Večerník, október 1968 (XIII/232-257)
1968-10-19 / No. 248
Mníchovské slorosií Hoci teraz celý svet opiera zrak na Letné olympijské hry y Meliku. v Mníchove ui horúčkovité pracnjú na prípravách budúcich olympijských hier v roku 1972. V prvom rade vonujů pozornost ubytovacím zariadeniam pre návštevníkov, lebo to predpokladá dlhodobé a velké Investície. V zásade proti stavbe nových hotelov v Mníchove nemajú námietky, ale Jednoducho niet dost vhodného miesta. Dokončili projekt pre nový botel Bavaria s tisíckou posteli a rodí sa aj stavba velkého hotela HILTON. Štyri roky, to je minimálna doba na takéto velké stavby s náročným vybavením. Ubytovacia kapacita v mníchov ských hoteloch je t. č. 16 000 pos telí. Podľa prepočtov a porovnania e dnešným stavom by v Mníchove chýbalo asi 20 000 posteli počas Olympijských hier. Predpokladá sa, te 5000 ubytovacích miest by sa malo v Mníchove zabezpečit po stavením nových veľkých hotelov 9000 miest by sa získalo zvýšením kapacity y doteraz existujúcich hoteloch a zvyšok by sa mal pokryť ubytovaním v súkromných bytoch. Ťažkosti sú so stavbou veľkého hotela pre 2000 ludl pri nádraží, lebo povolená 7-podlažní stavba pre tento hotel nevyhovu je a aj lehota (4 roky) je pre ta kúto náročnú stavbu príliš krátka -bt N M EV f/ L-ť. VO FILADELFII sa stratUc z kamiónom deväťtisíc plienok Ukradli ich požičovni a podfi policajného hlásenia vraj boli úniné čisté ■ MAJITEĽ OBCHODU S VÍNOM v londýnskej štvrti Soho usporiadal po dva dni ochutnávku Irancúzskych vln, aby vraj Londýnčanom vštepil dobrý zvyk. Celkom podal 250 000 pohárikov vlna a toto počínanie sl vraj nevyžiadalo žiadnu obef. ■ ČLENOVIA POLÍCIE sa pri šli pozrieť na tradičný futbalový zápas v holandskom meste Delft Nechali však proti predpisom stáť svoje autá pozdĺž cesty a pri návrate ich nemilo prekvapili lístočky za ochranoým sklom áut. Boli to posváoky od dopravnej polície. ■ SEDEMDESIATPÄŤROČNÍ Herbert Welner sl objednal v jednej vyhranej reštaurácii v Los Angeles bohatý obed, aby vraj oslávil zlatú svadbu, ale bez manželky. V ten deň totiž požiadal o rozvod, lebo už ďalej nechcel trpieť otroctvo. Päťdesiat rokov mu manželka brala všetky peniaze, nenechala mu ani jediný cent. Vraj už mal toho dosť . . . ■ PRED LONDÝNSKOU BANKOU zmizol pancierový voz. Polícia ho našla, lebo ho sama odstrú nila. Keď bol vodič v banke, voz zostal na zakázanom mieste a keďže prekážal doprave, polí cia ho odviezla. L. S. Práce na projekte najdrahšej cestnej stavby v NSR ui začali. Výdavky na kriiovatku ,,Sonnborner Kreuz" u Wuppertalu si vyiadujů sumu sto mlllánov mariek. Stavbu pokladajú za lednu z najzaujímavejších a zároveň najtaľslch projektov modernej dopravy vedenej • troch úrovniach; bude patrli k najatraktívnejším objektom v modernom plánovaní dopravy na kontinente. V tomto dopravnom uzle pôjdu autá v troch úrovniach nad sebou a at v dvadsiatich radoch vedľa seba. Spojí tak bez krtlova nla dve cesty s predpísanou rýchlosťou v tejto priemyselnej oblasti s mestskou autostrádou. Pre uskutočnenie projektu, ktorý sl vyliada dobu asi štyroch rokov, budú mušieľ vyzdvihnúť lešenie známej wuppertalskef visutej dráhy a tiel prehlblf koryto rieky vystupujúcej často z brehu. Model obrovského dopravného uzlu predlollll v týchto dňoch verejnosti. Posezónny rozhovor z Hamaie „Malý zázrak“ pri Čiernom mori Ešte nikdy nehostila Mamala v jeseni toľko návštevníkov z Československa ako v tomto roku. Vďaka nezvyčajnej pružnosti Cedoka, ktorý tam vypravil aj mimoriadne zájazdy, bolo ich v posledných dňoch septembra takmer 1900. A zdá sa, že „malý zázrak“, ktorým rumunské čiernomorské pobrežie nesporne je, priláka v bu. dúcej sezúne zvýšený počet Cechoslovákov. Prečo „malý zázrak"7 Bol som v Mamaii pred 12 rokmi a teraz som ju sotva spoznal. Dnešný hotel International patril vtedy odborom a Iba niekoľko jeho izieb slúžilo na ubytovanie zahraničných tu ristov. Hotelu nebolo Keď s. VASILE RADOViCI, riaditeľ medzinárodnej agentúry Ru munského úradu pre turistiku v Mamal bol ochotný ma prijať, bola preto MOJA PRVÁ OTAZKA, Cl MA PAMÄŤ NEKLAME. — Veru, neklame. V roku 1956 bolo tu turistom k dispozícii iba 25 Izieb v dvanástich vilách. A CO NASLEDOVALO PO — Tri etapy sústredenej výstav by. V rokoch 1957 a 1958 sme postavili botely o kapacite 500C miest. Po druhej etape ukončenej v roku 1960 bolo už 10 000 miest. Ďalších 5000 pribudlo na severnom úseku našej pálkilometrovej pláže do začiatku roku 1965, kedy pôvodné zámery boli splnené. Záujem o Mamaiu sl však vyžiadal v posledných dvoch rokoch zvýšenie kapacity. Iba v tomto roku sme dali do užívania sedem hotelov: Riviéru, Astóriu, Merkur, Minervu, Venus, Metropol a Majestic. Je tu teraz 40 hotelov s 18 000 posteľami VIAC ICH U2 NEBUDE? — Do budúcej sezóny vybudujeme ešte tri hotely o 1000 posteli. Spolu s miestami v campin goch budeme takto môct v Ma mali naraz ubytoval 25 500 ľudí. Tým sa skončí výstavba ubytovacích priestorov — pravda, iba v Mamaii! INDE TEDA BUDE ESTE VÝSTAVBA POKRAČOVAŤ? — Vo verkom, tak ako to vyplýva zo záverov IX. zjazdu Komunistickej strany Rumunska, ktorý pripisoval rozvoju cudzineckého ruchu veľký význam. V roku 1370 začne výstavba nového strediska Media severne od Mamale. Po dokončení bude mať 20 000 miest. Vyznačí sa tiež dlhou plážou» no piesok je tam lepší než v Mamaii. Ďalšou jeho prednosťou bude poloha v zálive, čo zaručí kľudnejšie more, a navyše je aj bližšie k letisku. I naďalej patri naša osobitná pozornosť známej Eforli a najmä — u vás Iste menej známej — Manga H i neďaleko bulharských hraníc, kde vďaka jazerám s vysokým obsahom soli sa úspešne liečia choroby pohybového ústrojenstva. periférneho nervového systému a ženské choroby. Preto máme tam. už celoročnú prevádzku. Za zvláštnu zmienku stojí, že sa tam veľmi zdarné zaoberáme geriatriou, skrátka „omladzovaním“ starých ľudí. Pozoruhodný je „veľký skok“, ktorý čaká Mangallu. Veď dnes tam disponujeme pre návštevníkov 4700 posteľami, o rok tch bude 8400 a v roku 1970 až 28 000. NEDOSTATKU HOSTI SA TE DA NEBOJlTEí — V tejto sezóne bolo na na Som pobreží o 40 percent návštev níkov zo zahraničia viac než via ni, a očakávame, že budúci rok prinesie oproti minulému stopér centný prírastok. £ DOKUMENTOVALI BY STE NAM NÁVŠTEVNOSŤ AJ CISLA Ml? —• V tejto sezóne privítali sme pri Čiernom mori 300 000 návštevníkov z cudziny. Z nich bývalo 200 000 v Mamaii, kde z piatich hosti boli štyria zo zahraničia. • A AKA BOLA SKLADBA ZAHRANIČNÝCH NÁVŠTEVNÍKOV, — V Mamaii bolo asi 60 000 občanov Nemeckej spolkovej republiky. Druhú najväčšiu skupinu cudzincov tvorili Škandinávci, bolo Ich zhruba 40 000. Tretie miesto obsadilo 15 000 Cechoslovákov. Krajín, z ktorých prišil ostatní cudzinci, bol celý rad. Prevažná väčšina hostí ostala na pobreží dva až tri týždne. • MOHUTNÁ VÝSTAVBA SA ZREJME RENTUJE. MÄTE O TOM KONKRÉTNE ÚDAJE? — V tomto ohľade treba prihliadnu! na rôzne faktory. Podlá inójho odhadu sa nám vracajú stavebné náklady za desať až dvanásť rokov. • NA TENTO PRIAZNIVÝ UKAZOVATEĽ VPLÝVA ZREJME AJ RÝCHLOSŤ VÝSTAVBY. POSLÚŽILI BY STE PRÍKLADOM? — V tomto roku do užívania daný komplex Riviera o 2700 posteli (2 