Večerník, január 1971 (XVI/1-25)
1971-01-16 / No. 13
P olstoročie je dlhá dobá Spomienky pamätníkom blednú, ale dokumenty zostávajú a vydávajú svedectvá. Rovne pred polstoročím — 16. januára 1921, sa odohrala v dejinách proletariátu na Slovensku udalosť, ktorá mala potom rozhodný vplyv na další vývoj života na Slovensku. Bol to zjazd v Ľu boehni ZJAZD BOL HISTORICKOU NUTNOSŤOU Ked vznikla Československá republika, český a slovenský proletariát bol opojený úspechom národnodemokratickej revolúcie. Až neskoršie si začal uvedomovať, že na jeho postavení sa nič nezmenilo. Vymenili sa len tí, čo mu vládli, aj to nie všade. Až vtedy pochopil, že v revolúcii zostaljia pol ceste. Ale pokračovať v zápase o revolúciu si vyžadovalo preskupiť sily, kvantitu premeniť na kvalitu, vytvoriť si jednotnú politickú organizáciu, ktorá by ho viedla. Tak ako prenikali informácie o Októbrovej revolúcii v Rusku, tak sa zvyšovali aj poznatky nášho ludu o revolúcii a jeho vedomosti o socializme. Ked sa ilúzie o buržoáznej demokracii roku 1920 u väčšiny proletariátu definitívne rozplývali, zvyšovala sa aj jeho politická rozhľadenosť. Dôsledkom toho bolo, že v druhej polovici roku 1920 boli štrajky a demonštrácie na dennom poriadku. Proletariát na Slovensku bol zrelý na revolúciu. Ale chýbala mu politická i organizačná jednota. Priamo v zápase o svoju existenciu prišiel proletariát k uzá veru, že nepriateľom slovenského robotníka nie je robotník ma darský, ale že ich spoločným nepriateľom je buržoázia — ne závislé na jej národnosti. CESTA K JEDNOTE O potrebe zjednotenia sa pro letariát presvedčil v praktickom živote a už vtedy, ked pravicoví funkcionári trvali ešte na rozdelení hnutia podľa nacionálnej príslušnosti, robotníctvo internacionálne spolupracovalo. keď sa.v lete 1920 presvedčilo o A iluzôrnosti predstáv o ceste k socializmu cez parlamentarizmus bolo jasné, že nebude viac nasledovať hŕstku pravicových vodcov. Každý vedel, že sa zjazd ušku toční, že je to len otázka času Najprv sa mal uskutočniť 25 decembra 1920, a potom bol od ložený na 1. a 2. januára 1921 a nakoniec ho zvolali na 16. a 17. januára. Hlavné predsavzatie, ktoré si delegáti i organizátori zjazdu pred seba stavali bolo dosiahnutie jednoty robotníctva na Slovenskú, nezávisle na jeho národnej príslušnosti. V praxi sa ukázalo, že ak robotníctvo nemá jednotnú organizáciu, ktorá by ho viedla, jeho akcieschopnosť je minimálna a pravicoví predáci a najrozličnejší oportunisti majú veľké možnosti rozbíjať jeho rady. INTERNACIONALIZMUS AKO ZÁKLADNÝ PRINCIF Pravicoví predáci sociálnodemokratickej strany mali pri rozličných príležitostiach plné ústa slov o zjednotení hnutia, ale v praxi ho nikdy nerealizovali Nerealizovali ho preto, že v ta kom prípade by oni sami pod tlakom tejto jednoty boli záhy nuíi, revolučné hnutie by ich bolo vylúčilo zo svojich radov. Zjednotiť hnutie na Slovensku mohli len revolucionári a to na princípe internacionalizmu. O slovenskom proletariáte môžeme povedať, že mal veľké sklony k internacionalizmu. Prejavilo ša to v bojoch o záchranu sovietskej moci v Rusku, v zápase o udržanie Maďarskej republiky rád i v štrajkových bojoch na Slovensku. Bolo už len ĽUBOCHNIANSKY ZJAZD VÝZNAMNÝ MEDZNÍK V DEJINÁCH SLOVENSKÉHO ROBOTNÍCKEHO HNUTIA otázkou kedy hnutie princíp internacionalizmu prijme celkom oficiálne Internacionalizmus a jednote boli navzájom tak späté, že je den bez druhého sa nemohli v organizovanom hnutí uviesť dc života. A tak sa stalo, že v Ľu bochnl sa hnutie zjednotilo, vy tvorilo jednotnú revolučnú organizáciu, ked princíp internacionalizmu povýšilo za základný princíp'svojej politiky. Slovensko