Večerník, január 1971 (XVI/1-25)

1971-01-16 / No. 13

P olstoročie je dlhá dobá Spomienky pamätníkom blednú, ale dokumenty zostáva­jú a vydávajú svedectvá. Rovne pred polstoročím — 16. januára 1921, sa odohrala v dejinách pro­letariátu na Slovensku udalosť, ktorá mala potom rozhodný vplyv na další vývoj života na Slovensku. Bol to zjazd v Ľu boehni ZJAZD BOL HISTORICKOU NUTNOSŤOU Ked vznikla Československá republika, český a slovenský proletariát bol opojený úspe­chom národnodemokratickej re­volúcie. Až neskoršie si začal uvedomovať, že na jeho postave­ní sa nič nezmenilo. Vymenili sa len tí, čo mu vládli, aj to nie všade. Až vtedy pochopil, že v revolúcii zostaljia pol ceste. Ale pokračovať v zápase o revolúciu si vyžadovalo preskupiť sily, kvantitu premeniť na kvalitu, vy­tvoriť si jednotnú politickú or­ganizáciu, ktorá by ho viedla. Tak ako prenikali informácie o Októbrovej revolúcii v Rusku, tak sa zvyšovali aj poznatky nášho ludu o revolúcii a jeho vedomosti o socializme. Ked sa ilúzie o buržoáznej de­mokracii roku 1920 u väčšiny proletariátu definitívne rozplý­vali, zvyšovala sa aj jeho poli­tická rozhľadenosť. Dôsledkom toho bolo, že v druhej polovici roku 1920 boli štrajky a demon­štrácie na dennom poriadku. Proletariát na Slovensku bol zrelý na revolúciu. Ale chýbala mu politická i organizačná jed­nota. Priamo v zápase o svoju exis­tenciu prišiel proletariát k uzá veru, že nepriateľom slovenské­ho robotníka nie je robotník ma darský, ale že ich spoločným nepriateľom je buržoázia — ne závislé na jej národnosti. CESTA K JEDNOTE O potrebe zjednotenia sa pro letariát presvedčil v praktickom živote a už vtedy, ked pravicoví funkcionári trvali ešte na roz­delení hnutia podľa nacionálnej príslušnosti, robotníctvo inter­nacionálne spolupracovalo. keď sa.v lete 1920 presvedčilo o A iluzôrnosti predstáv o ceste k so­­cializmu cez parlamentarizmus bolo jasné, že nebude viac na­sledovať hŕstku pravicových vodcov. Každý vedel, že sa zjazd ušku toční, že je to len otázka času Najprv sa mal uskutočniť 25 decembra 1920, a potom bol od ložený na 1. a 2. januára 1921 a nakoniec ho zvolali na 16. a 17. januára. Hlavné predsavzatie, ktoré si delegáti i organizátori zjazdu pred seba stavali bolo dosiah­nutie jednoty robotníctva na Slo­venskú, nezávisle na jeho ná­rodnej príslušnosti. V praxi sa ukázalo, že ak robotníctvo nemá jednotnú organizáciu, ktorá by ho viedla, jeho akcieschopnosť je minimálna a pravicoví pre­dáci a najrozličnejší oportunisti majú veľké možnosti rozbíjať jeho rady. INTERNACIONALIZMUS AKO ZÁKLADNÝ PRINCIF Pravicoví predáci sociálnode­mokratickej strany mali pri roz­ličných príležitostiach plné ústa slov o zjednotení hnutia, ale v praxi ho nikdy nerealizovali Nerealizovali ho preto, že v ta kom prípade by oni sami pod tlakom tejto jednoty boli záhy nuíi, revolučné hnutie by ich bolo vylúčilo zo svojich radov. Zjednotiť hnutie na Slovensku mohli len revolucionári a to na princípe internacionalizmu. O slovenskom proletariáte môžeme