tobo pripadá na trinásťposchodový hotel tohto mena 560) bol postavený za deväť mesiacov. Výstavba komplexu Doira trvala sedem a komplexu National osem mesiacov. # ČOMU PRIPISUJETE PRÍŤAŽLIVOSŤ VAŠICH STREDÍSK? — Teplému moru s rozľahlou plážou, výstavným hotelom, dobrým službám a bohatým možnostiam zábavy v denných 1 nočných hodinách. Pamätáme tiež na zabezpečovanie Informovanosti zahraničných návštevníkov. Majú nielen k dispozícii tlač ich krajín, ale prihovára sa im aj zvláštny „Prázdninový vysielač“, ktorý zriadili spoje v Mamaii a ktorého programy v svetových jazykoch sú počuteľné v okruhu 60—70 kilometrov. • A NAKONIEC: ČO CHYSTÁTE V MAMAII NA BUDÚCU SEZÓNU MIMO NOVÝCH HOTELOV? — Dve špeciálne reštaurácie — rybársku a rumunskú, pre ktorú čerpáme libreto z diela nášho veľkého spisovateľa Caraglale, tri ďafišle Ihriská minigolfu, podstatné rozšírenie základne vodných športov na jazere Síutghiol, dve lode pre prechádzkové plavby po mori, i ďalšie obchodné stredisko na spôsob bazáru. Ďalej vybudujeme bazény, ktoré umožnia kúpanie i v dobe, kedy to more „nedovolí“. Na motoristov pamätáme nielen značným rozšírením vozovky do Konstance a Zlepšením servisnej služby, aie aj tým, že Im vyhradíme niekoľko hotelov. • NÁVŠTEVNÍCI MAMAIE MAJÚ SA TEDA NA CO TESlŤ? — Áno, a boli by sme radi, keby medzi nimi bolo čo najviac Cechoslovákov. Dr. LEOPOLD FIALA TOM? Učitelia zemepisu budú maľ o sto rokov menej práce až budú učiť deti, ako nájsť mesto na mape sveta. Miesta hľadania malého čierneho bodu. predstavujúceho Chicago alebo Tokio, môže učiteľ ukázat na novú mapu a povedal: „Deti, tu je to mesto." Marschall McLuban ui raži termín „globálna dedina". Grécky urbanista Constantinos Doxiadis, ktorý s celou tou vecou začal, ju nazýva „Ecumenopolis" alebo pre zmenu „mesto budúcnosti". Nech už dostane akékoľvek tne no, labyrint stúh, vlniacich sa krížom-krážom cez kontinenty, nie je výsledkom bezuzdnej íantázle. Je výsledkom mnohoročnej práce, zostavovania tabuľkových údajov a Ich vkladania do elektronického počítača v aténskom stredisku eklstlkv Doxiadis ho nazval svojim „sto ročným projektom“. Názov známe ná štúdiu o tom, ako bude urba nizovaný svet vyzeral o sto ro kov. Štúdia však môže mať omno ho trvalejšiu platnosť než len st< rokov. Doxiadis sa domnieva, ži by mohla platiť natrvalo, ak budí do počítača vkladať nové a revi dováné údaje OČAKÁVAJÚ ZMENÍ Pretože budú k dispozícii úplnej šle a spoľahlivejšie údaje a me tôdy predpovedí budú zlepšené pásky na mape sa budú podľa to ho príslušne meniť. Avšak Doxla dls očakáva, že sa Ich projektovaný vzhlad nebude velmi meniť Je niekoľko dôvodov na pokra čovanle v štúdii tohto druhu. „Jeden z nich,“ hovorí Doxiadis „tkvie v tom, že nemôže nikdy dospieť k ucelenlu názorov na kom pllkované a vyvíjajúce sa javy fud ských sídlisk. Najlepšie, čo môže me urobiť, je neustále ich študo Vflť “ Z tejto štúdie, ako hovorí, vzíde lej)šie chápanie toho, ako a preče mestá nadobúdajú svoje formy z tiež schopnosť predpokladať a vo pred utvárať Ich vývoj. Stredisko ekistlky používa nie kolko metód k predpokladu urba nistického rastu. Základným pri stupom je predpovedanie pravde podobného rastu svetovej populá cle, potom jej plánovanie, vzhla dom na hlavné svetové zdroje, akc sa predpokladajú v nasledujúclc! sto rokoch — voda, potraviny energia a hranica fyzického prie storu vhodného na obývanie. ODHAD spoľahlivosť; Také projekty, pripúšťa hneď Doxiadis, budú zrejme nepresné, hoci sú najlepšie, aké možno previesť v rámci dnešných metód. Považuje Ich za spoľahlivé len ako globálne