Večer, január 1978 (X/1-22)

1978-01-02 / No. 1

Aké bude počasie Prevažne zamračené so slabým snežením. Teplota ve­der minus 3 k ránu pokles ne na minus 4 až minus 6 stupňov. Slabý vietor. Historický kalendár PRED NOVÝMI ŰL0HAM1 K NOVÝM VIÍAZSTVÄM Stojíme na prahu roku 1952. Pôjdeme v ústrety no v$m budovatelským úspe­chom, novému rastu na poli výstavby v rozvoji nášho priemyslu i poľnohospodár­stva. v kultúrnom napred» vani a všestrannom národ nom rozmachu. Niet n nás rodiny, ktorá by pozerala v ústrety novému roku i oba vou o svoju existenciu, so strachom z nezamestnanos ti, biedy a hladu ... (Východoslovenská Pravda, Nový rok 1952, s. 1) • V MINULÝCH dňoch hos­tili zväzácl PV SZM z VS2 mladých hutníkov z Krakova. Clelom stretnutia bolo upres nenie družobnej spolupráce v roku 1978 hlavne v oblas­ti výmennej rekreácie 1 vý menného pobytu mladých technikov. kv. • NA KONFERENCII ROH závodu Hutnícka keramika DNES má meniny Alexán dra, zajtra bude Daniely. SLNKO zajtra vyjde o 7.28 hodine, zapadne o 15.52 hod. VSŽ prijali delegáti na po­česť 30. výročia Februára so­cialistický závázok. Zamerali sa na dôsledné využívanie surovín, materiálov a ener­gie. Chcú tiež zvýšiť kvalt tu a úroveň práce. il • DO HNUTIA Brigáda so clallstickej práce je na pod nikovom riaditeľstve Hut ných stavieb zapojených 28 kolektívov. Právo nosiť bron­­zový_ odznak má 21 kolektí­vov a strieborné odznaky majú prepožičané 3 brigády. il. • PRED KONCOM starého roku uskutočnila sa v Klube dôchodcov v Starom meste schôdza ZČSSP. jej členovia prijali na počesť 30. výročia Februára záväzky na skrášle­nie metropoly. ha. • JARNÉ prázdniny na ško­lách vo Východoslovenskom kraji budú od 13. do 17. mar­ca 1978, hlavné prázdniny od 1. júla 1978 do 31. augusta vrátane. C. J. STRATY A NÁLEZY EŠTE 29. decembra 1977 sa našiel zväzok klúčov v čer­venom puzdre (5 ks). Majitel sa môže prihlásiť v admin. Večer-a. PRED Hutníkom našiel náš čitateľ Michal Ferenc zväzok klúčov. Spolu 7 ks. Na krúž­ku Je prívesok s označením Prazdroj. Adresa nálezcu je v admin. Večer-a. Fk. Chcieť nájsť pravdu je zásluha, i keď cestou blúdime. Ch. Lichtenberg ■DZXäEOCBmH t Prišli dlhé zimné večery Ani sl dosť dobre neuvedo mujeme, aký význam ntŕdb budlo svetlo v našich bytoch Svetlo má byt rozmiestnené racionálne a správne. Na) menej vhodné je osvetlenie miestnosti Jednou lampou (lustrom) uprostred stropu, ako je to zaužívané v mno­hých domácnostiach. Svetlo sa má prispôsobiť mnohým činnostiam v byte. Lampa, osvetľujúca jedálny stôl, má byt zavesená priamo nad nim, dost nízko, aby svetlo neoslňovalo, najlepšie asi 55 cm od povrchu stola. Pre tento účel sa hodia len lam py s dolu otvorenými, vol­nými tienidlami, z ktorých svetlo dopadá na stôl'. Takto nízko zavesená lampa môže byt aj nad písacím stolom. Pre žiakov sa ešte väčšmi hodí tzv. kresliarska lamps pripevnená k stolu. Svetlo v byte plní nielen určitú úžitkovú funkciu, ale záro­veň výtvarne dotvára obyt­ný interiér. Uplatnením svet­la rôznej Intenzity a sfarbe­nia získame v miestnosti ma lebné kontrasty svetla, tiene a farby. S malou zručnosťou možno vyrobiť lampu vlastnoručne, jej spodok mô aj že tvoriť zaujímavá tľaša, prispôsobená na svietenie a vmontovanle žiarovky odbor