Večer, marec 1972 (IV/43-65)

1972-03-01 / No. 43

DNES srdečne blahoželáme Albínom. SLNKO zajtra ráno vyjde o 0,17 a zapadne o 17,19 hod. aké: bude počasie? Oblačno až veľká oblač­nosť, časom možnosť sla­bých zrážok. Teplota večer okolo 7 stupňov, v noci 3 až 0 stupňov. Slabý, premenli­vý vietor. HISTORICKÝ KALENDÁR Dnes si pripomíname 90. výročie narodenia hudobného skladateľa, laureáta štátnej ceny Klementa Gottwalda a národného umelca Ladislava Vycpálka. Bol dlhoročným vedúcim hudobného oddele­nia Karlovej univerzity, čle­nom a funkcionárom ČAVU, predsedom hudobného odbo­ru a členom poradného zbo­ru Národného divadla v Pra­he. Z jeho bohatej životnej hudobnej tvorby si pripomeň­me kantáty. O posledných veciach človeka a České rek­viem. ★ ★ ★ KOŠICE DDOČ (Dělnická divadelná ochotnická činohra) usporia­da dňa 6 ho t. m. v Bio Rá­dio filmové predstavenie s nasledovným programom: Na konci cesty. Sexuálna dráma v B dejstvách s predohrou a dohrou. Popnlárno-náučný film o pohlavných chorobách. Dodatková hra: On, ako slu­ha klubu. Veselohra v 1 dej­stve. Predpredaj lístkov: Mi­kuláš Dráb. Kazinczyho ul. 10, v Spotrebnom družstve na Hlavnej ul. a u holiča Loraoga ua Hlavnej ul. 99. (Munkás, 1. marca 1927, str. 3) • SŤAŽOVATEĽOV na ve­rejné osvetlenie pribúda. Sú medzi nimi najmä občania vracajúci sa z práce v noč­ných hodinách. Na sídlisku Podhradová — Slávkovská ulica už štyri roky vôbec nemajú verejné osvetlenie vybudované. Týmto sa obča­nia právom pýtajú zaintere­sovaných pracovníkov, doke­dy bude táto ulica „čiernou ovcou“. or. • POČAS dnešnej noci pri­budlo do našich radov 18 nových občanov. Dievčat bo­lo raz tolko ako chlapcov. Narodilo sa ich deväť, kým chlapci iba štyria. jabl. Viac detailov! Viac detailov! Len v detai­loch je originalita a pravda Stendhal • ČEDOK sa presťahoval do hotela Slovan. Tak hlása oznam na . dverách bývalej cestovnej kancelárie na Le­ninovej 53. Svedčí o tom aj zaprášený výklad, nedávno ešte lákajúci turistov do za­hraničia i na Silvestra na Jahodnú. or. • ĎALŠIE zníženie cien — okrem textilu, ktorý zlacnel až o 35 percent — v týžr dňoch dopredaja na rade sú teraz kuchynské hliníkové nádoby. Mladé gazdinky to iste uvítajú. or. • O NEZVYČAJNÝ koncert mail postarané korzujúci sa ludia včera v podvečer me­dzi ŠD a Urbanovou vežou v parku. Tisícom čvirikajú­cim vrabcom v stromov kontrovalo korunách nežela­teľné hudobné teleso — kŕ­­del krúžiacich a krákajúcich vrán. or. • HLBOKÉ kočiariky pre deti nedostať v celých Koši­ciach. jar klope na dvere, jarné prechádzky začínajú byť povinné. Budúce najmlad­šie mamičky nemajú, žiaľ, pre svoje živé bábiky útu­lok. Dúfajme, že výrobca čo­skoro splatí deťom a ma­mičkám tento dlh. or. • POSLANKYŇA obvodné­ho národného výboru E. Se­­kerešová nám dnes ráno te­lefonovala a sťažovala sa na nedostatky mestskej dopravy na linke č. 18. Sľúbená ná­prava na tejto linke nena­stala, práve naopak, autobu­sy meškajú a sú čím ďalej plnšie. Aj dnes ráno musela s ďalšími cestujúcimi čakať skoro pol hodiny. md. • DNES o 17. hod. v