Večer, január 1979 (XI/1-22)

1979-01-02 / No. 1

DNES blahoželáme všet­kým Alexandrám. RAJTRA bude Daniely. SLNKO zajtra vyjde o 7,28 hod., zapadne o 15,52 hod. Aké bude počasie Vefká oblačnost, ojedinelé slabé sneženie. Teplota večer minus 10, ráno minns 14 stupňov. Čerstvý až silný se­verný vietor. • Historický kalendár Zajtra si pripomenieme 103 výročie narodenia popredné ho predstaviteľa nemeckého robotníckeho hnutia, ka á spoluzakladateľa štátni NDR Wilfielma Piecka. Pôvodným povolaním bol stolár. Bol Sledom sociálno demokratic­kej strany Nemecka. Po vy­puknutí 1. sv. vojny bojoval po boku K. Liebknecht», R. Luxemburgov ej, K. Zetkin© vej proti vtedajším sociál­­šovinistom. Űzko spolupra­coval s E. Thälmannom po jejio uväznení, pri nástnpe Hitlera k moci, prevzal ve­denie Komunistickej strany Nemecka. Po vzniku NDR v 1949. sa stal jej prvým robot nlokym prezidentom. • VLANI najkvalitnejšie mlieko dodávali ]RD Buzlca, J£D Perín, JRD Budulov a JRD Nová Bodva. Skoro všet­ko dodané mlieko mail zara­dené do prvej akostnej trie­dy. Je škoda, že sl príklad t menovaných JRD nezoberú •j ostatné družstvá v okre­se, ktoré zásobujú mliekom našu metropolu východu, ak. • ZPOZ prt rade ObNV Juh uskutočnil v piatok popo­ludní slávnostné uvítanie a zápis novej občianky nášho mesta Júlie ČordášoveJ. Sláv­nostný prejav predniesol JUDr. Imrich Urbančík. ak. • OSVETLENIE na Stúro­­vej ulici už dlhšiu dobu ne­funguje. Je známe, že táto ulica Je Jednou z najfrekven tovanejších a preto by sme s« mali poponáhľať, aby bola čo najskôr v poriadku, ak. • PLAN minulý rok dodávok mlieka už splnili: JRD Čaňa — Gyňov, ŠM Valaliky, JRD Mier so sídlom v Nižnej Myšll a JRD Hraničná so síd­lom v Kechneci. Je chvály­; hftdné. že plán splnili už v novembri a do konca roku ho vysoko prekročili. ak. • SEMAFORY na námestí Maratónu mieru majú veľmi krátke intervaly medzi jed­notlivými svetelnými zna­meniam!. Z uvedených dôvo­dov nastáva na menovanej križovatke „chaos“, ktorý môže zapríčiniť vážnejšiu do­pravnú nehodu. Preto by ne­bolo zlé, zamyslieť sa nad týmito Intervalmi a upraviť Ich tak, aby sme na križo­vatke nemuseli „závodit". ak. • REŠTAURÁCIA a vináreň Zlatý dukát má v meste vari na každom kroku svoju rek­lamu. Avšak chýba na nej najdôležitejší údaj, kde sa spomínaný podnik nachádza. ak. • VO ŠTVRTOK popoludní sá v_OB Luník VIII uskutočnila súťaž „čo vieš o ZSSR“, na ktorej sa zúčastnili žiaci Ôsmych ročníkov zo ZDŠ Petzvalova. Súťaž pripravila OB v spolupráci t agltačným strediskom. Ik. • V PIATOK dopoludnia sa v Dome pionierov a mládeže uskutočnilo masovo-politické podujatie pre Iskričky z pio­nierskych skupín z okresu mesta Košíc. Iskričky si. na tomto podujatí zábavnou hravou formou priblížia pl­a nenie niektorých podmienok z výchovného systému PO SZM pre Iskričky. ik. • VITANOU pomôckou pre knihovníkov Východosloven­ského kraja je literárne pás­mo k 80. výročiu narodenia národného umelca Jána Smreka pod názvpm „Podo­by lásky“, ktoré v týchto dňoch v edícii materiály vydala