Učiteľské Noviny, 1980 (XXX/1-52)

1980-01-04 / No. 1

O MÁTE MATIKE VÁŽNE zariadenia pre prípravu mládeže na robotnícke povolania Požiadavky modernej výroby na všeobecné a teda aj matematické vzdelanie robotníkov nebolo možné plniť v rámci tradičnej prí­pravy. Zastúpenie prírodovedných predmetov a osobitne matematiky v učebných plánoch jednotlivých učebných odborov bolo nedo­statočné. Až do roku 1973 sa matematika vyučovala len v prvých dvoch ročníkoch troj­ročných učebných odborov, a to v prvom aj v druhom ročníku po dve hodiny. V treťom ročníku sa nevyučovali žiadne všeobecno­vzdelávacie predmety. Rovnaký počet hodín bol aj v dvojročných učebných odboroch. V rámci prestavby učňovského školstva sa v prvom rade riešilo zastúpenie matematiky v učebných plánoch v jednotlivých formách Štúdia. V súčasnosti je v učebných plánoch matematika zastúpená takto: V štvorročných študijných odboroch 4, 2, 3, 3; v trojročných učebných odboroch 4, 2, 2; v dvojročných učebných odboroch 4, 2; a v študijných od­beroch SŠP 4, 2, 3. Toto podstatné kvantitatívne posilnenie ma­tematiky umožnilo postupne vytvárať novú koncepciu vo všetkých spomínaných formách prípravy mládeže na robotnícke povolanie. Koncepcia matematiky v týchto formách vzde­lávania prihliada na narastajúce požiadavky na všeobecné, a teda aj matematické vzdelanie ro­botníkov, demokratickosť, otvorenosť a prie­pustnosť systému vzdelávania a v neposled­nom rade aj na požiadavky, vyplývajúce z od­borného zamerania prípravy mládeže na ro­botnícke povolania. V prvej etape prestayby sa overovala kon­cepcia, výber a štrukturalizácia učiva mate­­tlky v štvorročných učebných odboroch, pri­pravujúcich mládež na náročné robotnícke povolania, ktoré zároveň uíaožňuje tým naj­lepším pokračovať v štúdiu na vysokých školách. Overovanie okrem iného ukázalo, že pô­vodná koncepcia diferencovania učebných os­nov podľa učebných odborov nie je vhod­ným riešením nadväznosti všeobecného a od­borného vzdelania, preto bolo treba hľadať nove optimálnejšie riešenie. V novej koncepcii sa matematika vyučuje vo všetkých štvorročných učebných odboroch podľa spoločných učebných osnov Um-M81. Vyučuje sa na množinovo-logickom základe. Výber a štruktúra učiva umožňuje aj ab­solventom ôsmych ročníkov základnej školy pokračovať v štúdiu v stredných odborných učilištiach. (Na skutočnosť, že do prvých roč­níkov učebných odborov môžu prichádzať aj absolventi ôsmych ročníkov základnej školy, sa prihliadalo pri hodinovej dotácii a) pri výbere a usporiadaní učiva I. ročníka.) ŠTVOROČNÉ ŠTUDIJNÉ ODBORY V štvorročných študijných odboroch sa pri vyučovaní matematiky kladie dôraz na roz­voj logického, funkčného a konštruktívneho myslenia, žiaci sa učia chápať jednotlivé te­­mátické celky vo vzájomných súvislostiach. Obsah matematiky sa zameriava na základné poznatky z teórie, množín a matematickej logiky, ' funkcie, trigonometriu, analytickú geometriu, diferenciálny a integrálny počet. Kvôli nadväznosti na odborné vzdelanie (učebný odbor) vyčlenilo sa 8—10 % hodín na špecifikované učivo. V rámci týchto hodín môže vyučujúci preberať, matematické učivo, ktoré v učebných osnovách nie je zaradené, ale pritom je pre učebný odbor dôležité, podľa potrieb učebného odboru prehĺbiť, res­pektíve rozšíriť učivo niektorých tematic­kých celkov, precvičovať a upevňovať učivo predpísané učebnými osnovami riešením apli­kovaných úloh a príkladov. Štvorročné študijné odbory ako nová forma prípravy mládeže na robotnícke povolania sa začali