Učiteľské Noviny, 1971 (XXI/1-52)

1971-02-25 / No. 9

1FEBRUÁR 9 4$ Fraii o Kráľ Kto riešil sudbu Februára, keď dvojročnice kolesá napred sa pohli útokom? Ty—sloboda, ty—príkaz, ty—búrkou ošľahaná skala, ty naše} triedy oceľová strana! Slabým sa možno zakrútila hlava a zabudli na starý svet. Starý svet tu trčí a jeho laby dlávia podobných ako my pred malým počtom liet. Do hlbky duše si ma vzala. Životy naše sú dnes tvojím životom. Vlastnými rukami v srdce si zákon napísala: Pracovať bystrým potokom, dobývať, tvoriť! Každý nový, rýchlejší, lepší kilogram budúceho sveta! Február194$ uvolnil cestuk socializmu Február 1948 patrí medzi jedinečné javy v novodobých dejinách českého a sloven­ského národa. Vtedy Komunistická strana Československa priviedla robotnícku trie­du a ostatných pracujúcich k politickej moci, čím sa plne uvoľnila cesta pre budo­vanie socializmu. Inými slovami — február 1948 bol vyvrcholením národnej a demokra­tickej revolúcie, dovŕšením revolučného zá­pasu robotníckej triedy o definitívne pre­­bojovanie socialistickej cesty v našej kraji­ne. Preto je naša súčasnosť i budúcnosť logicky spojená s jeho obsahom, zmyslom i odkazom. Tento fakt sa v ostrom svetle premietne pred našimi očami, keď sa za­mýšľame nad Poučením z krízového vývoja' v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Najskôr si však pripomeňme aspoň nie­koľko závaznějších udalostí z februára 1948. MOZAIKA FEBRUÁROVÝCH DNÍ V rokoch 1945-1948 riešila KSC v prie­behu narastania národnej a demokratickej revolúcie v revolúciu socialistickú jednu zo svojich základných úloh — ako priviesť robotnícku triedu a pracujúci ľud našich národov pokojnou cestou bez občianskej vojny k úplnej politickej moci. Koncom roka 1947 československá buržoázia znač­ne zoslabla v triednom zapase o charak­ter republiky a obávajúc sa dalších porá­žok, rozhodla sa za pomoci zahraničných imperialistov pre generálny úder: organi­zovala sabotáže, hamovala plnenie dvoj­ročnice, pomocuu reakčného bloku chce­la rozbiť Národný front a ustanoviť novú, úradnícku vládu. Len čo táto buržoázia, ktorá tak stavala na obdiv svoju úctu k parlamentu, presvedčila,, že legálny oslavný postup už jej nebude vedieť zabez­pečiť triedne výsady, dala sa na cestu pučizmu. Významná úlohu v plánoch buržoázie mala zohrať sociálna demokracia, ktorá za podpory E. Beneša prešla do útoku, aby rozbila jednotu robotníckej triedy. Na svojho návratu do ČSR — a pripravovala sa vedenia sírany pravica — ten deň vy­hlásil E. Beneš za svuj najšťastnejší od svojho uávratu do ČSR - a pripravovala sa na získanie väčšiny v parlamente a na utvorenie protikomunistického bloku. Akti­vizovali sa aj uárudní socialisti, lidovci a slovenskí demokrati a uzavreli dohodu o spoločnom postupe. Rátali s tým, že sa pre K. Beneša vytvoria podmienky, aby mohol vymenoval úradnícku vládu bez účasti komunistov. Ministri spomínaných troch strán podali demisiu, ktorou chceli izolovať komunistov vo vláde a prinútiť ich, aby odstúpili. Plán sa mal podporiť ozbrojenými akciami: pomocou skupín branných komisií utvorených pri národno­­socialistickej strane, reakčných skupín vo Zväze brannosti a v Sokole. Buržoázia sa chcela zmocniť najdôležitejších objektov, vyvolať v krajine chaos a dosiahnuť zásah imperialistických mocností. Do Prahy pri­cestovali ako „turisti“ desiatky vysokých dôstojníkov americkej armády. Demisia sa stala potom signálom na rozhodujúcu zrážku medzi robotníckou triedou a buržo­áziou. vy KSC už v novembri 1947 odhalila prípra­na puč a prešla do protiúderu. Plán strany na rozbitie kontrarevolučného puču a na zabezpečenie pokojnej cesty k so­cializmu vytýčil 21. februára Kl. Gottwald na manifestácii pražských pracujúcich. 22. februára konali sa zjazdy závodných rád a Zväzu československo-sovietskehn priateľstva. 23. februára začali sa vo veľ­kých pražských závodoch vytvárať Ľudové milície. Ten istý deň zišiel sa prípravný výbor Ústredného akčného výboru Národné­ho frontu. 24. februára nastúpila robot­nícka trieda v celom štáte do jednohodi­­nového štrajku. V celej krajine utrpeli sily reakcie porážku, iba vo vnútornej Prahe podarilo sa jej zoskupiť niekoľko sto reak­čných a zvedených študentov. 