Metodické nákladom 300 exemplárov Krajská kniž. nica v Košiciach. pap. • V EDÍCII Spravodaj Zbo­ru pre občianske záležitosti vyšiel v týchto dňoch v Os­vetovom stredisku mesta Ko­šíc nákladom 100 výtlačkov zborník Človek človeku č. 10, určený na pomoc zborom pre občianske záležitosti v našom okrese. pap. • SÚŤAŽ na tému „Deti a kniha“ vypisuje redakcia ča soplsu Čitatel pri príležitos­ti Medzinárodného rgku die­ťaťa. Fotografie o rozme­roch 18 x 24 až 24 x 30 cm majú zobrazovať deti v kniž­niciach, predajniach kníh, pri čítaní, výstavkách kníh a podobne. Snímky v neob­medzenom. množstve musia bvť označené menom, pres­nou adresou autora a ná­zvom fotografie. Tieto majú byť najneskôr do 15, mála 1979 zaslané na adresu: Re­dakcia časopisu Čitatel, Mud roňová 35, 036 52 Martin. lat. • TROMA peknými akcia mi ukončila tohtoročnú bo­hatú činnosť Osvetová bese­da Hornád. Bola to „Volná tribúna“ k otázkam svetoná zorovej výchovy, dale) bese da t cyklu Predmanželskej výchovy pre žiakov Odbor­ného učlllšfa Hutných sta­vieb, ktorá sa uskutočnila pod názvom „Akú farbu má o láska“ a napokon prednáška histórii Československej kinematografie z cyklu Vý­chova filmového diváka Ik. STRATY A NÄLEZY V BUFETE pri FN sa na šiel zväzok kťúčov v zele­nom púzdre Kťúčov je 11 ks. Majitel sl 1ch môže vy­zdvihnúť v našej administrá­cii. PROSlM konzumentov, kto rl v mesiaci jún a júl 78 konzumovali v bufete — la­hôdky (Moldava nad Bod­­vou) domácu klobásu zo ska zeného mäsa, aby sa prihlá­sili na tel. č.: Drlenovec 2236. Fk. • Pánske čižmlčky v Prio­ra odcudzil František K. • Františka J. usvedčili z vlámačky do predajne Lahô dok na ulici Dávida Feju, Ondreja S., Dušana S. a Igo­ra S. zasa z „návštevy" ma­terskej školy na Č!nkove|. • Ladislava B. stíhajú pre prečin proti pracovnej di« ripllne. Sústavne v Hydrosta­­ve vynecháva pracovné sme ny. • Zdenkovi S. zobrali vo­dičský preukaz. Na ulici čes­koslovenskej armády viedol motorové vozidlo a mal vy­pité. Splnenie plánu bolo hlavným motívom snaženia pracujú cich v posledných dňoch uplynulého roka. Medzi tie najúspešnejšie podniky patrili Východoslovenské strojár­ne, Hotoyo ohlásili štyri dni pred záverečnou fanfárou. Foto: S. Písecký Premiéry v našich kinách Vrátnik milionárom je to už tak: s prícho­dom Nového roku nielenže oslávi VEČER svoje desiate narodeniny, ale rovnako dť hý čas sa vám, vážení číta telia, prihovára s filmovými Informáciami aj naša pravi­delná rubrika. A akýže by to bol vstup do jedenásteho ročníka bez přitažlivých no­viniek strieborného plátna? A tak hneď v prvý deň no. vého roku nám 90 minút zá hávy ponúkajú dve komédie — francúzska VRÁTNIK OD MAXIMA (kino Slovan 1.- 7. januára) o naoko bezvý znamnom povolaní, ktoré však vynášalo milióny a americká — VELKÝ AUTO­BUS (kino Družba 1.