Večerník, október 1968 (XIII/232-257)

1968-10-19 / No. 248

Mníchovské slorosií Hoci teraz celý svet opiera zrak na Letné olympijské hry y Meli­ku. v Mníchove ui horúčkovité pracnjú na prípravách budúcich olympijských hier v roku 1972. V prvom rade vonujů pozornost ubytovacím zariadeniam pre ná­vštevníkov, lebo to predpokladá dlhodobé a velké Investície. V zá­sade proti stavbe nových hotelov v Mníchove nemajú námietky, ale Jednoducho niet dost vhodného miesta. Dokončili projekt pre no­vý botel Bavaria s tisíckou poste­li a rodí sa aj stavba velkého ho­tela HILTON. Štyri roky, to je mi­nimálna doba na takéto velké stav­by s náročným vybavením. Ubytovacia kapacita v mníchov ských hoteloch je t. č. 16 000 pos telí. Podľa prepočtov a porovnania e dnešným stavom by v Mníchove chýbalo asi 20 000 posteli počas Olympijských hier. Predpokladá sa, te 5000 ubytovacích miest by sa malo v Mníchove zabezpečit po stavením nových veľkých hotelov 9000 miest by sa získalo zvýšením kapacity y doteraz existujúcich hoteloch a zvyšok by sa mal po­kryť ubytovaním v súkromných bytoch. Ťažkosti sú so stavbou veľkého hotela pre 2000 ludl pri nádraží, lebo povolená 7-podlažní stavba pre tento hotel nevyhovu je a aj lehota (4 roky) je pre ta kúto náročnú stavbu príliš krátka -bt N M EV f/ L-ť. VO FILADELFII sa stratUc z kamiónom deväťtisíc plienok Ukradli ich požičovni a podfi policajného hlásenia vraj boli úniné čisté ■ MAJITEĽ OBCHODU S VÍNOM v londýnskej štvrti Soho usporia­dal po dva dni ochutnávku Iran­­cúzskych vln, aby vraj Londýnča­nom vštepil dobrý zvyk. Celkom podal 250 000 pohárikov vlna a toto počínanie sl vraj nevyžiada­lo žiadnu obef. ■ ČLENOVIA POLÍCIE sa pri šli pozrieť na tradičný futbalový zápas v holandskom meste Delft Nechali však proti predpisom stáť svoje autá pozdĺž cesty a pri návrate ich nemilo prekva­pili lístočky za ochranoým sklom áut. Boli to posváoky od dopravnej polície. ■ SEDEMDESIATPÄŤROČNÍ Her­­bert Welner sl objednal v jednej vyhranej reštaurácii v Los Ange­les bohatý obed, aby vraj oslá­vil zlatú svadbu, ale bez man­želky. V ten deň totiž požiadal o rozvod, lebo už ďalej nechcel trpieť otroctvo. Päťdesiat rokov mu manželka brala všetky penia­ze, nenechala mu ani jediný cent. Vraj už mal toho dosť . . . ■ PRED LONDÝNSKOU BANKOU zmizol pancierový voz. Polícia ho našla, lebo ho sama odstrú nila. Keď bol vodič v banke, voz zostal na zakázanom mieste a keďže prekážal doprave, polí cia ho odviezla. L. S. Práce na projekte najdrahšej cest­nej stavby v NSR ui začali. Vý­davky na kriiovatku ,,Sonnborner Kreuz" u Wuppertalu si vyiadujů sumu sto mlllánov mariek. Stavbu pokladajú za lednu z najzaujíma­vejších a zároveň najtaľslch pro­jektov modernej dopravy vedenej • troch úrovniach; bude patrli k najatraktívnejším objektom v mo­dernom plánovaní dopravy na kon­tinente. V tomto dopravnom uzle pôjdu autá v troch úrovniach nad sebou a at v dvadsiatich radoch vedľa seba. Spojí tak bez krtlova nla dve cesty s predpísanou rých­losťou v tejto priemyselnej oblas­ti s mestskou autostrádou. Pre us­kutočnenie projektu, ktorý sl vy­­liada dobu asi štyroch rokov, bu­dú mušieľ vyzdvihnúť lešenie zná­mej wuppertalskef visutej dráhy a tiel prehlblf koryto rieky vystupu­júcej často z brehu. Model obrov­ského dopravného uzlu predlollll v týchto dňoch verejnosti. Posezónny rozhovor z Hamaie „Malý zázrak“ pri Čiernom mori Ešte nikdy nehostila Mamala v jeseni toľko návštevníkov z Čes­koslovenska ako v tomto roku. Vďaka nezvyčajnej pružnosti Cedo­­ka, ktorý tam vypravil aj mimoriadne zájazdy, bolo ich v posled­ných dňoch septembra takmer 1900. A