Večer, január 1979 (XI/1-22)
1979-01-02 / No. 1
DNES blahoželáme všetkým Alexandrám. RAJTRA bude Daniely. SLNKO zajtra vyjde o 7,28 hod., zapadne o 15,52 hod. Aké bude počasie Vefká oblačnost, ojedinelé slabé sneženie. Teplota večer minus 10, ráno minns 14 stupňov. Čerstvý až silný severný vietor. • Historický kalendár Zajtra si pripomenieme 103 výročie narodenia popredné ho predstaviteľa nemeckého robotníckeho hnutia, ka á spoluzakladateľa štátni NDR Wilfielma Piecka. Pôvodným povolaním bol stolár. Bol Sledom sociálno demokratickej strany Nemecka. Po vypuknutí 1. sv. vojny bojoval po boku K. Liebknecht», R. Luxemburgov ej, K. Zetkin© vej proti vtedajším sociálšovinistom. Űzko spolupracoval s E. Thälmannom po jejio uväznení, pri nástnpe Hitlera k moci, prevzal vedenie Komunistickej strany Nemecka. Po vzniku NDR v 1949. sa stal jej prvým robot nlokym prezidentom. • VLANI najkvalitnejšie mlieko dodávali ]RD Buzlca, J£D Perín, JRD Budulov a JRD Nová Bodva. Skoro všetko dodané mlieko mail zaradené do prvej akostnej triedy. Je škoda, že sl príklad t menovaných JRD nezoberú •j ostatné družstvá v okrese, ktoré zásobujú mliekom našu metropolu východu, ak. • ZPOZ prt rade ObNV Juh uskutočnil v piatok popoludní slávnostné uvítanie a zápis novej občianky nášho mesta Júlie ČordášoveJ. Slávnostný prejav predniesol JUDr. Imrich Urbančík. ak. • OSVETLENIE na Stúrovej ulici už dlhšiu dobu nefunguje. Je známe, že táto ulica Je Jednou z najfrekven tovanejších a preto by sme s« mali poponáhľať, aby bola čo najskôr v poriadku, ak. • PLAN minulý rok dodávok mlieka už splnili: JRD Čaňa — Gyňov, ŠM Valaliky, JRD Mier so sídlom v Nižnej Myšll a JRD Hraničná so sídlom v Kechneci. Je chvály; hftdné. že plán splnili už v novembri a do konca roku ho vysoko prekročili. ak. • SEMAFORY na námestí Maratónu mieru majú veľmi krátke intervaly medzi jednotlivými svetelnými znameniam!. Z uvedených dôvodov nastáva na menovanej križovatke „chaos“, ktorý môže zapríčiniť vážnejšiu dopravnú nehodu. Preto by nebolo zlé, zamyslieť sa nad týmito Intervalmi a upraviť Ich tak, aby sme na križovatke nemuseli „závodit". ak. • REŠTAURÁCIA a vináreň Zlatý dukát má v meste vari na každom kroku svoju reklamu. Avšak chýba na nej najdôležitejší údaj, kde sa spomínaný podnik nachádza. ak. • VO ŠTVRTOK popoludní sá v_OB Luník VIII uskutočnila súťaž „čo vieš o ZSSR“, na ktorej sa zúčastnili žiaci Ôsmych ročníkov zo ZDŠ Petzvalova. Súťaž pripravila OB v spolupráci t agltačným strediskom. Ik. • V PIATOK dopoludnia sa v Dome pionierov a mládeže uskutočnilo masovo-politické podujatie pre Iskričky z pionierskych skupín z okresu mesta Košíc. Iskričky si. na tomto podujatí zábavnou hravou formou priblížia pla nenie niektorých podmienok z výchovného systému PO SZM pre Iskričky. ik. • VITANOU pomôckou pre knihovníkov Východoslovenského kraja je literárne pásmo k 80. výročiu narodenia národného umelca Jána Smreka pod názvpm „Podoby lásky“, ktoré v týchto dňoch v edícii materiály vydala Metodické nákladom 300 exemplárov Krajská kniž. nica v Košiciach. pap. • V EDÍCII Spravodaj Zboru pre občianske záležitosti vyšiel v týchto dňoch v Osvetovom stredisku mesta Košíc nákladom 100 výtlačkov zborník Človek človeku č. 10, určený na pomoc zborom pre občianske záležitosti v našom okrese. pap. • SÚŤAŽ na tému „Deti a kniha“ vypisuje redakcia ča soplsu Čitatel pri príležitosti Medzinárodného rgku dieťaťa. Fotografie o rozmeroch 18 x 24 až 24 x 30 cm majú zobrazovať deti v