—4. ja­nuára), zobrazujúca non-stop jazdu prvého autobusu na svete poháňaného até mom . .. Ak by ste si urobili malú rodinnú anketu na tému, kto­ré povolanie je najvýnos nejšle, nepochybne by sa v nej objavili profesie, ako napríklad mäsiar, baník, le­kár, spevák populárnej hud by, atómový vedec, skúšob ný pilot a mežno i desiat ky ďalších. Ale s takmer 100 percentnou Istotou sl dovo líme tvrdli, že v tej plejá de ťudských povolaní a pro feslí by nefigurovalo jedno: vrátnik ... A na tomto, na prvý pohlad úplne nelogic kom fakte, postavili tvorco­via francúzskeho filmu VRÁTNIK OD MAXIMA fabu­lu svojho diela. A aby divák prežil ďalší šok. vymysleli sl autori fil­mu ďalšiu pascu. Z vrátnika — milionára spravili fabri­kanta. Pravda, len v očiach jeho najbližších. A tak sa s týmto podvodníkom zozna­mujeme v prepychovom vi dieckom sídle, z ktorého práve odchádza dôstojnou li­muzínou. V nej sedí samo zrejme on — majitef pan stva, citlivý manžel a sta rostlivý otec veselej mladej dcéry. Opäť musí, chudáčls ko, na dlhší čas opustit tep­lo rodinného krbu, pretožt vážne pracovné úlohy v je ho továrni sa už ďalej ne dajú odkladať. Dlstingvova ný muž sa však zaraz me-ní na livrejovaného najprepychovejšieho vrátnika nočné ho podniku v Paríži, je preň nepostrádateťný a preto všetkými hýčkaný a zava­lený v peniazoch, ktorých je viac, než by mu vyniesla to váreň, ktorú sl pre svoju ro­dinu vymyslel . . . Módnou vlnou, ktorá sa nateraz nasťahovala do naj. väčších ateliérov sveta, sú tzv. katastrofické filmy. Vý­ber Ich hlavných postáv je nesmierne široký a siaha od žraloka cez King-Konga až po bytosti mimozemských ci­vilizácii. A preto je sympa­tické, že americká komédia VEĽKÝ AUTOBUS, na ktorú by sa však lepšie hodilo označenie bláznivá komé­dia, sa za pomoci vtipu a gagov pozerá na tieto hrô­zostrašné kasafllmy z pa­tričného nadhľadu. Vďaka úvodným metrom tohto farebného filmu pri­chádzame k tejto historic­kej udalosti práve včas. Pr­vý autobus sveta na nukleár. ny pohon je už totiž pripra­vený vydat ;a na prvú ces­tu z New Yorku do Denve­ru. Samozrejme, za jeho vo­lantom sedí najlepší vodič sveta — Dan. Pravdu pove­diac, zasadnúť do sedadla najväčšieho autobusu v de­jinách modernej dopravy mu dopomohla aj jeho priateľ­ka Kitty, ktorá je v „civile“ dcérou slávneho vynálezcu Velkého autobusu. A na záver naše spoloč né želanie: vela dobrých fíl mov v novom roku! J. j. EĽZET Z kultúry OPERA mala čs. premiéri v Štátnom divadle v Brne súčasného sovietskeho skla dateía Rodlona Ščedrina „Mŕtve duše“ na námet rov nomenného diela Nikolai»' Vastljevlča Gogola. Sčedrinovu operu uviedlo nedávno Veťké divadlo Moskve. Autor ju nazval po v émou o ruskom ťude, vyzná ním lásky k nemu a viery v jeho múdrosť a dobrotu. Božena Hanáková rozpráva 0 SEBE, DIVADLE A OPERETE Na začiatku rokov päťde­siatych, keď Lúčnica slávila svoje prvé úspechy, zažiarilo v jej repertoári sólové maj­strovstvo mladej poslucháč­ky VŠMU v Bratislave — Bo­ženy Plockovej-H a n á k fi­ve j. Spievala » tancovala s partnerom východniarsky čar­dáš s takou perfektnosťou a neodolateľným šarmom, ktorý zniesol i najvyššie profesio­nálne kritériá. Vyniesol l do­máce, či medzinárodné víťaz­stvá a úspechy. Podhubím tohto neobyčaj­ného úspechu bola