Učiteľské Noviny, 1982 (XXXII/1-53)
1982-01-07 / No. 1
ĎALŠÍ ROZVOJ IB ČESKOSLOVENSKEJ VÝCHOVNOVZDELÁVACEJ OSÚSTAVY tom, že prehlbovanie polytechnického charakteru školy prioritná úloha, svedči aj skuje točnosť, že stranícke a štátne orgány permanentne sledujú zabezpečovanie plnenia úloh na tomto úseku a že v úzkej nadväznosti a v krátkom časovom slede zorganizovali dva celoštátne aktívy, v roku 1979 v Poprade k pracovnej výchove a pracovnému vyučovaniu v základnej škole a v septembri 1980 v Hradci Králové k odbornej príprave a polytechnízácil gymnázia. Na obidvoch aktívoch sa hodnotil stav a úroveň plnenia úloh súvisiacich s polytechnizáciou školy a prijali sa konkrétne opatrenia na skvalitnenia celkovej práce. V súvislosti so zavádzaním odbornej prípravy do gymnázií vypracovalo Ministerstvo školstva SSR opatrenia na skvalitňovanie výučby týchto predmetov a rozoslalo ich odborom školstva krajských národných výborov ako metodický materiál na usmernenie činnosti škôl, krajských pedagogických ústavov a patronátnych závodov. V spolupráci s odbormi školstva KNV prehodnotilo harmonogramy zavádzania predmetov odborne] prípravy s cielom zosúladiť ich s celospoločenskými potrebami. V Činnosti odborov školstva KNV možno pozitívne hodnotiť realizovanie návrhu MS SSR, na základe ktorého sa určilo gestorstvo nad výučbou jednotlivých volitelných skupín odborných predmetov zo strany takých gymnázií, ktoré vo výučbe toho-ktorého predmetu dosiahli dobré výsledky, í neodkladné zavedenie funkcie vedúceho učiteľa odbornej prípravy vo väčších gymnáziách. Pochvalne sa možno vyjadriť aj o pomoci krajských pedagogických ústavov, ktorých pracovníci organizovaním metodických dní, vzorových hodín, rôznych kurzov a pod. poskytujú učiteľom odbornej prípravy predovšetkým metodickú pomoc. Spokojnosť nemožno vyjadriť s úrovňou pedagogickej propagandy, pretože vo verejnosti máme ešte veľa príkladov nedôvery a nepochopenia cieľov prestavby štúdia na tomto type školy. Okrem pôsobenia na verejnosť prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov treba publikovať dobré skúsenosti v pedagogickej tlači a sústrediť sa na túto problematiku aj v pedagogickom čítaní. Genéza zavádzania predmetov odbornej prípravy do obsahu gymnaziálneho štúdia ukazuje, že od experimentálneho overovania základov výroby a odbornej prípravy v 1. a 2. ročníku a voliteľných skupín odborných predmetov v 3. a 4. ročníku vo vybraných gymnáziách začalo sa v súlade s vypracovaným harmonogramom postupne s výučbou odborných predmetov predovšetkým v tých gymnáziách, kde riaditelia škôl a vyučujúci v predstihu pristúpili s plnou zodpovednosťou k budovaniu kádrových, priestorových a materiálno-technických podmienok ich zabezpečovania. Ako ukazujú skúsenosti, nebol to proces jednoduchý. V začiatkoch bolo potrebné prekonávať nielen bariéru nedôvery k týmto predmetom zo strany rodičov, žiakov a mnohých učiteľov, ktorí v tomto kroku videli narúšanie tradície gymnázia a jeho postavenia medzi ostatnými strednými školami, ale aj celý rad problémov, ktoré sa pri zavádzaní odbornej prípravy v jednotlivých školách začali prejavovať. Je potešiteľné, že mnohé gymnáziá prakticky bez skúseností s odbornou prípravou — vedeli v krátkom čase zabezpečiť výučbu základov