Spo­ločenskom pavilóne VSŽ ot­voria výstavu fotografii skupiny Epos z Brna. Na vý­stave je 70 fotografií autorov Maršálka, Šikulu, Horáka a v Košíála, ktorí sú známi aj zahraničí. Napríklad vý­stava Ich fotografií v Lon­dýne mala velký úspech. Vy­stavované fotografie sú tech­nicky dokonalé a autori vhodným využitím širokouh­lých objektívov pôsobivo uka­zujú človeka reportážnou for­mou aj v aranžovaných skupi­nách. Výstava potrvá tri týž­dne. ka. • z PREVÁDZKOVÉHO útva ru Bytového podniku mesta Košíc sme dostali odpoveď na článok zo dňa 21. II. Í972 ohľadom zlého vypínača os­vetlenia chodby na Cambe­­lovej ul. č. 16. Chyba bola ihneď po zverejnení kritic­kého článku odstránené a ve­denie podniku začalo stíhať nezodpovedných pracovníkov, ktorí sa nepostarali o vý­menu poškodeného vypínača. uid. • V PIATOK pred budovou Domu odborov vodič zelenej volgy KEA-11-16 vytruboval jedna radosť. Okoloidúca pa­ni A. H. — vodička ho sluš­ne upozornila, že by nemal vytrubovať, že 80-tka to ne­dovoľuje. Odpovedal jej, že netrúbi na ňu. Potom popo­­šiel a cúval priamo na ňu. Len-len, že stačila odskočiť aj s deckom. Okamžite sa odobrala na bezpečnost a vo­diča neminula pokuta, md. • PREDNEDÁVNOM otvo­rili na Humenskej ul. zdra­votnícke stredisko. Zatiaľ sa však velmi málo pacientov uchádza o služby strediska. Zrejme je to tým, že neve­dia, kde sa presne nachádza. Je to v bývalom technickom pavilóne nad práčovňou Bu­­menská 28. md. • PRÍKLAD PRE NAS. Ok­rúhlych sto darcov krvi sa zišlo včera v Obvodnom ústa­ve národného zdravia v Se­­ni. Zúčastnili sa na bezplat­nom odbere krvi, ktorej da­rovali celkove 37,5 litra. Bol medzi nimi aj nositer odzna­ku „Zaslúžilý darca krvi“ Fr. Schmidt z miestneho JRD. Nad krásnym príkladom zo Sene by sme sa mail za­myslieť aj my v Košiciach. J. Takáč • STRATY A NÁLEZY. Ešte 25. februára medzi 15.—16. hod. sa našiel v autobuse č. 16 smerom na Podhradovú dámsky dáždnik. Postihnutá si ho môže prevziať v admin. Večer-a. Fk. DIVADLA ŠD Košice: Inkognito KINA ho Slovan: Najlepšie roky náš­života (USA), Üamev: Otok z neznáma (jap.j, Tat­ra: „X“ príšera z vesmíru (jap.j. Partizán: Krásne prázdniny (rum.). ŠACA Mladá garda: Waterloo (ZSSR). TÍM, ČQ SA PÝTALI Podošvy na nových topán­kach sa nebudú klzať, ak ich pred prvým obutím na­trieme surovým zemiakom. Škvrny od večného pera sa z textilu najlepšie odstránia denaturovaným liehom a po­tom přepráním v mydlovej vode. Ak budík zvnní príliš ticho, postavte ho na tanier. Vtedy ho už určite počujete. Pripálené hrnce možno ľah­šie umyť, ak v nich rozvarí­me cibulu. Klince sa fahšie vbíjajú do steny, ak Ich na­močíme do oleja, do dreva, ak Ich natrieme mydlom. Tu­by, na ktorých sa nedajú od­krútiť vrchnáky, ponoríme na chvíľu do horúcej vody. Múka zmiešaná s vodou ne­bude vytvárať hrudky, ak do zmesi vsypeme trochu soli. Pri častých bolesiach hlavý treba málo jesť, málo fajčlf, a nepif alkohol, spať 8 hodín veľa sa pohybovať na čerstvom vzduchu. Konce šnúrok, z ktorých odpadli i kovové pllešky, možno spev- j niť lakom