nikom. Tienidlo si vyžaduje drôtenú kostru, ktorú natrie­me bielou farbou na kov Látka na tienidlo môže byť tubovoľná — či už jednofa­rebná, kvetovaná alebo koc kovaná. Musí však harmoni­zovať so spodnou časťou na vrhnutej lampy. Látku podši­jeme jemným batlstom ale bo jemným plátnom a zoši­jeme do tvaru podľa toho. ako sme sl navrhli tienidlo Zvyčajn’e je to obdĺžnik. Na vrúbenie tienidla použijeme rôzny materiál, podľa vku su. Po nasadení tienidla na kostru stiahneme textíliu na najužšom mieste kostry kús kom keprovej stuhy alebo gumičky, ktorú zakryjeme materiálom na vrúbenie. Vonku často stretávame ľu­dí s okuliarmi, ktorých jedno sklo je matne biele a druhé svedčí svojou hrúbkou o nie­koľkých dioptriách. Možno stretneme chodca, ktorý má na pohľad normálne okulta re, ale pod jedným zo skiel' je snehobiely vankúšik. Po myslite si: chudák, mal úraz Poľutujete ho v duchu. Alebo niektorí tušíte, že dotyčný sa podrobil operácii šedého zá­kalu __Ten, ktorý nim trpí, dobre nevidí a pri jeho do­zretí, nevidí takmer vôbec. kú Naša společnost venuje veľ­starostlivost chorým na túto očnú chorobu. Vysoko­kvalifikovaní oční chirurgovia ho odstraňujú operatívnym zákrokom. Vracajú ľudom spolu so zrakom aj chut k ži­votu, k práci. Kolektív lekárov a ošetru­júcich sestier Očnej kliniky Fakultnej nemocnice sú za oboje vďační mnohí pacienti a za všetkých im ďakuje za ich starostlivost a úspešné operatívne zákroky kolektív pacientov z izby č. 1 hospita Itzovaných v období od 15. no­vembra do 3. decembra. Sú presvedčení, že na očnej kli­nike budú pokračoval naďalej v ich zodpovednej a fažkei práci tak, aby občania, trpia ci šedým zákalom, našli u nich pochopenie a dôveru. JUDr. Ján Breza BOLI SME PRI TOM So zrakom vrátia aj chui k životu Na sánkovačke ... Foto: A. Grendel Trčniniif pre vodičov 1. Na vyznačenom priechode pre chodcov a) vodič nesmie otáčať a cúvat, b) vodič nesmie otáčať, cúvat smie, ak tým neohro­zí ani neobmedzí preché dzajúcich chodcov. c) vodič nesmie cúvať otáčať smie,, iba ak 1ým ne ohroz! ani neobmedzí pre chádzajúcich chodcov. leapa e jegpto apusau gjpoA (■ 2. V dodávkovom automobi­le s užiteťnou hmotnosťou do 9U0 kg sa smú v priesto re pre náklad prepravovať a) najviac 4 osoby star šle ako 15 rokov; pritom nesmie byt ohrozená Ich bezpečnosť. b) najviac 6 osôb starších ako 15 rokov; pričom ne­smie byt ohrozená ich bez pečnost. c) najviac 4 osoby staršie ako 12 rokov, ktoré musia sedief na sedadlách s ope­radlami pripevnenými na vo­zidle. ')S0U3ad zaq qaj euezojqn jáq aiiufi -au utoljád 'Aoqoj si oqtt a|SJ8|S áqoso f aeiAleu (e 1. V kabíne pre vodiča, ale­bo nákladného dodávkového automubilu a) nesmie počet osôb star šleh ako 12 rokov prevyšo vať počet povolených miest, pričom sa na prednom se­dadle nesmie prepravovať osoba mladšia ako 12 rokov. b) nesmie počet osôb mladších ako 15 rokov pre vyšovať počet miest, pričom sa povolených na pred nom sedadle nesmie prepra vovať osoba staršia ako 12 rokov. c) nesmie počet osôb star­ších ako 12 rokov prevyšo­vať počet povolených miest, pričom sa na prednom se­dadle nesmie prepravovať osoba mladšia ako 15 rokov. Aoqoz zi oqe BlSPeiui eqosn juAOARadajd atuisau aipep as uioupazd en es uiogpid -jsaiui qajnaioAod