25. februára situácia dozrela, pracujúci celej krajiny pripravili sa na posledný úder podľa hesla KSČ „Okamžite prijať demisiu reakčných ministrov, alebo — generálny štrajk“. E. Benešovi neostalo nič iné iba sa prispôso­biť danej realite a súhlasiť s vytvorením novej vlády obrodeného Národného frontu. A tak sa československá kríza z februára 1948 vyriešila v súlade s ústavou platnou od roku 1920. ktorá bola dielom buržo­ázie. podľa všetkých parlamentných zvyk­lostí, pokojnou cestou. POKUS PRAVICE O REVÍZIU FEBRUÁRA V krízových rokoch 1968-1969 pravicové a antisocialistické sily pokúsili sa vygumo­­vat z našej histórie február 1948 a ušku ločnit jeho revíziu. Hoci nemožno hľadaf medzi týmito udolosťami paralelu, majú určitú historickú kontinuitu a sú v mno­hom poučné. V roku 1968 utvorila sa v ČSR široká protikomunistická koalícia a vznikla nová štruktúra politického mu, ktorá fakticky obnovovala stav systé­pred februárom 1948 a v ktorej sa dokonca vý­razne prejavovali prvky z predmníchovskej buržoáznej republiky. Pravicové a antisn­­cialistické sily pripravovali „anti-február“. Národný front sa mal stať takým politic­kým zoskupením, ktoré by poprelo vedúcu úlohu KSC v spoločnosti. Rozbíjaním jedno­ty odborového hnutia viedol sa útok proti jednote robotníckej triedy. Pod kepienkom kritiky CSM rozbila sa jednotná orga­nizácia mládeže. Do politického živo la vstúpili nové politické organizácie s protisocialistickým programom, ako K 231 a KAM, ktoré nepokryte vyhlásili, že chys­tajú odplatu za február 1948. V čš! so­­ciaľisticke) strane i v cš! strane lidověj získavali vplyv sily, ktoré chceli revidovať výsledky februára 1948. S programom jeho utvorenej revízie vystúpila i sociálna demo­kracia, ktorá sa prihlásila k antikomunistic­­kej Socialistickej internacionále. Kým pra­vicoví oportunisti rozkladali KSČ, paraly­zovali jej činnosť a ochromovali akcie schopnosť, maloburžoázna kontrarevolúcia si utvárala čoraz väčšie zálohy, ktoré nasa­dzovala do politického zápasu za revíziu februára 1948. .^Anti-február“ sa však vďa­ka internacionalnei pomoci spriatelených socialistických štátov neuskutočnil, jeho odkaz je znova aktuálny a premieta sa do konsolidačného procesu strany a spoloč­nosti. ZMYSEL A VÝZNAM FEBRUÁRA Vari najväčším poučením februára 1948 je odpoveď na otázku — ako sa to stalo, že v priemyslovej, vyspelej krajine, s par­lamentnými buržoáznodemokratickými tra­díciami, kde vládla silná a skúsená bur­žoázia, získala robotnícka trieda pokojnou cestou úplnú politickú moc a uvoľnila sl tak cestu k socializmu. Netreba iste zdô­razňovať, že v tomto zmysle význam Feb­ruára 1948 prekračuje rámec našej krajiny. Poučení je viac, ale podčiarkneme aspoň tie najhlavnejšie. Robotnícka trieda vedená v triednych zá­pasoch marxisticko-leninskou KSČ, udržala pevný kurz na pokojný prechod od demo kratickej k socialistickej etape revolúcie získaním väčšiny národa. KSC vypracovala túto líniu v nových historických podmien­kach aplikáciou leninskej teórie prerasta­nia demokratickej revolúcie v revolúciu so­cialistickú. V národnej a demokratickej re volúcii získala robotnícka trieda dôležité politické a hospodárske pozície — znárod nenie bánk, peňažníctva a kľúčového prie­myslu. To bola dôležitá základňa pre boj s reakciou na postupné upevňovanie a roz­širovanie svojej moci. Rozvíjaním revolúcie „zdola“ prinútila robotnícka trieda buržo­áziu na úplnú kapituláciu. Heslo „Za väčši­nu národa“ nemožno spájať s reformistic­kým pasívnym vyčkávaním na nadpolovič­nú väčšinu v parlamente. KSČ ním sledn vala zosilniť a rozšíriť vedúce postavenie robotníckej triedy medzi širokými masami národa, najmä medzi roľníctvom, aby zís kala pre pokojný prechod k socializmu roz hodujúcu prevahu síl. Táto stratégia sa plne rozvinula vo februári 1948, právom na zvaného od francúzskych socialistov „ele gantnou cestou k socializmu“. Ďalším dôležitým faktorom februára 1948 bola existencia Národného frontu, ktorý v rokoch 1945—1948 zmenil zásluhou KSČ svoj triedny a sociálny obsah: zo zväzku robotníkov, roľníkov, živnostníkov, inteli­gencie, a časti buržoázie, premenil sa na triedny zväzok, zameraný svojím ostrím proti buržoáznej reakcii. Robotnícka trieda získala v boji o politickú moc za hlavného spojenca pracujúce roľníctvo. Triedny zvä­zok robotníkov a roľníkov bol pilierom Národného Irontu a aj jeho náplň a úlohy sa v rokoch 1945—1948 zmenili: boj o pô­du v pozemkovej reforme a za ďalšie de mokratické opatrenia spojil sa s bojom za dovŕšenie agrárnej revolúcie a s bojom za socializmus. Nedocenitelným faktorom pre víťazstvu československej robotníckej triedy vo Feb ruári 1948 bola pomoc Sovietskeho zväzu. Naše vzájomné spojenectvo paralyzovalo nebezpečenstvo zahraničnej imperialistickej intervencie a uvoľnilo robotníckej triede ruky, aby mohla zlomiť kontrarevolučný odpor domácej buržoázie a uskutočniť bez občianskej vojny pokojný prechod k socia­lizmu. Ak sa zamyslíme nad spomenutými fak tormi, môžeme si z februára 1948 odvodiť poučenie pre našu súčasnosť i budúcnosť. Náš vývoj je objektívne možný iba na zá­klade rozvoja tých princípov, čo vo svojom súhrne reprezentujú odkaz Februárového víťazstva československého ľudu spred 23 ro­kov a ku ktorému sa prihlásili najlepšie a najpokrokovejšie sily českého a sloven­ského národa. Prof: ing. Kalo Slivka, CSc; Á.

Next