zdá sa, že „malý zázrak“, ktorým rumunské čiernomorské pobrežie nesporne je, priláka v bu. dúcej sezúne zvýšený počet Cechoslovákov. Prečo „malý zázrak"7 Bol som v Mamaii pred 12 rokmi a teraz som ju sotva spoznal. Dnešný hotel International patril vtedy odbo­rom a Iba niekoľko jeho izieb slúžilo na ubytovanie zahraničných tu ristov. Hotelu nebolo Keď s. VASILE RADOViCI, ria­diteľ medzinárodnej agentúry Ru munského úradu pre turistiku v Mamal bol ochotný ma prijať, bola preto MOJA PRVÁ OTAZKA, Cl MA PAMÄŤ NEKLAME. — Veru, neklame. V roku 1956 bolo tu turistom k dispozícii iba 25 Izieb v dvanástich vilách. A CO NASLEDOVALO PO — Tri etapy sústredenej výstav by. V rokoch 1957 a 1958 sme po­stavili botely o kapacite 500C miest. Po druhej etape ukončenej v roku 1960 bolo už 10 000 miest. Ďalších 5000 pribudlo na sever­nom úseku našej pálkilometrovej pláže do začiatku roku 1965, kedy pôvodné zámery boli splnené. Zá­ujem o Mamaiu sl však vyžiadal v posledných dvoch rokoch zvýše­nie kapacity. Iba v tomto roku sme dali do užívania sedem ho­telov: Riviéru, Astóriu, Merkur, Minervu, Venus, Metropol a Ma­jestic. Je tu teraz 40 hotelov s 18 000 posteľami VIAC ICH U2 NEBUDE? — Do budúcej sezóny vybudu­jeme ešte tri hotely o 1000 poste­li. Spolu s miestami v campin goch budeme takto môct v Ma mali naraz ubytoval 25 500 ľudí. Tým sa skončí výstavba ubytova­cích priestorov — pravda, iba v Mamaii! INDE TEDA BUDE ESTE VÝ­STAVBA POKRAČOVAŤ? — Vo verkom, tak ako to vy­plýva zo záverov IX. zjazdu Ko­munistickej strany Rumunska, kto­rý pripisoval rozvoju cudzinecké­ho ruchu veľký význam. V roku 1370 začne výstavba nového stre­diska Media severne od Mamale. Po dokončení bude mať 20 000 miest. Vyznačí sa tiež dlhou plá­žou» no piesok je tam lepší než v Mamaii. Ďalšou jeho prednosťou bude poloha v zálive, čo zaručí kľudnejšie more, a navyše je aj bližšie k letisku. I naďalej patri naša osobitná pozornosť známej Eforli a najmä — u vás Iste menej známej — Manga H i neďaleko bulharských hraníc, kde vďaka jazerám s vy­sokým obsahom soli sa úspešne liečia choroby pohybového ústro­jenstva. periférneho nervového systému a ženské choroby. Preto máme tam. už celoročnú prevádz­ku. Za zvláštnu zmienku stojí, že sa tam veľmi zdarné zaoberáme geriatriou, skrátka „omladzova­ním“ starých ľudí. Pozoruhodný je „veľký skok“, ktorý čaká Mangallu. Veď dnes tam disponujeme pre návštevníkov 4700 posteľami, o rok tch bude 8400 a v roku 1970 až 28 000. NEDOSTATKU HOSTI SA TE DA NEBOJlTEí — V tejto sezóne bolo na na Som pobreží o 40 percent návštev níkov zo zahraničia viac než via ni, a očakávame, že budúci rok prinesie oproti minulému stopér centný prírastok. £ DOKUMENTOVALI BY STE NAM NÁVŠTEVNOSŤ AJ CISLA Ml? —• V tejto sezóne privítali sme pri Čiernom mori 300 000 návštev­níkov z cudziny. Z nich bývalo 200 000 v Mamaii, kde z piatich hosti boli štyria zo zahraničia. • A AKA BOLA SKLADBA ZA­HRANIČNÝCH NÁVŠTEVNÍKOV, — V Mamaii bolo asi 60 000 ob­čanov Nemeckej spolkovej repub­liky. Druhú najväčšiu skupinu cu­dzincov tvorili Škandinávci, bolo Ich zhruba 40 000. Tretie miesto obsadilo 15 000 Cechoslovákov. Krajín, z ktorých prišil ostatní cudzinci, bol celý rad. Prevažná väčšina hostí ostala na pobreží dva až tri týždne. • MOHUTNÁ VÝSTAVBA SA ZREJME RENTUJE. MÄTE O TOM KONKRÉTNE ÚDAJE? — V tomto ohľade treba pri­hliadnu! na rôzne faktory. Podlá inójho odhadu sa nám vracajú stavebné náklady za desať až dva­násť rokov. • NA TENTO PRIAZNIVÝ UKA­ZOVATEĽ VPLÝVA ZREJME AJ RÝCHLOSŤ VÝSTAVBY. POSLÚŽI­LI BY STE PRÍKLADOM? — V tomto roku do užívania daný komplex Riviera o 2700 pos­teli (2 tobo pripadá na trinásť­­poschodový hotel tohto mena 560) bol postavený za deväť mesiacov. Výstavba komplexu Doira trvala sedem a komplexu National osem mesiacov. # ČOMU PRIPISUJETE PRÍŤAŽ­LIVOSŤ VAŠICH STREDÍSK? — Teplému moru s rozľahlou plážou, výstavným hotelom, dob­rým službám a bohatým možnos­tiam zábavy v denných 1 nočných hodinách. Pamätáme tiež na za­bezpečovanie Informovanosti za­hraničných návštevníkov. Majú nielen k dispozícii tlač ich krajín, ale prihovára sa im aj zvláštny „Prázdninový vysielač“, ktorý zriadili spoje v Mamaii a ktorého programy v svetových jazykoch sú počuteľné v okruhu 60—70 ki­lometrov. • A NAKONIEC: ČO CHYSTÁTE V MAMAII NA BUDÚCU SEZÓNU MIMO NOVÝCH HOTELOV? — Dve špeciálne reštaurácie — rybársku a rumunskú, pre ktorú čerpáme libreto z diela nášho veľ­kého spisovateľa Caraglale, tri ďafišle Ihriská minigolfu, podstat­né rozšírenie základne vodných športov na jazere Síutghiol, dve lode pre prechádzkové plavby po mori, i ďalšie obchodné stredisko na spôsob bazáru. Ďalej vybudu­jeme bazény, ktoré umožnia kú­panie i v dobe, kedy to more „nedovolí“. Na motoristov pamä­táme nielen značným rozšírením vozovky do Konstance a Zlepše­ním servisnej služby, aie aj tým, že Im vyhradíme niekoľko hote­lov. • NÁVŠTEVNÍCI MAMAIE MA­JÚ SA TEDA NA CO TESlŤ? — Áno, a boli by sme radi, ke­by medzi nimi bolo čo najviac Cechoslovákov. Dr. LEOPOLD FIALA TOM? Učitelia zemepisu budú maľ o sto rokov menej práce až budú učiť deti, ako nájsť mes­to na mape sveta. Miesta hľa­dania malého čierneho bodu. predstavujúceho Chicago alebo Tokio, môže učiteľ ukázat na novú mapu a povedal: „Deti, tu je to mesto." Marschall McLuban ui raži termín „globálna dedina". Grécky urbanista Constanti­­nos Doxiadis, ktorý s celou tou vecou začal, ju nazýva „Ecu­­menopolis" alebo pre zmenu „mesto budúcnosti". Nech už dostane akékoľvek tne no, labyrint stúh, vlniacich sa krí­žom-krážom cez kontinenty, nie je výsledkom bezuzdnej íantázle. Je výsledkom mnohoročnej práce, zo­stavovania tabuľkových údajov a Ich vkladania do elektronického počítača v aténskom stredisku eklstlkv Doxiadis ho nazval svojim „sto ročným projektom“. Názov známe ná štúdiu o tom, ako bude urba nizovaný svet vyzeral o sto ro kov. Štúdia však môže mať omno ho trvalejšiu platnosť než len st< rokov. Doxiadis sa domnieva, ži by mohla platiť natrvalo, ak budí do počítača vkladať nové a revi dováné údaje OČAKÁVAJÚ ZMENÍ Pretože budú k dispozícii úplnej šle a spoľahlivejšie údaje a me tôdy predpovedí budú zlepšené pásky na mape sa budú podľa to ho príslušne meniť. Avšak Doxla dls očakáva, že sa Ich projekto­vaný vzhlad nebude velmi meniť Je niekoľko dôvodov na pokra čovanle v štúdii tohto druhu. „Jeden z nich,“ hovorí Doxiadis „tkvie v tom, že nemôže nikdy do­spieť k ucelenlu názorov na kom pllkované a vyvíjajúce sa javy fud ských sídlisk. Najlepšie, čo môže me urobiť, je neustále ich študo Vflť “ Z tejto štúdie, ako hovorí, vzíde lej)šie chápanie toho, ako a preče mestá nadobúdajú svoje formy z tiež schopnosť predpokladať a vo pred utvárať Ich vývoj. Stredisko ekistlky používa nie kolko metód k predpokladu urba nistického rastu. Základným pri stupom je predpovedanie pravde podobného rastu svetovej populá cle, potom jej plánovanie, vzhla dom na hlavné svetové zdroje, akc sa predpokladajú v nasledujúclc! sto rokoch — voda, potraviny energia a hranica fyzického prie storu vhodného na obývanie. ODHAD spoľahlivosť; Také projekty, pripúšťa hneď Doxiadis, budú zrejme nepresné, hoci sú najlepšie, aké možno pre­viesť v rámci dnešných metód. Po­važuje Ich za spoľahlivé len ako globálne