Učiteľské Noviny, 1973 (XXIII/1-52)
1973-01-04 / No. 1
Občianskavýchova v 7. ročníku ZDS v# Počnúc druhým polrokom tohto školského roku, ako je už učiteľskej verejností známe, začína sa vyučovať v základných deväťročných školách občianska výchova aj v 7. ročníku. Nadväzujeme na našu predchádzajúcu informáciu v Učiteľských novinách s cieľom oboznámiť čitateľov s obsahom vzdelávania v tomto ročníku niektorými s tým súvisiacimi metodickými a otázkami. Aj v 7. ročníku ZDS zostáva cieľom občianskej výchovy prispievať špecifickým spôsobom ku komunistickej výchove mladých ľudí, systematicky rozvíjať ich občiansko-právnu pripravenosť, socialistické občianske postoje žiakov a postupne rozvíjať ich politickú a občiansku aktivitu. Konkrétny obsah 7. ročníka sa zameriava na pochopenie najdôležitejších znakov socialistického spoločenského zriadenia, významu boja robotníckej triedy a vedúcej úlohy KSČ, na objasnenie úlohy Národného frontu a uskutočňovanie moci pracujúcich prostredníctvom národných výborov. Stanovenie obsahu vyučovania v 7. ročníku závisí od kvality vyriešenia a medzlpredmetových vzťahov, najmä k dejepisu. Ak má byť vyučovanie občianskej výchovy aktuálne, musí sa zaoberať predovšetkým socialistickým zriadením a jeho porovnávaním s predchádzajúcim — kapitalistickým. Oboznámenie žiakov s históriou spoločenských formácií a bojom robotníckej triedy je úlohou dejepisu. V I. polroku 7. ročníka sa žiaci dostanú iba do 13. storočia, do obdobia rozvinutého feudalizmu. V období tvorby dočasných pomocných učebných textov pre 7.—9. ročník sa počítalo s tým, že by sa malo preklenúť aspoň obdobie po vznik vedeckého komunizmu, začiatky kapitalistického zriadenia.. Ukázalo sa však, že by to bolo časovo náročné a predbiehalo by vyučovanie dejepisu. Preto sa namiesto výkladu spomínaného obdobia redukuje prechod na začiatky revolučných bojov robotníckej triedy vo vlastnom kraji a na informáciu o Marxovi, Engelsovi a Leninovi, zakladateľoch revolučnej teórie robotníckej triedy. Takto sa stalo učivo o základoch socialistickej spoločnosti skutočne ťažiskom obsahu. Ak budeme pokračovať podľa metódy predchádzajúceho článku, javí sa nám rozpracovanie učebných osnov na jednotlivé vyučovacie hodiny a rozvrhnutie textu učebnice takto: Poznávanie základy socialistickej spoločnosti f 16 hod.l Čerpáme poučenie z revolučných bojov robotníckej triedy Február 1.—2. Zoznamujeme sa s revolučným bojom pracujúcich v našom kraji (významné štrajky, povstania, revolučné udalosti]. Prečo je robotnícka trieda hlavným bojovníkom za pokrok a socializmus. Vlastné pramene 3.-4. Marx, Engels a Lenin ukázali robotníckej triede celého sveta cestu. Manifest Komunistickej strany, význam hesla Proletár! všetkých krajín, spojte sa! Význam revolučnej strany. Februárové víťazstvo robotníckej triedy. Marec 5.—7, Str. 22—23 25 38—40 Základy socialistickej spoločnosti — odstránenie vykorisťovateľských tried, socialistické spoločenské vlastníctvo, zväzok robotníckej triedy s roľníkmi a s pracujúcou inteligenciou na čele s KSČ. Moc v štáte je v rukách pracujúcich, účasť pracujúcich na riadení. Cieľom socialistického štátu je zabezpečenie blahobytu a všestranného rozvoja celej spoločnosti. 90—92 42 Na čele socialistického štátu a spoločností je KSČ. Ako uplatňuje svoju vedúcu úlohu. 45—46 9.—11. Oloha a zloženie Národného frontu. 