Učiteľské Noviny, 1973 (XXIII/1-52)

1973-01-04 / No. 1

Občianskavýchova v 7. ročníku ZDS v# Počnúc druhým polrokom tohto školské­ho roku, ako je už učiteľskej verejností známe, začína sa vyučovať v základných deväťročných školách občianska výchova aj v 7. ročníku. Nadväzujeme na našu pred­chádzajúcu informáciu v Učiteľských no­vinách s cieľom oboznámiť čitateľov s ob­sahom vzdelávania v tomto ročníku niektorými s tým súvisiacimi metodickými a otázkami. Aj v 7. ročníku ZDS zostáva cieľom ob­čianskej výchovy prispievať špecifickým spôsobom ku komunistickej výchove mla­dých ľudí, systematicky rozvíjať ich ob­­čiansko-právnu pripravenosť, socialistické občianske postoje žiakov a postupne roz­víjať ich politickú a občiansku aktivitu. Konkrétny obsah 7. ročníka sa zameriava na pochopenie najdôležitejších znakov so­cialistického spoločenského zriadenia, vý­znamu boja robotníckej triedy a vedúcej úlohy KSČ, na objasnenie úlohy Národné­ho frontu a uskutočňovanie moci pracujú­cich prostredníctvom národných výborov. Stanovenie obsahu vyučovania v 7. roč­níku závisí od kvality vyriešenia a medzl­­predmetových vzťahov, najmä k dejepisu. Ak má byť vyučovanie občianskej výchovy aktuálne, musí sa zaoberať predovšetkým socialistickým zriadením a jeho porovnáva­ním s predchádzajúcim — kapitalistickým. Oboznámenie žiakov s históriou spoločen­ských formácií a bojom robotníckej triedy je úlohou dejepisu. V I. polroku 7. ročníka sa žiaci dostanú iba do 13. storočia, do obdobia rozvinutého feudalizmu. V období tvorby dočasných pomocných učebných textov pre 7.—9. ročník sa počí­talo s tým, že by sa malo preklenúť aspoň obdobie po vznik vedeckého komunizmu, začiatky kapitalistického zriadenia.. Ukáza­lo sa však, že by to bolo časovo náročné a predbiehalo by vyučovanie dejepisu. Pre­to sa namiesto výkladu spomínaného ob­dobia redukuje prechod na začiatky revo­lučných bojov robotníckej triedy vo vlast­nom kraji a na informáciu o Marxovi, En­­gelsovi a Leninovi, zakladateľoch revoluč­nej teórie robotníckej triedy. Takto sa sta­lo učivo o základoch socialistickej spoloč­nosti skutočne ťažiskom obsahu. Ak budeme pokračovať podľa metódy predchádzajúceho článku, javí sa nám roz­pracovanie učebných osnov na jednotlivé vyučovacie hodiny a rozvrhnutie textu učebnice takto: Poznávanie základy socialistickej spoloč­nosti f 16 hod.l Čerpáme poučenie z revolučných bojov robotníckej triedy Február 1.—2. Zoznamujeme sa s revolučným bojom pracujúcich v našom kraji (významné štrajky, povstania, revolučné udalosti]. Prečo je robotnícka trieda hlavným bo­jovníkom za pokrok a socializmus. Vlastné pramene 3.-4. Marx, Engels a Lenin ukázali robot­níckej triede celého sveta cestu. Manifest Komunistickej strany, význam hesla Proletár! všetkých krajín, spojte sa! Význam revolučnej strany. Februá­rové víťazstvo robotníckej triedy. Marec 5.—7, Str. 22—23 25 38—40 Základy socialistickej spoločnosti — odstránenie vykorisťovateľských tried, socialistické spoločenské vlastníctvo, zväzok robotníckej triedy s roľníkmi a s pracujúcou inteligenciou na čele s KSČ. Moc v štáte je v rukách pracu­júcich, účasť pracujúcich na riadení. Cieľom socialistického štátu je zabez­pečenie blahobytu a všestranného roz­voja celej spoločnosti. 90—92 42 Na čele socialistického štátu a spoloč­ností je KSČ. Ako uplatňuje svoju ve­dúcu úlohu. 45—46 9.—11. Oloha a zloženie Národného frontu. 