené objavy, vynálezy a pod. V Zásadách pré hodnotenie pracovníkov v súvislosti s priznávaním vedécko-technických kvalifikačných stupňov, ktoré tvoria prílohu k vyhláške, medziiným sa uvádza, že! výsledky práce hovoriace za priznanie vedecko-technického kvalifikačného stupňa preukážu sa napr. udelenými osvedčeniami o vynálezoch, ako sú patenty a autorské osvedčenia, a realizovanými alebo prijatými významnými zlepšovacími návrhmi. Už z citovanej vyhlášky jé zjavné, žé vynálezy sú kvalifikačným znakom tvorivej činnosti, na ktorý sa má prihliadať aj pri hodnotení pracovníkov. Takisto patrí spoločenské uznanie tohto rázu aj autorom významných zlepšovacích návrhov. Dr. ANDREJ HENKEL NAJLEPŠÍ obal roka V prvej polovici júna 1976 Bola1 v Bratislave celoštátna výstava OBAL ROKA, ktorú organizoval Inštitút manipulačných, dopravných, obalových a skladovacích systémov (IMADOS), Praha. Hlavným poslaním tejto každoročnej súťaže jé zdôrazniť celospoločenský význam obalov ako aj sústavné zlepšovanie úrovne balenia tovaru a zhodnotenie obalov z hľadiska ich funkčnej a výtvarnej hodnoty. Do tohto ročníka súťaže prihlásilo sa 157 obalov, z ktorých odborná porota vybrala sedem ako najlepších a udelila im ceny, ďalším dvadsiatim štyrom priznala čestné uznania a štyrom osobitné čéstné uznania za rozvoj a zlepšenie úrovne obalovej techniky. Treba sa zmieniť aspoň o tých najlepších, ktoré budú môcť vidieť aj návštevníci ôsmeho ročníka INCHEBY ’76. Ide o koextrudovamí fóliu typu polyetylén-polyamid, ktorú vyrába n. p. CHEMOSVIT, Svit (používa sa v kombinácii s fóliou Svitén na vákuové balenie mäsových výrobkov s dlhším skladovacím časom); ďalej o prepravku ovocia a zeleniny typu N z nízkotlakového polyetylénu, ktorú vyrába n. p. LISOVNY NOVÝCH HMOT, Vrbno pod Pradědem; obalový materiál typu Barier SZ na báze papiera spájaného asfaltom, ktorý vyrába n. p. JIHOČESKÉ PAPÍRNÝ, Vétřní; obaly na gramofónové platni z n. p. GRAFOBAL, Skalica; sklený balón s gumovou výplňou od výrobcu n. p. CHEMA, Pardubice (Ide o nový typ fixačného prostriedku na prepravu agresívnych kvapalín v sklených balónoch 1; napokon o kolekciu obalov na karlovarský porcelán z n. p. PRAŽSKÉ PAPÍRNY, Praha, (fixácia pomocou penového polyuretánu). Ing. JURAJ KRÚPA JHFIKlUe 2VÄZARMU Tohto roku pripomíname si 90. výročie úmrtia významného slovenského mineralóga JOZEFA HRNTSÄRA (1828—1886, ktorý je v našel odbornej literatúre úplne neznámou postavou. Dlhé roky pôsobil ako správca zbierok na Katedre mineralógie, geológie a paleontológie pri Banskej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Archívny materiál týkajúci sa jeho činnosti zachoval sa len veľmi útržkovito, no t tak dáva istý, hoci aj neúplný pohľad na jeho značné zásluhy v rozvoji mineralogických zbierok akadémie, prezentovaní minerálov zo Slovenska na rozličných svetových výstavách a neskôr pri zbere a zásobovaní svetoznámej banskoštiavnickej predajne minerálov. JOZEF HRNTSÄR narodil sa pravdepodobne roku 1828, ako možno usudzovať na základe zápisu v matrike úmrtí na MsNV v Banskej Štiavnici, kde sa v zázname z roku 1886 uvádza, že zomrel 58-ročný. Nevieme, kde sa narodil a prakticky nič nevieme ani o Jeho mladosti. No už roku 1873 bol uznávaným odborníkom v míneralógtt, čo potvrdzuje aj banskoštiavnické banské riaditeľstvo vo svojej žiadosti Banskej a lesníckej akadémii z konca januára 1873. HRNTSÄRA, ako odborníka zbehlého o náuke o nerastoch, žiadalo uvoľniť na 8 dní, aby mohol zostaviť zbierku minerálov a hornín z banskoštiavnického obvodu, ktoré sa mali odoslať na svetovú výstavu