Večer, august 1975 (VII/150-170)
1975-08-01 / No. 150
Aké bude počasie Polooblačno, pri zväčšenej oblačnosti možnosť prehánok alebo búrok. Teplota večer okolo 18 stupňov, ráno poklesne na 14 až 16 stupňov. Slabý až mierny severný vietor. Vyhliadky na sobotu a nedeľu: polojasno', v poludňajších a popoludňajších hodinách pri časom oblačnosti ojedinele zväčšenej búrky alebo prehánky. Nočné teploty 1Ó—-14 stupňov, denné 24—28 stupňov. Historický kalendár faroslav Čermák, ktorého 145. výročie narodenia si dnes pripomíname, je jednou r, pozoruhodných postáv českého maliarstva druhej polovice 19. stor. a súčasne typická postava romantickej Európy. Živnou pôdou jeho tvorby, napriek dlhým pobytom v cudzine, bolo národné o slovanské povedomie utužované cestami po vlasti, najmä však slovanskom juhu. Inšpiračným zdrojom umelcových historických kompozícií, naplnených heroickým romantizmom, bola česká a slovenská história. Svojou tvorbou, ktorá zaznamenala značné úspechy aj na medzinárodnom fóre, dopomohol Čermák českému výtvarnému umeniu už v 19. stor. k dobrému menu. ★ ★ ★ NŰDZA O BYTY V KOŠICIACH Na poli bytovej odpomoci bolo v Košiciach bezosporne so strany štátu urobené dosť. flbytné domy štátnych zamestnancov sú toho živým dokladom. Napriek tomu však nie je dosiaľ ubytovaných asi 700 rodín a každá snaha, dostať byt v Košiciach je márna. Nie že by byty neboiy. Za odstupné 15.000 až 40.000 Kč dostanete byt akýkoľvek. Byty sú dosiaľ predmetom najdivejšej úžery a nemožno dohľadnú!, kedy tomu bude konec... (Slovenský východ. 1. augusta 1926, str. 3) DNES blahoželáme Ľuboslavom, zajtra bude Gustáva. v nedeľu Štefana. SLNKO vyjde zajtra o 4,07 hod., zapadne o 19,15 hod. • PÔŽIČKY obyvateľov nášho okresu v Slovenskej štátnej sporiteľni dosiahli ku koncu júna 343,7 mil. korún. Najvyššiu sumu z ftich, a to 104,9 mil. Kčs, tvoria pôžičky pre mladomanželov. Pôžičky poskytované mladomanželom vzrástli v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku viac ako o polovicu. F. Orasová • VÝCHODOSLOVENSKÍ hutnicky gigant — VSŽ — sa podieľajú na vývoze výrobkov z okresu Košice-mesto za prvý polrok tohto roku 93,2 pere. Z celkového objemu exportu dodali VSŽ do socialistických štátov 58,9 pere. a do kapitalistických štátov 41,1 pere. výrobkov. H. Dž. • PRACOVNICI závodu 03 Inžinierskych stavieb hodnotili svoju polročnú prácu. Za prvých šesť mesiacov tohto roku splnili z celoročného plánu 49,8 pere. Zásluhu na zvládnutí úloh majú všetci pracovníci závodu, predovšetkým však kolektívy BSP. V závode súťaží o titul BSP 20 kolektívov, tri majú už právo nosiť bronzový odznak. kx. • V KOŠICKOM Tatrasvlte súťaží kolektív pracovníčok o titul Dielňa socialistickej práce. Pri príležitosti 31. výročia SNP chcú požiadať o udelenie titulu. Predpokladom na jeho získanie je splnenie 33 osobných a jedného spoločného záväzku 47-členného kolektívu. tohto kx. • PEKNÉ letné počasie tohto týždňa prilákalo každý deň do detského areálu PKO na Aničke zástupy detí s rodičmi. Denne sú v permanencii bicykle, záhradné náčinie a na pieskoviskách sa „vyrábajú“ umné výrobky. kx. • VYŠE 40 