49-51 Význam a úlaha NF a jeho zloženie. Ve­dúce postavenie KSČ v NF. Činnosť a poslanie významných spoločenských a záujmových organizácií (ROH, SZM, ZČSP, SZŽ, ČSTV, ZPB j 74—80 Život Čechov a Slovákov v našej vlasti v minulosti a súčasnosti. Historický význam 9. mája 1915. Rovnoprávne postavenie a bratská spo­lupráca Slovákov, Čechov a príslušní­kov ostatných národností pri budovaní socializmu v ČSSR 35—38 53—56 14. Pracujúci uskutočňujú svoju moc pro­stredníctvom zastupiteľských zborov. Ako vzniká zastupiteľský zbor — voľ­by. Prehľad zastupiteľských zborov. 56—60 Jún 15.—16. Národné výbory — najširšie orgány moci pracujúcich sú jednou zo základ­ných vymožeností soc. spol. zriadenia. Zloženie a činnosť národných výborov. Význam a práca zborov pre občianske záležitosti. 56—60 Z rozpisu učiva vyplýva, že už teraz sa majú začať učitelia občianskej výchovy pripravovať na prvé dve vyučovacie hodi­ny, pretože majú výrazne regionálny cha­rakter. Na prvej vyučovacej hodine učiteľ struč­ne nadviaže na učivo 6. ročníka, oboznámi žiakov s obsahom učiva 7. ročníka a už na tejto vyučovacej hodine ich uvedie do his­tórie miestnych bojov roľníckeho ľudu a robotníckej triedy, čomu bude venovať aj druhú vyučovaciu hodinu. Nazdávame sa, že pripraviť si vecné a konkrétne podklady z histórie svojho kra­ja, okresu, mesta alebo dediny nebude ťaž­ké. Učitelia dejepisu pri príležitosti 50. vý­ročia vzniku KSČ a pri iných príležitos­tiach si zhromaždili cenný a zaujímavý ma­teriál, o čom svedčia viaceré pedagogické čítania. Samotné OV KSS boli iniciátormi spracovania dejín robotníckeho hnutia okresu, ktoré boli rozličnými formami zve­rejnené. Pôjde preto skôr o vhodný výber faktov, udalostí a predovšetkým o ich správne metodické zatriedenie a využitie. Autori učebných osnov mali na mysli tieto PRINCÍPY VÝBERU HISTORICKÉHO MATERIÁLU: Nejde o súvislé regionálne dejiny, ale o výber najvýznamnejších konkrétnych a plastických udalostí z obdobia protifeudál­­nych roľníckych povstaní (ako bolo Vý­chodoslovenské povstanie v roku 1831), ba­níckych povstaní na strednom Slovensku, štrajkov v minulom i v tomto storočí, úda­jov o založení a bojoch KSČ v obcí, okre­se, príklady majetkových rozdielov a fo­riem vykorisťovania v danom prostredí. Materiál by mal byť predovšetkým z pro­stredia vlastnej obce, ak je však málo pre­svedčivý a konkrétny, z okresu, kraja, pri­čom nemyslíme na presné geografické roz­členenie. Ide o uplatnenie zásady od blíz­keho k vzdialenejšiemu, od konkrétneho k abstraktnejšiemu. Odporúčame preto, aby okresné predme­tové komisie urýchlene vybrali schopných učiteľov dejepisu a občianskej výchovy, ktorí by vypracovali niekoľkostranový stručný výber a výklad najvýznamnejších regionálnych faktov, pripravili odpis do­kumentov, fotografií a pod. V miestach, kde je múzeum, možno požiadať o inštalo­vanie aktuálneho kútika dejín s týmto za­meraním. Druhá vyučovacia hodina by sa mala vy­užiť na besedu so zakladajúcim členom KSČ alebo iným účastníkom robotníckeho hnutia, ktorý by vedel žiakom priblížiť so­ciálne postavenie ľudu a boj robotníckej triedy aspoň v období buržoáznej ČSR. Na tretej vyučovacej hodine učiteľ uza­vrie túto konkrétnu problematiku všeobec­ným záverom, že nielen robotníci a roľní­ci kraj-a, ale robotnícka trieda na celom svete je hlavným bojovníkom za pokrok a socializmus, že tento boj nebol náhodný, ani živelný, že základy položili veľkí tvor­covia vedeckého socializmu Marx, Engels a Lenin. Na tejto í na ďalších vyučovacích hodinách budú učitelia používať dočasné učebné texty pre 7.