do Viedne. HRNTSÄRA na túto úlohu odporučil odborný komisár svetovej výstavy, penzionovaný banskú radca a profesor akadémie GUSTÁV FALLER (1816—1881). Ten žiadal, aby HRNTSÄRA vyslali aj do Viedne na zostavenie takejto zbierky. Na návrh banského radcu FRANTIŠKA PLATZERA f1824—1902 j dostal HRNTSÄR za prácu pri zostavovaní zbierky nerastov Banského úradu na Vindšachte pre svetovú výstavu finančnú odmenu, preto Neznáma postava slovenskej mineralógie Ing. IVAN HERČKO že musel viackrát cesotvat na Vindšachtu, do Vyhní a Banskej Belej zbierať nové vzorky. Neskôr ako uznanie za zásluhy na tejto výstave udelil mu cisár medailu radu striebornej koruny rozhodnutím z 8. decembra 1873. Mnoho zaujímavých údajov o ďalšej činnosti J. HRNTSÄRA dozvedáme sa z jeho žiadostí o vymenovanie za banského úradníka zo 16. decembra 1883. V žiadosti rozvádza svoju dovtedajšiu prácu a zvlášť to, že je skončeným banským praktikantom, tri roky bol suplujúcim profesorom akadémie a v kabinetoch minerálov a hornín ešte sotva môže s ním niekto súťažiť. V žiadosti ďalej uviedol, že z mineralógie a geológie urobil viackrát skúšku v prírode a roku 1873 zostavil v Banskej Sttavnicl zbierku nerastov pre spomínanú svetovú výstavu vo Viedni, za čo mu porota výstavy navrhla zvláštny príplatok 200 zl. Poverili ho tiež zostavením zbierky pre korunného princa RUDOLFA, ktorá bola aj prijatá. Na svetovú výstavu v Paríži, kam ho vyslali, pripravil vlastnú zbierku. Tú potom začlenili do celej kolektívnej zbierky, ktorá bola odmenená veľkou zlatou medailou. Zvlášť si uctili HRNTSÄRA Francúzi, keď ho vyzvali, aby požiadal o členstvo vo Francúzskej akadémii vied. Zároveň ho profesor J. KRENNER bol splnomocnil, aby získal v Paríži zriedkavé nerasty pre Národné múzeum v Budapešti, V spomínanej žiadosti o vymenovanie za banského úradníka sťažoval sa HRNTSÄR na nízky plat, ktorý mu pri vedeckých cestách nepostačoval. Žiadal taký plat, aby mohol vykonávať tieto študijné cesty a z nich potom predkladať získané vedecké údaje, tak by bol chcel získať aj živý obrat pre predajňu nerastov, ktorá by sa tak mohla stať svetoznámou. Keď HRNTSÄRA v máji 1880 vymenovali za dozorcu pri sklade nerastov predajne, ktorý sám zásoboval pod vedením skúseného banského geológa ĽUDOVÍTA CSEHA (1840—1908}, mal široké možnosti uplatniť svoje odborné znalosti a poznávať minerály z najrozličnejších lokalít na území celého Uhorska a Sedmohradska. Zachovali sa zoznamy lokalít a súpisy minerálov, ktoré na týchto lokalitách zozbieral od roku 1872 až do svojej smrtt 16. mája 1886, ktorej podľahol v Banskej Štiavnici. Inventár jeho bohatej zbierky nerastov v počte 9013 kusov, ocenenej na 3000 zlatých, prevzala po jeho smrti do svojho inventára predajňa nerastov. Zbierka sa tak rozbila a nezachovalo sa z nej nič. Po HRNTSÄROVEJ smrti musela jeho rodina aj vrátiť ministerstvu financií pamätnú medailu striebornej koruny. Treba ešte spomenúť, že HRNTSÄR mal veľmi rozsiahlu korešpondenciu s významnými mineralógmi a geológmi v celej Európe, s ktorými sa aj poznal osobne. Zachovalo sa asi sto listov, ktoré boli adresované HRNTSÄROV1. Okrem toho sa žiada uviesť, že HRNTSÄR napísal tesne pred svojou smrťou aj prvú míneralogicko-geologickú príručku v slovenčine pod názvom „Kamenoveda“, ktorá sa zachovala v rukopise. Táto 152-stranová práca obsahuje mnoho zaujímavých údajov o cestách zahraničných geológov do Banskej Štiavnice, o mineráloch a horninách tejto oblasti a má pre svoj charakter veľký význam pre dejiny mineralogických a geologických vied na Slovensku. ROČNÍK XXIV - ČÍSLO 27 - 1976