tagod jba -osáABJd Aoqo.1 zi oqe qaj$ -jets qgso tagod aiuisau (e kto zneužíva dOveru Sviatočné dni na rozhráni rDka opäť tranzitného potvrdili výhody spojenia medzi Nemeckou spuikovuu repub­likou a Západným Berlínom. Po tranzitných ' cestách diaľniciach Nemeckej demo­a kratickej republiky prešlo tohto roku viac cestujúcich, ako má sama NDR obyvate­ľov. Zaistenie plynulého prie behu trauzitu je jedným z výrazných svedectiev zodpo vedného prístupu NDR v otáz kach mierovej spolupráce. Nesporne velkorysý přistup NDR však neušiel pozornosti príslušníkov západonemecké­­ho a západoberlínskeho pod­svetia. Nekontrolovaná bato­žina a batožinové priestory áut im nedali spať. Takúto príležitosť st nedali ujsť. Vy­tvorili sa celé organizácie, ponúkajúce dokonca verejne svoje služby. Pomocou tran­zitu zmizli cez hranice nie­len mnohé z cennosti ukrad nutých v NDR, ale v kufroch veľkých vozov mizli pred spravodlivosťou z NDR mnohí zločinci a naopak za aj se mnohí prichádzali nekon trolovane do NDR. Vo väčšine prípadov zosta 11 protesty Nemeckej demo­kratickej republiky proti ta kému zneužívaniu tranzitu, rovnako ako oficiálne žiados tl o riešenie v NSR a Západ nom Berlíne, bez odozvy. Len výnimočne, napríklad v záležitosti navrátenia staro žltností a umeleckých pred metov, odcudzených v Postu pime, bol daný aspoň čiastoč ne prechod spravodlivosti. Kontrolným orgánom NDR teda nakoniec nezostalo iné len aspoň v niektorých pri pádoch, kde sa dá očakávať možnosť zneužitia tranzitu urobiť kontrolu ^batožinových priestorov či batožiny, ako to tiež zodpovedá uzavretej dohode. Tomu, kto tranzit nezneuži va a nechce zneužívať, taká to kontrola, samuzrejme, ne CO píšu in! prekáža. Napriek tomu spus tile pravica v NSR i Západ nom Berlíne v tejto súvislos ti lavínu nových útokov na Nemeckú demokratickú re­publiku. Narušuje vraj zave­dené zvyky, nedodržiava do hody. Najviac kričia predo­všetkým ti, ktorí donedávna otvorene podporovali organi­zované bandy zneužívajúce tranzit. Podľa Informácie zo zápa­­doberllnskych prameňov bolo v priebehu posledných svia­tečných dni údajne kontrolo váných denne okolo 30 vo­zov. Pritom priemerný počet prechodu dosahoval v tomto období denne až pätnásftislc vozov. Kontrolovali teda kaž­dého päťstého. Pri množstve prechádzajúcich vozov to ani Inak nebolo možné. Napriek tomu príležitostné kontroly zamedzujú aspoň to najhor­šie zneužívanie. A to sa zrej me kdekomu nepáči, (Prevzaté z Rudého práva) Hovoríme s držiteľom ceny ZSVU akademickým sochárom Františkom Patočkom Umenie je kvet života Výročnú cena za sochár­sku tvorbu v uplynulom roku udelil Ústredný výbor Zväzu slovenských výtvarných umel­cov prešovskému sochárovi Františkovi Patočkovi za so chu Hutník, umiestnenú v in­teriéri Domu odboruv v Ko­šiciach. Denne chodia obyvatelia Nového mesta okolo jeho hliníkovej plastiky Holubica a s priestranstvom pred ob chodným domom na Podhra­­dovej, akoby zrástla, dekora­tívna kamenná plastika. V expozícii Umeleckého kovo lejárstva v Urbanovej veži je jeho skica výtvarného dorle šenla vyhliadkovej veže na Dukle. Plastiky, oslavujúce život, prácu, vzdávajúce hold a vďaku tým, ktorí v mene života obetovali svoj, sú na viacerých miestach Východo­slovenského