na nechty. Sviečky j sa nebudú tak rýchle spaľo­vať. ak Ich pred zapálením i namočíme do silného rozto- ! ku soli alebo Ich v soli oba- j lime. Ak chcete rýchle uvariť ■ zemiaky stačí pridať do vo- i dy, v ktorej Ich varíte, lyžíc-! ku margarínu — namiesto za í 20 minút budú hotové za 10 ! minút. i ROZHLAS BRATISLAVA DNES: 15.05 Rádio mladých poslucháčov — 15.30 Vysie­lanie pre kraje — 1B.35 Zo skladieb J. Hlizn — 16.55 In formpje ERPO — 17.00 U vás doma — 17.45 Strana a spo­ločnosť — 18.15 Dobrú noc, detil — 18.30 Rozhlasové no­viny — 19.00 Hrajú dycho­vé hudby z Nemeckej de­mokratickej republiky — 19.30 Populárny koncert — 20.00 Zrod — 21.30 Správy Čs. rozhlasu — 21.40 Pesnič­ky pre križovkárov — 21.55 Melódie na dobrú noc — 23.00 Správy Čs. rozhlasu. ZAJTRA: 5.00 Dobré ráno vám želáme z Banskej Bys­trice — 8.05 Pozdravy jubi­lantom — 9.05 Vysielanie pre školy — 9.30 Malé kroniky z dejín hudby — 10.30 Chvít ka s ľudovým súborom Ka­rička — 11.00 Najkrajší kla not — 11.35 To je náš ryt­mus — 12.30 Poludňajšie roz­hlasové noviny — 13.00 Po­poludňajší koncert — 14.00 Podobizne. HVIEZDA DNES. 15.03 Mikroférom — 18.03 Brněnské kolo — 18.35 Kolotoč — 17.35 Muziky, mu­ziky — 18.05 Junior — 18.36 Dobrý večer s K. Vlachom — 19.03 Štart — 19.35 Stretnu­tie pri dychovke — 20.05 Hudobné štúdio OIRT — 20.35 Abonent na linke hndby — 1. Ľúbiť znamená žiť ži­votom toho, koho fúbime. a) L. N. Tolstoj b) Jean Paul c) La Rochefeoucald 2. Rozum a schopnosť používať ho sú dva rozlič­né dary 21.03 Hudobný večerník — 23.03 Ostravské synkopy — 23.35 Nokturno. ZAJTRA: 4.33 Hudobný ran­­nlk — 9.03 Hráme z českých Budějovic — 10.03 Hudobný predpoludnik — 12.05 Polud­nie v rytme — 13.03 Pozor, zákruta! — 14.03 Štart. POTRÁPTE SA ! a) Puskin b) Voltaire c) Gautier 3. Hostom sa vždy po­teším. Ak sa nezaradujem ich príchodu, rozveselí ma ich odchod a) L. N. Tolstoj b) G. B. Shaw c) J. W. Goethe ■mbijs B '9 10 E ‘ajtBHOA (q 'z ‘pjeanoajaqooR eq (a 'x :ajna;aiJ huabjűs Zásadovosť Sedíme o čakárni lekára a z čírej nudy, len tak, aby to nebolo také okaté, zíza­me jeden na druhého. Čaká­me, kto by začal nejaký roz­hovor, hoci taký typicky le­­kársko-čakárenský, o tom_ ako mu vybrali slepé črevo, ale akosi sa nikomu nechce. Cas sa teda plazí ako sli­mák a v tej nude sa ml za­chce fajčiť. V čakárni je to však zakázané. Vstanem te­da, vyjdem na chodbu a schu­ti st zapálim cigaretu. One­dlho na to výjde z čakárne iný spolupactent a takisto si schuti zapáli. Fajčíme, fajčíme. Ale tu ul je situácia trochu iná. nel tam, v preplnenej čakárni: tu sme len dvaja. Máj spolu­­pacient, či spolufajčlar, asi inšpirovaný touto okolnos­ťou, zastane pri mne a dô­verne mi povie: — Viete, so mnou je to tak, že... skrátka mal by som sa dat operovat. Cosi mi neštlmuje s pečeňou, čt so žalúdkom, čt s čím. ' — Tak prečo sa nedáte operovat? — spýtam sa ho po výdatnom Sluku. Chlap zastane tesne vedľa mňa a pološeptom ml pavte: — Mám k tomu svoje dô­vody. Viete, aby som bol úprimný, okrem tej pečene a žalúdka mám ešte jeden ne­duh: som