—9. ročník. V 7. ročníku (ešte viac ako v 8. a 9.) treba s textom pracovať veľmi operatívne. Využívať ho viac tam, kde bude mať uči­teľ možnosť žiakov viesť a orientovať ich y obsahu učebnej látky, kontrolovať, ako žiaci textu porozumeli, vyjasňovať nejas­nosti a chybné chápanie. Učiteľ by mal účinne využívať pripojené otázky a podľa nich zamerať hlavne výchovno-vzdelávací obsah učiva a vybrať z textu tie partie, ktoré na ne odpovedajú. Tieto časti potom žiakom dôkladnejšie objasňovať nielen pro­stredníctvom učebného textu, ale i -vlast­ným výkladom. Nebolo by však spríjvpp orientovať prácu s textom len podľa nad­pisov a tam, kde nadpis súhlasí s tema­tikou hodiny, spoliehať sa len na funkciu textu. Občianska výchova kladie vysoké nároky nielen na pedagogickú a psychologickú úroveň učiteľov, ale i na vnímanie žiakov. Zmyslom predmetu je nielen žiakov vzde­lávať, ale aj vychovávať, vštepovať im tr­valý záujem o našu spoločnosť, kladné a činorodé postoje k socialistickým a komu­nistickým ideálom, rozvíjať lásku k .socia­listickej vlasti a vytvárať v povedomí žia­kov socialistické, vlastenecké a interna­cionálne postoje. Predpokladané dosiahnutie cieľa vyžadu­je, aby vyučovanie občianskej výchovy tr­vale upútavalo žiakov samotným obsahom, mnohostrannosťou foriem práce, problémov i poznatkov; aby učivo bolo zaujímavé a vekuprimerane vykladané. Bude preto treba dbať na NÁZORNOST výchovného a vzdeláva­cieho PÔSOBENIA, na to, aby sme poznatky aplikovali na den­nú prax a na žiakov pôsobili príkladom, aby sme využívali ich skúsenosti a priro­dzenú aktivitu na vytváranie zainteresova­ného postoja k spoločenskej problematike, úzko spojenej s učivom. Okrem príkladu je nutné využívať príležitosť na uplatnenie problémovej metódy vo vyučovaní, aby sme žiakov v prijateľnej miere uvádzali do si­tuácií, ' v ktorých budú stáť ako dospelí občania. Spolu s týmito formami práce je vhodné využiť i najrôznejšie námety na samostat­nú prácu, napr. zisťovanie údajov, získava­nie dokumentov k učebnej tematike, roz­hovory s predstaviteľmi verejného a poli­tického života. Veľmi dôležité je zapojovať žiakov do prípravy besied s pozvanými hosťami a do organizovania tematických besied v rámci triedneho kolektívu. Nakoľko sa učebné texty odlišujú, vy­žaduje si väčšina učiva 7. ročníka, aby si žiaci urobili zápis učiva, ktorý by zhrnul podstatu obsahu vo forme osnovy, prehľa­du, resp. stručného súvislého textu. Odpo­rúča sa zaznačiť niekoľko otázok, na ktoré budú žiaci pamätať pri domácej príprave i pri odpovedi. Takýto zápis nie je možné improvizovať, pripraviť v priebehu vyučo­vacej hodiny, ale už pred vyučovacou ho­dinou, a to tak, aby rozsah neprevyšoval pol a výnimočne tri štvrte strany malého formátu písaniek žiakov. Podrobnejšie rozpracovanie vyučovacích hodín bude uverejnené v januárovom čísle časopisu Spoločenské vedy v škole. Toto rozpracovanie sa bude môcť uplatniť na väčšine vyučovacích hodín. S odlišnosťa­mi budú učitelia oboznámení na zasadnu­tiach okresných predmetových komisií a na predchádzajúcich inštruktážach KP0. Oproti publikovanému rozpisu sú odlišne uvádzané prvé dve vyučovacie hodiny, keď sa preberajú nie všeobecné, ale aj regio­nálne dejiny, v rozpise nie sú priamo za­radené aktuálne námety pri príležitosti vý­ročia Februárového víťazstva a 9. mája 1945, mení fea východisková situácia učiva o národnostnej otázke, doplňa učivo o prá­ci zborov pre občianske záležitosti a pod. Preto odporúčame našim učiteľom, aby si metodické poznámky upravili podľa in­štruktáží a rozpisu učiva v tomto článku. JOZEF MELICHAR, MŠ SSR VLASTA MECHÝROVÁ, VŰP Praha Apríl 8. Máj 12.—13. V systéme brannej výchovy v ško­lách zaujímajú nenahraditeľné mies­to branné cvičenia. Vykonávajú sa podľa smerníc Ministerstva školstva SSR dvakrát v školskom reku (Zves­ti MSaK zo ‘ dňa 31. 