odhady. „Pokusy 1st do akýchkoľvek de tailov, zmenšujú spoľahlivosť od hadov,“ tvrdí Doxiadis. Niektoré z najvýznamnejších od hadov: — Populácia: dnešný svet je v štádiu populačnej explózie. Očaká­va sa, že potrvá 1D0 až 150 rokov a dosiahne počet 20 až 30 miliárd ľudí. Potom zaznamená isté spo­malenie. Toto spomalenie sa bude zhodovať s relatívnym nasýtením ekonomicky obývatelného životné­ho priestoru. — Obývatelný priestor: ak vez­meme do úvahy klímu, topogra­fiu a technické opatrenia. Zem môže mal za 100 až 150 rokov 15 až 25 miliónov štvorcových mil obý vatelného priestoru. — Maximálna populácia, ktorú môže Zem zniesť, bude asi 50 mi­liárd z hľadiska vody, produkcie potravín, výroby energie a rovno­váhy prostredia. Pravdepodobne nikdy tejto výšky nedostihne. V podstate vyzerá náčrt Ecume nopolisu ako séria koridorov, kto ré sa krížia vo velkých popular ných centrách — Ich základom sú dnešné mestá a metropole. Tieto koridory sú už zrejmé v dnešných megalopolisách. Amerl čanla už dôverne poznajú mega lopolls<na svojom východnom po breží. rózDrestíera júee sa od Bos tonu po Washington. Ďalších po dobných je na svete najmene desať, vrátane stredne] Európy Cíny, Anglicka, Indie, Japonska a lévv POROVNANIE PRÍJMOV Ako sa bude Ecumenopolls sku­točne rozvíjať, bude samozrejme výsledkom sto biliónov lnvidivuál­­nych rozhodnutí a akcii. Avšak hlavné sily určujú väčšinu tých­to rozhodnutí a akcii, a tie sú a dobre známe. Okrem geografických klimatických podmienok obsa­hujú velké dopravné linky, poli­tickú situáciu, svetovú ekonomi­ku a vzrastajúcu úroveň vzdelá nla. Vezmime ako jeden príklad prí­jem. Priemerný príjem na obýva tela v dnešnom svete Je asi 300 dolárov, najnižší priemerný pri jem je asi 80 dolárov pre ktorý kolvek národ a najvyšší príjem je okolo 500 dolárov (v Spojených štátoch). Avšak v najbližšom sto­ročí sa očakáva, že svetový prie mer stúpne o viac než 800 per cent. pričom sa najvyšší priemer bude rovnať asi dnešnému najvyš­šiemu priemernému príjmu Spoje ných štátov. TECHNIKA ČINITEĽOM Technický rozvoj v mnohých formách zaznamenáva tiež velký rozmach. Niektoré zjavné prikla dy: automatizácie, mechanické po čitače, výskum, uskladňovanie In­formácii a Ich uchovávanie. To bude ovplyvňovať žixtotnú dôleži­tosť toho. kolko si ľudia zarobia a ako využijú svoj čas. Technika spojov, dopravy, vý­roby energie, kontroly klímy verejne užitočných zariadení bu­a de spoluvytváral ..veľkomesto bu­dúcností“. Praktický vplyv storočného pro­jektu môže byť obrovský Projekt vytyčuje rámec systematizovaných vedomosti, ktoré by boli výhodou pre plánovačov pracujúcich na medzinárodnej a národnej úrovni až k úrovni lokálnej. Plánovači musia začať mysliel z hľadiska stredných a dlhodo­bých cieľov — tvrdí autor. „Ne­hladiac na politické a administra­tívne systémy, ktoré v našej kra­jine prevládajú, bude ústredným problémom rozvíjanie lepšej plá­novacej techniky rovnako tak ako lepších metód pre Ich plnenie.“ To vanía. neznamená utuženie piáno Naopak, „musíme vyvíjať techniku, ktorá pripustí podstatne väčšiu pružnosť, než ako to bež né oficiálne plánovanie dovoľuje“ argumentuje Doxiadis. Ako verný zástanca zásady, že ľudia na miestnej úrovni by mal plánovať svoje vlastné susedstvo trvá Doxiadis na tom. že vlády na vyššej úrovni by mali svoje plánovanie zasvätiť takým veciam ako sú cesty, policajná ochrana kanalizácia a riadenie odberu tovaru pre potreby krajiny Ecumenopolis za týchto oko; ností ideálne umožní maximálnu v rozmanitosť individuálneho výrazu rámci systému obopínajúceho celý svet. I») Mestá obopnú kontinenty iy. i 1961 3

Next