Technické Noviny, červenec-prosinec 1976 (XXIV/27-52)

1976-07-06 / No. 27

Pripravil pôdu pre racionalizáciu Vymsttal v prostredí krompaš­­ských železiarní, známych svojím revolučným charakterom a tradícia­mi pokrokovej robotníckej triedy. Jeho otec bol tam zámočníkom — pravda, len dovtedy, kým železiarne nedemontovali a nepremiestlll do Vítkovických železáren, potom sa začala pút za každodenným chlebíč­kom, ktorá viedla naostatok do že­­lezorudných baní v Rudňanoch. LADISLAV JAROS, dnes pätapäf­­desiatnik, prvé Školské roky strá­vil v Krompachoch. A potom sa za­čal aj uňho boj o chlebíček. Spo­znal prácu na železničnej stanict bratislavského prístavu, spoznal prá­cu na bývalom Oblastnom riaditeľ­stve CSD v Bratislave — ale to už boli naSe časy, to už bolo rokt 1945, keď sa mu otvorili dvere do­korán. S vyznamenaním absolvoval ko­merčný kurz a tak sa dostal na úsek komercte pre otázky prepravy tovaru vo vnútroštátnom, ako aj me­dzinárodnom rozsahu. V hodnosti — môžeme vari povedať —- asistenta štátnyoh železnic osvedčil sa na vý­bornú. Neskôr sme sa s ním mohli stret­­núf na ďalšom dôležitom poste: v Chemických závodoch Juraja Dimit­rova v Bratislave, kde sa postupne prepracoval na funkciu vedúceho re­ferenta ekonomiky práce. A v tom čase dokončil aj päťročné štúdium na Vysokej škole hospodárskej v Bratislave. V podniku ChZfD získal za neobyčajné pracovné výsledky ako jeden z prvých vyznamenanie „najlepší pracovník podniku“. A to udeľovali naozaj vždy len tým naj­­zaslúžilejšíml V súvislosti s výstavbou chemic­kého kombinátu v Sali poverili ho funkciou vedúceho odboru ekono­mtky práce. Tam vytváral maximál­ne predpoklady a podmienky na účinnú hmotnú zainteresovanost. A vždy úspešne. Jubilant je dlhoročným členom ko­munistickej strany, i funkcionárom. S výborným prospechom absolvoval aj trojročné štúdium na Večernej univerzite marxizmu-lenlnizmu roku 1966. A nateraz — lebo čas nestál, roky bežali — môžeme sa s ním stretnúť na podnikovom riaditeľstve Želez­ničného staviteľstva v Bratislave vo funkcií vedúceho útvaru ekonomiky práce. Dalo by sa veľa zaznačit z jeho bohatej palety práce v tomto podniku. Uskromníme sa však s jed­ným obrázkom. Významnou záleži­tosťou minulého roka, ktorá i dnes veľmi priaznivo pôsobí na odmeňo­vanie pracovníkov a prispieva k vyšším zárobkom najmä robotníc­kych kategórií a pozitívne sa preja­vuje i vo väčšej výkonnosti, bola skutočnosť, že v podniku ZS Brati­slava zaviedli od 1. apríla 1975 v plnom rozsahu racionalizáciu práce a mzdových sústav. A povedané tak trocha obrazne — otcom tohto ne­obyčajne zdarného dieťaťa — teda jedným z hlavných aktérov celej prí­pravy tejto hmotnej zainteresova­nosti bol práve náš jubilant LADI­SLAV JAROŠ, ktorý celé toto vý­znamné podujatie (prirodzene, so štábom spolupracovníkovi, pripravil na štart na výbornú. Ako? Vydal nejeden zrozumiteľný list. zúčastnil stt na nejednej inštruktáži priamo v kruhu robotníkov a či na bese­de a do podnikového časopisu pri­spel sériou príspevkov k tejto zá­važnej téme. A tak sa racionalizá­cia stretla s plným porozumením. Ocenili to tak vyššie podnikové, or­gány, tak aj orgány mimopodnikové, keď dali súhlas na uplatňovanie toh­to systému v plnom rozsahu. A to najdôležitejšie — systém pomáha pri plnení väčších náročnejších