takto začalo veľkú zjedno covaciu pochodeň, ktorá sa skončila až v októbri-novembri 1921, ked sa v Prahe na Zlučo vacom zjazde vytvorila jednotná celoštátna komunistická strana SMER KOMUNISTICKÁ INTERNACIONÁL/ Na zjazde v Ľubochni hnutie na Slovensku deklarovalo jednotu a internacionalizmus rámci Slovenska, ale neuzavrev lo sa len do týchto regionálnych hraníc. Delegáti zjazdu považovali za potrebné prihlásiť sa dc radov medzinárodného komunls tického hnutia. Na túto tému sa diskutovalo dlho pred zjaz dom priamo v organizáciách. Na zjazde sa hovorilo už len o konkrétnej o-tázke prístupu do Komunistickej internacionály, resp prijatia 21 podmienok Kom inter ny Na zjazde v Ľubochni sa c podmienkach hovorilo veľa, no nebola sporná samotná zásada či ich prijať alebo nie. Určitý spor sa rozpútal len okolo názvu strany, časť účastníkov zjazdu v Ľubochni bola už netrpezlivá a chceli, aby sa tu v Ľubochni založila Komunistická strana Československa. A môžeme povedať, že účastníci tohto zjazdu boli už revolucionári takej úrovne, že pochopili veľký zmysel podmienok Kominterny. Ved práve tieto podmienky žiadali, aby sa v každom štáte vytvorila jednotná komunistická organizácia. Práve preto sa v Ľubochni komunistickou stranou nenazvali, aj keď zásady komunistického hnutia prijali a od tejto chvíle ich vo svojom organizačnom živote uplatňovali. ČETNÍCI ZJAZD ROZOHNALI Na zjazd do Ľubochne prišlo na 190 predstaviteľov robotníc kých organizácií a hostí, médzi ktorými boli aj hostia zo susedných moravských miest — Brna a Ostravy, ále aj z Prahy a Liberca. Bolo to oficiálne, županom Liptovským povolené snemovanie. Boli tu Nemci, Maďari a Ukrajinci, ale hlavne tu bola nadpolovičná väčšina Slovákov. Snemovanie bolo dôstojné, delegáti sa chovali sebavedome, no slušne. Ale na Slovensku v tom čase československá štátna moc uplatňovala ešte uhorské zákony. A podľa nich sa na akomkoľvek zasadnutí mohol zúčastniť zástupca štátnej moci. Zákony, ktoré vyhovovali uhorským feudálom, dnes veľmi ochotne využívala „demokratická“ československá buržoázia. Hlavný slúžny, ktorý bol na zjazde prítomný, si počínal veľmi svojvoľne. Vo večerných hodinách prvého dňa rokovania, ked prebiehala práve diskusia a chýlilo sa k hlasovaniu o prijatí podmienok Kominterny, hlavný slúžny vstal a prehlásil: „Menom zákona rozpúšťam zjazd!“ Skupina četníkov, pripravená na tieto ciele vtrhla do rokovacej sály s nasadenými bodákmi, a vyhnala z nej delegátov. Ale skôr ako prišli četníci, delegáti stačili schváliť svojft rezolúciu 0 prijatí podmienok Kominterny 1 o konštituovaní sa na lavicu sociálnodemokratickej strany. Zjazd v Ľubochni zostane významným medzníkom v dejinách slovenského robotníckeho hnutia i v slovenských národných dejinách. JURAJ STREDNÍ KOLLÁROV DOM V ĽUBOCHNI — miesto, kde sa pred 50. rokmi konal historický zjazd. JULIUS NAGY, jeden z br vských delegátov zjazdu. Kvapka ku kvapke Záväzkové hnutie na počesť 50. výročia založenia KSČ našlo pokračovateľov Keď niekto chce konfrontovať prítomnosť s minulosťou, musí si vybrať väčší časový úsek. Nemožno dobre zrovnávať, povedzme minulý rok s predchádzajúcim. Treba na to obdobie aspoň 10—20 rokov. Zamyslime sa na chvíľku, čo sa za ten čas v Bratislave zmenilo: Na pustných východných planinách vyrástlo moderné, mnohotisícové mesto, ďalšie vyrastá na protiľahlej strane, veľké závody, školy, univerzity, štadióny, zdravotné zariadenia, kultúrne ustanovizne, v uliciach pribudli tisícky automobilov, máme desiatky významných ústavov, nové Ihriská, ulice dostávajú povrch, modernizujú sa križovatky — slovom, zrovnávajúc ten dlhší časový úsek, mesto sa zmenilo doslovne