Učiteľské Noviny, 1968 (XVIII/1-52)

1968-09-12 / No. 37

Učiteľské noviny 37 PNS 803 • CENA 40 HALIEROV 12. SEPTEMBRA 19B8 • ROČNÍK XVIII. Mládeži hovoriť pravdu Ťažko bolo nám, členom komunis­tickej strany i odborárom a všet­kým pracovníkom strednej všeobec­novzdelávacej školy, keď sme sa zišli tohto roku s úmyslom pripraviť ško­lu na začiatok nového školského ro­ku. Okolnosti, v ktorých sa bez vlast­nej viny ocitla naša vlasť, vytvorili nám i našim žiakom to najnevhod­nejšie prostredie pre ušľachtilú škol­skú prácu: prítomnosť nevolaných vojsk v krajine, nech už ich vyslal ktokoťvek, je sama osobe nezlučiteľ­ná s riadnym priebehom toho proce­su, ktorý v škole uskutočňujeme. Ško­la ako jeden z nositeľov humanity a tanky ako symbol brutálnej vojenskej sily sú príliš v protiklade, než aby sme mohli začiatok nového školské­ho roku pripraviť a privítať v žiadú­­com. charakteristickom a nezabudnu­teľnom ovzduší. Nemôžeme inak ako protestovať proti vpádu cudzích vojsk na naše územie a proti ďalšiemu ich zotrvaniu na ňom. Považujeme to za svoju povinnosť ako učitelia tejto krásnej a ťažko skúšanej zeme. Nechceme, aby náš protesty zostal iba v rovine pasívneho vyslovenia sa. Chceme vykonať všetko pre to, aby sme mohli mladým ľuďom, spolieha­júcim sa na nás a v mnohom na nás závislým uchovať ideál socializmu, socializmu s ľudskou tvárou, ktorý sme im v období nášho obrodného procesu mohli stále viac a viac uka­zovať, vykresľovať v konkrétnych ry­soch. Ubezpečujeme preto súdruha prezidenta Svobodu, vládu O. Černí­ka, Národné zhromaždenie vedené súdruhom Smrkovským a Dubčekov­­ské vedenie, že malo a má našu úprimnú podporu. Tvárou v tvár vý­sledkom rokovaní v Moskve a súčas­ného stavu doma chápeme ťažkú si­tuáciu, v ktorej sa nachádzame, bu­deme preto pracovať medzi mladými ľuďmi tak, aby normalizácia pomerpv — aspoň pokiaľ to závisí od obča­nov našej republiky — bola čo naj­rýchlejšia. Sme súčasťou tej jednoty všetkých národov i národnosti našej vlasti, ktorá sa vytvárala v obdobP od januára tohto roku a upevnila v posledných smutných dňoch. Mládež, ktorú sme privítali v škole 2. septembra, bude iná, ako tá, ktorú sme v júni zanechali prázdninovým radostiam i starostiam. Bude poučená, dostalo sa jej surovej životnej skú­senosti. Ako sme ju v poslednom ča­se poznali, získala veľa dobrého i zlého. Učí sa spájať mladistvý elán, vynachádzavosť s nevyhnutnou rozva­hou a sebaovládaním. Tieto vlast­nosti v nej chceme upevňovať a roz­víjať k dobru jej i celej našej so­cialistickej spoločnosti. 19 podpisov učiteľov SVŠ v Senci \ Strana oceňuje prácu našich učiteľov pri výchove mladej generácie. Učitelia patria predovšetkým škole a mládeži a ich práca nesmie byt ničim rušená. z Akčného programu ksčs rc°yý školský rok - staré bolesti Učebne, učebne, učebne ... * i Po stránke učebných priestorov v okrese Trenčín mali školský rok za­bezpečený vcelku dobre. Bežnú ma­­íovku tried zadávajú komunálnym službám priebežne počas celého ro­ku, lebo zo skúsenosti vedia, že dvoj­mesačné obdobie hlavných prázdnin nestačí. Kde je na škole jednosměn­ná prevádzka, tam to ide ľahko, le­bo práce sa vykonávajú v čase mimo vyučovania. No ide to aj na školách, kde je čiastočné dvojsmenné vyučo­vanie, lebo sa maľuje a čistí po častiach: najprv jedno poschodie alebo krídlo budovy, potom ďalšie. Narušuje sa tým síce vyučovanie, ale v znesiteľnej miere, a je aspoň záruka, že budovy sa tak udržiavajú v dobrom stave. Tento spôsob údrž­by praktizujú už tretí rok — a osved­čuje sa im. Prostriedky na údržbu školských budov Odbor školstva a kultúry ONV nepostupuje miestnym národným vý­borom z obavy, aby tieto nezostali nevyčerpané, čo by malo za násle­dok, že by ich už ani nemohli pre­sunúť na inú položku. Radšej refun­duje skutočné výdavky, t. zn. pre­pláca iba skutočne vykonané práce. Pravda, ani najlepšia údržba ne­vyrieši nedostatok učební: v okrese sú 4 školské budovy v havarijnom stave a vyžaduje sa postaviť 6 