knižniciach, predajniach kníh, pri čítaní, výstavkách kníh a podobne. Snímky v neobmedzenom. množstve musia bvť označené menom, presnou adresou autora a názvom fotografie. Tieto majú byť najneskôr do 15, mála 1979 zaslané na adresu: Redakcia časopisu Čitatel, Mud roňová 35, 036 52 Martin. lat. • TROMA peknými akcia mi ukončila tohtoročnú bohatú činnosť Osvetová beseda Hornád. Bola to „Volná tribúna“ k otázkam svetoná zorovej výchovy, dale) bese da t cyklu Predmanželskej výchovy pre žiakov Odborného učlllšfa Hutných stavieb, ktorá sa uskutočnila pod názvom „Akú farbu má o láska“ a napokon prednáška histórii Československej kinematografie z cyklu Výchova filmového diváka Ik. STRATY A NÄLEZY V BUFETE pri FN sa na šiel zväzok kťúčov v zelenom púzdre Kťúčov je 11 ks. Majitel sl 1ch môže vyzdvihnúť v našej administrácii. PROSlM konzumentov, kto rl v mesiaci jún a júl 78 konzumovali v bufete — lahôdky (Moldava nad Bodvou) domácu klobásu zo ska zeného mäsa, aby sa prihlásili na tel. č.: Drlenovec 2236. Fk. • Pánske čižmlčky v Priora odcudzil František K. • Františka J. usvedčili z vlámačky do predajne Lahô dok na ulici Dávida Feju, Ondreja S., Dušana S. a Igora S. zasa z „návštevy" materskej školy na Č!nkove|. • Ladislava B. stíhajú pre prečin proti pracovnej di« ripllne. Sústavne v Hydrostave vynecháva pracovné sme ny. • Zdenkovi S. zobrali vodičský preukaz. Na ulici československej armády viedol motorové vozidlo a mal vypité. Splnenie plánu bolo hlavným motívom snaženia pracujú cich v posledných dňoch uplynulého roka. Medzi tie najúspešnejšie podniky patrili Východoslovenské strojárne, Hotoyo ohlásili štyri dni pred záverečnou fanfárou. Foto: S. Písecký Premiéry v našich kinách Vrátnik milionárom je to už tak: s príchodom Nového roku nielenže oslávi VEČER svoje desiate narodeniny, ale rovnako dť hý čas sa vám, vážení číta telia, prihovára s filmovými Informáciami aj naša pravidelná rubrika. A akýže by to bol vstup do jedenásteho ročníka bez přitažlivých noviniek strieborného plátna? A tak hneď v prvý deň no. vého roku nám 90 minút zá hávy ponúkajú dve komédie — francúzska VRÁTNIK OD MAXIMA (kino Slovan 1.- 7. januára) o naoko bezvý znamnom povolaní, ktoré však vynášalo milióny a americká — VELKÝ AUTOBUS (kino Družba 1.—4. januára), zobrazujúca non-stop jazdu prvého autobusu na svete poháňaného até mom . .. Ak by ste si urobili malú rodinnú anketu na tému, ktoré povolanie je najvýnos nejšle, nepochybne by sa v nej objavili profesie, ako napríklad mäsiar, baník, lekár, spevák populárnej hud by, atómový vedec, skúšob ný pilot a mežno i desiat ky ďalších. Ale s takmer 100 percentnou Istotou sl dovo líme tvrdli, že v tej plejá de ťudských povolaní a pro feslí by nefigurovalo jedno: vrátnik ... A na tomto, na prvý pohlad úplne nelogic kom fakte, postavili tvorcovia francúzskeho filmu VRÁTNIK OD MAXIMA fabulu svojho diela. A aby divák prežil ďalší šok. vymysleli sl autori filmu ďalšiu pascu. Z vrátnika — milionára spravili fabrikanta. Pravda, len v očiach jeho najbližších. A tak sa s týmto podvodníkom zoznamujeme v prepychovom vi dieckom sídle, z ktorého práve odchádza dôstojnou limuzínou. V nej sedí samo zrejme on — majitef pan stva, citlivý manžel a sta rostlivý otec veselej mladej dcéry. Opäť musí, chudáčls ko, na dlhší čas opustit teplo rodinného krbu, pretožt vážne pracovné úlohy v je ho továrni sa už ďalej ne dajú odkladať. Dlstingvova ný muž sa však zaraz me-ní na livrejovaného najprepychovejšieho vrátnika nočné ho