človek strašne zá­sadový. — Prosím vás, čo má zá­sadovosť spoločného s ope­ráciou? — No, dovoľte, čo je cu­dziemu človeku do mojicfi vnútorných záležitosti. .. ? Tým „cudzím“ človekom, pravda, nemyslel mňa, ale lekára. A ja som si v duchu pomyslel, že patrí — na cel­kom iné oddelenie. Pravda, neosmelil som sa mu to po­vedať a tým, žiaľ, náš roz­hovor uviazol. Na plytčine jeho ..zásadovosti“. VI. TELEVÍZIA BRATISLAVA DNES: 17.25 Spravodajstvo TN — 17.30 Vysielanie pre stredoškolákov — 18.15 Oča­mi týchto dní — 18.40 Roz­právka na dobrú noc — 19.00 Televízne noviny — 20.00 Princ a žobrák I. Krá­ľova smrf. Tel. film — 21.10 B, Smetana: Sláčikové kvar­teto — 21.20 Zdeněk Nejed­lý. Publicistický program — 21.50 Televízne noviny — 22.15 Bratia Sarojanovci. So vietsky film. ZAJTRA: 9.00 Očami týchto dní — 9.30 Hmlistá noc. Kri­minálny film NDR — 10.50 Motoristi, na minútku! — 11.10 Televízne noviny. BUDAPEST 17.15 Správy — 17.20 Ce lozávodný výlet. Film NDR — 17.45 Hudobný slovník — 18.10 Den na trhu — 18.40 Radar — 19.15 Večerná roz­právka — 19.30 TV správy — 20.00 Bors. Dobrodružný filmový seriál I. — 21.00 Re­portáž — 21.20 „A čo som ja?“ — 22.20 TV správy. V Poprade je zvykom? V stredu popoludní pršalo. Na uliciach plno vody. Chod­ci sa už zdaleka vyhýbali autám a autá zasa mlákam. Ručička na tachometri uka­zovala niečo do 43 kilomet­rov. V aute bolo teplo, nuž sme si pootvorili oblok. Až po pár metroch jazdy sme prišli na to, že sme to robiť nemali. Pri divadle sa zozadu takmer na náš chrbát „vy­rútila“ stvomodrá volga. Cez otvorené okno sme dostali poriadnu spŕšku hnedej teku­tiny, ktorá ešte pred chvíľou pomstychtlvo čakala na tieto sekundy v jame. Žiaľ, nemoh­li sme st hneď ani zapísal číslo auta. Cez predné sklo sme totiž vôbec nič nevide­li. Po veľkej námahe stiera­če blato utreli. Na Hviezdo­slavovej ulici sme chceli vo­diča zastaviť a opýtať sa ho. čí v Poprade majú taký zvyk. Vodič len ukázal, čo sa o ta­kýchto prípadoch zvykne a rozšafné mával nad nami rukou. Potom už len šliapal na plyn. Tabuľka s číslom PP 27-36 sa znovu vzďaľova­la. ov. No margo koncertu Štátnej filharmónie jedinečný umelecký zážitok Vyvrcholením sezóny mož­no nazvat posledný koncežt Štátnej filharmónie, v kto rom odznelo geniálne diela majstra talianskej opery (Uuseppe Verdiho — Rekviem — napísané, ako spomienka na básnika a vlastenca Ale­ssandra Manzoniho a patria­ce do autorovho obdobia, charakterizovaného predo­všetkým operon Aida. Toto veľké dielo, hoci prináša prv­ky operných postupov, treba zaradiť medzi najväčšie or­­chestrálno-kantátové skladby modernej epochy. Nečudo, že sála Domu umenia zažila 19. februára nápor záujemcov, aký už roky nepamätáme, a to napriek neobvyklému, cel­kom nevhodnému terminu začiatku — 17. hod.! — Tu treba s ľútosťou priznať, že umenie muselo ustúpiť pred komercionálnymi záujmami a uvolnit večer pre hndobno­­zábavné podujatie. Každá verdiovskä ra znamená v našich premié­pod-mienkach úspech ä priori. Možno sa teda sústrediť na kvalitu reprodukcie, techni­ku