kraja. Pieskov­­cový monumentálny pamät­ník na Bielej hore — posta­va muža, zamysleného osudný deň masovej popravy v obyvateťov Vlnného, pietna plastika kľačiacej dievčiny v Rakovcl nad Ondavou, po mnlk padlých v Pavlovclach nad Uhom „Vďaka“, kamen ná plastika, symbolizujúca chémiu v Humennom, bron zový akt v Snine, špirála vo tontáne v Trebišove, neíigu rativny motiv, pojednaný i kamení na sympóziu v Ruž bachoch, v prírodnej galérii „Umenie je kvet života ce­lej spoločnosti. Nervom ume­nia je umelcova iáska k je ho námetu. Bez tejto lásky nie je umelecké dielo mož né“. To sú slová klasika rus kej literatúry L. N. Toistého ktoré som si dnvolila vypoži čaf namiesto otázky. Majstre, predstavili sme vás v stručnom výpočte diel. pojednaných v rôznuip mate riáli na viaceré námety. Od kiaf vychádza ten váš „nerv“? — „V prostredí, kde vyrastal — bol to Zemplín som sa silno udržiaval folklór. V tom čase východné Sloven sko nebolo dotknuté techni cizmom, kra) žil v starých tradíciách. To všetko sa sta lo zmyslom, alebo látkou, či námetom, z ktorých som vy­chádzal a na ktoré som nad­viazal vo svojich budúcich pomníkových prácach. Naprí­klad „Vďaka“ v Pavlovclach nad Uhom — dievčina, vy­­komponovaná s kyticou vrkočom. Keď si spomeniem a na žatvu minulosti — bola ručná, nie strojová — pohy­by žencov poskytovali pekné motivy pre prácu sochára. K tomu, aby sme ich zachytá vall, nás nabádal ešte profé sor Kostka, u ktorého som na akadémii študoval. Na mňu pôsobili pracovné motívy so sociálnym obsahovým pod­textom. V čase, keď som za čal študovať, nemal som mož­nosť stretnúť sa s inými pra­covnými motívmi napríklad vo fabrike, pretože východ­né Slovensko bolo poťnohos podárske. Bolo tu veta spo ločenských protikladov, ne bolo fabrík. Preto na mňa velmi zapôsobilo Pokorného torzo hutníka „Ostrava“ v Národnej galérii v Prahe ešte keď som študoval, ako­a si ma ťahalo urobiť podobný motív s pátosom, pretože v sociálnych motívoch bol ur­čitý protest. Ked sa ml to podarilo, vtedy sa sem nám dostal priemysel a zme k nili sa aj vzťahy, robotník sa stal symbolom nositeťa hodnôt spoločnosti, sociálny moment sa vytratil, do popre dia vystúpila oslava práce, sebavedomie nositeľa súčas nosti. Teda — toto obdobie — určité znaky prevzaté z folklóru a sochársky stvár­nené — stále ešte vo mne prežíva a v ňom je hádam aj ten „nerv“. A pokiaf ide u materiál, je to väčšinou kameň a bronz.“ • Sochár Rodin považoval za majstrov tých umelcov, ktorí pozurujú svojimi vlast nými očami to, čo videl už pred nimi každý človek, ale oni dokážu nájsť krásu tom, čo je pre ostatných ťu- v .11 príliš obyčajné — „Vrátim sa k tomu, o čom sme hovorili — k námetu. Ľudská práca, naoko aj tá najobyčajnejšia, je niečím neobyčajným a dá sa neoby­čajne stvárniť. Vezmime taký ornament. Dá sa vytvo si rif aj v soche, môže byť sa­mostatný, a ak nie je vybra ný zo života, stáva sa bezdu­chou dekoráciou.“ • Maliar vyjadruje myš lienku štetcom a farbami práca sochára vyžaduje zlo žitejšiu prácu ako podchytiť myšlienku. Ako prebieha ten lo tvorivý proces? „Kresbami; skicami, cez plastické skice v malom me radle, .kde musí byť vyrieše­ný definitívny pohyb a zá­roveň aj myšlienka. Potom sa z malej skice zväčšuje do meradla, kde sa upresňuj» pohyb a proporcie a z tohto meradla sa jšotom robí zväč­šovaním definitívny model do hliny a -qadry. alebo iného materiálu napríklad do ka­meňa „Hutník“ mal tri plas­tické skice.