podniku v Paríži, je preň nepostrádateťný a preto všetkými hýčkaný a zavalený v peniazoch, ktorých je viac, než by mu vyniesla to váreň, ktorú sl pre svoju rodinu vymyslel . . . Módnou vlnou, ktorá sa nateraz nasťahovala do naj. väčších ateliérov sveta, sú tzv. katastrofické filmy. Výber Ich hlavných postáv je nesmierne široký a siaha od žraloka cez King-Konga až po bytosti mimozemských civilizácii. A preto je sympatické, že americká komédia VEĽKÝ AUTOBUS, na ktorú by sa však lepšie hodilo označenie bláznivá komédia, sa za pomoci vtipu a gagov pozerá na tieto hrôzostrašné kasafllmy z patričného nadhľadu. Vďaka úvodným metrom tohto farebného filmu prichádzame k tejto historickej udalosti práve včas. Prvý autobus sveta na nukleár. ny pohon je už totiž pripravený vydat ;a na prvú cestu z New Yorku do Denveru. Samozrejme, za jeho volantom sedí najlepší vodič sveta — Dan. Pravdu povediac, zasadnúť do sedadla najväčšieho autobusu v dejinách modernej dopravy mu dopomohla aj jeho priateľka Kitty, ktorá je v „civile“ dcérou slávneho vynálezcu Velkého autobusu. A na záver naše spoloč né želanie: vela dobrých fíl mov v novom roku! J. j. EĽZET Z kultúry OPERA mala čs. premiéri v Štátnom divadle v Brne súčasného sovietskeho skla dateía Rodlona Ščedrina „Mŕtve duše“ na námet rov nomenného diela Nikolai»' Vastljevlča Gogola. Sčedrinovu operu uviedlo nedávno Veťké divadlo Moskve. Autor ju nazval po v émou o ruskom ťude, vyzná ním lásky k nemu a viery v jeho múdrosť a dobrotu. Božena Hanáková rozpráva 0 SEBE, DIVADLE A OPERETE Na začiatku rokov päťdesiatych, keď Lúčnica slávila svoje prvé úspechy, zažiarilo v jej repertoári sólové majstrovstvo mladej poslucháčky VŠMU v Bratislave — Boženy Plockovej-H a n á k five j. Spievala » tancovala s partnerom východniarsky čardáš s takou perfektnosťou a neodolateľným šarmom, ktorý zniesol i najvyššie profesionálne kritériá. Vyniesol l domáce, či medzinárodné víťazstvá a úspechy. Podhubím tohto neobyčajného úspechu bola všestranná pripravenosť B. Hanáko vej, ktorá siahala hlboko do detstva: baletné štúdium u choreografa Fromana. spevu u pedagóga E. Manniho, ale aj zanietená činnosť v súbo re Mladosť na košickom gym náziu. No nemenej dôležitým pri všetkom bol nakonle' vrodený atmosféra talent a priazniví* divadelníckej ro diny. To by bola stručná charak teristika cesty Boženy Hr* kovej, ktorá ju doviedla r cieľavedomému rozhodnú i k odbornej prípravs pre pro fesionálnu umeleckú dráh na Vysokej škole múdnkýc’ umení. Po jej skončení na stúpila angažmán v knšicko ~ Štátnom divadle, kde v tom to roku završuje 25. sezón»' svojej umeleckej činnosti V nespočetných podo-bár' vnímal za tie roky divák je iaviskové podobv, v ktorý':' bol jasne čitateľný jej posťo k divadelnému umeniu. lr špiruje o to viac k dôvernej šiemu priblíženiu k jej skú senostiam i názorom. V Božene Hanákovej zrodila sa pre slovenské operet né umenie výrazná operetná subreta. Bolo to predurčenie či cieľavedomý zámer? — Od narodenia som žila v divadelníckej rodine, ale o vedomej príprave na herectvb nemohlo byť ani reči. Nepraktický romantizmus divadla nemal byť mojím životným cieľom. No vlúdil sa hlboko do môjho podvedomia. Veď celé detstvo som prežila záujmami i hrami, v ktorých dominoval spev, hudba i tanec. Korunovalo ich nakoniec absolutórium spevu na bratislavskej VŠMU. 0 Takže zvíťazil spev nad ostatnými obľúbenými disciplínami? — Nie celkom. Pomohla mi lesť: do Lúčnice počas vysokoškolského štúdia som nastúpila