strojárstva, technickej chémie, elektrotechniky, stavebníctva, poľnohospodárstva, ekonomiky a organizácie i predmetu programovanie a obsluha počítacích systémov na takej úrovni, že sa stali účinným prostriedkom formovania pozitívneho vzťahu žiakov k práci a ich profesionálnej orientácie. Rast počtu gymnázií, kde sa zaviedla výučba predmetov odbornej prípravy, možno označiť za primeraný. Od roku 1975, keď sa voliteľné skupiny odborných predmetov vyučovali experimentálne v 10 gymnáziách, vzrástol v školskom roku ich počet na 120 a možno uvažovať o tom, že v školskom roku 1982/83 budú sa voliteľné skupiny odborných predmetov vyučovať vo všetkých gymnáziách. Postupne sa odstraňuje aj direktfvnosť, ktorá prevládala Dri zaradovaní žiakov do voliteľných skupín odborných predmetov. V dôsledku priestorových, kádrových a organizačných ťažkostí školy otvárali len jednu z voliteľných skupín, a tak voľba podľa osobného záujmu žiaka neprichádzala do úvahy. Situácia sa podstatne zmenila a v súčasnosti už celý rad škôl poskytuje žiakom širšiu paletu voliteľných skupín odborných predmetov. Napríklad v Bratislave gymnáziá na Bílikovej ulici a na ulici I. Horvátha 14, v Západoslovenskom kraji gymnáziá v Trenčíne, Trnave, Galante, Nitre, Senici, Skalici, v Stredoslovenskom kraji gymnáziá v Prievidzi, Martine, Považskej Bystrici, v Banskej Bystrici na Tajovského ulici. Vo Východoslovenskom kraji gymnáziá v Humennom, Michalovciach, Poprade a v Košiciach na Kováčskej ulici 30 a na Šmeraľovej ulici. V prvých rokoch zavádzania voliteľných skupín odborných predmetov, keď riaditelia škôl podmieňovali ich výber jestvujúcim podmienkam a možnostiam školy, najfrekventovanejším1! boli základy chémie a základy ekonomiky a organizácie. Postupným vytváraním podmienok a usmerňovaním zo strany odborov školstva KNV začala sa situácia zlepšovať a dnes možno konštatovať, že ich zastúpenie je priaznivejšie. Na popredné miesto sa dostali základy strojárstva (43,3 Vo z počtu škôl) a technická chémia (36,6 Vo). Vzhľadom na nemalé úlohy, ktoré má v národnom hospodárstve stavebníctvo, je s 9,1 % popoluškou medzi ostatnými voliteľnými odbornými predmetmi. Príkladom pozitívneho prístupu k zavedeniu voliteľnej skupiny základov stavebihíctva môže slúžiť Gymnázium v Senici, ktoré si vďaka pochopeniu a pomoci zo strany okresných straníckych a štátnych orgánov zabezpečilo veľmi dobré podmienky nielen pre teoretickú výučbu tohto predmetu, ale aj uskutočňovanie praktickej zložky — prevádzkovej praxe žiakov v Okresnom stavebnom podniku v Senici. Požiadavka zvýšenia počtu voliteľných skupín základov stavebníctva vyplýva aj z toho, že vysoké školy, zamerané na stavebníctvo a architektúru, patria ku školám s pomerne vysokými plánmi výkonov. Napríklad v školskom roku 1981/1982 malo sa na takýto druh škôl prijať 1385 žiakov, t. j. 15,3 % so zameraním na strojárstvo 2615 žiakov, t. j. 29,15 %. Aj napriek konštatovanému pokroku v zavádzaní predmetov, odbornej prípravy do gymnázií, pretrvávajú ešte niektoré problémy. Na-prľkiad v základoch výroby a odbornej prípravy prvé skúsenosti ukázali nutnosť čiastočne upraviť obsahové zameranie predmetu. Ťažkosti sú v oblasti kádrovej, kde popri interných učiteľoch s aprobáciou F—CH, M—F, Bi—CH vyučuje odborné predmety