overovať v školskom roku 1973/74. Prví absolventi pri ústnych maturitných skúš­kach preukazujú dobré vedomosti a dobrú pripravenosť na výkon zvoleného povolania. So vzrastajúcim počtom maturantov, čo je potešiteľné, rastie aj záujem o štúdium ma­tematiky. DVOJ- A TROJROČNÉ ODBORY S množinovo-logickým základom matema­tiky v dvojročných a trojročných učebných odboroch sa ráta, na rozdiel od štvorročných študijných odborov až v školskom roku 1984 až 1985, keď do prvých ročníkov prídu prví absolventi novokoncipovanej základnej školy. V záujme zabezpečenia priepustnosti systé­mu učebných odborov na študijné odbory SŠP v treťom ročníku novokoncipovaných trojročných odborov sa učni oboznámia so základnými pojmami z teórie množín a ma­tematickej logiky. STREDNÁ ŠKOLA PRE PRACUJÚCICH Koncepcia matematiky v študijných odbo­roch SŠP je rovnaká ako v štvorročných štu­dijných odboroch, výber a štruktúra učiva zodpovedá požiadavke, aby absolventi troj­ročných učebných odborov mohli pokračovať v štúdiu v druhom ročníku SŠP a tiež sku­točnosti, že žiakmi SŠP sú väčšinou ľudia s viacročnou praxou. Ako sme už naznačili, jednou z úloh prí­pravy v štvorročných študijných odboroch a študijných odboroch SŠP je umožniť tým najlepším pokračovať v štúdiu na vysokých školách. Doterajšie výsledky nie sú však naj. optimálnejšie. Je nepopierateľnou skutočnos­ťou, že absolventi týchto foriem vzdelávania, ktorí dobre prosperovali počas celej prípravy a pokračujú v štúdiu na vysokej škole, majú mnohé výhody v porovnaní s absolventmi iných foriem stredoškolskej prípravy, najmä na vysokých školách technického zamerania. Dôležité však je, aby sa na vysoké školy hlásili skutočne len tí absolventi, ktorí pre vysokoškolské štúdium majú predpoklady. Prvým predpokladom úspešného štúdia na vysokých školách technického zamerania je dobrá príprava z matematiky. Charakter ma­tematického vzdelávania, logická nadväznosť jednotlivých poznatkov určuje význam a dôležitosť dobrej prípravy v základných ško­lách aj v stredných školách pre úspešné štúdium na vysokých školách. Zatiaľ sme v tejto oblasti prípravy mládeže na robotnícke povolania nedosiahli žiadúce výsledky. Niektoré fakulty vysokých škôl technických So zmenami v charaktere a obsahu práce priameho výrob­cu, ktoré prináša súčasný vě­deckotechnický rozvoj, menia sa a rastú aj požiadavky na jeho vzdelanie, všeobecnú a odbornú pripravenosť a triedne uvedo­menie. V socialistickej spoločnosti je robotnícka trieda vedúcou silou ekonomického a spoločenského života a táto skutočnosť sa mu­sí odzrkadliť aj v príprave mlá­deže na robotnícke povolania. V tejto príprave nejde len o re­produkčný proces pracovnej si­ly, ale aj o zabezpečenie vysokej politickej a odbornej úrovne na­stupujúcej generácie robotníc­kej triedy, ako jedného z rozho­dujúcich činiteľov ekonomickej a politickej sily štátu. v snahe pomôcť študentom slabšie priprave­ným z matematiky organizujú v zimnom se­mestri kurzy stredoškolskej matematiky. Skú­senosti ukazujú, že pre mnohých študentov je táto forma dopĺňania vedomostí účinná, čo sa prejavuje v úspešnosti ďalšieho štúdia. Samozrejme, medzi študentmi vysokých škôl technických sú aj absolventi štvorročných študijných odborov s veľmi dobrou prípravou z matematiky a skúšky z matematiky robia s výborným prospechom. Niektorí z nich sa dokonca úspešne zapojili aj do ŠVOČ z ma­tematiky. To dokazuje, že príslušné formy prípravy mládeže na robotnícke povolania vytvárajú pre žiakov, ktorí majú o vysoko­školské