49-51 Význam a úlaha NF a jeho zloženie. Vedúce postavenie KSČ v NF. Činnosť a poslanie významných spoločenských a záujmových organizácií (ROH, SZM, ZČSP, SZŽ, ČSTV, ZPB j 74—80 Život Čechov a Slovákov v našej vlasti v minulosti a súčasnosti. Historický význam 9. mája 1915. Rovnoprávne postavenie a bratská spolupráca Slovákov, Čechov a príslušníkov ostatných národností pri budovaní socializmu v ČSSR 35—38 53—56 14. Pracujúci uskutočňujú svoju moc prostredníctvom zastupiteľských zborov. Ako vzniká zastupiteľský zbor — voľby. Prehľad zastupiteľských zborov. 56—60 Jún 15.—16. Národné výbory — najširšie orgány moci pracujúcich sú jednou zo základných vymožeností soc. spol. zriadenia. Zloženie a činnosť národných výborov. Význam a práca zborov pre občianske záležitosti. 56—60 Z rozpisu učiva vyplýva, že už teraz sa majú začať učitelia občianskej výchovy pripravovať na prvé dve vyučovacie hodiny, pretože majú výrazne regionálny charakter. Na prvej vyučovacej hodine učiteľ stručne nadviaže na učivo 6. ročníka, oboznámi žiakov s obsahom učiva 7. ročníka a už na tejto vyučovacej hodine ich uvedie do histórie miestnych bojov roľníckeho ľudu a robotníckej triedy, čomu bude venovať aj druhú vyučovaciu hodinu. Nazdávame sa, že pripraviť si vecné a konkrétne podklady z histórie svojho kraja, okresu, mesta alebo dediny nebude ťažké. Učitelia dejepisu pri príležitosti 50. výročia vzniku KSČ a pri iných príležitostiach si zhromaždili cenný a zaujímavý materiál, o čom svedčia viaceré pedagogické čítania. Samotné OV KSS boli iniciátormi spracovania dejín robotníckeho hnutia okresu, ktoré boli rozličnými formami zverejnené. Pôjde preto skôr o vhodný výber faktov, udalostí a predovšetkým o ich správne metodické zatriedenie a využitie. Autori učebných osnov mali na mysli tieto PRINCÍPY VÝBERU HISTORICKÉHO MATERIÁLU: Nejde o súvislé regionálne dejiny, ale o výber najvýznamnejších konkrétnych a plastických udalostí z obdobia protifeudálnych roľníckych povstaní (ako bolo Východoslovenské povstanie v roku 1831), baníckych povstaní na strednom Slovensku, štrajkov v minulom i v tomto storočí, údajov o založení a bojoch KSČ v obcí, okrese, príklady majetkových rozdielov a foriem vykorisťovania v danom prostredí. Materiál by mal byť predovšetkým z prostredia vlastnej obce, ak je však málo presvedčivý a konkrétny, z okresu, kraja, pričom nemyslíme na presné geografické rozčlenenie. Ide o uplatnenie zásady od blízkeho k vzdialenejšiemu, od konkrétneho k abstraktnejšiemu. Odporúčame preto, aby okresné predmetové komisie urýchlene vybrali schopných učiteľov dejepisu a občianskej výchovy, ktorí by vypracovali niekoľkostranový stručný výber a výklad najvýznamnejších regionálnych faktov, pripravili odpis dokumentov, fotografií a pod. V miestach, kde je múzeum, možno požiadať o inštalovanie aktuálneho kútika dejín s týmto zameraním. Druhá vyučovacia hodina by sa mala využiť na besedu so zakladajúcim členom KSČ alebo iným účastníkom robotníckeho hnutia, ktorý by vedel žiakom priblížiť sociálne postavenie ľudu a boj robotníckej triedy aspoň v období buržoáznej ČSR. Na tretej vyučovacej hodine učiteľ uzavrie túto konkrétnu problematiku všeobecným záverom, že nielen robotníci a roľníci kraj-a, ale robotnícka trieda na celom svete je hlavným bojovníkom za pokrok a socializmus, že tento boj nebol náhodný, ani živelný, že základy položili veľkí tvorcovia vedeckého socializmu Marx, Engels a Lenin. Na tejto í na ďalších vyučovacích hodinách budú učitelia používať dočasné učebné texty pre 7.