Učiteľské Noviny, 1982 (XXXII/1-53)

1982-01-07 / No. 1

ĎALŠÍ ROZVOJ IB ČESKOSLOVENSKEJ VÝCHOVNO­VZDELÁVACEJ OSÚSTAVY tom, že prehlbovanie polytech­nického charakteru školy prioritná úloha, svedči aj sku­je točnosť, že stranícke a štátne orgá­ny permanentne sledujú zabezpečo­vanie plnenia úloh na tomto úseku a že v úzkej nadväznosti a v krát­kom časovom slede zorganizovali dva celoštátne aktívy, v roku 1979 v Poprade k pracovnej výchove a pracovnému vyučovaniu v základ­nej škole a v septembri 1980 v Hradci Králové k odbornej príprave a polytechnízácil gymnázia. Na obi­dvoch aktívoch sa hodnotil stav a úroveň plnenia úloh súvisiacich s polytechnizáciou školy a prijali sa konkrétne opatrenia na skvalitnenia celkovej práce. V súvislosti so zavádzaním odbor­nej prípravy do gymnázií vypraco­valo Ministerstvo školstva SSR opat­renia na skvalitňovanie výučby tých­to predmetov a rozoslalo ich odbo­rom školstva krajských národných výborov ako metodický materiál na usmernenie činnosti škôl, krajských pedagogických ústavov a patronát­nych závodov. V spolupráci s odbormi školstva KNV prehodnotilo harmonogramy zavádzania predmetov odborne] prí­pravy s cielom zosúladiť ich s celo­spoločenskými potrebami. V Činnosti odborov školstva KNV možno pozitívne hodnotiť realizo­vanie návrhu MS SSR, na základe ktorého sa určilo gestorstvo nad vý­učbou jednotlivých volitelných sku­pín odborných predmetov zo strany takých gymnázií, ktoré vo výučbe toho-ktorého predmetu dosiahli dob­ré výsledky, í neodkladné zavedenie funkcie vedúceho učiteľa odbornej prípravy vo väčších gymnáziách. Pochvalne sa možno vyjadriť aj o pomoci krajských pedagogických ústavov, ktorých pracovníci organi­zovaním metodických dní, vzoro­vých hodín, rôznych kurzov a pod. poskytujú učiteľom odbornej prípra­vy predovšetkým metodickú pomoc. Spokojnosť nemožno vyjadriť s ú­­rovňou pedagogickej propagandy, pretože vo verejnosti máme ešte veľa príkladov nedôvery a nepocho­penia cieľov prestavby štúdia na tomto type školy. Okrem pôsobenia na verejnosť prostredníctvom ma­sovokomunikačných prostriedkov treba publikovať dobré skúsenosti v pedagogickej tlači a sústrediť sa na túto problematiku aj v pedago­gickom čítaní. Genéza zavádzania predmetov od­bornej prípravy do obsahu gymna­ziálneho štúdia ukazuje, že od ex­perimentálneho overovania základov výroby a odbornej prípravy v 1. a 2. ročníku a voliteľných skupín od­borných predmetov v 3. a 4. roční­ku vo vybraných gymnáziách začalo sa v súlade s vypracovaným harmo­nogramom postupne s výučbou od­borných predmetov predovšetkým v tých gymnáziách, kde riaditelia škôl a vyučujúci v predstihu pristúpili s plnou zodpovednosťou k budova­niu kádrových, priestorových a ma­­teriálno-technických podmienok ich zabezpečovania. Ako ukazujú skúsenosti, nebol to proces jednoduchý. V začiatkoch bolo potrebné prekonávať nielen bariéru nedôvery k týmto predme­tom zo strany rodičov, žiakov a mnohých učiteľov, ktorí v tomto kroku videli narúšanie tradície gym­názia a jeho postavenia medzi ostat­nými strednými školami, ale aj celý rad problémov, ktoré sa pri zavá­dzaní odbornej prípravy v jednotli­vých školách začali prejavovať. Je potešiteľné, že mnohé gymnáziá prakticky bez skúseností s od­bornou prípravou — vedeli v krát­kom čase zabezpečiť výučbu zákla­dov