všestran­ná pripravenosť B. Hanáko vej, ktorá siahala hlboko do detstva: baletné štúdium u choreografa Fromana. spevu u pedagóga E. Manniho, ale aj zanietená činnosť v súbo re Mladosť na košickom gym náziu. No nemenej dôležitým pri všetkom bol nakonle' vrodený atmosféra talent a priazniví* divadelníckej ro diny. To by bola stručná charak teristika cesty Boženy Hr* kovej, ktorá ju doviedla r cieľavedomému rozhodnú i k odbornej prípravs pre pro fesionálnu umeleckú dráh na Vysokej škole múdnkýc’ umení. Po jej skončení na stúpila angažmán v knšicko ~ Štátnom divadle, kde v tom to roku završuje 25. sezón»' svojej umeleckej činnosti V nespočetných podo-bár' vnímal za tie roky divák je iaviskové podobv, v ktorý':' bol jasne čitateľný jej posťo k divadelnému umeniu. lr špiruje o to viac k dôvernej šiemu priblíženiu k jej skú senostiam i názorom. V Božene Hanákovej zro­dila sa pre slovenské operet né umenie výrazná operetná subreta. Bolo to predurčenie či cieľavedomý zámer? — Od narodenia som žila v divadelníckej rodine, ale o vedomej príprave na herec­­tvb nemohlo byť ani reči. Nepraktický romantizmus di­vadla nemal byť mojím ži­votným cieľom. No vlúdil sa hlboko do môjho podvedo­mia. Veď celé detstvo som prežila záujmami i hrami, v ktorých dominoval spev, hud­ba i tanec. Korunovalo ich nakoniec absolutórium spevu na bratislavskej VŠMU. 0 Takže zvíťazil spev nad ostatnými obľúbenými discip­línami? — Nie celkom. Pomohla mi lesť: do Lúčnice počas vyso­koškolského štúdia som na­stúpila nie do speváckeho, ale do tanečného súboru. A tým som svoje záujmy vyvá­žila. Na vysokej škole mi od porúčali pre môj hlas vhod­né — koncertné uplatnenie. No ja som chcela nielen spievať, ale i hrať a tanco­vať. V košickom divadle som dostala príležitosť pre uplat­nenie hneď pri svojom ná­stupe v operete Činom Paľko v réžii Karola Smažíka. čo bol pre mňa naozaj inšpiru­júci začiatok. • Nespočetné je množstvo úloh, ktoré ste doteraz vy­tvorili v operných a operet­ných inscenáciách . . . — Cpním si vysoko mož­nosť účinkovania v obidvoch spevoherných žánroch. Našla som uplatnenie i v nároč­ných partoch lyrického sop­ránu v operách B. rbier zo Sevilly, Don juan Hofmano­vé rozprávky a v rade ďal­ších. je to veľmi potrebné pre systematickú hlasovú kondíciu. Z tých dôvodov som ani nevyužila ponúknuté an­gažmán do operety bratislav­skej Novej scény. • Pred rokmi ste tam po­hostinsky účinkovali v Kál­­mánovej Fialke z Montmar tru. — Celý rok som pravidel­­no dochádzala na predstave­nia do Bratislavy, no nedo­kázala som definitívne opus­tiť košické divadlo a jeho publikum. • Obecenstvo úzko .spája najlepšie výsledky operetv práve s vaším menom. — Mám rada operetu a ve­rím v jej možnú umeleckú podobu. Existujú predsa kla­sické operety veľkých maj strnv. ale i cenné novšie die­la zahraničné 1 domáce. Za najdôležitejšiu pokladám ré ž»’u a celý prístup k nej. Re žisér musí byť človek, ktorý verí hodnote operetného žán rn, jeho nezastupiteľnej oso­bitosti. Musí cítiť jeho dyna­miku, rytmus a všemožne