—9. ročník. V 7. ročníku (ešte viac ako v 8. a 9.) treba s textom pracovať veľmi operatívne. Využívať ho viac tam, kde bude mať učiteľ možnosť žiakov viesť a orientovať ich y obsahu učebnej látky, kontrolovať, ako žiaci textu porozumeli, vyjasňovať nejasnosti a chybné chápanie. Učiteľ by mal účinne využívať pripojené otázky a podľa nich zamerať hlavne výchovno-vzdelávací obsah učiva a vybrať z textu tie partie, ktoré na ne odpovedajú. Tieto časti potom žiakom dôkladnejšie objasňovať nielen prostredníctvom učebného textu, ale i -vlastným výkladom. Nebolo by však spríjvpp orientovať prácu s textom len podľa nadpisov a tam, kde nadpis súhlasí s tematikou hodiny, spoliehať sa len na funkciu textu. Občianska výchova kladie vysoké nároky nielen na pedagogickú a psychologickú úroveň učiteľov, ale i na vnímanie žiakov. Zmyslom predmetu je nielen žiakov vzdelávať, ale aj vychovávať, vštepovať im trvalý záujem o našu spoločnosť, kladné a činorodé postoje k socialistickým a komunistickým ideálom, rozvíjať lásku k .socialistickej vlasti a vytvárať v povedomí žiakov socialistické, vlastenecké a internacionálne postoje. Predpokladané dosiahnutie cieľa vyžaduje, aby vyučovanie občianskej výchovy trvale upútavalo žiakov samotným obsahom, mnohostrannosťou foriem práce, problémov i poznatkov; aby učivo bolo zaujímavé a vekuprimerane vykladané. Bude preto treba dbať na NÁZORNOST výchovného a vzdelávacieho PÔSOBENIA, na to, aby sme poznatky aplikovali na dennú prax a na žiakov pôsobili príkladom, aby sme využívali ich skúsenosti a prirodzenú aktivitu na vytváranie zainteresovaného postoja k spoločenskej problematike, úzko spojenej s učivom. Okrem príkladu je nutné využívať príležitosť na uplatnenie problémovej metódy vo vyučovaní, aby sme žiakov v prijateľnej miere uvádzali do situácií, ' v ktorých budú stáť ako dospelí občania. Spolu s týmito formami práce je vhodné využiť i najrôznejšie námety na samostatnú prácu, napr. zisťovanie údajov, získavanie dokumentov k učebnej tematike, rozhovory s predstaviteľmi verejného a politického života. Veľmi dôležité je zapojovať žiakov do prípravy besied s pozvanými hosťami a do organizovania tematických besied v rámci triedneho kolektívu. Nakoľko sa učebné texty odlišujú, vyžaduje si väčšina učiva 7. ročníka, aby si žiaci urobili zápis učiva, ktorý by zhrnul podstatu obsahu vo forme osnovy, prehľadu, resp. stručného súvislého textu. Odporúča sa zaznačiť niekoľko otázok, na ktoré budú žiaci pamätať pri domácej príprave i pri odpovedi. Takýto zápis nie je možné improvizovať, pripraviť v priebehu vyučovacej hodiny, ale už pred vyučovacou hodinou, a to tak, aby rozsah neprevyšoval pol a výnimočne tri štvrte strany malého formátu písaniek žiakov. Podrobnejšie rozpracovanie vyučovacích hodín bude uverejnené v januárovom čísle časopisu Spoločenské vedy v škole. Toto rozpracovanie sa bude môcť uplatniť na väčšine vyučovacích hodín. S odlišnosťami budú učitelia oboznámení na zasadnutiach okresných predmetových komisií a na predchádzajúcich inštruktážach KP0. Oproti publikovanému rozpisu sú odlišne uvádzané prvé dve vyučovacie hodiny, keď sa preberajú nie všeobecné, ale aj regionálne dejiny, v rozpise nie sú priamo zaradené aktuálne námety pri príležitosti výročia Februárového víťazstva a 9. mája 1945, mení fea východisková situácia učiva o národnostnej otázke, doplňa učivo o práci zborov pre občianske záležitosti a pod. Preto odporúčame našim učiteľom, aby si metodické poznámky upravili podľa inštruktáží a rozpisu učiva v tomto článku. JOZEF MELICHAR, MŠ SSR VLASTA MECHÝROVÁ, VŰP Praha Apríl 8. Máj 12.—13. V systéme brannej výchovy v školách zaujímajú nenahraditeľné miesto branné cvičenia. Vykonávajú sa podľa smerníc Ministerstva školstva SSR dvakrát v školskom reku (Zvesti MSaK zo ‘ dňa 31. 