prihlášok od mladých spevákov-amatérov prišlo doteraz do súťaže o Košický zlatý poklad. Keďže prvé neverejné kolo súťaže bude až koncom tohto mesiaca, záujemcovia sa môžu do polovice augusta přihlásit v odd. práce s mládežou v PKO na Leninovej ul. kx. • LEŠENIAMI ožila Sro bárova ulica. Remeselnícke práce prezrádzajú, že sa z ošarpaných vykľujú pekné a zaujímavé, len časom trochu zničené fasády. ov. • ŠTRNÁSŤ pových malých občiankov nám pribudlo za uplynulý deň a noc. Mamičkám v košických pôrod ntclach sa narodilo 9 mládencov ;a 5 diev. jabl. Tak, a je tu opäť víkend. Spoločne sl želáme horúce slnko, aby sme si doplnili bronz a dobre oddýchli pred novými pracovnými dňami. Foto: ml. STRATY A NÁLEZY V STANKU PNS na Nár. tr. 84, kde je vedúca s. Sed lická, sa nachádza nájdený vodičský preukaz na meno Miroslava Bílková, Praha VI. V TELEFÓNNEJ búdke pri Priore bolo nájdených 30. 7. 1975 6 kľúčov FAB na krúžku. Majiteľ si ich môže prevziať v administrácii, Leninova 59. Ko. NAŠLA sa donášková poštová kniha znejúca na adresu: Vysoká škola ekonomická, detaš. pracovisko 17, ktorú možno prevziať u správcu trhu s. Nemca. mc. Z POSTY 12 Nad jazerom nám oznámili, že sa u nich nachádza zabudnutý Čierny kufor, ktorý vydajú majiteľovi po udaní presného popisu vecí vo vnútri. mc. Nie je koruna ako koruna Malý Marek bol nadšený, keď prišiel s mamou do detského areálu na Aničke a dozvedel sa, že sa bude môcť povoziť na autíčku, ktoré si veľmi želal, ale ktoré mu mamka nekúpila, pretože je drahé. Jeho nadšenie trvalo iba chvíľu, pretože mamka zistila, že autíčka nemajú. Prečo? Lebo ich PKO nemohlo kúpiť, nakoľko pri nákupe detských hračiek a rôzneho zariadenia pre spomínaný areál príslušní pracovnici zistili, že šľapacie autíčka zahraničnej výroby v cene 450 korún sa nepredávajú na úver, ale iba „za hotovéNa dôvod sme sa opýtali vedúcej predajne hračiek na Leninovej ul. č. 35, s. Anny Salontayovej. Povedala nám: ........podľa smerníc podnik. riad. Drobný tovar nesmieme na úver predávať šľapacie autíčka z dovozu, detské trojkolky, plávacie bazény, nafukovacie hračky, atd..." Potom vymenovala ešte celý rad predmetov. Autíčka tuzemskej výroby sa na úver predávať môžu, ale ako sme sa dozvedeli, nedostali ich už veľmi dávno a keď, tak iba niekoľko kusov. Predpisy sú predpisy, treba ich počúvať, to chápeme a nečudujeme sa vedúcim predajní. Ale tvorcovia predpisov by sa mali zamyslieť: Na detskom autíčku v parku sa povozia desiatky detí. A buďme úprimní. Kto z nás kúpi pre ratolesť autíčko za 450 korún, na ktorom sa bude syn alebo dcéra vozit rok? Ak malý Marek príde na Aničku . v najbližších dňoch, predsa len sa bude môcť na autíčku povoziť. Už ich tam majú. Ako ich získali? To jé zrejme ..výrobné“ tajomstvo. Kx Vodorovne: A. príslovka miesta — prvá časť tajničky — 6 rímskymi číslicami. B. Ženské meno (19. 