5. 1971, zošit H—301 na školách I. a II. cyklu. Pr­vé branné cvičenie sa má konať v zime a druhé v lete. Pretože nie vša­de sa venuje branným cvičeniam patričná pozprnosť a nie vždy majú cvičenia náležitú úroveň, le potreb­né uviesť niekoľko základných po­známok, na ktoré by sa nemalo za­budnúť. Branné cvičenia v školách sú jed­nou z foriem prípravy školy na plne­nie sociálnej funkcie v mimoriad­nych situáciách. Súčasne ide o pro­striedok výchovy a vzdelávania za­meraný na účelnú činnosť školy v prípade ohrozenia, aby ako celok bo­la schopná vykonávať protipožiarnu ochranu školy, protichemickú a pro­­tiradiačnú ochranu osôb a materiá­lu, zdravotnícku pomoc a pod. V týchto činnostiach sa majú precvičo­vať žiaci podľa osobitných úloh sta­novených pre školy I. cyklu a II. cyklu. Učitelia a vedenie škôl sa ma­jú zdokonaľovať v riadiacej činnosti pri výkone branno-výchovnej funk­cie. Za plánovanie a riadenie branného cvičenia je zodpovedný riaditeľ ško­ly. ktorého funkcia je v tomto prí­pade nezastupitelná. Jeho úlohou je zdokonaľovať riadiacu prácu, získa­vať praktické skúsenosti z vedenia činnosti školských kolektívov v zlo­žitejších situáciách a cez učiteľov zdokonaľovať činnosť žiakov v prak­tických branných zamestnaniach. Ďa­lej má dbať o to, aby sa stanovený čas pre branné cvičenie využil efek­tívne a aby sa tematika cvičenia pri­bližovala možným reálnym situáciám. Celou svojou činnosťou riaditeľ ško­ly má dbať, aby sa branné cvičenia nesprofanovali. To sa ľahko môže stať vtedy, ak sa vyhlasuje tzv. po-plach, inscenujú nereálne situácie, z ktorých majú žiaci zábavu. Aby sa tak nestalo a aby branné cvičenia splnili svoje stanovené cie­le, musia sa dôkladne pripraviť. Pred­pokladom toho je plánovitá príprava zahrňujúca: a) Zaradenie . branných cvičení do celoročného pracovného plánu školy. b) Stanovenie požiadaviek a úloh pre jednotlivé zainteresované zlož­ky — pre vedenie, tried, učiteľov, učiteľov predmetov, ZO SZM v školách II. cyklu, ZRPŠ a ďalšie. c) Príprava plánu branného cvičenia; riaditeľ môže touto úlohou pove­riť učiteľa brannej výchovy alebo niekoho iného. Žiadne branné cvičenie by sa ne­malo uskutočniť bez splnenia uvede­ných predpokladov, lebo nejde tu o jednorazovú akciu v rámci jedného dňa, ktorá sa uskutoční bez prípra­vy. Na branné cvičenie sa pripravu­je vedenie školy a učitelia rovnako ako žiaci, a to dostatočne dlhý čas pred cvičením, teda pred praktickým vyvrcholením príprav. Plán branného cvičenia by mal ob­sahovať tieto časti a úlohy: 1. Dátum konania branného cviče­nia, jeho cieľ a obsah; obsah (stačí heslovitý) má vyjadriť, či ide o zim­né alebo letné branné cvičenie. 2. Príprava branného cvičenia má stanoviť, kto a kedy oboznámi uči­teľov s určenými úlohami, aká bude organizácia skupín, spôsob nácviku činnosti pri plánovaných situáciách, úlohy organizačnej prípravy (doku­menty pre hodnotenie cvičenia, prí­prava materiálu, rozhodcov, pomoc­níkov, spolupráca s vojenskými zlož­kami a pod.); táto časť predstavuje jednoduché pracovné dokumenty, z ktorých sú zrejmé úlohy a prípravy. 3. Priebeh branného cvičenia pred­stavuje samostatný plán cvičenia, ktorý určuje jeho obsah — vyhláse­nie situácie, činnosť na jednotlivých stanovištiach, ■zhromaždenia, presu­ny, stanovenie času pre určené úlo­hy a ich ukončenie, hodnotenie a ďalšie druhy činností (súťaže, hry); ide teda o podrobnejší plán pre ce­lú školu. Trocha zložitejší bude tento plán v ZDŠ, kde treba rozpísať úlohy a čin­nosti pre 1.—5. ročník a 6.