no­vých školských budov. Najhorší slav je v Čachticiach, kde do 8 učební starej školskej budovy ZDŠ dochá­dza 23 tried. A nie oveľa lepšie pod­mienky sú aj v Hornej Strede a Drie­­tome. A V okrese Považská Bystrica si ťaž­kajú najmä na školy tzv. gottwal­­dovského typu, na ktorých zanedl­ho po dohotovení už začína prete­kať strecha. Pri hľadaní vinníka sa stavbári vyhovárajú na zlé projekty a projektanti zas na lajdácku prácu stavbárov. Také prípady — a len vlani boli v okrese tri — sa potom musia riešiť cestou arbitráže, čo jé zdĺhavý a nechutný proces. A vinou nekvalitnej strechy sa potom nedá riadne vyučovať a sú potrestaní uči­telia a žiaci. Napríklad v Hornej Ma­­ríkovej nebudú učebne najvyššieho podlažia môcť slúžiť svojmu účelu. (Pokračovanie na strane 2) Začiatok tohto školského roku bol v znamení mimoriadnych udalostí j v našej vlasti, ktoré ohrozili riadne započatie vyučovania na našich školách. Tým viac nás to hnalo von, na okresy pozisťovať, ako sú ško­ly a školské úrady pripravené na vstup do desaťmesačného obdobia in­tenzívnej práce a oboznámiť s našimi zisteniami čitateľov Učiteľských novín. Navštívili sme okresy Trenčín, Považská Bystrica a Žilina. Zho­várali sme sa jednak s pracovníkmi školských odborov ONV, jednak s ria­diteľmi škôl rôzneho typu. V Trenčíne nám podal inľormácie vedúci Odboru školstva a kultúry ONV súdruh Šťeľan Rehák spolu s viacerými školskými inšpektormi, v Po­­; vážskej Bystrici zástupca vedúceho OŠK ONV súdruh ján Lako a nie­ktorí inšpektori, v Žiline vedúci OŠK ONV súdruh Jaroslav Kuniak a pracovníčky ekonomického odboru. V rozhovoroch sme sa zaujímali pre­dovšetkým o materiálnu a personálnu pripravenosť na začatie riadneho vyučovania. Príjemne sme boli prekvapení zistením, že rlapriek mimoriad­nym pomerom v našom štáte sa vyučovanie na školách začalo v riad­nom termíne. Brány škôl sa otvorili... Foto: Ľ. SEDÍLEK AJ my sa pripájame r • Bol 2. september 1968. Deň, keď sa na niektorých školách začal nový školský rok. Lebo nie všetky školy mali tú možnosť. Príčiny netreba vy­svetľovať. Pri nástupe do nového školského roku i na našej škole mnohým prí­tomným z hĺbky srdca vyšiel iba vzdych. Privítala nás pekná, po ge­nerálnej oprave školská budova a, samozrejme, usmiate, nevinné detské tváričky. Veselé a usmiate preto, le­bo ešte mnohé nechápu. Ale pride čas, ktorý im dovolí dospieť a po­chopiť viac. V príhovore riaditeľ školy súdruh Paštéka povedal veľa povzbudivých slov. Pod jeho vedením vypracovali sme rozvrh hodín dobre a včas. Spo­ločne sme však veľmi vážne predis­kutovali najzákladnejšiu otázku náš­ho procesiu: zmysel vzdelania a vý­chovy. Z príležitosti otvorenia nového školského roku pripájame sa i my ku všetkým, ktorí pevne veria, že zdravý rozum predsa zvíťazí. Pripá­jame sa našimi hlasmi -k tým, ktorí dokážu i v tých tvrdých podmien­kach vychovávať k rozvahe. Do na­šej práce vložíme nielen svoje schop­nosti a rozum, ale aj kus srdca. Za učiteľský kolektív: SOŇA KOSTELANSKÄ, učiteľka ZDŠ 1—5, • Sered — Čepeň Obrodný a demokratizačný proces postavil slovenskú školu a učiteľov pred naliehavé úlohy. Dotýkajú sa poznania našich národných dejín, ich odkazu, rozvoja slovenskej kul­túry, prác národno-vlastivedného charakteru, dotýkajú sa tiež výchovy k národnej hrdosti a uvedomelosti. Ustanovizeň, ktorá v minulosti tie­to úlohy plnila a bude ich plniť aj teraz, je naša stopa ťročná Matica. S ňou je spätý osud nášho národa, zápasy nášho ľudu za národnú slo­bodu, sociálny a hlavne kultúrny po­krok. Vznikla 4. augusta 1863 ako prvý úradne povolený celonárodný spolok Slovákov. V prvom článku pô­vodných Stanov MS je napísané: „Slovenská Matica je jednota milov­níkov národa a života slovenského a jej cieľ: v členoch slovenského ná­roda mravnú a umnú vzdelanosť bu­diť, rozširovať a utvrdzovať, a tým i hmotný dobrobyt slovenského ná­roda napomáhať.