4. | — aromatická cibuľovitá zelenina — vedúce osoby nejakej organizácie. — C. Keltský názov írska — vedecký názov krídla — žiak. praktikant — D. Príbuzná — pera, po básnicky — pri sedení človeka priestor od pása ku kolenám. — E. Známy sovietsky básnik — základná jednotka dutej miery — viac, po česky. — F. Dlhý užší pruh nejakého materiálu — jazero vo Fínšku — lyže v cudzej rečL G. Značka gramofónových platní — rozlamuj — drobné motýle, ktorých húsenice ničia látky — H. Nástroj na zvone nie — akostná značka — povel k zastaveniu. — I Jednotka talianskej meny — pritakanie — príslušník vyhynutého kmeňa. — |. Latinský súhlas — člen národa v ZSSR — záporná spojka. — K. Skratka valuty — silný vietor zo severu — osobné zámeno. — L. Zachytenie základných črt — papagáj — osoba menšieho vzrastu. — M. Vonkajší »kamenný oba! Zeme — jednoročná olejnatá rastlina — zbavpj prachu. — N. Potahuje — filipínska sopka — domáce meno Anny. — O. Slovenská rieka — záber ostrým nás'trojom — lesklý kov striebrobielej farby. — P. Tretia časť tajničky. Zvisle: 1. Druhá časť tajničky. — 2. České ženské meno — rozvidnieva sa -severotalianska rieka. — 3. Slimačí domček —- záclona na šírku okna — dosahoval. — 4. Úrodná oblasť na Morave — druh tropľckýcb popína výcb rastlín — jednotka magnetickej indukcie značka hélia. — 5. Vynikajú — cl sovietsky biológ — pri tok Dunaja v Rakúsku — jedna z planét blízkych našej Zemi. — 6. Sťahovacia okenná záclona — športovec zo záľuby — výzva. — 7. Otvor sopky — popredný východoslovenský maliar — domáce zviera. — 8 Biblická osoba — vodorovný architektonický útvar vyčnievajúci z múru — upravené vyvýšené miesto na skladanie tovaru — označenie vozidiel diplomatického zboru. — 9. Chytanie rýb vo veľkom — spojka i častica — hosť na pohrebnej hostine. —• 10. Stúpenec mierového hnutia — mesto v severnom Talian sku — hladné — 11. Štvrtá, posledná Časť tajničky. Pomôcky: C. ERIN. — ]. 1TA. — M. SIAL. — 10. LOANO. Správna odpoveď tajničky krížovky v čísle 145 z 25. júla: Podporme hnutie za úsporu pohonných hmôt. Dnes sme vylosovali spomedzi správnych lúštiteľov týchto troch: Viera Cehuľo vá, Košice, Jarná 15, Anton Hovan, Myslava 237 a Ján Bosíni, Košice, Jenisejská 12, a prosíme ich, aby si pre odmenu — knihu prišli do redakcie VEČERa, Švermova 49 mc. ČO PISU INI Svetadiel, na ktornm sa podarilo imperialistom roz pútať obe krvavé svetové vojny, prinášajúce utrpenie mnohým národom sveta, predstupuje teraz pred ostat ný svet s mimoriadne významným a doslova prevrat ným mierovým príkladom. S príkladom, ako natrvalo us poriadat' mierové vzťahy me dzi národmi a štátmi rozdiel neho spoločenského zriade nia. A v tom je i zmysel tejto ojedinelej udalosti v európ v skych dejinách, ktorej sme týchto dňoch šťastnými svedkami. Zhodou okolností sa zišlo 35 šéfov vlád a štátov v ča se vymedzenom dvoma vý rečnými historickými výro čiami: jedno pripomína za čiatok prvej svetovej vojny, druhé triumfálne víťazstvo nad silami fašizmu, ktorý rozpútal druhú svetovú voj nu. V jednej padlo desať mi liónov ludí, v druhej päťkrát viac. A práve na tieto tragické a zbytočné obete myslíme v týchto chvíľach. Lebo prá ve poučenie z príčin a dô sledkov prvej i druhej sve tovej vojny priviedlo európ . ske národy, štáty a ich vlá dy do sály helsinskej Fín iandie. Trvalý mier a slobo a da národov, o čo húževnato vytrvalo desaťročia