zdôrazňovať jeho štýlovú ne nnakovateľnosť. Týmito hod notami nakoniec môže uc^vá tiť interpretov, doviesť dielo k remeselnej dokonalosti a umeleckému vyzneniu. • A čo s prvkami, ktoré v operetných dielach zostar­li? Čím sa dospeje k zosú­­časneniu? — Zas len citlivým režij­ným prístupom a vhodnými úpravami. Rozhodne nie pa­­rodizovaním samotnej podsta­ty operetného žánru. Vytvo­riť priliehavý nadhľad, ne­pripustiť expresívny drama­­tizmus či dokonca pátos. Za­žila som veľmi úspešné po­stupy u režiséra Smažíka i Hájka. ktorí vytvárali aj vhodné podmienky pre tvori­vú prácu herca. • A tu sa dostávame k vašim mimoriadne zdařilým subretným úlohám v Bielom agáte, Modrej ruži. Čardášo­vej princeznej, či skom bôle. Ich rad Hrnčiar­bol by pridlhý . . . — Ťažko by som vylíčila osobitosti úlohy v množstve operiet, ktoré mám rada. Přilnula som k tým. u ktn­­! rých som vycítila nodnbu a javiskovú umeleckú pôsobi- ; vosť. I dobrého Rada sa vždy teším z výsledku spolu s j j divákmi. • Pri veľkej popularite ; "'peretv nemožno sa obávať : o nezáujem obecenstva . . . — Práve preto by bolo ško­­! dou strácať šance na trvalá pripútanie divákov k divadlu ai cez úspešný umelecký vý­­'edok operetných inscenácií, nív ô ko-v treba pritiahnuť do divadla i atrakciou operety, ; v ktorej nový návštevník môže objaviť doteraz nepo­znané prvky divadelnej pô­sobivosti. aje i osobné skyté divácke danosti a postupne prejsť na náročnejší žáner. • Myslíte tým aj mladých divákov? — Zaiste. Mládež vždy bo­la vďačným divákom zdarilej operety a spoľahlivým baro­metrom zisťovania jej dyna­mických a výrazových hod­nôt. • Na tomto mieste by bo­lo za hodno spomenúť hodiio­­fv muzikálu pre súčasnosť. Skoda, že v repertoári je len zvláštnosťou. S veľkým obdivom sa staviam ,k prednostiam tejto modernej súbežnice operety a stále verím t čakám na joj lákavé príležitosti. Elán a životný optimizmus Boženy Hanákovej sa preja­vuje. nielen na javisku, ale v každej životnej činnosti. Ak­tívne je zapojená do Interné­ho divadelného bvtia. Využí­va svoje dlhoročné skúsenos­ti i v organizačnej sfére s hlbokom zanietením. ho — Mám divadlo rada v je­totálnom prejave a som šťastná v pocite optimálnej užitočnosti. To je krédo vzácne a cen­né zároveň. Ing. ján 2ilák Socialistická Kuba na roz­diel od iných krajín karib­ské) oblasti a Latinskej Ame rlky predstavuje dvadsať ro kov od víťaznej revolúcie jedno veťké stavenisko, cen trom tvorčej budovateľskej práce na západnej pologuli Vyrátalo sa, že v priemere každý deň sa na Kube odo­vzdajú kfúče od 67 nových, dobre vybavených bytov, každých 55 hodín uvedú do a prevädzkv nový oriemvselný CO Píšu INÍ závod. Alebo národná auto­stráda, ktorá pretne celú krajinu od oblasti Plnar del Rio na západe až po oblasť Guantánamo na východe, sa predlžuje každé štyri týždne o 25 kilometrov. Je to ukáž­ka dobrého, pre mnohých až obdivuhodného budovatelské ho tempa mladého ostrova slobody. „Naša spoločnosť“, uviedol Fidel Castro 5. decembra vo svojom vystúpení pri sláv­nostnom uvedení elektrárne Carlos Manóéi Cespedes do prevádzky, „vysoko oceňuje úsilie stavbárov Bez staveb­níctva by nebolo industriali­zácie. Nebolo by. ničoho. Sta vebníctvo je preto základ ným odvetvím nášho hospo­dárstva. A je to zároveň prá­ca krásna, tvorčía. pretvára­júca.