“ Vieme, že veľkú časť týchto úloh plnia dnes štátne, vedecké a kultúr­ne ustanovizne. Podmienky života slovenského národa sú dnes iné ako pred 105 rokmi. Napriek tomu sme presvedčení, že Matica slovenská má veľmi dôležitý zástoj v našom ná­rodnom živote i dnes, ako to po­tvrdzuje nový zákon SNR, o Matici slovenskej, ktorý nadobudol platnosť 3. augusta 1968. Dvadsaťročné umŕtvenie matičnej činnosti a roky deformácií nás pre­svedčili o tom, akým škodlivým po­činom bolo- zastavenie jej činnosti medzi slovenským ľudom, med^i člen­mi, Slovákmi doma i za hranicami. Táto skutočnosť zapríčinila, že na najnižšiu mieru pokleslo národné ve­domie, že sa vytratila úcta k vlast­nému národu, k jeho dejinám, k od­kazu národných dejateľov, že mlá­dež nepoznala svojich predkov, ktorí svojím životom a utrpením pripravo vali šťastnejšiu budúcnocť. O tom nás presvedčujú veľmi chabé poznat­ky našej mládeže o národných deji­nách, slabá národná hrdosť, nesta­­rostlivosť o príslušníkov národa na južnom Slovensku a v zahraničí. V tomto smere čaká nás učiteľov veľká práca a vážne zamyslenie nad tým, ako splácať dlh Matici a náro­du. Nečakajme na osnovy, učebnice a smernice. Máme možnosť praco­vať v novozaložených kluboch pria­teľov MS, v miestnych odboroch (alebo ich môžeme sami založiť!). V nich môžeme podchytiť mládež primeranou a vábnou formou. Žiaľ, nedá sa obísť skutočnosť, že v ma­tičných kluboch a odboroch je dosial veľmi málo učiteľov a celkom málo mladých učiteľov. Skutočnosť hovorí, že v okrese Levice je 61 klubov MS, v okrese Nové Zámky 23 klubov, okres Galaň­­ta má 18 klubov, kým okres Senica iba tri kluby, Trnava štyri, Topoľča­ny tri, Michalovce jeden atď. Tieto čísla svedčia o tom, že Slováci na južnom Slovensku vedia, čo znamená pre národ Matica, preto ju prosia o pomoc, radu, kým v severnejších častiach ešte stále panuje hluchota. Plameň znovuvzkriesenia Matice vy­šľahol práve z oblastí národnostne v zmiešaných, keď prvý klub vznikol Horných Salibách 25. februára 1968 (okres Galanta). Stalo sa tak bez vypočítavosti a klub založili jed­noduchí ľudia. Výnimku tvorí rázo­vitá obec Zázrivá na Orave, kde zo 4000 obyvateľov sa členmi Matice stalo 1347 občanov. Je sa čo obávať, aby na mnohých miestach práve učitelia neboli me­dzi poslednými, čo chápu poslanie Matice v socialistickej spoločnosti, čo poznajú odkaz minulosti. „Pokro­kový odkaz kultúrneho dedičstva Matice považujeme za hodnotu, ktn­­rá je trvalou súčasťou nášho kul­túrneho dedičstva a majetkom celej našej socialistickej spoločnosti,“ zdô­raznil súdruh ALEXANDER DUBČEK na oslavách storočnice Matice slo­venskej. Toto dedičstvo opatrovať, zveľaďo­vať a obohacovať v podmienkach de­mokratizácie a pokrokového vývoja prislúcha aj nám slovenským učite­ľom. Nejde o prácu naviac, o nijakú akciu, o nijaké dirigovanie a propa­gandu. Matičná myšlienka také nie­čo neznáša. Ak sa cítime ako učitelia uvedomelými príslušníkmi národa, jeho zdravým predvojom, potom vie­me, čo robiť v škole, medzi mláde­žou a v kluboch MS. Na našich pra­coviskách splácajme dlh Matici, tam cez ňu rehabilitujme slovenský ná­rod. Dnes sa už nemusíme báť pa­lice „buržoázneho nacionalizmu“. Národy ČSSR v minulých týždňoch dokázali svojou disciplinovanosťou a činmi, že „socializmus nestojí proti národu, ani národ nestojí proti so­cializmu“ (L. Novomeský). Rehabilitácia Matice na najvyšších miestach bola už vykonaná. SNR pri­jala nový zákon o Matici, založilo sa 350 klubov, do nich vstúpilo do 150 000 členov, a to nielen zo Slo­venska, ale aj z Čiech, zo zahrani­čia. Prihlasujú sa aj bratia Česi, predseda NZ Josef Smrkovský. Čest­ným členom je prezident republiky LUDVÍK SVOBODA. Prevažná väčši­na členov je stále z južného územia. Ostáva nám iba nádej, že slovenskí (Pokračovanie na strane 2) Splatíme dlh ici slovenskej? „Národní) spevokol učiteľov pri Matici slovenskej“ na Martinských kultúr­nych slávnostiach. Takto vystúpil známy Ľudový spevokol učiteľov Slo­venska. ktorý prijal nové meno pri príležitosti 105. výročia založenia Ma­tice slovenskej.

Next