sa usilovali stúpenci socializmu a komunizmu, budú nesporne najdôstojnejším pomníkom tým, ktorí padli v týchto vojnách. Závodný rozhlas hlási... V závode Údržba vo VSŽ, konkrétne v jeho administratívnej budove, si už dlhší čas úspešne plní svoje poslanie závodný rozhlas. Po sporadickom vysielaní v minulých rokoch, sa v roku 1973 začalo s pravidelným využívaním rozhlasu, ktorý veľmi účinne pomáha údržbárom pri zabezpečovaní politických a hospodárskych úloh, ako i pri plnení národohospodárskeho plánu svoj ho závodu a podniku VSŽ. Závudný rozhlas si vzala pod svoju opateru zväzácka organizácia a pri CZV SZM závodu Údržba si vytvorila vlastnú redakčnú radu, kto rá začala veľmi iniciatívne vyvíjať činnosť. Zväzáci pripravili plán práce, podľa ktorého sa začalo s pravidelným denným vysielaním. V minulom roku celoročné programové vysielanie bolo ideovo i tematicky za mera né k 30. výročiu SNP, ku ktorému, okrem pravidelných relácií, boli odvysielané krátke informácie o priebehu i udalostí spred 30-1 i eh rokov. Medzi najvýznamnejšie dal šie relácie v minulom roku patrili: „Putovanie po ZSSR “, „Verše vdaky“, literárnohudobné pásmo k Mesiacu CSSP, ako i zaujímavé vysielanie o Živote a práci sovietskych ľudí v každej z ich autonómnych republík. Za prvý polrok tohto roku odvysielala redakčná ra da prostredníctvom závodného rozhlasu vyše 80 relácií k rôznym výročiam, s hlavným zameraním na jubilejné 30. výročie oslobodenia našej vlasti. Osobitne dobre sa podarilo členom redakčnej rady pod vedením Jána Jakaba pripraviť pásmo k 30. výročiu oslobodenia Košíc s názvom „Najkrajšie ráno nášho mesta“. Zväzákom-údržbá rom z redakčnej rady okrem iných veľmi pomáhajú i ekonómovia z jednotlivých prevádzok závodu, ktorí im raz štvrťročne dávajú materiál o hospodárskych výsledkoch v údržbárskych prevádzkach. Vysielanie je pestré a závodný rozhlas v Údržbe naďalej hlási, informuje i poúča o pripravovaných a uskutočnených akciách v rámci oslavných výročí i spôsobe zabezpečovania a plnenia plánovaných úloh. Za prípravu relácií chválime Helenku Prokipovú, Evu Bíllu, Mariku Cingeľovú, Magdu Hreškovú, Ing. Jána Matejiska, Stefana Horvátha a „šéfa“ redakčnej rady Jána Jakaba. V pláne na II. polrok tohto roku už majú pripravené témy ďalších relácií, napr.: „Svetový deň boja proti atómovému nebezpečenstvu“, „31. výročie SNP“, „Július Fučík — vzor našej mládeže“, „55. výročie ustanovujúceho zjazdu komunistickej mládeže Slovenska“. „Otvorenie Mesiaca ČSSP“ a iné, ktorými, takisto ako doteraz, by radi prispeli hovoreným slovom a hudbou do vyhradeného času našej každodennej práce. kat Tu sú všetci pokope pri príprave jednej relácie. Uprostred predseda redakčnej ra d y Ján Jakab. Na dolnej snímke programu. zaber z nahrávania Foto: V. Sapara V historickom klenote moderná lekáreň U Fausta Na pražskom Karlovom námestí je jedna z najznámejších pražských budov. Papierový ,,sprievodca“ vám nepovie, že to je tzv. Faustov dom, pôvodne renesančná stavba z druhej polovice 16. stor. barokovo prizdobená v 18. stor. Vtedy dom pátnl Mladotovi zo Solopysk, ktorý sa zapodieval chémiou a