úloh. JOZEF JANlK Ťažiskom jeho práce je štúdium neogénu Začiatkom mája tohto roku dožil sa 55 rokov prof. RNDr. JOZEF ŠVAGROVSKÝ, DrSc., člen Katedry geológie a paleontológie Prírodove­deckej fakulty Univerzity Komen­ského v Bratislave. Jubilant po skon­čení vysokoškolského štúdia začal pracovat na geologickom ústave prí­rodovedeckej fakulty, neskôr prešiel na geologicko-geograjlckú fakultu. Roku 1954 stal sa docentom, o tri roky neskôr udelili mu hodnost kandidáta geologicko-mineralogic­­kých vied, od roku 1962 je profeso­rom paleontológie. Ťažisko jeho tvorivej vedeckový­skumnej práce spočíva v štúdiu neo­génu z geologickej a paleontologic­kej stránky. Pri svojej vedecko­výskumnej práci opiera sa prof. SVAGROVSKÝ o moderné názory a metódy najmä sovietskych vedcov. Je autorom početných vedeckých prác. Veľa rokov Intenzívne sa za­pája do riešenia vedeckovýskum­ných úloh, v práci na univerzite angažuje sa pri výchove posluchá­čov k vedeckému svetovému názoru. Svoje skúsenosti s ochotou odovzdá­va mladším spolupracovníkom pri výchove vedeckých ašpirantov. Ak­tívne sa zúčastňuje na oponentú­rach, usmerňuje asistentov v ich ideologickom aj odbornom raste. Pokiaľ ide o vedeckovýskumnú činnost, pracuje prof. ŠVAGROVSKÝ na riešení štátnej výskumnej úlohy, pravidelne referuje na konferen­ciách a vedeckých podujatiach i s medzinárodnou účastou. Sústavne uverejňuje vedecko-populárne člán­ky, v ktorých propaguje a odôvod­ňuje materialistický svetonázor. U- verejnil desiatky pôvodných samo­statných prác, z ktorých niektoré majú charakter monografii. Je au­torom učebných textov, skript aj vysokoškolskej učebnice. Popritom, že je pedagogicky a vedeckovýskumné činný, pôsobí ju­bilant aj vo viacerých komisiách a inštitúciách. Za svoju doterajšiu dlhoročnú prácu dostal viacero oce­není a uznaní. (mal) 2 TECHNICKÉ NOVINY 'Poznamký • kritika • Tľstý • 0/7/asy AKTÍV DOPISOVATEĽOV Ústredná rada hl­­fiklubu Zväzarmu usporiadala v záuj­me zväCšenía publi­cistiky v oblasti čin­nosti hifiklubov v celej našej vlasti, seminár dopisovate­ľov v dňoch od 4. do 6. júna t. r. v Mo­ravanoch pri Piešťa­noch. Účastníkov aktívu oboznámil « novinárskou a dopisovateľskou praxou vo -svojej prednáške JÄN SAND, asistent Katedry novinárstva UK v Bratislave. Okrem toho, že vo svojom vystúpení priblížil a osvet­lil prítomným základné novinárske žánre, zdôraznil, ktorý štýl je na písanie odborných textov najvhod­nejší. Prof. Ing. TEODOR PETŘÍK, CSc., prednáškou „Digitálna techni­­nika v aplikovanej elektronike, eiek­­troakustiké a videotechnike“ priblí­žil účastníkom seminára možnosti v oblastiach, v ktorých vlastne hifi­­kluby pôsobia. V programe semi­nára nechýbalo ani praktické cviče­nie’ v písaní kritiky a recenzie. Spestrením, ktoré veľmi prispelo k praktickej aplikácii teoretických prednášok na tejto akcii, bola ex­kurzia v n. p. Tesla Piešťany, kdesi účastníci pozreli výrobu integrova­ných obvodov strednej a vyššej in­tegrácie, a návšteva piešťanského OPTIPOLYTÖNU, kde sledovali naj­novší program tamojšieho hifiklubu. VIKTORIA PETRÄŠOVIČOVA „GUMÁRI” MALI AKTÍV V CHRUDIMĚ Koncom mája a začiatkom júna 1978 bo! v Chrudimě trojdňový ak­tív „gumárov“, ktorý bol v poradí už devätnástym. Organizátormi bo­la Odborná skupina pre plasty a kaučuku Spoločnosti priemyselnej