-9. roč­ník, zvlášť (pozri príklady činností — časopis Bojová příprava č. 9 a 10, ročník 1970, článok T. Horváta). Zlo­žitejšia príprava bude aj v školách II. cyklu, lebo branné cvičenia stre­doškolákov majú byť náročnejšie. 4. Vyhodnotenie branného cvičenia sa v plánoch stanoví osobitne; určia sa kritériá hodnotenia činnosti žia­kov, učiteľov, aktivity a disciplíny pri plnení jednotlivých úloh; riadia­ci cvičenia osobitne zhodnotí branné cvičenie so žiakmi a vykoná osobit­ne hodnotenie činnosti učiteľov za účasti celého pedagogického zboru; závery, ktoré vyplynú z hodnotenia cvičenia sa zahrnú do výchovno­­vzdelávacieho plánu školy; plány branného cvičenia a zápis jeho zhod­notenia sa ukladá ako školský do­kument na dobu dvoch rokov. Z náčrtu obsahu plánu prípravy branného cvičenia je zrejmé, že ne­môže ísť o jednorazovú akciu, ale o vopred premyslenú a dôkladne pri­pravenú činnosť učiteľov i žiakov. Obsahová náplň branných cvičení sa rozdeľuje do troch častí: I. Úlohy a činnosti zamerané na sebaobranu žiakov a pomoc iným. II. Činnosti vyplývajúce z opatrení školy pre civilnú obranu. III. Ostatné branné činnosti, telesné cvičenia, hry, súťaže a pod. V obsahových plánoch prípravy branných cvičení sa musí prejaviť skutočnosť, že zimné a letné brapné cvičenia majú určité odlišnosti. Zimné branné cvičenie má byť viac zamerané na civilnú obranu žiakov a školy — nácvik a precvičovanie spôsobov ochrany zdravia a mate­riálnych hodnôt. Musí sa však pri­hliadať na fyzické predpoklady žia­kov aktívne zasahovať pri určitom druhu ochrany. Iné sú úlohy cvičení v ZDŠ, najmä v nižších ročníkoch, a iné sú v školách II. cyklu. Rozpis úloh na precvičovanie stanovujú Smernice Ministerstva školstva SSR (Zvesti MŠaK, zošit 8—10/1971). Letné branné cvičenie je zamera­né viac na brannú výchovu a bran­né prvky. V tomto prípade sa orga­nizuje pochod žiakov 1.—3. ročníka ZDŠ na vzdialenosť 3—5 km; 4.—5. ročníka ZDš na 6 km s prekonáva­ním prekážok so záťažou 3 kg; B.—7. ročníka ZDŠ na 8 km; 8.—9. ročníka ZDŠ so záťažou 5 kg na vzdialenosť Ifi km. V stredných školách sa orga­nizuje pochod na vzdialenosť 12— 15 km so záťažou 5—8 kg. Záťaž sa má prenášať v batohu alebo chlební­ku a pozostáva z prostriedkov indi­viduálnej protichemickej ochrany jednotlivca, pomôcok a materiálu po­trebného pre vykonávanie branných činností, ledla, fľaše s vodou, resp. aj náhradných kusov odevu. Za po­chodu sa má vykonávať precvičova­nie signálov, prekonávania zamore­ných úsekov a terénnych prekážok, orientácia v teréne a pod. Povinný obsah zimného i letného branného cvičenia zaberá polovicu až dve tretiny stanoveného času z 5 ho­dín čistého času na jeden deň. Zvy­šok času je zameraný na rôzne hry, súťaže, telesné cvičenia a iné bran­né zamerané činnosti. Činnosť v tej­to časti sa môže organizovať podľa záujmu žiakov, napr. v zime pochod na lyžiach, resp. lyžovanie, v lete jazda na bicykloch v skupinách s určitým výchovným' námetom. Pritom sa organizujú rôzne branné činnosti na stanovištiach a branné hry i sú­ťaže tak, aby sa navodila atmosféra na psychické uvoľnenie žiakov a aby sa rozvíjal ich záujem o branné čin­nosti. Ide teda o cieľavedomú oddy­chovú časť branného cvičenia. Tá si však tiež vyžaduje premyslenú prí­pravu a organizáciu. Branné cvičenia sú určitou pre­vierkou brannej zdatnosti a prípravy žiakov a učiteľov. Musíme mať na mysli, že to nie je záležitosť formál­na. Tá je v pedagogickej praxi iba na škodu a má hlboké následky. Prí­prava na obranu vlasti a sebaobranu -je dôležitá úloha výchovnej a vzde­lávacej práce škcriy, a preto sa jej venuje patričná pozornosť. EMIL SMREK, VÚP Bratislava Poznámky k branným cvičeniam v školách

Next