strojárstva, technickej chémie, elektrotechniky, stavebníctva, poľno­hospodárstva, ekonomiky a organi­zácie i predmetu programovanie a obsluha počítacích systémov na ta­kej úrovni, že sa stali účinným pro­striedkom formovania pozitívneho vzťahu žiakov k práci a ich profe­sionálnej orientácie. Rast počtu gymnázií, kde sa za­viedla výučba predmetov odbornej prípravy, možno označiť za prime­raný. Od roku 1975, keď sa voliteľ­né skupiny odborných predmetov vyučovali experimentálne v 10 gym­náziách, vzrástol v školskom roku ich počet na 120 a možno uvažovať o tom, že v školskom roku 1982/83 budú sa voliteľné skupiny odbor­ných predmetov vyučovať vo všet­kých gymnáziách. Postupne sa odstraňuje aj direk­­tfvnosť, ktorá prevládala Dri zarado­vaní žiakov do voliteľných skupín odborných predmetov. V dôsledku priestorových, kádrových a organi­začných ťažkostí školy otvárali len jednu z voliteľných skupín, a tak voľba podľa osobného záujmu žiaka neprichádzala do úvahy. Situácia sa podstatne zmenila a v súčasnosti už celý rad škôl poskytuje žiakom širšiu paletu voliteľných skupín od­borných predmetov. Napríklad v Bra­tislave gymnáziá na Bílikovej ulici a na ulici I. Horvátha 14, v Západo­slovenskom kraji gymnáziá v Tren­číne, Trnave, Galante, Nitre, Senici, Skalici, v Stredoslovenskom kraji gymnáziá v Prievidzi, Martine, Po­važskej Bystrici, v Banskej Bystrici na Tajovského ulici. Vo Východo­slovenskom kraji gymnáziá v Hu­­mennom, Michalovciach, Poprade a v Košiciach na Kováčskej ulici 30 a na Šmeraľovej ulici. V prvých rokoch zavádzania vo­liteľných skupín odborných predme­tov, keď riaditelia škôl podmieňo­vali ich výber jestvujúcim podmien­kam a možnostiam školy, najfrek­ventovanejším1! boli základy chémie a základy ekonomiky a organizácie. Postupným vytváraním podmienok a usmerňovaním zo strany odborov školstva KNV začala sa situácia zlepšovať a dnes možno konštato­vať, že ich zastúpenie je priaznivej­šie. Na popredné miesto sa dostali základy strojárstva (43,3 Vo z počtu škôl) a technická chémia (36,6 Vo). Vzhľadom na nemalé úlohy, ktoré má v národnom hospodárstve sta­vebníctvo, je s 9,1 % popoluškou medzi ostatnými voliteľnými odbor­nými predmetmi. Príkladom pozitívneho prístupu k zavedeniu voliteľnej skupiny zá­kladov stavebihíctva môže slúžiť Gymnázium v Senici, ktoré si vďaka pochopeniu a pomoci zo strany okresných straníckych a štátnych orgánov zabezpečilo veľmi dobré podmienky nielen pre teoretickú vý­učbu tohto predmetu, ale aj usku­točňovanie praktickej zložky — pre­vádzkovej praxe žiakov v Okresnom stavebnom podniku v Senici. Požiadavka zvýšenia počtu voliteľ­ných skupín základov stavebníctva vyplýva aj z toho, že vysoké školy, zamerané na stavebníctvo a archi­tektúru, patria ku školám s pomer­ne vysokými plánmi výkonov. Na­príklad v školskom roku 1981/1982 malo sa na takýto druh škôl prijať 1385 žiakov, t. j. 15,3 % so zamera­ním na strojárstvo 2615 žiakov, t. j. 29,15 %. Aj napriek konštatovanému po­kroku v zavádzaní predmetov, od­bornej prípravy do gymnázií, pretr­vávajú ešte niektoré problémy. Na-prľkiad v základoch výroby a od­bornej prípravy prvé skúsenosti uká­zali nutnosť čiastočne upraviť obsa­hové zameranie predmetu. Ťažkosti sú v oblasti kádrovej, kde popri interných učiteľoch s aprobáciou F—CH, M—F, Bi—CH vyučuje