prevedenia a štýlovosť. Zárukou kvality bola účasť Slovenského filharmonického zboru, ktorý predniesol svoj part s neobvyklou presnos tou. K mnohým pochvalám, ktoré sme tomuto zboru v našich novinách vzdali, tre­ba prirátať aj fakt, že naj­komplikovanejšie nástupy vo fúge, dvojitej fúge a pod. neboli žiadnym že pripravenosť, problémom, naštudova­nie je samozrejmosťou, na ktorej možno budovať nad­stavbu umeleckého prednesu. O zásluhe zbormajstra J. M. Dobrodlnského sme už písali niekoľkokrát. Zo sólistov treba na pr­vom mieste spomemíf zná­meho talianskeho tenoristu Gaetana Bardiniho, ktorý sa — celkom pochopiteľne pribifžil autorovmu štýlu naj — bližšie. Skrotil operný tern perament a s vrúcnou cito vestou predniesol svoj part, aj keď v niektorých ansam­blech sólistický vynikal. Ba­sista Ondrej Malachovský dal plne do služieb diela svoj jedinečný hlasový fond a snpranistka Anna Martvoňo­­vá očarujúcim pianissimom a ušľachtilým vedením spevnej línie, spoľahlivo udržiavala cantus firmus — vedúci hlas celého koncertu. K spomína­ným dvom sólistům SND v Bratislave. sa pridružila pražská speváčka Marie Mrá­zová perfektnou muzikálnos­­fou. Výkon dirigenta Bystríka Režuchu, trocha chladný, ale úplne presný, udržia­val orchester po celý večer na veľmi dobrej úrovni. Tam, kde podporoval, sprevádzal spev 1 v krátkych, samostat­ných úsekoch, vytváral po­trebnú atmosféru a pomohol pripraviť nadšenému publiku jedinečný zážitok. Burls VELAT O poslaní divadla pre deti a mládež hovoríme s dramaturgom ŠD J. Zborovjanom Výchova budúceho diváka Pražanla, najmä tí najmen­ší a tí, o ktorých hovoríme, že prekonávajú „klackovité'1 roky, dobre poznajú jedno z mnohých pražských divadiel. Je to ich dtvadlo, Divadlo Ji­řího Wolkra. ktoré už 37 ro­kov pripravuje Inscenácie pre deti a mládež a má po tejto stránke najdlhšiu tradíciu na svete. Pred deviatimi rokmi sa zišli v Brne zástupcovia di­vadiel pre deti a mládež zo ZSSR, Francúzska a Česko­slovenska, aby prerokovali založenie Medzinárodnej spo­ločnosti divadiel pre deti a mládež. Zakladajúca konfe­rencia bola r. 1965 v Paríži a U riadne zhromaždenie v r. 1966 v Prahe. Zúčastnili sa na ňom delegáti z 26 krajín sveta. Potom sa už činnosť tejto organizácie roz­behla na plné obrátky. Dnes sú národné sekcie organizá­cie v 19 krajinách a. samo­zrejme. aj u nás. Šidlom československej sekcie je Praha a jej predsedom — ako inakšie — riadite! DJW doc. VI. Adámek. V Prahe aj vychádza trojjazyčný bul­letin organizácie, ktorý vy­dáva pre svojich členov na celom svete. Doteraz bola členom tejto medzinárodnej organizácie zo slovenských divadiel Iba bra­tislavská Nová scéna. Pred týždňom však navštívili ko­šické ŠD predseda čs. sekcie ASSITEJ (francúzsky názov organizácie) doc. V. Adámek spolu s podpredsedom S. Mi­­čincom (dramaturg NSJ a ta- I jomnlkom dr. F Sokolom, aby s vedením ŠD preroko­vali členstvo divadla v orga­nizácii. Na rokovaní sa zú­častnil riadltel ŠD dr. Š. Merešš, šéf činohry A. Gy­­merský a dramaturg J. Zbo­­rovjan. Posledného ž meno-1 váných sme