“ Kubánskemu stavebníctvu bol predurčený kľúčový vý­znam už v smerniciach I. zjazdu KS Kuby. konaného pred troma rokmi. A vedenie strany práve tak ako rada ministrov mu venujú sústav­nú, ba možno povedať zvlášť nu starostlivosť. Cieľom nie je veľká rozostavanosť, ale efektívna, plynulé výstavba moderných, dobre vybave­ných objektov. Mimoriadna starostlivosť ie v tejto súvislosti výrobe potrebného venovaná a usta­vične rastúceho množstva cementu, plesku, tvárnic, všestrannému rozvoju prie­myslu stavebných hmôt. Vý­znam, aký kubánski súdru­hovia prikladajú tomuto od­vetviu, ukazuje fakt, že len na tento rok bolo zo štátne­ho rozpočtu investovaných do priemyslu stavebných hmôt 74 milióne* pesos, do­siaľ najvyššia čiastka pred stavujúca dvojnásobok opro­ti roku 1976. Za posledné tri roky uvied U do prevádzky 83 moder­ných závodov na výrobu sta vebných hmôt. K nim treba prinočítať okrem Iného osem oieskovfšť s ročnou kapad tou 300 000 kubických met rov, tri závody na výrobu veľkopriemvselného betóno vého potrubia, dva kombiná ty na výrobu azbestu, tri zá vody na výrobu vodovodného potrubia, dva na výrobu dlaždíc a obkladačiek a je­den podnik na výrobu arma­túr. Vo výstavbe je jeden zá vod na výrobu kamenicového potrubia a keramických hmôt a iné. Najviac investícií sa však vvnakladá na výrobu cemen­tu ako hlavnel materiálovej základne stavebníctva. Pro dukcia cementu sa za dvad­sať rokov vlády pracujúcich viac ako zdvojnásobila. Mimoriadny význam pre ďalší rozvoj kubánskeho sta­vebníctva bndo mať pravda zďaleka najväčšia cementá­reň ostrova slobody, ktorá sa stavia v južnom prístave Cienfuegos, a ktorá bude mať ročnú knpacitu 1,6 milióna lon, teda takpovediac toľko ako v roku 1972 všetky ku­bánske cementárne dohroma dy. V roku 1979 bude v Cien fuegos uvedená do nrevádz ky už prvá výrobná linka V tom istom roku začne pre vádzku druhá výrobná linka cementárne v Mariele. 30 ki lometrov na západ nd Hava­ny. Ak v roku 1975 Kuba po prvýkrát prekročila svoju ročnú produkciu • hranice dvoch miliónov ton cementu, v tomto roku sa vyrobí zrej­me už 2.7 milióna ton Na­pomáha tomu I celonárodná súťaž pracovníkov cementár skeho priemyslu, ku ktorej Iniciatívu dali pracovníci ce mentárne José Merceron v Santiagu de Cuba, ktorí chcú tohto roku vyrobiť navyše 20 000 ton. Podobne ako stavbári i všetci ostatní pracujúci Ku­by sa vynasnažili, aby pri príležitosti blížiaceho sa 20 výročia víťazstva svolej re volúcie splnili a prekročili plán. V odvetví ľahkéhc priemyslu sa 105 pracovných brigád zúčastňují» úderníckel súťaže o dosahovanie čo naj vyššej produktivity práce Len na ostrove Mládeže fbý valý Ptnos) v poslednom ob dobí založili 350 červených úderníckycb brigád v prie mvsle 1 v poľnohospodár štve. Na