“ • Obišli sme obligátnu otázku, ako ste sa stali so­chárom. i z toho, čo ste po­vedali, i z doteraz známej pravdy vyplýva, že stať sa „Okrem talentu a trpezli­vosti každý umelec musí mať v sebe niečo, čo ho ženie, núti k tomu, aby sa prejavil. Človeka sa dotýkajú udalosti vôkol neho a chce sa k nim vyjadriť, zaujať nejaké sta­novisko, čl v literatúre, hud­be alebo výtvarnom umení. Umelec tvorí svoje dielo tak, ako stavebník svoj doA, kým ten, ktorý ho má hodnotiť, potrebuje neporovnateľne menej času, i keď má na ne­ho pôsobiť výchovne. Ume­nie má vychovávať a nie na­darmo sa vyjadril Renoir, že umeniu sa učíme v múzeu. Umenie pôsob! na človeka, je ním 1 nepatrný kvet. je kusom peknej prírody, obo­hacuje citový život, dáva človeku vieru v život. Preto je dôležité í životné prostre­die, v ktorom človek žije. Bnešné tendencie dotvárania životného prostredia sa pre­línajú aj s dekoratívnymi zá­mermi, s estetizujúclmi prv­kami, ktoré ho oživujú. TO ale neznamená, že zápas o takýto tvar nie je zložitý v hľadaní, práve naopak. Vyža­duje jasný zámer, Inak by sa stal ntčnehovoriacim deko­ratívnym objektom.“ A práve preto je umenie krásne, že sa v ňom nédä klamať. Za rozhovor ďakuje Soňa MAKAROVÄ Foto: ps. umelcom nie je iba otázkou talentu. Talent je vetká tr­pezlivosť. ZDROJ NAPÄTIA Ako je známe, nedávno prenajala zairská vláda zá­­padonemeckej firme OTRAG za 35 miliónov mariek roč­ne oblasf veľkú takmer aku Nemecké spolková republika. Samozrejme, že nie na ve­decké účely. Firma OTRAG sa totiž zaoberá výrobou no­sičov rakiet a jej predsta­viteľ sa ihneď po podpísaní zmluvy dal počuť, že je k dispozícii každému, kto za­platí. Niet dôvodu pochybo­vať o pravdivosti jeho slov. Časopis Penthouse prinie­sol v minulých dňoch sprá­vu, že Nemecká spolková re­publika na tomto polygóne s pristúpila k tajným pokusom okrídlenými raketami a strelami stredného doletu. Podlá časopisu je celý pro­jekt realizovaný po dohode s americkou vládou. Ako uvá­dzajú alžírske noviny A1 Mudžahld, západonemecké ministerstvo obrany tieto správy kategoricky dem ento valo, nepodarilo sa mu však presvedčiť verejnosť. Veď podobné dementi zo šeptem bra vzalo za svoje, keď boli odhalené tajné pokusy s ba Ustickými strelami v Zaire. Navyše spravodajca americ kej vlády priznaj, že Washing­ton o činnosti firmy OTRAG vie, aj keď upřesnil, že pre­vádza pokusy nie so stre­lami, ale len s nosičmi ra­kiet. Africká verejnosť je pocho pitetne týmito správami zne­pokojené. Veď toto pochybné laboratórium sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Tan­zánie, Zambie, Angoly a Mo­zambiku, teda štátov, ktoré bezvýhradne pudporujú ná­­rodnoosiobodzujúci boj na juhu Afriky. Celý projekt tak vytvára nový zdroj udr­žiavania napätia a odporuje rezolúciám OSN • dekoloni­­zácii. Ceny z Bienále fantázie 77 Z Bienále fantázie v Marti­v ne si mladí výtvarnici z ĽŠU Košiciach doniesli zopár trofejí. O podrobnejšie infor­mácie sme požiadali člena národnej poroty, zástupcu riaditeľa výtvarnéhu odboru LŠU Milana Hanáka: — Bienále fantázie