veľa externých pracovníkov — inžinierov, ktorých pozitívny prínos je predovšetkým v posilnení odbornej stránky predmetu, ale z hľadiska pedagogických postupov nie vždy možno s nimi vyjadriť spokojnosť. K týmto problémom v mnohých školách pristupujú aj ťažkosti s priestormi, materiálnym vybavením, učebnými pomôcka-Od schválenia Návrhu ďalšieho rozvoja československej výchovnovzdelávacej sústavy v roku 1976 zaznamenalo naše školstvo výrazný krok vpred, čo sa konštatovalo aj v správe, prednesenej generálnym tajomníkom OV KSC a prezidentom ČSSR súdruhom Gustávom Hnsákom na XVI. zjazde KSC. Keďže jednou z hlavných úloh ďalšieho rozvoja výchovno-vzdelávacej československej sústavy je skvalitňovanie prípravy mládeže na život a prácu v rozvinutej socialistickej spoločnosti, opäť sa zvýraznila úloha školy pri vytváraní kladného vzťahu žiakov k práci a tvorivej činnosti a požiadavka ďalšieho prehlbovania jej polytechnického charakteru. Už program prijatý XV. zjazdom KSC vychádzal z objektívnej nutnosti zvýšiť náročnosť prípravy mladej generácie. Hoci je v súčasnosti v centre pozornosti postupné uskutočňovanie prestavby v 1.—6. ročníku základnej školy, nezostávajú bokom ani otázky súvisiace so zmenami obsahu gymnaziálneho štúdia, ktorých cieľom je prispôsobiť štúdium potrebám rozvoja našej spoločnosti, zlepšiť celkovú prípravu na tomto type školy tak, aby sa zvýšil počet záujemcov o vysokoškolské štúdium technického smeru, ale že v súlade s tendenciami obsahového zbližovania jednotlivých druhov stredných škôl nadobudlo i novú kvalitu v podobe polytechnického princípu. mi, čo v konečnom dôsledku nemá najlepší dosah na celkovú úroveň výučby odborných predmetov. Keď v takejto situácii miestne podniky, závody a socialistické organizácie poskytnú pomoc škole, čo už dnes nie je ojedinelý jav, treba to chápať nielen ako zásluhu na zlepšovaní podmienok tej-ktorej školy, ale ako výsledok pochopenia nutnosti podieľať sa v rámci svojich možností na skvalitňovaní pracovnej a odbornej prípravy žiakov, teda na činnosti, ktorej výsledok je v prospech celej spoločnosti. Je preto správne, že na celoštátnom stretnutí pedagogických pracovníkov v júni 1981 na XXI. ročníku Uherskobrodských dní J. A. Komenského, bola ocenená aj účasť podnikov, závodov, družstiev a národných výborov na zabezpečovaní podmienok pracovnej výchovy a odbornej prípravy udelením čestného uznania „Za zásluhy o rozvoj školstva“. Jednou zo základných požiadaviek pri zavádzaní odbornej prípravy do obsahu gymnaziálneho štúdia je požiadavka spájania teúrie s praxou, školy so životom. Uskutočňuje sa nielen exkurznou činnosťou a formou laboratórnych cvičení v podmienkach školy, resp. závodu, ale predovšetkým praktickou zložkou predmetu — prevádzkovou praxou, ktorú ako súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu v predmetoch odbornej prípravy organizuje škola v úzkej spolupráci so závodmi a socialistickými organizáciami i v prevádzkach. Je samozrejmé, že iba škola by náročnosť úloh spojených s problematikou teoretickej, ale najmä praktickej prípravy mládeže, nemohla zabezpečiť. Preto v nadvázposti na zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl schválila vláda ČSSR v auguste 1979 Zásady o organizácii a zabezpečovaní prevádzkovej praxe