povedať, že mal veľké sklony k internacionalizmu. Pre­javilo ša to v bojoch o záchranu sovietskej moci v Rusku, v zá­pase o udržanie Maďarskej re­publiky rád i v štrajkových bo­joch na Slovensku. Bolo už len ĽUBOCHNIANSKY ZJAZD VÝZNAMNÝ MEDZNÍK V DEJINÁCH SLOVENSKÉHO ROBOTNÍCKEHO HNUTIA otázkou kedy hnutie princíp internacionalizmu prijme cel­kom oficiálne Internacionalizmus a jednote boli navzájom tak späté, že je den bez druhého sa nemohli v organizovanom hnutí uviesť dc života. A tak sa stalo, že v Ľu bochnl sa hnutie zjednotilo, vy tvorilo jednotnú revolučnú or­ganizáciu, ked princíp interna­cionalizmu povýšilo za základný princíp'svojej politiky. Sloven­sko takto začalo veľkú zjedno covaciu pochodeň, ktorá sa skončila až v októbri-novembri 1921, ked sa v Prahe na Zlučo vacom zjazde vytvorila jednotná celoštátna komunistická strana SMER KOMUNISTICKÁ INTERNACIONÁL/ Na zjazde v Ľubochni hnutie na Slovensku deklarovalo jed­notu a internacionalizmus rámci Slovenska, ale neuzavre­v lo sa len do týchto regionálnych hraníc. Delegáti zjazdu považo­vali za potrebné prihlásiť sa dc radov medzinárodného komunls tického hnutia. Na túto tému sa diskutovalo dlho pred zjaz dom priamo v organizáciách. Na zjazde sa hovorilo už len o kon­krétnej o-tázke prístupu do Ko­munistickej internacionály, resp prijatia 21 podmienok Kom inter ny Na zjazde v Ľubochni sa c podmienkach hovorilo veľa, no nebola sporná samotná zásada či ich prijať alebo nie. Určitý spor sa rozpútal len okolo ná­zvu strany, časť účastníkov zjazdu v Ľubochni bola už ne­trpezlivá a chceli, aby sa tu v Ľubochni založila Komunistická strana Československa. A môže­me povedať, že účastníci tohto zjazdu boli už revolucionári ta­kej úrovne, že pochopili veľký zmysel podmienok Kominterny. Ved práve tieto podmienky žia­dali, aby sa v každom štáte vy­tvorila jednotná komunistická organizácia. Práve preto sa v Ľubochni komunistickou stranou nenazvali, aj keď zásady komu­nistického hnutia prijali a od tejto chvíle ich vo svojom orga­nizačnom živote uplatňovali. ČETNÍCI ZJAZD ROZOHNALI Na zjazd do Ľubochne prišlo na 190 predstaviteľov robotníc kých organizácií a hostí, médzi ktorými boli aj hostia zo sused­ných moravských miest — Brna a Ostravy, ále aj z Prahy a Li­­berca. Bolo to oficiálne, župa­nom Liptovským povolené sne­movanie. Boli tu Nemci, Maďa­ri a Ukrajinci, ale hlavne tu bo­la nadpolovičná väčšina Slová­kov. Snemovanie bolo dôstojné, delegáti sa chovali sebavedome, no slušne. Ale na Slovensku v tom čase československá štátna moc uplatňovala ešte uhorské záko­ny. A podľa nich sa na akom­koľvek zasadnutí mohol zúčast­niť zástupca štátnej moci. Záko­ny, ktoré vyhovovali uhorským feudálom, dnes veľmi ochotne využívala „demokratická“ čes­koslovenská buržoázia. Hlavný slúžny, ktorý bol na zjazde prí­tomný, si počínal veľmi svojvoľ­ne. Vo večerných hodinách prvého dňa rokovania, ked pre­biehala práve diskusia a chýli­lo sa k hlasovaniu o prijatí pod­mienok Kominterny, hlavný slúž­ny vstal a prehlásil: „Menom zákona rozpúšťam zjazd!