štúdium skutočný záujem, vhodné podmienky. ZVÝŠENÉ NÁROKY NA UČITEĽA Rozhodujúcim činiteľom uskutočňovania zá­merov prestavby je učiteľ. Celkové zvýšenie úrovne matematického vzdelávania v zaria­deniach pre prípravu mládeže na robotnícke povolania nezávisí len od joho koncepcie, obsahu a štruktúry učiva, ale predovšetkým od pripravenosti a osobnej zainteresovanosti vyučujúcich. Aj príprava mládeže na robotnícke povolá* nia kladie na učiteľa také požiadavky, ako v ostatných prúdoch stredoškolského vzdelá­vania. Osobitnú pozornosť v týchto zariadeniach' venujú v súčasnosti najmä kvalifikovanosti učiteľov v štvorročných študijných odboroch. Vzhľadom na to, že požadovaná kvalifikácia učiteľov odborných učilišť a učňovských škôl nebola uspokojivá, treba, aby si učitelia, ktorí pôsobia v týchto zariadeniach a majú ukončenú pedagogickú fakultu, doplnili kva­lifikáciu formou štvorsemestrálneho štúdia na prírodovedeckých, filozofických a pedagogic­kých fakultách. Uvítali by sme, ak by sa práve absolventi tejto formy štúdia v rámci diskusie vyjadrili o jeho prínose pre ich ďalšiu, prácu. Základnou formou prípravy učiteľov pre SOU však aj naďalej zostáva denné štúdium. Nadobudnutím platnosti nových učebných os­nov však vznikol na vysokých školách rad problémov práve preto, že pripravujú učite­ľov rôznych zariadení (ZS, gymnázium, SPŠ, SOU). K závažným problémom patrí metodic­ká príprava učiteľov na ich budúce povo­lanie. V súčasnosti ešte treba doriešiť problém súvislej pedagogickej praxe poslucháčov vy­sokých škôl. Zatiaľ zostáva nevyriešehá aj o­­tázka honorovania fakultných učiteľov v zá­kladných školách a v zariadeniach pre prí­pravu mládeže na robotnícke povolania. NA CO UPRIAMIŤ POZORNOSŤ? Všetky doteraz uskutočnené úpravy ne­sporne prispeli k zvýšeniu úrovne matema­tického vzdelávania v príprave mládeže na robotnícke povolania. No splnenie cieľových zámerov: sprostredkovať učňom kvalitný sys­tém matematických poznatkov potrebný pre štúdium prírodovedných aj odborných pred­metov a najmä pre robotnícke povolania, súčasne rozvíjať ich logické, dialektické, funkčné, konštruktívne a tvorivé myslenie, formovať ich kladné vôľové a charakterové vlastnosti, oboznámiť ich s použiteľnosťou matematických metód práce v bezprostrednej výrobnej praxi a v neposlednom rade dobre ich pripraviť na dalšie štúdium, si vyžaduje sústrediť sa v najbližšom období na riešenie týchto problémov: 3! Prekonať v povedomí ľudí pretrvávajúce názory, že „učni“ matematiku nepotrebujú, že im „stačí, keď vedia sčítať, odčítať, prí­padne rátať s percentami“. Bi Presvedčiť predovšetkým žiakov-učňov o potrebe matematického vzdelávania, hľadať vhodné podnety a metódy práce vzbudzujúce záujem žiakov o štúdium matematiky. B Nájsť optimálnejšie riešenie prípravy a výberu pracujúcich na štúdium v študijných odberoch stredných škôl pre pracujúcich. B Skvalitniť matematickú prípravu absol­ventov maturitných foriem vzdelávania a pri­praviť ich na štúdium na vysokých školách. EB Nájsť vhodné formy na získanie záujmu tých najlepších absolventov vysokých škôl s pedagogickým zameraním o prácu v zaria­deniach pre prípravu mládeže na robotnícke povolania, ktorými prechádza viac ako 50 % mládeže príslušného veku. B Vzhľadom na sústavne sa zvyšujúce ná­roky na metodickú prácu vyučujúcich hľadať vhodné a príťažlivé formy ich ďalšieho vzde­lávania. RNDr. EDITA PORUBSKÁ, VÜP, RNDr. IVAN TRENCANSKÝ, PF UK, Doc. RNDr. IMRICH FABRICI, CSc., SVŠT, Bratislava Foto: t. Struhár, ČSTK i

Next