preto, azda tá tajomná povesť z neskoršie romantického obdobia, ktorá opriadla dom v súvislosti s Goethovou históriou doktora Fausta. Mladota však nebol sám, ktorý sa práve tu venoval prírodným vedám; už v 14. stor. pestoval na tomto mieste rovnakú disciplínu Václav, knieža Opavské a koncom 16. stor. patril dom anglickému alchymistovi Edwardovi Kelleyovi. Od r. 1905 je vo Faustovom dome lekáreň. Zasa banky, skúmavky a krivule. Pred rokmi sa do Faustovho domu nasťahovali stavbári a „oba lili“ dom lešením. Práve v týčhto dňoch lešenie odstránili a na rohu Karlovho námestia svieti biela stavba s prekrásnym interiérom, ktorý si zachováva pôvab minulých storočí. Rekonštruk cia je skončená, v krásnej historickej budove bude onedlho najmodernejšia a najväčšia lekáreň v ČSSR so všetkými vymoženosťami súčasnej techniky. Hlavnou úlohou tejto lekárne bude zásobovať fakultné nemocnice, výskumné a teoretické ústavy lekárskej fakulty. Okrem toho sa tu budú vydávať i náročnejšie "lieky • priamo pacientom. Namiesto doktora Fausta ich bude pripravovať vyše päťd-esiat pracovníkov lekárne. Príklad pre celý svet Záverečný dokument vypracovaný v Ženeve a pripravený teraz v Helsinkách na podpis šéfom 35 krajín, obsahujúci vyše sto strán, sa nerodil ľahko. Ved ho neformulovali ľudia rovnakého svetového názo ra Možno má pravdu generálny tajomník OSN Kurt Waldheim, keď hu v rozhovore s novinármi v Helsin kách nazval ,,kompromisom medzi rôznymi názormi“ Áno, kompromis ako nbjek tívne v tomto rozdelenom svete nemôže byt ináč. Ale to rozhodujúce nie je kom promisnost tých či oných formulácií. Rozhodujúcim a hlavným v záveroch konte rencie o európskej bezpeč nosti a spolupráci je spoluč ný súlad. zhoda. jednota všetkých 35 zúčastnených krajín v kolektívnom utvr dem zásad politiky iniero vého spolunažívania, zásady že akýkoľvek medzinárodný problém, ktorý existuje, či môže medzi štátmi vzniknúť, môže a musí sa vyriešiť len mierovými prostriedkami. A to je jedno z najzávaž nejšícb poučení z vojny, ktoré Európa teraz prevteľuje do noriem medzinárodných vzťahov. Milióny ľudí v prvej línii i v tyle bojovali v ini nulej vojne o to, ä by sa na vždy zničil nielen fašizmus, ale tiež, aby sa raz navždy ľudstvo zbavilo všetkých voj nových hrôz. Ich boj, ich hrdinstvo a víťazstvo prispeli rozhodujúcou mierou k tomu, že v Európe nastali spoločenské a politické premeny ďalekosiahleho významu. Ako oprávnene zdôraznilo Prevo lanie ÚV KSSZ, Prezídia Naj vyššieho sovietu a vlády ZSSR k národom, páriámén tom a vládam z 9. mája, ..prvý raz v dejinách sa na skytla objektívna možnosť vylúčlf svetovú vojnu zo života ľudstva“ A v tomto spočíva taktiež hlavný zmysel nnolio obrovského úsilia, ktorý vyvinuli socialistické krajiny, aby Eu rúpa dospela k dnešnému dňu. My občania Česknsln v e n s k a práve tak, ako občania celého socialistického spoločenstva, môžeme túto udalosť privítať so zadosť učinením Lebo sa podarila dobrá vec navzdory všetkým skeptikom, pochybovačom i otvoreným nepriateľom. Navzdory im napína sa naša spoločná iniciatíva, vytrvalá 9 dôsledná, cieľave domá i húževnatá, zásadná i pružná. cia Stará buržoázna diploma okrídlené radila: „Ak chceš mier, pripravuj vojnu.