na nepoznanie — to najlepšie pobadá ten, čo sem zavíta po rokoch. Ale aj náš Bratislavčan sl začína všímať tie veľké zmeny a aj sám rozmýšľa čím by tiež prispel, aby naše mesto rástlo aj do krásy. Takto sa zrodilo záväzkové HNUTIE NA ZVEĽADENIE BRATISLAVY na počesť 50. výročia založenia KSC. Nejdeme sa o ňom osobitne rozpisovať, ved iba včera, mali naši čitatelia možnosť prezrieť si tento záväzok v rozsiahlom článku. Ide tu skôr o ďalší prístup našich občanov k zveladeniu Bratislavy, k ich zamýšľaniu sa nad tým, čo by sa ešte dalo zlepšiť a čím by oni sami mohli pomôcť. Na nedávnom aktíve vedúcich hospodárskych pracovníkov z rozhodujúcich bratislavských podnikov a závodov, po príhovore tajomníka MV KSS Jána Pavlíka a primátora mesta Ing. Ladislava M a r t i n á k a, mnohi predstupovali k mikrofónu a ponúkali svoje vlastné i podnikové záväzky. Napríklad riaditeľ z podniku Automatizácia železničnej dopravy sa za mýšľal nad veľkou prehustenostou bratislavských ulíc a navrhol, ČO , BY SA DALO ZLEPŠIŤ, Samotný podnik sa totiž zaoberá, okrem svojej hlavnej činnosti, aj konštrukciami cestných signalizačných zariadení. Je obecne známe, že naše semafóry premávku skôr zdržujú než urýchľujú. Ked sa však do signalizačnej sústavy zavedie systém, napríklad tak, ako je to na Malinovského ulici, (nebyť trolejbusovej dopravy), autá by mohli plynule, bez obmedzenia, cez všetky križovatky, prechádzať na zelenú. Tieto takzvané zelené vlny, môžu bratislavskú dopravu nesmierne urýchliť a urobiť ju bezpečnejšou. Z iniciatívy tohto podniku, zradil sa záväzok na vybudovanie zelenej vlny aj na Trnavskej ceste, ďalej na Vuka Karadžiča a postupne na všetkých, ktoré súvisia s výpadovými cestami. Podnik chce prebudovať aj PRECHODY PRE CHODCOV aby naši občania nemuseli uskakovať pred uháňajúcimi automobilmi. Národný podnik Doprastav je už v Bratislave známy. Vybudovali letištnú budovu, -stavajú cez Dunaj nový most, budujú diaľnice a ešte mnohé iné akcie. V rekreačnej zóne v Devínskej Novej Vsi plánujú nové kúpalisko. Všimli si záväzok Bratislavčanov na vybudovanie mnohých chodníkov týmto teraz chcú dať k dispozícii svoa je mechanizmy, vrátane betónových a živičných zmesí. Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy majú už svoj osobitný záväzok na zveladenie mesta. Napriek tomu Ich riaditeľ Ing. Emil Skákala ponúkol brigádnikom svoju pomoc. Všimol si, že záväzok obyvateľstva asi na 40 percent sa zameriava na novú zeleň. Takúto zeleň je tiež treba vytvárať odborne a na takúto poradenskú službu sa podujímajú práve ZRS, ktoré sú schopné VYPRACOVAŤ PROJEKTOVÉ SKICE na sadovnícke úpravy 1 poradiť pri výsadbe, prípadne vypomôcť s materiálom Riaditeľa Ústavu geodézie a kartografie zaujala táto myšlienka a hned sa rozhodol, že aj ich ústav by mohol vypomôcť, aspoň rozmnožením týchto projektových skíc. Záväzok obyvateľstva mu veľmi imponuje, najmä predstava stovky hektárov novej zelene. Netajil sa však svojimi obavami, že ľahko sa môže stať, že skupina brigádnikov vybuduje sad, vysadí kríky a stromy, a o niekoľko rokov príde skupina iných ľudí a park zničí, pretože sa dodatočne zistí, že práve tadiaľto má viesť horúcovod. Nech je tu teda akási koncepcia a celková zladenosť, aby sa neskôr NEZNIČILO UŽ HOTOVÉ DIELO Veľmi príťažlivá je jeho myšlienka, na Karloveskej ceste, na okolitých skalách vysadiť vresovité rastliny a porobiť alpíny a do okolia umiestnil výletné reštaurácie. — Čo keby sme tak obnovili prevádzku propelera?, — navrhol další. — A takto, už v samom zrode záväzkového hnutia vznikajú prvky ďalšieho zveľaďovania nášho mesta — zaiste na spokojnosť všetkého nášho obyvateľstva. (ža)2