odhady. „Pokusy 1st do akýchkoľvek de tailov, zmenšujú spoľahlivosť od hadov,“ tvrdí Doxiadis. Niektoré z najvýznamnejších od hadov: — Populácia: dnešný svet je v štádiu populačnej explózie. Očakáva sa, že potrvá 1D0 až 150 rokov a dosiahne počet 20 až 30 miliárd ľudí. Potom zaznamená isté spomalenie. Toto spomalenie sa bude zhodovať s relatívnym nasýtením ekonomicky obývatelného životného priestoru. — Obývatelný priestor: ak vezmeme do úvahy klímu, topografiu a technické opatrenia. Zem môže mal za 100 až 150 rokov 15 až 25 miliónov štvorcových mil obý vatelného priestoru. — Maximálna populácia, ktorú môže Zem zniesť, bude asi 50 miliárd z hľadiska vody, produkcie potravín, výroby energie a rovnováhy prostredia. Pravdepodobne nikdy tejto výšky nedostihne. V podstate vyzerá náčrt Ecume nopolisu ako séria koridorov, kto ré sa krížia vo velkých popular ných centrách — Ich základom sú dnešné mestá a metropole. Tieto koridory sú už zrejmé v dnešných megalopolisách. Amerl čanla už dôverne poznajú mega lopolls<na svojom východnom po breží. rózDrestíera júee sa od Bos tonu po Washington. Ďalších po dobných je na svete najmene desať, vrátane stredne] Európy Cíny, Anglicka, Indie, Japonska a lévv POROVNANIE PRÍJMOV Ako sa bude Ecumenopolls skutočne rozvíjať, bude samozrejme výsledkom sto biliónov lnvidivuálnych rozhodnutí a akcii. Avšak hlavné sily určujú väčšinu týchto rozhodnutí a akcii, a tie sú a dobre známe. Okrem geografických klimatických podmienok obsahujú velké dopravné linky, politickú situáciu, svetovú ekonomiku a vzrastajúcu úroveň vzdelá nla. Vezmime ako jeden príklad príjem. Priemerný príjem na obýva tela v dnešnom svete Je asi 300 dolárov, najnižší priemerný pri jem je asi 80 dolárov pre ktorý kolvek národ a najvyšší príjem je okolo 500 dolárov (v Spojených štátoch). Avšak v najbližšom storočí sa očakáva, že svetový prie mer stúpne o viac než 800 per cent. pričom sa najvyšší priemer bude rovnať asi dnešnému najvyššiemu priemernému príjmu Spoje ných štátov. TECHNIKA ČINITEĽOM Technický rozvoj v mnohých formách zaznamenáva tiež velký rozmach. Niektoré zjavné prikla dy: automatizácie, mechanické po čitače, výskum, uskladňovanie Informácii a Ich uchovávanie. To bude ovplyvňovať žixtotnú dôležitosť toho. kolko si ľudia zarobia a ako využijú svoj čas. Technika spojov, dopravy, výroby energie, kontroly klímy verejne užitočných zariadení bua de spoluvytváral ..veľkomesto budúcností“. Praktický vplyv storočného projektu môže byť obrovský Projekt vytyčuje rámec systematizovaných vedomosti, ktoré by boli výhodou pre plánovačov pracujúcich na medzinárodnej a národnej úrovni až k úrovni lokálnej. Plánovači musia začať mysliel z hľadiska stredných a dlhodobých cieľov — tvrdí autor. „Nehladiac na politické a administratívne systémy, ktoré v našej krajine prevládajú, bude ústredným problémom rozvíjanie lepšej plánovacej techniky rovnako tak ako lepších metód pre Ich plnenie.“ To vanía. neznamená utuženie piáno Naopak, „musíme vyvíjať techniku, ktorá pripustí podstatne väčšiu pružnosť, než ako to bež né oficiálne plánovanie dovoľuje“ argumentuje Doxiadis. Ako verný zástanca zásady, že ľudia na miestnej úrovni by mal plánovať svoje vlastné susedstvo trvá Doxiadis na tom. že vlády na vyššej úrovni by mali svoje plánovanie zasvätiť takým veciam ako sú cesty, policajná ochrana kanalizácia a riadenie odberu tovaru pre potreby krajiny Ecumenopolis za týchto oko; ností ideálne umožní maximálnu v rozmanitosť individuálneho výrazu rámci systému obopínajúceho celý svet. I») Mestá obopnú kontinenty iy. i 1961 3