“ Socializmus verí v Inú morálku: „Ak chceš mier, rob mierovú politiku, bojuj za ňu!“, ako to pred rokom, I v prejave pri príležitosti 30. výročia ľudového Poľska, vy ladril súdruh Brežnev. Sovietsky zväz, práve tak ako ostatné krajiny socialis tického spoločenstva, nikdy neboli vo veci miera neutrál ni. nikdy neboli pasívnymi divákmi. Ako v tejto chvíli nespomenúť práve na kolektívny dokument krajín Varšavskej zmluvy, podpísaný pred dvadsiatimi rokmi, v ktorom účastníci tejto obrán nej socialistickej koalície hneď v prvej vete preambule potvrdili „svoje úsilie o vy tvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, žalo ženého na účasti všetkých európskych štátov bez ohľa du na ich spoločenské a štátne zriadenie, čo by umožnilo zjednotiť ich úsilie v záujme mieru v Európe“. Krajiny Varšavskej zmluvy viedli a vedú skutočne húževnatý zápas o stabilizáciu mieru, nikdy však boj za mier nepovažovali za svoj monopol. Mier v Európe, práve tak ako na celom sve te, je nedeliteľný, je vecou všetkých národov a štátov A y tomto zmysle ukazuji' Helsinki príklad a cestu nie len Európe, ale doslova ce lému svetu. (Prevzaté z Rudého práva) Čo je v augustovom čísle Sovietskej literatúry PoM'ad k susedu Sovietsku literatúru a ume nie postihla vlani veľká strata — v plnom rozkvete tvorivých síl zomrel významný spisovateľ, scenárista, filmový režisér a herec Vasilij Šukšin. Reprezentačný výber z jeho poviedok si budú môcť prečítať tí. čo si tento mesiac kúpia revue Sovietskej literatúry. Vo výbere nechýba ani Šukšinova novela Červená kalina, podľa ktorej nakrútil svoj skvelý rovnomenný film (čoskoro sa objaví na plátnach naších kín) a niekoľko príspevkov z veľkej diskusie o tomto f i íme. V rubrike poézie sa predstaví svojou súčasnou tvorbou poétka Oľga Foki nové. O diele lotyšských prozaikov píše P. Uľašov. o známom ky jevskom chirurgovi — spiso vateľovl Nikolajovi Amosovo vi zasa K. Grigoriev. Pod ná ‘ zvom Ľudia alebo roboty? diskutuje na stránkach revuevýznamný americký spisovateľ Frederik Polil so sovietskym literárnym vedcom profesorom Jurijom Kagarlickým o otázkach súčasnej vedeeko fantastickej literatúry. Medzi ďalšími zauiímavými materiálmi augustového čísŕa So vietskej literatúrv ná;de res koslovenský čitateľ poznám ky o tvorbe sovietskych hudobných skladateľov a člá nok o pamiatkach kazašské ho starovekého umenia, do plnený ukážkami na ôsmich stránkach farebnej prílohy. sprac, kx Rast vzdelanosti Počet poľských pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním sa v posledných desiatich ro koch zdvojnásobil. Spolu 6X1 000 Poliakov, to je šesť percent z n miliónov poľských pracujúcich, má v súčasnosti diplom. Tiež počet pracujúcich s ukončeným stredoškolským vzdelaním sa od' roku 1965 zdvojnásobit. V rninntom roku bolo 450 poľských vedcov menovaných profesormi. Až 3300 Poliakov získalo titul doktor a 600 titul doktor vted. Rok čo rok rastie tiež počet študentov Imatrikulovaných na poľských vysokých školách. V súčasnosti je ich asi 400 000’.