nie do speváckeho, ale do tanečného súboru. A tým som svoje záujmy vyvážila. Na vysokej škole mi od porúčali pre môj hlas vhodné — koncertné uplatnenie. No ja som chcela nielen spievať, ale i hrať a tancovať. V košickom divadle som dostala príležitosť pre uplatnenie hneď pri svojom nástupe v operete Činom Paľko v réžii Karola Smažíka. čo bol pre mňa naozaj inšpirujúci začiatok. • Nespočetné je množstvo úloh, ktoré ste doteraz vytvorili v operných a operetných inscenáciách . . . — Cpním si vysoko možnosť účinkovania v obidvoch spevoherných žánroch. Našla som uplatnenie i v náročných partoch lyrického sopránu v operách B. rbier zo Sevilly, Don juan Hofmanové rozprávky a v rade ďalších. je to veľmi potrebné pre systematickú hlasovú kondíciu. Z tých dôvodov som ani nevyužila ponúknuté angažmán do operety bratislavskej Novej scény. • Pred rokmi ste tam pohostinsky účinkovali v Kálmánovej Fialke z Montmar tru. — Celý rok som pravidelno dochádzala na predstavenia do Bratislavy, no nedokázala som definitívne opustiť košické divadlo a jeho publikum. • Obecenstvo úzko .spája najlepšie výsledky operetv práve s vaším menom. — Mám rada operetu a verím v jej možnú umeleckú podobu. Existujú predsa klasické operety veľkých maj strnv. ale i cenné novšie diela zahraničné 1 domáce. Za najdôležitejšiu pokladám ré ž»’u a celý prístup k nej. Re žisér musí byť človek, ktorý verí hodnote operetného žán rn, jeho nezastupiteľnej osobitosti. Musí cítiť jeho dynamiku, rytmus a všemožne zdôrazňovať jeho štýlovú ne nnakovateľnosť. Týmito hod notami nakoniec môže uc^vá tiť interpretov, doviesť dielo k remeselnej dokonalosti a umeleckému vyzneniu. • A čo s prvkami, ktoré v operetných dielach zostarli? Čím sa dospeje k zosúčasneniu? — Zas len citlivým režijným prístupom a vhodnými úpravami. Rozhodne nie parodizovaním samotnej podstaty operetného žánru. Vytvoriť priliehavý nadhľad, nepripustiť expresívny dramatizmus či dokonca pátos. Zažila som veľmi úspešné postupy u režiséra Smažíka i Hájka. ktorí vytvárali aj vhodné podmienky pre tvorivú prácu herca. • A tu sa dostávame k vašim mimoriadne zdařilým subretným úlohám v Bielom agáte, Modrej ruži. Čardášovej princeznej, či skom bôle. Ich rad Hrnčiarbol by pridlhý . . . — Ťažko by som vylíčila osobitosti úlohy v množstve operiet, ktoré mám rada. Přilnula som k tým. u ktn! rých som vycítila nodnbu a javiskovú umeleckú pôsobi- ; vosť. I dobrého Rada sa vždy teším z výsledku spolu s j j divákmi. • Pri veľkej popularite ; "'peretv nemožno sa obávať : o nezáujem obecenstva . . . — Práve preto by bolo ško! dou strácať šance na trvalá pripútanie divákov k divadlu ai cez úspešný umelecký vý'edok operetných inscenácií, nív ô ko-v treba pritiahnuť do divadla i atrakciou operety, ; v ktorej nový návštevník môže objaviť doteraz nepoznané prvky divadelnej pôsobivosti. aje i osobné skyté divácke danosti a postupne prejsť na náročnejší žáner. • Myslíte tým aj mladých divákov? — Zaiste. Mládež vždy bola vďačným divákom zdarilej operety a spoľahlivým barometrom zisťovania jej dynamických a výrazových hodnôt. • Na tomto mieste by bolo za hodno spomenúť hodiiofv muzikálu pre súčasnosť. Skoda, že v repertoári je len zvláštnosťou. S veľkým obdivom sa staviam ,k prednostiam tejto modernej súbežnice operety a stále verím t čakám na joj lákavé príležitosti. Elán a životný optimizmus Boženy Hanákovej sa prejavuje. nielen na javisku, ale v každej životnej činnosti. Aktívne je zapojená do Interného divadelného