celonárodnej červene» nedeli sa 5. novembra zú častnllo viac ako pol druha milióna kubánskych praculú rich,' ktorí v ten deň za osem hodín vytvorili mnoho miliónové hodnoty pre svo ju krajinu. Ešte lepšie ako kedykoľ­vek predtým si pnčfnaiú i ..macheteros“ a kombajnér! v tohtoročnom zbere cukro­vej trstiny začatej sláv nostne 11. novembra. Vvsšia kvalita a efektívnosť práce dokonaleišia organizácia prá ce — také sú vedúce iVohv poľnohospodárskych robotní kov a družstevníkov v tejto zberovej sezóne, do ktorej spadá i slávne 20. výročie revolúcie. (Prevzaté z Rudého právaj Tempo na staveniskách Kuby Dve tohtoročné publikácie ZAMERANÍ NA KOŠICE Na jednom z košických j pracovísk Slovenskej akadé ml© vied zbadal som na pra eovnom stole dve publiká cie. Obe sú celkom nové, z roku 1978. JedTia z nich má autorské venovanie, do­šla z Moskvy. )ruhá je z rímsko-neapolského vydava teľstva. Autormi moskovskej publi kácle sú traja akademici V. T. Pašuto, L. V. Čerepnin a V. D. Nazarov. Titul pre­zrádza (Novoje v issledova­­nijl istorii našej rodiny}, že autori podávajú prehľad to ho, čo prináša nové o Rus ku historická veda Každé­ho z nás, myslím zaujme staf o obchodných stykoch Ruska v 14.—16. storočí. Na dôkaz, že je tu obsirnoje pole dejateľnosti“. vyzdví hujú prác© , svojich kole gov“: A Floruvského z Pra by O R. Halagu z Košíc a A. Wavvrzyňnzyka z Varšavy. Medzi obchodnými centrami Európy, ktorých trhové spo­jenia majú ruskí historici skúmať, uvádzajú aj Košice. Publikácia z Ríma je gran diózne 5-zväzkové dielo na 3000 stranách, vydané na počesť neb. profesora hos podárskych dejín na univ-er žite vo Florencii F. Mell sa Medzi 134 autormi zo všetkých svetadielov je 8 zo ZSSR. 10 z Poľska 3 z Ma cľarska, po jednom z ČSSR. NDR, Juhoslávie atď. Práca Čs. autora je zaradená ako úvod 2. zväzku. Hospodársky historik O. R. Halaga zhr­nul tam svoje výskumy o tom, Čo dávala veľkému ob chodu stredná Európa a čo od európskeho obchodu od­kedy prijímala. Dozvedáme sa ;medzl iným tiež o kolo­nistoch z Talianska a Per ý. nia, o osade ..Venecio“ kolónii vlašských kupcov v a stredovekých Košiciach atď. ReČove Západu prístupná práca (franc.) slovenskej marxistickej vedy Iste spro­paguje zapojení© košických, slovenských a iných stredo­európskych faktov do celo­európskych hospodárskych dejín. Milan lendrusák Živé slovo Súborný pohľad na viac ako tridsaťročnú tvorbu slo vesnej edície podniku Supraphon národného prináša výstava s názvom „Živé slo­vo“, ktorú otvorili vo výstav nej sieni pražského divadla hudby. Od roku 1953, keď vznikla u nás dlhohrajúca platňa, vydal Supraphon 821 titulov slovesnej edície v náklad* 3,7 milióna gramofónových platni Rad z nich je prlpra vený na významné kultúrno­politické výročia alebo ju­bileá divadiel I hercov Veľ ký úspech u poslucháčov ma iú aj herecké portréty a spn mienky Takmer tretinu pro dukcíe zaujímajú rozprávky. Viac ako 23 percent objemu patrí poézii, približne rovna­ké množstvo prózy a 20 per­cent objemu patrí divadel i nej tvorbe. čt.

Next