poprosili o nie­koľko Informácii. V košickom ŠD je dlhoroč­ná tradícia inscenovania hier pre deti a mládež. Aká je perspektíva účasti divadla v organizácii ASSITEJ? Hry pre deti a mládež sú pravidelnými repertoárovými Inscenáciami košickej čino­hry už od r. 1945. Túto tra­díciu založil nebohý J. Boro­­dáč a divadlo sa po všetky roky usiluje v nej pokračo­vať. Za uplynulých 26 rokov uviedlo dovedna 45 činoher­ných a niekoľko spevoher­ných premiér. Okrem toho sa usporadúvajú predstavenia pre deti a mládež z niekto­rých operných predstavení (napr. Rusalka, Predaná ne­vesta) a takmer všetky bale­ty. Z týchto Ide predovšet­kým o klasické Inscenácie ruských a sovietskych auto­rov. Pri tejto príležitosti ne­možno nespomenúť aj účasť vlastných autorov. Mnohí z našich niekdajších divákov, ktorí už odrástll detským črlevíčkám, sa vari budú pa­mätať na rozprávky od F. Greguša alebo M. Klosovej (J. Zborovjan skromne poml­čal o svojej vlastnej tvorbe). Pravidelne sme uvádzali uvádzame hry českých auto­a rov. V českej pôvodnej li­teratúre pre detí a mládež je totiž bohatý výber, ktorý v slovenskej, žlaí, chýba. Z tohto hľadiska je teda účasť ŠD v ASSITEJ možná a bola by aj vítaná. Veď naše di­vadlo uvádza pravidelne roč­ne aspoň jednu inscenáciu pre deti a mládež, boli však aj roky, keď sme mali tri Inscenácie. Čn si sľubujete od účasti v ASSITEJ? to Z hľadiska perspektívy je vytvorenie skupiny hercov a samostatnej režiséra, ktorí by sa výlučne zapodie­vali touto tvorbou. Najideál nejšta situácia by bola vtedy, ak by táto skupina mala vlastnú scénu. V jestvujúcich podmienkach totiž nie je mož­né venovať spomínanému druhu práce takú pozornosť, akú si ona zasluhuje. He­recké a režisérske zázemie dáva možnosti zvýšiť kvali­tatívnu úroveň inscenácii pre deti a mládež a súčasne aj Členka súboru „Magura“. Foto: V. Bezecný hľadať vhodných autorov, kto­rých je tiež nedostatok. Čs. sekcia ASSITEj pripravuje výzvu určenú všetkým profe­sionálnym i amatérskym dl­cii hier pre deti a mládež zvýšenú starostlivosť. Je to pochopitelné. Ved si vycho­vávame svojho budúceho di­váka. A nielen to. Divadlo pre deti a mládež splna aj podmienky etickej a estetic­kej výchovy. Činnosť čs. sekcie ASSITEJ sleduje dve línie. Vnútroštát­nu a zahraničnú. V tej prvej ide o to, aby úroveň diva­delnej kultúry mala stúpajú­a cu tendenciu, aby sa hľadali nachádzali nové stimuly pre vznik nových diel a aby sa udržiavali a prehlbovali tradičné vzťahy medzi čes­kými a slovenskými divadel­níkmi. V tej' druhej je to účasť čs. odborníkov na za­hraničných konferenciách, festivaloch a seminároch, publikovanie medzinárodnej bibliografie hier a výmena materiálov medzi rôznymi krajinami. V júnf budúceho roku má byť na Slovensku 1. medzinárodný seminár pro­fesionálnych divadiel a Ich členov, zapodievajúcich sa hrou pre deti a mládež. Ten potvrdí platnosť priority so­cialistickej divadelnej kultú­ry pre najmladšiu generáciu. Kx Na adresu Pekingu Dlhé roky hlásal Peking tézn, „že neslobodno nikdy uzatvárať dohodu s impéria Iizinom