bvtia. Využíva svoje dlhoročné skúsenosti i v organizačnej sfére s hlbokom zanietením. ho — Mám divadlo rada v jetotálnom prejave a som šťastná v pocite optimálnej užitočnosti. To je krédo vzácne a cenné zároveň. Ing. ján 2ilák Socialistická Kuba na rozdiel od iných krajín karibské) oblasti a Latinskej Ame rlky predstavuje dvadsať ro kov od víťaznej revolúcie jedno veťké stavenisko, cen trom tvorčej budovateľskej práce na západnej pologuli Vyrátalo sa, že v priemere každý deň sa na Kube odovzdajú kfúče od 67 nových, dobre vybavených bytov, každých 55 hodín uvedú do a prevädzkv nový oriemvselný CO Píšu INÍ závod. Alebo národná autostráda, ktorá pretne celú krajinu od oblasti Plnar del Rio na západe až po oblasť Guantánamo na východe, sa predlžuje každé štyri týždne o 25 kilometrov. Je to ukážka dobrého, pre mnohých až obdivuhodného budovatelské ho tempa mladého ostrova slobody. „Naša spoločnosť“, uviedol Fidel Castro 5. decembra vo svojom vystúpení pri slávnostnom uvedení elektrárne Carlos Manóéi Cespedes do prevádzky, „vysoko oceňuje úsilie stavbárov Bez stavebníctva by nebolo industrializácie. Nebolo by. ničoho. Sta vebníctvo je preto základ ným odvetvím nášho hospodárstva. A je to zároveň práca krásna, tvorčía. pretvárajúca.“ Kubánskemu stavebníctvu bol predurčený kľúčový význam už v smerniciach I. zjazdu KS Kuby. konaného pred troma rokmi. A vedenie strany práve tak ako rada ministrov mu venujú sústavnú, ba možno povedať zvlášť nu starostlivosť. Cieľom nie je veľká rozostavanosť, ale efektívna, plynulé výstavba moderných, dobre vybavených objektov. Mimoriadna starostlivosť ie v tejto súvislosti výrobe potrebného venovaná a ustavične rastúceho množstva cementu, plesku, tvárnic, všestrannému rozvoju priemyslu stavebných hmôt. Význam, aký kubánski súdruhovia prikladajú tomuto odvetviu, ukazuje fakt, že len na tento rok bolo zo štátneho rozpočtu investovaných do priemyslu stavebných hmôt 74 milióne* pesos, dosiaľ najvyššia čiastka pred stavujúca dvojnásobok oproti roku 1976. Za posledné tri roky uvied U do prevádzky 83 moderných závodov na výrobu sta vebných hmôt. K nim treba prinočítať okrem Iného osem oieskovfšť s ročnou kapad tou 300 000 kubických met rov, tri závody na výrobu veľkopriemvselného betóno vého potrubia, dva kombiná ty na výrobu azbestu, tri zá vody na výrobu vodovodného potrubia, dva na výrobu dlaždíc a obkladačiek a jeden podnik na výrobu armatúr. Vo výstavbe je jeden zá vod na výrobu kamenicového potrubia a keramických hmôt a iné. Najviac investícií sa však vvnakladá na výrobu cementu ako hlavnel materiálovej základne stavebníctva. Pro dukcia cementu sa za dvadsať rokov vlády pracujúcich viac ako zdvojnásobila. Mimoriadny význam pre ďalší rozvoj kubánskeho stavebníctva bndo mať pravda zďaleka najväčšia cementáreň ostrova slobody, ktorá sa stavia v južnom prístave Cienfuegos, a ktorá bude mať ročnú knpacitu 1,6 milióna lon, teda takpovediac toľko ako v roku 1972 všetky kubánske cementárne dohroma dy. V roku 1979 bude v Cien fuegos uvedená do nrevádz ky už prvá výrobná linka V tom istom roku začne pre vádzku druhá výrobná linka cementárne v Mariele. 