je me­dzinárodná detská výtvarná súťaž, ktorej ústredným mo­tívom sú témy, vychádzajúce z Iudovej tradície. Tohto ro­ku sme na nej získali dve ceny a tri čestné uznania, • Konkrétne? — Cenu za najlepší súbor prác, cenu za suchú ihlu ktorú udelili Lenke Macáko­­vej. Čestné uznanie získali Miroslav Mošbvič za malbu. Jozef Kyška za grafiku a Ľubicu Spišákovú za linoryt. • V čom spočíva tento úspech? — Máme jednu z najlepšie vybavených škôl na Sloven­sku. Ale hlavne dobrých odborníkov. Naši učitelia majú dostatočný prehlad výtvarnom živote detí a vždy o vedia, čo chcú dosiahnuť Úspech, o ktorom hovoríme, odráža predovšetkým výchov nú prácu učiteta. On musí v žiakovi vzbudit záujem a lásku k téme — v danom prípade lásku k tomu, čo ie v národe najkrajšie — jeho tradíciám. • Čo bolo rozhodujúcim kritériom pri vyhodnocovaní? — Veľkosť kolekcie, počet (Prevzaté z Rudého práv») ocenených prác a Ich kvali­ta. Náš súbor pozostával i vyše päťdesiatich prác. • A poznatok z tohto po dojatia? • — Potešilo ma, že popri početných prácach zo zahra ničia, najväčšou kolekciou bola československá. Chcel by som záverom zdôrazniť, že práce detí boli silno po­znamenané vlasteneckým cí­tením a internacionálnou vý­chovou. A o to nám vlastne ide. kht. Z kultúry ■ V MADRIDE Otvorili výstavu diel Paula Rubensa venovanú 400. výročiu naro­denia veľkého flámskeho ma­liara. Na výstave Je 162 Ru­­bensových pláten a sedem kresieb a práce 80 umelcov flámskej školy XVI. storočia. Väčšina vystavených obrazov pochádza zo súkromných 'blerok. ■ ČLENOVIA Zväzu čes­kých skladateľov a koncert­ných umelcov, divadelní a hu­dobní umelci sl pripomenuli včera na Olšanských cintorí­noch v Prahe 36. výročie úmrtia hudobného skladateľa laroslava ježka. ■ NA SILVESTROVSKÝ ve­čer zaradila bratislavská No­vá scéna premiéru klasickej operety Johana Straussa Noc v Benátkach, v úprave prof. Waltera Felsenstelna Ju so spevoherným súborom Insce­noval režisér zaslúžilý ume­lec Bedřich Krasomll v hu­dobnom naštudovaní dirigen­ta Bohuša Slezáka. Netradičný akordeón Veľkou láskou i koníčkom Vladimíra Čuchrana, profé sora na košickom Konzerva­tóriu, je akurdeún. O tom'.c nástroji* 1 2 * * 1 2 * 1 1 o svojom nedáv­nom pôsobení v sovietskych mestách sa prišiel Vladimír Čuchran porozprávať do Do­mu ČSSP s poslucháčmi IV ručníka PF UPjS a žiakmi košického Konzervatória. Vla­dimír Čuchran bol v ZSSR už po štvrtýkrát. Tefaz vied la jeho cesta cez pobaltské republiky, kde je akordeór nä vysokej úrovni. Prvý kon cert na tomto turné mal ve Vifňuse, kde sa hre na akor deôn vyučuje 1 na vysokej škole. Ďalší koncert bol Kaunase, Rige, Smólensku a Moskva, kde nahrával aj v rozhlase. O návštevnosti na svojich koncertoch sa Vladi­mir Čuchran vyjadril: „My môžeme o takej návštevnosti len snívať. Nadšenie a úcta k umelcovi z obecenstva doslo­va planie.” Na otázku, čo ho privied­lo k štúdiu akordeónu, struč­ne odpovedal: „Otec.” On osobne začal naplnn pracovať s týmto nástrojom až na konzervatóriu. S poslu­cháčmi UPjS a žiakmi kon­zervatória sa Vladimír Čuch­ran rozlúčil malým koncer­tom skladieb, medzi ktorým! bola Balada od Vladimíra Monakova — jeho priateľka zo ZSSR a experimentálna skladba zaujímavého charak­teru Tri štúdie. ctch.

Next