chémie ČSVTS a Výskumný ústav gumárskej a plastárskej technoló­gie v Gottwaldové. Zo zaujímavých prednášok, ktoré vyšli v zborníku, uvedieme aspoň niekoľko: Úlohy VHJ České závody gumárenské a plastikářské, Gottwal­dov, po XV. zjazde KSC a v šiestej päťročnici; Programovanie experi­mentov v gumárskej technológii; Vulkanizácia penových zmesí SBR latexov; Racionalizácia zmesí na vý­robu akumulátorových skríň; Vplyv obsahu mangánu na starnutie vulka­­nizátorov; Rozvoj výroby a spraco­vania syntetického kaučuku vo sve­te a u nás; Ako vyhovieť súčasným špecifikáciám výrobcov použitím elastomérov EPDM Vistalon; Nové druhy kaučukov firmy Polysar, naj­mä kvapalný kaučuk (prednášal t. BOURGUI z Kanady); Priéskum vy­užitia radiačnej vulkanizácie; Apli­kácia Intolenu BR a nové typy kau­čukov (prednášal J. LOCKE z Veľkej Británie); Vulkanizácia perspektív­nymi typmi sulfénamidových urých­ľovačov; Vulkanizácia vysokomodu­­lových svetlých zmesí plnených svetlými plnivami typu SIO2; Vulka­nizačné systémy pre EPDM; Gumár­­ske chemikálie' ako prostriedok umožňujúci polymérom plniť ich funkciu (prednášal D. LLOYD z Bel­gicka); Súčasný stav vývoja polya­midového kordu v ČSSR; Oceľ ako vystužovací materiál v gumárskej technológii; Adhézia gumy k pozin­kovanému kordu; Nové typy vlá­ken pre gumársky priemysel; Použi­tie Santowebu v klinových reme­ňoch a ďalšie. Zborník si možno objednať na adrese: Dúm techniky ČVTS, 532 17 Pardubice, Třída míru 113, Ing. К. Pa.suš. (na) VYNÁLEZY A ZLEPŠOVACIE NÁVRHY V ATESTÁCII Dňa 12. apríla 1976 bola zverej­nená v čiastke 5 Zbierky zákonov ČSSR vyhláška Federálneho minis­terstva pre technický a investičný rozvoj číslo 32 o vé’decko-technic­­kých pracovníkoch v centrálne ria­dených organizáciách výskumnej a vývojovej základne. Vyhláška upra­vuje systém získavania a zvyšova­nia kvalifikácie vedecko-technic­­kých pracovníkov, ktorí sú v pra­covnom pomere v centrálne riade­ných organizáciách výskumnej a vývojovej základne. Nebudeme sa zaoberať všetkými ustanoveniami tejto vyhlášky. Po­ukážeme len na tie state, ktoré sa priamo týkajú vynálezov a zlepšo­vacích návrhov. Vo vyhláške sa stanovuje, žé ná­vrhy na priznanie vadecko-technic­­kých kvalifikačných stupňov na účely stanovenia platu na základe platového poriadku pre pracovní­kov centrálna riadených organizácií predkladá organizácia príslušnej rezortnej atestačnej komisii. Do týchto návrhov organizácia prSd­­nostne zaraduje návrhy týkajúce sa tých pracovníkov, o ktorých tvori­vej spôsobilosti svedčí už skoršie spoločenské uznanie pracovných výsledkov, ako napr. udelenie od­mien za zvlášť významné zlepšova­cie návrhy alebo vytvorené chrá­nené objavy, vynálezy a pod. V Zásadách pré hodnotenie pra­covníkov v súvislosti s priznávaním vedécko-technických kvalifikačných stupňov, ktoré tvoria prílohu k vy­hláške, medziiným sa uvádza, že! výsledky práce hovoriace za pri­znanie vedecko-technického kvalifi­kačného stupňa preukážu sa napr. udelenými osvedčeniami o vynále­zoch, ako sú patenty a autorské osvedčenia, a realizovanými alebo prijatými významnými zlepšovacími návrhmi. Už z citovanej vyhlášky jé zjav­né, žé vynálezy sú kvalifikačným znakom tvorivej činnosti, na ktorý sa má prihliadať aj pri hodnotení pracovníkov. Takisto patrí spolo­čenské uznanie tohto rázu aj