od­borné predmety veľa externých pra­covníkov — inžinierov, ktorých po­zitívny prínos je predovšetkým v po­silnení odbornej stránky predmetu, ale z hľadiska pedagogických po­stupov nie vždy možno s nimi vy­jadriť spokojnosť. K týmto problé­mom v mnohých školách pristupujú aj ťažkosti s priestormi, materiál­nym vybavením, učebnými pomôcka-Od schválenia Návrhu ďalšieho rozvoja československej výchovno­­vzdelávacej sústavy v roku 1976 za­znamenalo naše školstvo výrazný krok vpred, čo sa konštatovalo aj v správe, prednesenej generálnym tajomníkom OV KSC a prezidentom ČSSR súdruhom Gustávom Hnsákom na XVI. zjazde KSC. Keďže jednou z hlavných úloh ďalšieho rozvoja výchovno-vzdelávacej československej sústavy je skvalitňovanie prípravy mládeže na život a prácu v rozvinutej socia­listickej spoločnosti, opäť sa zvý­raznila úloha školy pri vytváraní kladného vzťahu žiakov k práci a tvorivej činnosti a požiadavka ďal­šieho prehlbovania jej polytechnic­kého charakteru. Už program pri­jatý XV. zjazdom KSC vychádzal z objektívnej nutnosti zvýšiť nároč­nosť prípravy mladej generácie. Hoci je v súčasnosti v centre po­zornosti postupné uskutočňovanie prestavby v 1.—6. ročníku základ­nej školy, nezostávajú bokom ani otázky súvisiace so zmenami obsa­hu gymnaziálneho štúdia, ktorých cieľom je prispôsobiť štúdium po­trebám rozvoja našej spoločnosti, zlepšiť celkovú prípravu na tomto type školy tak, aby sa zvýšil po­čet záujemcov o vysokoškolské štú­dium technického smeru, ale že v súlade s tendenciami obsahového zbližovania jednotlivých druhov stredných škôl nadobudlo i novú kvalitu v podobe polytechnického princípu. mi, čo v konečnom dôsledku nemá najlepší dosah na celkovú úroveň výučby odborných predmetov. Keď v takejto situácii miestne podniky, závody a socialistické or­ganizácie poskytnú pomoc škole, čo už dnes nie je ojedinelý jav, treba to chápať nielen ako zásluhu na zlep­šovaní podmienok tej-ktorej školy, ale ako výsledok pochopenia nut­nosti podieľať sa v rámci svojich možností na skvalitňovaní pracovnej a odbornej prípravy žiakov, teda na činnosti, ktorej výsledok je v pro­spech celej spoločnosti. Je preto správne, že na celoštátnom stretnutí pedagogických pracovníkov v júni 1981 na XXI. ročníku Uherskobrod­ských dní J. A. Komenského, bola ocenená aj účasť podnikov, závo­dov, družstiev a národných výborov na zabezpečovaní podmienok pra­covnej výchovy a odbornej prípravy udelením čestného uznania „Za zá­sluhy o rozvoj školstva“. Jednou zo základných požiadaviek pri zavádzaní odbornej prípravy do obsahu gymnaziálneho štúdia je po­žiadavka spájania teúrie s praxou, školy so životom. Uskutočňuje sa nielen exkurznou činnosťou a for­mou laboratórnych cvičení v pod­mienkach školy, resp. závodu, ale predovšetkým praktickou zložkou predmetu — prevádzkovou praxou, ktorú ako súčasť výchovno-vzdelá­­vacieho procesu v predmetoch od­bornej prípravy organizuje škola v úzkej spolupráci so závodmi a socialistickými organizáciami i v pre­vádzkach. Je samozrejmé, že iba škola by náročnosť úloh spojených s proble­matikou teoretickej, ale najmä prak­tickej prípravy mládeže, nemohla zabezpečiť. Preto v nadvázposti na zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl schválila vláda ČSSR v auguste 1979 Zásady o organizácii a zabez­pečovaní prevádzkovej