žiakov, v ktorých sú stanovené povinnosti škôl a závodov pri zabezpečovaní praktickej zložky vyučovania v gymnáziách, odborných školách a stredných odborných školách. Vydanie uvedených zásad je významným činom a argumentom pre riaditeľov škôl, ktorí sa v predchádzajúcich rokoch pri zabezpečovaní prevádzkovej praxe žiakov dostávali do pozície „prosebníkov“, pretože mnohé závody a podniky, či už z bezpečnostných dôvodov alebo pre ohrozenie plánu, z finančných,_ či iných dôvodov nechceli prijímať žiakov na prevádzkovú prax, alebo ju nerealizovali v takom rozsahu a kvalite, ako si to škola vyžadovala. Na základe vykonaných previerok možno konštatovať, že v súčasnosti i na tomto úseku došlo k podstatnej zmene a že spolupráca so závodmi sa ustavične zlepšuje. Jedným z faktorov, pozitívne ovplyvňujúcich tento stav, sú dohody o spolupráci škôl s patronátnymi podnikmi a závodmi, pričom vo Východoslovenskom kraji ako pozitívum možno hodnotiť prístup krajského straníckeho orgánu, ktorý úroveň a účinnosť tejto spolupráca sleduje a pravidelne vyhodnocuje. Veľmi dobrý vzťah k prevádzkovej praxi žiakov majú najmä Slovenský hodváb, n. p., Senica, koncernový podnik Tesla Stropkov, VSŽ Košice atď. Pri zabezpečovaní prevádzkovej praxe pretrvávajú problémy najmä pri zosúlaďovaní druhu pracovne] Činnosti žiakov s obsahom učebných1 osnov, pri zaraďovaní žiakov do produktívnej práce a v odmeňovaní za vykonanú prácu, pri časovonť zaraďovaní praxe a rešpektovaní stanoveného počtu desiatich dní á pod. Poznatky o úrovni výučby predmetov odbornej prípravy sú vcelku' pozitívne. Rozšírením škály skupín voliteľných predmetov v jednotlivých školách, využívaním efektívnejších metód vo-vyučovacom procese a aktivizáciou žiakov docielilo sa zvýšenie záujmu o predmety odbornej prípravy, čo pozitívne ovplyvnilo vedomosti žiakov. Žiari ovládajú odbornú terminológiu, pohotovo pracujú s tabuľkami, získavajú potrebnú prax v používaní odbornej literatúry, vedia aplikovať poznatky získané v prírodovedných predmetoch a nadobúdajú zručnosti v praktickej činnosti. Aj napriek konštatovanému zvýšeniu záujmu žiakov o výučbu voliteľných skupín odborných predmetov sú ešte rezervy vo zvýšení percenta maturujúcich žiakov z týchto predmetov. Keď záverom konštatujeme, že v súlade so závermi celoštátneho aktívu v Hradci Králové sa v gymnáziách v SSR postupne utvárajú podmienky pre ďalšie skvalitňovanie výučby predmetov odbornej prípravy, chcem všetkým zainteresovaným pracovníkom pripomenúť slová námestníčky ministra školstva SSR súdružky Vlačihovej z jej vystúpenia v Hradci Králové: „Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, a chcem na to zvlášť upozorniť, že keď sa niektoré zásadné otázky podcenia alebo zanedbajú a k zavádzaniu predmetov odbornej prípravy sa pristúpi povrchne a nezodpovedne, je to veľký hriech proti požadovanému profilu gymnazistu z hľadiska nového poňatia, kompromituje sa škola, znevažujú sa ľudia, zbytočne sa plytvá časom, silami a prostriedkami a v konečnom dôsledku sa poškodznje plnenie dokumentu strany o ďalšom rozvoji nášho školstva. To si treba uvedomiť v každom gymnáziu.“ IGOR VIKTORY, ústredný školský inšpektor MŠ SSR SKÚSENOSTI Z KONTROLY doterajšej realizácie prestavby gymnázia loto; Ing. L Seu&k, g. Král