auto­rom významných zlepšovacích ná­vrhov. Dr. ANDREJ HENKEL NAJLEPŠÍ obal roka V prvej polovici júna 1976 Bola1 v Bratislave celoštátna výstava OBAL ROKA, ktorú organizoval In­štitút manipulačných, dopravných, obalových a skladovacích systémov (IMADOS), Praha. Hlavným posla­ním tejto každoročnej súťaže jé zdôrazniť celospoločenský význam obalov ako aj sústavné zlepšovanie úrovne balenia tovaru a zhodno­tenie obalov z hľadiska ich funkč­nej a výtvarnej hodnoty. Do tohto ročníka súťaže prihlásilo sa 157 obalov, z ktorých odborná porota vybrala sedem ako najlepších a udelila im ceny, ďalším dvadsiatim štyrom priznala čestné uznania a štyrom osobitné čéstné uznania za rozvoj a zlepšenie úrovne obalo­vej techniky. Treba sa zmieniť aspoň o tých najlepších, ktoré budú môcť vidieť aj návštevníci ôsmeho ročníka IN­CHEBY ’76. Ide o koextrudovamí fóliu typu polyetylén-polyamid, ktorú vyrába n. p. CHEMOSVIT, Svit (používa sa v kombinácii s fó­liou Svitén na vákuové balenie mä­sových výrobkov s dlhším sklado­vacím časom); ďalej o prepravku ovocia a zeleniny typu N z nízko­tlakového polyetylénu, ktorú vyrába n. p. LISOVNY NOVÝCH HMOT, Vrb­­no pod Pradědem; obalový mate­riál typu Barier SZ na báze pa­piera spájaného asfaltom, ktorý vy­rába n. p. JIHOČESKÉ PAPÍRNÝ, Vétřní; obaly na gramofónové plat­ni z n. p. GRAFOBAL, Skalica; sklený balón s gumovou výplňou od výrobcu n. p. CHEMA, Pardubice (Ide o nový typ fixačného pro­striedku na prepravu agresívnych kvapalín v sklených balónoch 1; na­pokon o kolekciu obalov na karlo­varský porcelán z n. p. PRAŽSKÉ PAPÍRNY, Praha, (fixácia pomocou penového polyuretánu). Ing. JURAJ KRÚPA JHFIKlUe 2VÄZARMU Tohto roku pripomíname si 90. výročie úmrtia významného sloven­ského mineralóga JOZEFA HRNTSÄ­­RA (1828—1886, ktorý je v našel odbornej literatúre úplne neznámou postavou. Dlhé roky pôsobil ako správca zbierok na Katedre minera­lógie, geológie a paleontológie pri Banskej a lesníckej akadémii v Ban­skej Štiavnici. Archívny materiál tý­kajúci sa jeho činnosti zachoval sa len veľmi útržkovito, no t tak dáva istý, hoci aj neúplný pohľad na jeho značné zásluhy v rozvoji mine­ralogických zbierok akadémie, pre­zentovaní minerálov zo Slovenska na rozličných svetových výstavách a neskôr pri zbere a zásobovaní svetoznámej banskoštiavnickej pre­dajne minerálov. JOZEF HRNTSÄR narodil sa prav­depodobne roku 1828, ako možno usudzovať na základe zápisu v mat­rike úmrtí na MsNV v Banskej Štiavnici, kde sa v zázname z ro­ku 1886 uvádza, že zomrel 58-ročný. Nevieme, kde sa narodil a prakticky nič nevieme ani o Jeho mladosti. No už roku 1873 bol uznávaným odbor­níkom v míneralógtt, čo potvrdzuje aj banskoštiavnické banské riaditeľ­stvo vo svojej žiadosti Banskej a lesníckej akadémii z konca januára 1873. HRNTSÄRA, ako odborníka zbehlého o náuke o nerastoch, žia­dalo uvoľniť na 8 dní, aby mohol zostaviť zbierku minerálov a hornín z banskoštiavnického obvodu, kto­ré sa mali odoslať na svetovú vý­stavu do Viedne. HRNTSÄRA na tú­to úlohu odporučil odborný komi­sár svetovej výstavy, penzionovaný banskú radca a profesor akadémie GUSTÁV FALLER (1816—1881). Ten žiadal, aby HRNTSÄRA vyslali aj do Viedne na zostavenie takejto zbierky. Na návrh banského radcu FRANTIŠKA PLATZERA f1824—1902 j dostal HRNTSÄR za prácu pri zo­stavovaní