30 ki lometrov na západ nd Havany. Ak v roku 1975 Kuba po prvýkrát prekročila svoju ročnú produkciu • hranice dvoch miliónov ton cementu, v tomto roku sa vyrobí zrejme už 2.7 milióna ton Napomáha tomu I celonárodná súťaž pracovníkov cementár skeho priemyslu, ku ktorej Iniciatívu dali pracovníci ce mentárne José Merceron v Santiagu de Cuba, ktorí chcú tohto roku vyrobiť navyše 20 000 ton. Podobne ako stavbári i všetci ostatní pracujúci Kuby sa vynasnažili, aby pri príležitosti blížiaceho sa 20 výročia víťazstva svolej re volúcie splnili a prekročili plán. V odvetví ľahkéhc priemyslu sa 105 pracovných brigád zúčastňují» úderníckel súťaže o dosahovanie čo naj vyššej produktivity práce Len na ostrove Mládeže fbý valý Ptnos) v poslednom ob dobí založili 350 červených úderníckycb brigád v prie mvsle 1 v poľnohospodár štve. Na celonárodnej červene» nedeli sa 5. novembra zú častnllo viac ako pol druha milióna kubánskych praculú rich,' ktorí v ten deň za osem hodín vytvorili mnoho miliónové hodnoty pre svo ju krajinu. Ešte lepšie ako kedykoľvek predtým si pnčfnaiú i ..macheteros“ a kombajnér! v tohtoročnom zbere cukrovej trstiny začatej sláv nostne 11. novembra. Vvsšia kvalita a efektívnosť práce dokonaleišia organizácia prá ce — také sú vedúce iVohv poľnohospodárskych robotní kov a družstevníkov v tejto zberovej sezóne, do ktorej spadá i slávne 20. výročie revolúcie. (Prevzaté z Rudého právaj Tempo na staveniskách Kuby Dve tohtoročné publikácie ZAMERANÍ NA KOŠICE Na jednom z košických j pracovísk Slovenskej akadé ml© vied zbadal som na pra eovnom stole dve publiká cie. Obe sú celkom nové, z roku 1978. JedTia z nich má autorské venovanie, došla z Moskvy. )ruhá je z rímsko-neapolského vydava teľstva. Autormi moskovskej publi kácle sú traja akademici V. T. Pašuto, L. V. Čerepnin a V. D. Nazarov. Titul prezrádza (Novoje v issledovanijl istorii našej rodiny}, že autori podávajú prehľad to ho, čo prináša nové o Rus ku historická veda Každého z nás, myslím zaujme staf o obchodných stykoch Ruska v 14.—16. storočí. Na dôkaz, že je tu obsirnoje pole dejateľnosti“. vyzdví hujú prác© , svojich kole gov“: A Floruvského z Pra by O R. Halagu z Košíc a A. Wavvrzyňnzyka z Varšavy. Medzi obchodnými centrami Európy, ktorých trhové spojenia majú ruskí historici skúmať, uvádzajú aj Košice. Publikácia z Ríma je gran diózne 5-zväzkové dielo na 3000 stranách, vydané na počesť neb. profesora hos podárskych dejín na univ-er žite vo Florencii F. Mell sa Medzi 134 autormi zo všetkých svetadielov je 8 zo ZSSR. 10 z Poľska 3 z Ma cľarska, po jednom z ČSSR. NDR, Juhoslávie atď. Práca Čs. autora je zaradená ako úvod 2. zväzku. Hospodársky historik O. R. Halaga zhrnul tam svoje výskumy o tom, Čo dávala veľkému ob chodu stredná Európa a čo od európskeho obchodu odkedy prijímala. Dozvedáme sa ;medzl iným tiež o kolonistoch z Talianska a Per ý. nia, o osade ..Venecio“ kolónii vlašských kupcov v a stredovekých Košiciach atď. ReČove Západu prístupná práca (franc.) slovenskej marxistickej vedy Iste spropaguje zapojení© košických, slovenských a iných stredoeurópskych faktov do celoeurópskych hospodárskych dejín. Milan lendrusák Živé slovo Súborný pohľad na viac ako tridsaťročnú tvorbu slo vesnej edície podniku Supraphon národného prináša výstava s názvom „Živé slovo“, ktorú otvorili vo výstav nej sieni pražského divadla hudby. Od roku 1953, keď vznikla u nás dlhohrajúca platňa, vydal Supraphon 821 titulov slovesnej edície v náklad* 3,7 milióna gramofónových platni Rad z nich je prlpra vený na významné kultúrnopolitické výročia alebo jubileá divadiel I hercov Veľ ký úspech u poslucháčov ma iú aj herecké portréty a spn mienky Takmer tretinu pro dukcíe zaujímajú rozprávky. Viac ako 23 percent objemu patrí poézii, približne rovnaké množstvo prózy a 20 percent objemu patrí divadel i nej tvorbe. čt.