Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)
1971-02-25 / No. 9
1FEBRUÁR 9 4$ Fraii o Kráľ Kto riešil sudbu Februára, keď dvojročnice kolesá napred sa pohli útokom? Ty—sloboda, ty—príkaz, ty—búrkou ošľahaná skala, ty naše} triedy oceľová strana! Slabým sa možno zakrútila hlava a zabudli na starý svet. Starý svet tu trčí a jeho laby dlávia podobných ako my pred malým počtom liet. Do hlbky duše si ma vzala. Životy naše sú dnes tvojím životom. Vlastnými rukami v srdce si zákon napísala: Pracovať bystrým potokom, dobývať, tvoriť! Každý nový, rýchlejší, lepší kilogram budúceho sveta! Február194$ uvolnil cestuk socializmu Február 1948 patrí medzi jedinečné javy v novodobých dejinách českého a slovenského národa. Vtedy Komunistická strana Československa priviedla robotnícku triedu a ostatných pracujúcich k politickej moci, čím sa plne uvoľnila cesta pre budovanie socializmu. Inými slovami — február 1948 bol vyvrcholením národnej a demokratickej revolúcie, dovŕšením revolučného zápasu robotníckej triedy o definitívne prebojovanie socialistickej cesty v našej krajine. Preto je naša súčasnosť i budúcnosť logicky spojená s jeho obsahom, zmyslom i odkazom. Tento fakt sa v ostrom svetle premietne pred našimi očami, keď sa zamýšľame nad Poučením z krízového vývoja' v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Najskôr si však pripomeňme aspoň niekoľko závaznějších udalostí z februára 1948. MOZAIKA FEBRUÁROVÝCH DNÍ V rokoch 1945-1948 riešila KSC v priebehu narastania národnej a demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú jednu zo svojich základných úloh — ako priviesť robotnícku triedu a pracujúci ľud našich národov pokojnou cestou bez občianskej vojny k úplnej politickej moci. Koncom roka 1947 československá buržoázia značne zoslabla v triednom zapase o charakter republiky a obávajúc sa dalších porážok, rozhodla sa za pomoci zahraničných imperialistov pre generálny úder: organizovala sabotáže, hamovala plnenie dvojročnice, pomocuu reakčného bloku chcela rozbiť Národný front a ustanoviť novú, úradnícku vládu. Len čo táto buržoázia, ktorá tak stavala na obdiv svoju úctu k parlamentu, presvedčila,, že legálny oslavný postup už jej nebude vedieť zabezpečiť triedne výsady, dala sa na cestu pučizmu. Významná úlohu v plánoch buržoázie mala zohrať sociálna demokracia, ktorá za podpory E. Beneša prešla do útoku, aby rozbila jednotu robotníckej triedy. Na svojho návratu do ČSR — a pripravovala sa vedenia sírany pravica — ten deň vyhlásil E. Beneš za svuj najšťastnejší od svojho uávratu do ČSR - a pripravovala sa na získanie väčšiny v parlamente a na utvorenie protikomunistického bloku. Aktivizovali sa aj uárudní socialisti, lidovci a slovenskí demokrati a uzavreli dohodu o spoločnom postupe. Rátali s tým, že sa pre K. Beneša vytvoria podmienky, aby mohol vymenoval úradnícku vládu bez účasti komunistov. Ministri spomínaných troch strán podali demisiu, ktorou chceli izolovať komunistov vo vláde a prinútiť ich, aby odstúpili. Plán sa mal podporiť ozbrojenými akciami: pomocou skupín branných komisií utvorených pri národnosocialistickej strane, reakčných skupín vo Zväze brannosti a v Sokole. Buržoázia sa chcela zmocniť najdôležitejších objektov, vyvolať v krajine chaos a dosiahnuť zásah imperialistických mocností. Do Prahy pricestovali ako „turisti“ desiatky vysokých dôstojníkov americkej armády. Demisia sa stala potom signálom na rozhodujúcu zrážku medzi robotníckou triedou a buržoáziou. vy KSC už v novembri 1947 odhalila príprana puč a prešla do protiúderu. Plán strany na rozbitie kontrarevolučného puču a na zabezpečenie pokojnej cesty k socializmu vytýčil 21. februára Kl. Gottwald na manifestácii pražských pracujúcich. 22. februára konali sa zjazdy závodných rád a Zväzu československo-sovietskehn priateľstva. 23. februára začali sa vo veľkých pražských závodoch vytvárať Ľudové milície. Ten istý deň zišiel sa prípravný výbor Ústredného akčného výboru Národného frontu. 24. februára nastúpila robotnícka trieda v celom štáte do jednohodinového štrajku. V celej krajine utrpeli sily reakcie porážku, iba vo vnútornej Prahe podarilo sa jej zoskupiť niekoľko sto reakčných a zvedených študentov. 