zbierky nerastov Banské­ho úradu na Vindšachte pre sveto­vú výstavu finančnú odmenu, preto­ Neznáma postava slovenskej mineralógie Ing. IVAN HERČKO že musel viackrát cesotvat na Vind­­šachtu, do Vyhní a Banskej Belej zbierať nové vzorky. Neskôr ako uznanie za zásluhy na tejto výstave udelil mu cisár medailu radu strie­bornej koruny rozhodnutím z 8. de­cembra 1873. Mnoho zaujímavých údajov o ďalšej činnosti J. HRNTSÄRA dozvedáme sa z jeho žiadostí o vymenovanie za banského úradníka zo 16. decembra 1883. V žiadosti rozvádza svoju do­vtedajšiu prácu a zvlášť to, že je skončeným banským praktikantom, tri roky bol suplujúcim profesorom akadémie a v kabinetoch minerálov a hornín ešte sotva môže s ním niekto súťažiť. V žiadosti ďalej u­­viedol, že z mineralógie a geoló­gie urobil viackrát skúšku v prí­rode a roku 1873 zostavil v Banskej Sttavnicl zbierku nerastov pre spo­mínanú svetovú výstavu vo Viedni, za čo mu porota výstavy navrhla zvláštny príplatok 200 zl. Poverili ho tiež zostavením zbierky pre ko­runného princa RUDOLFA, ktorá bo­la aj prijatá. Na svetovú výstavu v Paríži, kam ho vyslali, pripravil vlastnú zbierku. Tú potom začlenili do celej kolektívnej zbierky, ktorá bola odmenená veľkou zlatou me­dailou. Zvlášť si uctili HRNTSÄRA Francúzi, keď ho vyzvali, aby požia­dal o členstvo vo Francúzskej aka­démii vied. Zároveň ho profesor J. KRENNER bol splnomocnil, aby získal v Paríži zriedkavé nerasty pre Národné múzeum v Budapešti, V spomínanej žiadosti o vymeno­vanie za banského úradníka sťažo­val sa HRNTSÄR na nízky plat, kto­rý mu pri vedeckých cestách nepo­stačoval. Žiadal taký plat, aby mo­hol vykonávať tieto študijné cesty a z nich potom predkladať získané vedecké údaje, tak by bol chcel získať aj živý obrat pre predajňu nerastov, ktorá by sa tak mohla stať svetoznámou. Keď HRNTSÄRA v máji 1880 vy­menovali za dozorcu pri sklade ne­rastov predajne, ktorý sám zásobo­val pod vedením skúseného ban­ského geológa ĽUDOVÍTA CSEHA (1840—1908}, mal široké možnosti uplatniť svoje odborné znalosti a poznávať minerály z najrozličnej­ších lokalít na území celého Uhor­ska a Sedmohradska. Zachovali sa zoznamy lokalít a súpisy minerálov, ktoré na týchto lokalitách zozbieral od roku 1872 až do svojej smrtt 16. mája 1886, ktorej podľahol v Ban­skej Štiavnici. Inventár jeho boha­tej zbierky nerastov v počte 9013 kusov, ocenenej na 3000 zlatých, prevzala po jeho smrti do svojho inventára predajňa nerastov. Zbier­ka sa tak rozbila a nezachovalo sa z nej nič. Po HRNTSÄROVEJ smrti musela jeho rodina aj vrátiť minis­terstvu financií pamätnú medailu striebornej koruny. Treba ešte spomenúť, že HRNTSÄR mal veľmi rozsiahlu korešponden­ciu s významnými mineralógmi a geológmi v celej Európe, s ktorými sa aj poznal osobne. Zachovalo sa asi sto listov, ktoré boli adresova­né HRNTSÄROV1. Okrem toho sa žiada uviesť, že HRNTSÄR napísal tesne pred svojou smrťou aj prvú míneralogicko-geologickú príručku v slovenčine pod názvom „Kameno­­veda“, ktorá sa zachovala v ruko­pise. Táto 152-stranová práca obsa­huje mnoho zaujímavých údajov o cestách zahraničných geológov do Banskej Štiavnice, o mineráloch a horninách tejto oblasti a má pre svoj charakter veľký význam pre dejiny mineralogických a geologic­kých vied na Slovensku. ROČNÍK XXIV - ČÍSLO 27 - 1976

Next