5. 1971, zošit H—301 na školách I. a II. cyklu. Prvé branné cvičenie sa má konať v zime a druhé v lete. Pretože nie všade sa venuje branným cvičeniam patričná pozprnosť a nie vždy majú cvičenia náležitú úroveň, le potrebné uviesť niekoľko základných poznámok, na ktoré by sa nemalo zabudnúť. Branné cvičenia v školách sú jednou z foriem prípravy školy na plnenie sociálnej funkcie v mimoriadnych situáciách. Súčasne ide o prostriedok výchovy a vzdelávania zameraný na účelnú činnosť školy v prípade ohrozenia, aby ako celok bola schopná vykonávať protipožiarnu ochranu školy, protichemickú a protiradiačnú ochranu osôb a materiálu, zdravotnícku pomoc a pod. V týchto činnostiach sa majú precvičovať žiaci podľa osobitných úloh stanovených pre školy I. cyklu a II. cyklu. Učitelia a vedenie škôl sa majú zdokonaľovať v riadiacej činnosti pri výkone branno-výchovnej funkcie. Za plánovanie a riadenie branného cvičenia je zodpovedný riaditeľ školy. ktorého funkcia je v tomto prípade nezastupitelná. Jeho úlohou je zdokonaľovať riadiacu prácu, získavať praktické skúsenosti z vedenia činnosti školských kolektívov v zložitejších situáciách a cez učiteľov zdokonaľovať činnosť žiakov v praktických branných zamestnaniach. Ďalej má dbať o to, aby sa stanovený čas pre branné cvičenie využil efektívne a aby sa tematika cvičenia približovala možným reálnym situáciám. Celou svojou činnosťou riaditeľ školy má dbať, aby sa branné cvičenia nesprofanovali. To sa ľahko môže stať vtedy, ak sa vyhlasuje tzv. po-plach, inscenujú nereálne situácie, z ktorých majú žiaci zábavu. Aby sa tak nestalo a aby branné cvičenia splnili svoje stanovené ciele, musia sa dôkladne pripraviť. Predpokladom toho je plánovitá príprava zahrňujúca: a) Zaradenie . branných cvičení do celoročného pracovného plánu školy. b) Stanovenie požiadaviek a úloh pre jednotlivé zainteresované zložky — pre vedenie, tried, učiteľov, učiteľov predmetov, ZO SZM v školách II. cyklu, ZRPŠ a ďalšie. c) Príprava plánu branného cvičenia; riaditeľ môže touto úlohou poveriť učiteľa brannej výchovy alebo niekoho iného. Žiadne branné cvičenie by sa nemalo uskutočniť bez splnenia uvedených predpokladov, lebo nejde tu o jednorazovú akciu v rámci jedného dňa, ktorá sa uskutoční bez prípravy. Na branné cvičenie sa pripravuje vedenie školy a učitelia rovnako ako žiaci, a to dostatočne dlhý čas pred cvičením, teda pred praktickým vyvrcholením príprav. Plán branného cvičenia by mal obsahovať tieto časti a úlohy: 1. Dátum konania branného cvičenia, jeho cieľ a obsah; obsah (stačí heslovitý) má vyjadriť, či ide o zimné alebo letné branné cvičenie. 2. Príprava branného cvičenia má stanoviť, kto a kedy oboznámi učiteľov s určenými úlohami, aká bude organizácia skupín, spôsob nácviku činnosti pri plánovaných situáciách, úlohy organizačnej prípravy (dokumenty pre hodnotenie cvičenia, príprava materiálu, rozhodcov, pomocníkov, spolupráca s vojenskými zložkami a pod.); táto časť predstavuje jednoduché pracovné dokumenty, z ktorých sú zrejmé úlohy a prípravy. 3. Priebeh branného cvičenia predstavuje samostatný plán cvičenia, ktorý určuje jeho obsah — vyhlásenie situácie, činnosť na jednotlivých stanovištiach, ■zhromaždenia, presuny, stanovenie času pre určené úlohy a ich ukončenie, hodnotenie a ďalšie druhy činností (súťaže, hry); ide teda o podrobnejší plán pre celú školu. Trocha zložitejší bude tento plán v ZDŠ, kde treba rozpísať úlohy a činnosti pre 1.—5. ročník a 6.