25. februára situácia dozrela, pracujúci celej krajiny pripravili sa na posledný úder podľa hesla KSČ „Okamžite prijať demisiu reakčných ministrov, alebo — generálny štrajk“. E. Benešovi neostalo nič iné iba sa prispôsobiť danej realite a súhlasiť s vytvorením novej vlády obrodeného Národného frontu. A tak sa československá kríza z februára 1948 vyriešila v súlade s ústavou platnou od roku 1920. ktorá bola dielom buržoázie. podľa všetkých parlamentných zvyklostí, pokojnou cestou. POKUS PRAVICE O REVÍZIU FEBRUÁRA V krízových rokoch 1968-1969 pravicové a antisocialistické sily pokúsili sa vygumovat z našej histórie február 1948 a ušku ločnit jeho revíziu. Hoci nemožno hľadaf medzi týmito udolosťami paralelu, majú určitú historickú kontinuitu a sú v mnohom poučné. V roku 1968 utvorila sa v ČSR široká protikomunistická koalícia a vznikla nová štruktúra politického mu, ktorá fakticky obnovovala stav systépred februárom 1948 a v ktorej sa dokonca výrazne prejavovali prvky z predmníchovskej buržoáznej republiky. Pravicové a antisncialistické sily pripravovali „anti-február“. Národný front sa mal stať takým politickým zoskupením, ktoré by poprelo vedúcu úlohu KSC v spoločnosti. Rozbíjaním jednoty odborového hnutia viedol sa útok proti jednote robotníckej triedy. Pod kepienkom kritiky CSM rozbila sa jednotná organizácia mládeže. Do politického živo la vstúpili nové politické organizácie s protisocialistickým programom, ako K 231 a KAM, ktoré nepokryte vyhlásili, že chystajú odplatu za február 1948. V čš! sociaľisticke) strane i v cš! strane lidověj získavali vplyv sily, ktoré chceli revidovať výsledky februára 1948. S programom jeho utvorenej revízie vystúpila i sociálna demokracia, ktorá sa prihlásila k antikomunistickej Socialistickej internacionále. Kým pravicoví oportunisti rozkladali KSČ, paralyzovali jej činnosť a ochromovali akcie schopnosť, maloburžoázna kontrarevolúcia si utvárala čoraz väčšie zálohy, ktoré nasadzovala do politického zápasu za revíziu februára 1948. .^Anti-február“ sa však vďaka internacionalnei pomoci spriatelených socialistických štátov neuskutočnil, jeho odkaz je znova aktuálny a premieta sa do konsolidačného procesu strany a spoločnosti. ZMYSEL A VÝZNAM FEBRUÁRA Vari najväčším poučením februára 1948 je odpoveď na otázku — ako sa to stalo, že v priemyslovej, vyspelej krajine, s parlamentnými buržoáznodemokratickými tradíciami, kde vládla silná a skúsená buržoázia, získala robotnícka trieda pokojnou cestou úplnú politickú moc a uvoľnila sl tak cestu k socializmu. Netreba iste zdôrazňovať, že v tomto zmysle význam Februára 1948 prekračuje rámec našej krajiny. Poučení je viac, ale podčiarkneme aspoň tie najhlavnejšie. Robotnícka trieda vedená v triednych zápasoch marxisticko-leninskou KSČ, udržala pevný kurz na pokojný prechod od demo kratickej k socialistickej etape revolúcie získaním väčšiny národa. KSC vypracovala túto líniu v nových historických podmienkach aplikáciou leninskej teórie prerastania demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú. V národnej a demokratickej re volúcii získala robotnícka trieda dôležité politické a hospodárske pozície — znárod nenie bánk, peňažníctva a kľúčového priemyslu. To bola dôležitá základňa pre boj s reakciou na postupné upevňovanie a rozširovanie svojej moci. Rozvíjaním revolúcie „zdola“ prinútila robotnícka trieda buržoáziu na úplnú kapituláciu. Heslo „Za väčšinu národa“ nemožno spájať s reformistickým pasívnym vyčkávaním na nadpolovičnú väčšinu v parlamente. KSČ ním sledn vala zosilniť a rozšíriť vedúce postavenie robotníckej triedy medzi širokými masami národa, najmä medzi roľníctvom, aby zís kala pre pokojný prechod k socializmu roz hodujúcu prevahu síl. Táto stratégia sa plne rozvinula vo februári 1948, právom na zvaného od francúzskych socialistov „ele gantnou cestou k socializmu“. Ďalším dôležitým faktorom februára 1948 bola existencia Národného frontu, ktorý v rokoch 1945—1948 zmenil zásluhou KSČ svoj triedny a sociálny obsah: zo zväzku robotníkov, roľníkov, živnostníkov, inteligencie, a časti buržoázie, premenil sa na triedny zväzok, zameraný svojím ostrím proti buržoáznej reakcii. Robotnícka trieda získala v boji o politickú moc za hlavného spojenca pracujúce roľníctvo. Triedny zväzok robotníkov a roľníkov bol pilierom Národného Irontu a aj jeho náplň a úlohy sa v rokoch 1945—1948 zmenili: boj o pôdu v pozemkovej reforme a za ďalšie de mokratické opatrenia spojil sa s bojom za dovŕšenie agrárnej revolúcie a s bojom za socializmus. Nedocenitelným faktorom pre víťazstvu československej robotníckej triedy vo Feb ruári 1948 bola pomoc Sovietskeho zväzu. Naše vzájomné spojenectvo paralyzovalo nebezpečenstvo zahraničnej imperialistickej intervencie a uvoľnilo robotníckej triede ruky, aby mohla zlomiť kontrarevolučný odpor domácej buržoázie a uskutočniť bez občianskej vojny pokojný prechod k socializmu. Ak sa zamyslíme nad spomenutými fak tormi, môžeme si z februára 1948 odvodiť poučenie pre našu súčasnosť i budúcnosť. Náš vývoj je objektívne možný iba na základe rozvoja tých princípov, čo vo svojom súhrne reprezentujú odkaz Februárového víťazstva československého ľudu spred 23 rokov a ku ktorému sa prihlásili najlepšie a najpokrokovejšie sily českého a slovenského národa. Prof: ing. Kalo Slivka, CSc; Á.