praxe žiakov, v ktorých sú stanovené povinnosti škôl a závodov pri zabezpečovaní praktickej zložky vyučovania v gym­náziách, odborných školách a stred­ných odborných školách. Vydanie uvedených zásad je vý­znamným činom a argumentom pre riaditeľov škôl, ktorí sa v predchá­dzajúcich rokoch pri zabezpečovaní prevádzkovej praxe žiakov dostá­vali do pozície „prosebníkov“, pre­tože mnohé závody a podniky, či už z bezpečnostných dôvodov alebo pre ohrozenie plánu, z finančných,_ či iných dôvodov nechceli prijímať žia­kov na prevádzkovú prax, alebo ju nerealizovali v takom rozsahu a kvalite, ako si to škola vyžadovala. Na základe vykonaných previerok možno konštatovať, že v súčasnosti i na tomto úseku došlo k podstat­nej zmene a že spolupráca so zá­vodmi sa ustavične zlepšuje. Jedným z faktorov, pozitívne o­­vplyvňujúcich tento stav, sú dohody o spolupráci škôl s patronátnymi podnikmi a závodmi, pričom vo Vý­chodoslovenskom kraji ako pozití­vum možno hodnotiť prístup kraj­ského straníckeho orgánu, ktorý úroveň a účinnosť tejto spolupráca sleduje a pravidelne vyhodnocuje. Veľmi dobrý vzťah k prevádzko­vej praxi žiakov majú najmä Slo­venský hodváb, n. p., Senica, kon­cernový podnik Tesla Stropkov, VSŽ Košice atď. Pri zabezpečovaní prevádzkovej praxe pretrvávajú problémy najmä pri zosúlaďovaní druhu pracovne] Činnosti žiakov s obsahom učebných1 osnov, pri zaraďovaní žiakov do produktívnej práce a v odmeňovaní za vykonanú prácu, pri časovonť zaraďovaní praxe a rešpektovaní stanoveného počtu desiatich dní á pod. Poznatky o úrovni výučby pred­metov odbornej prípravy sú vcelku' pozitívne. Rozšírením škály skupín voliteľných predmetov v jednotli­vých školách, využívaním efektív­nejších metód vo-vyučovacom pro­cese a aktivizáciou žiakov docielilo sa zvýšenie záujmu o predmety od­bornej prípravy, čo pozitívne ovplyv­nilo vedomosti žiakov. Žiari ovládajú odbornú terminológiu, pohotovo pracujú s tabuľkami, získavajú po­trebnú prax v používaní odbornej literatúry, vedia aplikovať poznatky získané v prírodovedných predme­toch a nadobúdajú zručnosti v prak­tickej činnosti. Aj napriek konštatovanému zvýše­niu záujmu žiakov o výučbu voliteľ­ných skupín odborných predmetov sú ešte rezervy vo zvýšení percenta maturujúcich žiakov z týchto pred­metov. Keď záverom konštatujeme, že v súlade so závermi celoštátneho aktí­vu v Hradci Králové sa v gymná­ziách v SSR postupne utvárajú pod­mienky pre ďalšie skvalitňovanie výučby predmetov odbornej prípra­vy, chcem všetkým zainteresovaným pracovníkom pripomenúť slová ná­mestníčky ministra školstva SSR sú­družky Vlačihovej z jej vystúpenia v Hradci Králové: „Doterajšie skú­senosti potvrdzujú, a chcem na to zvlášť upozorniť, že keď sa niektoré zásadné otázky podcenia alebo za­nedbajú a k zavádzaniu predmetov odbornej prípravy sa pristúpi po­vrchne a nezodpovedne, je to veľký hriech proti požadovanému profilu gymnazistu z hľadiska nového po­ňatia, kompromituje sa škola, zne­važujú sa ľudia, zbytočne sa plytvá časom, silami a prostriedkami a v konečnom dôsledku sa poškodznje plnenie dokumentu strany o ďalšom rozvoji nášho školstva. To si treba uvedomiť v každom gymnáziu.“ IGOR VIKTORY, ústredný školský inšpektor MŠ SSR SKÚSENOSTI Z KONTROLY doterajšej realizácie prestavby gymnázia loto; Ing. L Seu&k, g. Král

Next