USA“, do je teda v podstate nové v zblížení USA s Čínou? — pýta sa anglic1 ký spisovateľ james Aldridge, jeho článok uverejnil časo­pis Izvestija a autor v ňom uvádza rad faktov svedčia­cich o tom, že sa deklarácie Pekingu nezhodujú s jeho skutočným postupom. Široké kruhy svetovej ve­rejnosti, piše Aldridge, sú­stredili pozornosť na skutoč­nosť, že činskl delegáti sa nezúčastnili svetového zhro­maždenia za mier a nezá­vislosť národov Indočíny, kto­ré sa nedávno konalo v Pa­ríži. Číňania boli pozvaní, aby vyslali svojich zástup­cov, ale neprišli. Neprítom­nosť čínskej delegácie bola zvlášť pozoruhodná preto, že zhromaždenie prebiehalo tes­ne pred cestou prezidenta Nixona do Číny. „Zdá sa, že prezident Ni­xon nešiel do Činy s úmys­lom skončiť vojnu vo Viet­name. Naopak, všetko sved­či o tom, že si americký prezident praje, aby táto voj­na trvala, a to tak, že anie rických vojakov nahradí no­vá ničivá technika, ktorá sa bude používať na zemi i vo vzduchu. Čo teda môže zme­niť prezident Nixon spoloč­ného vo vietnamskej otázke s čínskymi hostiteľmi, ktorí ho prijímali?“ Na základe správ z Wa­shingtonu, uverejnených západnej tlači, možno urobiť v záver, že prezident Nixon išiel do Činy s nádejou zor­ganizovať akýsi pakt medzi oboma mocnosťami, ktorý by mohol zmeniť Čínu a Spojené štáty na blízkych spojencov nielen na Ďalekom východe, ale aj v iných oblastiach sveta, píše autor. Pre prostých ľudí, ako som ja, je problém v tom. ako pochopiť podstatu vnútornej t zahraničnej politiky Člny, píše ďalej Aldridge. Prívr­ženci Pekingu na Západe vždy vyhlasovali, že Člna presadzuje svoju „revolučnú politiku“ na všetkých fron­toch, ako doma, tak aj v ČO PÍŠU INI zahraničí a nikdy svoje „re­volučné princípy“ nezradí. Je teda oprávnená otázka: Pre­­čo bola Čína jedinou moc­nosťou na svete, ktorá sa pripojila k Spojeným štátom v podpore Pakistanu za ban­­gladéšskej krízy? Prečo vy­stúpil Peking proti splneniu vôle a túžob bangladéšské­­ho obyvateľstva? Tieto akcie, na ktorých sa Čína zhodla so Spojenými štátmi, vyze rajú teda dosť podivne. Neexistujú, pravda, príči­ny, ktoré by bránili národom Číny a Spojených -štátov byť priateľmi. Všetko, čo sa sna­žím tvmlto otázkami vyjas­niť, je nájsť riešenie pod­staty „principiálnych“ vyhlá­sení Pekingu. Peking vydáva množstvo vyhlásení e „revolučných princípoch“. Samy osebe mô­žu znieť presvedčivo, ale ako rozumieť tomu, že Peking vy­užíva „revolučné principy“ pre útoky na iné socialistic­ké štáty? Autor zdôrazňuje, že so­vietski ľudia sú presvedčení, že nakoniec budú dobrí su­sedia a priateľské vzťahy medzi ZSSR a Čínou obnove­né a uzatvára: Čína má zvláštnu zodpo­vědnost v »om zmysle a tá­to zodpovednosť nemôže za­budnúť, nech dôjde sn Spo­jenými štátmi k akejkoľvek dohode. Spojené štáty sú ka­pitalistickou krajinou, Soviet­sky zväz je socialistický štát. i Nech si hovoria v Pekingu čokoľvek, na tomto takte sa I nemôže nič zmenif. Je te skutočnosť, ktorá sa nedá skryť alebo zabudnóf alebo odložiť alebo ignorovat s po­mocou nabitých deklarácii. \l

Next