-9. ročník, zvlášť (pozri príklady činností — časopis Bojová příprava č. 9 a 10, ročník 1970, článok T. Horváta). Zložitejšia príprava bude aj v školách II. cyklu, lebo branné cvičenia stredoškolákov majú byť náročnejšie. 4. Vyhodnotenie branného cvičenia sa v plánoch stanoví osobitne; určia sa kritériá hodnotenia činnosti žiakov, učiteľov, aktivity a disciplíny pri plnení jednotlivých úloh; riadiaci cvičenia osobitne zhodnotí branné cvičenie so žiakmi a vykoná osobitne hodnotenie činnosti učiteľov za účasti celého pedagogického zboru; závery, ktoré vyplynú z hodnotenia cvičenia sa zahrnú do výchovnovzdelávacieho plánu školy; plány branného cvičenia a zápis jeho zhodnotenia sa ukladá ako školský dokument na dobu dvoch rokov. Z náčrtu obsahu plánu prípravy branného cvičenia je zrejmé, že nemôže ísť o jednorazovú akciu, ale o vopred premyslenú a dôkladne pripravenú činnosť učiteľov i žiakov. Obsahová náplň branných cvičení sa rozdeľuje do troch častí: I. Úlohy a činnosti zamerané na sebaobranu žiakov a pomoc iným. II. Činnosti vyplývajúce z opatrení školy pre civilnú obranu. III. Ostatné branné činnosti, telesné cvičenia, hry, súťaže a pod. V obsahových plánoch prípravy branných cvičení sa musí prejaviť skutočnosť, že zimné a letné brapné cvičenia majú určité odlišnosti. Zimné branné cvičenie má byť viac zamerané na civilnú obranu žiakov a školy — nácvik a precvičovanie spôsobov ochrany zdravia a materiálnych hodnôt. Musí sa však prihliadať na fyzické predpoklady žiakov aktívne zasahovať pri určitom druhu ochrany. Iné sú úlohy cvičení v ZDŠ, najmä v nižších ročníkoch, a iné sú v školách II. cyklu. Rozpis úloh na precvičovanie stanovujú Smernice Ministerstva školstva SSR (Zvesti MŠaK, zošit 8—10/1971). Letné branné cvičenie je zamerané viac na brannú výchovu a branné prvky. V tomto prípade sa organizuje pochod žiakov 1.—3. ročníka ZDŠ na vzdialenosť 3—5 km; 4.—5. ročníka ZDš na 6 km s prekonávaním prekážok so záťažou 3 kg; B.—7. ročníka ZDŠ na 8 km; 8.—9. ročníka ZDŠ so záťažou 5 kg na vzdialenosť Ifi km. V stredných školách sa organizuje pochod na vzdialenosť 12— 15 km so záťažou 5—8 kg. Záťaž sa má prenášať v batohu alebo chlebníku a pozostáva z prostriedkov individuálnej protichemickej ochrany jednotlivca, pomôcok a materiálu potrebného pre vykonávanie branných činností, ledla, fľaše s vodou, resp. aj náhradných kusov odevu. Za pochodu sa má vykonávať precvičovanie signálov, prekonávania zamorených úsekov a terénnych prekážok, orientácia v teréne a pod. Povinný obsah zimného i letného branného cvičenia zaberá polovicu až dve tretiny stanoveného času z 5 hodín čistého času na jeden deň. Zvyšok času je zameraný na rôzne hry, súťaže, telesné cvičenia a iné branné zamerané činnosti. Činnosť v tejto časti sa môže organizovať podľa záujmu žiakov, napr. v zime pochod na lyžiach, resp. lyžovanie, v lete jazda na bicykloch v skupinách s určitým výchovným' námetom. Pritom sa organizujú rôzne branné činnosti na stanovištiach a branné hry i súťaže tak, aby sa navodila atmosféra na psychické uvoľnenie žiakov a aby sa rozvíjal ich záujem o branné činnosti. Ide teda o cieľavedomú oddychovú časť branného cvičenia. Tá si však tiež vyžaduje premyslenú prípravu a organizáciu. Branné cvičenia sú určitou previerkou brannej zdatnosti a prípravy žiakov a učiteľov. Musíme mať na mysli, že to nie je záležitosť formálna. Tá je v pedagogickej praxi iba na škodu a má hlboké následky. Príprava na obranu vlasti a sebaobranu -je dôležitá úloha výchovnej a vzdelávacej práce škcriy, a preto sa jej venuje patričná pozornosť. EMIL SMREK, VÚP Bratislava Poznámky k branným cvičeniam v školách