“ Skupina četníkov, pripravená na tieto ciele vtrhla do rokova­cej sály s nasadenými bodákmi, a vyhnala z nej delegátov. Ale skôr ako prišli četníci, delegáti stačili schváliť svojft rezolúciu 0 prijatí podmienok Kominterny 1 o konštituovaní sa na lavicu sociálnodemokratickej strany. Zjazd v Ľubochni zostane významným medzníkom v dejinách slovenského robotníc­keho hnutia i v slovenských ná­rodných dejinách. JURAJ STREDNÍ KOLLÁROV DOM V ĽUBOCHNI — miesto, kde sa pred 50. rokmi konal historický zjazd. JULIUS NAGY, jeden z br vských delegátov zjazdu. Kvapka ku kvapke Záväzkové hnutie na počesť 50. výročia založenia KSČ našlo pokračovateľov Keď niekto chce konfrontovať prí­tomnosť s minulosťou, musí si vy­brať väčší časový úsek. Nemožno dobre zrovnávať, povedzme minulý rok s predchádzajúcim. Treba na to obdobie aspoň 10—20 rokov. Zamys­lime sa na chvíľku, čo sa za ten čas v Bratislave zmenilo: Na pustných východných planinách vyrástlo moderné, mnohotisícové mesto, ďalšie vyrastá na protiľahlej strane, veľké závody, školy, univerzity, štadió­ny, zdravotné zariadenia, kultúrne ustanovizne, v uliciach pribudli tisícky automobilov, máme desiatky význam­ných ústavov, nové Ihriská, ulice do­stávajú povrch, modernizujú sa križo­vatky — slovom, zrovnávajúc ten dlhší časový úsek, mesto sa zmenilo do­slovne na nepoznanie — to najlepšie pobadá ten, čo sem zavíta po rokoch. Ale aj náš Bratislavčan sl začína všímať tie veľké zmeny a aj sám roz­mýšľa čím by tiež prispel, aby naše mesto rástlo aj do krásy. Takto sa zrodilo záväzkové HNUTIE NA ZVEĽADENIE BRATISLAVY na počesť 50. výročia založenia KSC. Nejdeme sa o ňom osobitne rozpiso­vať, ved iba včera, mali naši čitatelia možnosť prezrieť si tento záväzok v rozsiahlom článku. Ide tu skôr o ďal­ší prístup našich občanov k zvela­­deniu Bratislavy, k ich zamýšľaniu sa nad tým, čo by sa ešte dalo zlepšiť a čím by oni sami mohli pomôcť. Na nedávnom aktíve vedúcich hos­podárskych pracovníkov z rozhodujú­cich bratislavských podnikov a závo­dov, po príhovore tajomníka MV KSS Jána Pavlíka a primátora mesta Ing. Ladislava M a r t i n á k a, mnohi predstupovali k mikrofónu a ponúkali svoje vlastné i podnikové záväzky. Napríklad riaditeľ z podniku Auto­matizácia železničnej dopravy sa za mýšľal nad veľkou prehustenostou bra­tislavských ulíc a navrhol, ČO , BY SA DALO ZLEPŠIŤ, Samotný podnik sa totiž zaoberá, okrem svojej hlavnej činnosti, aj konštrukcia­mi cestných signalizačných zariadení. Je obecne známe, že naše semafóry premávku skôr zdržujú než urýchľujú. Ked sa však do signalizačnej sústavy zavedie systém, napríklad tak, ako je to na Malinovského ulici, (nebyť trolejbu­sovej dopravy), autá by mohli plynu­le, bez obmedzenia, cez všetky križo­vatky, prechádzať na zelenú. Tieto takzvané zelené vlny, môžu bratislav­skú dopravu nesmierne urýchliť a uro­biť ju bezpečnejšou. Z iniciatívy tohto podniku, zradil sa záväzok na vybudo­vanie zelenej vlny aj na Trnavskej ces­te, ďalej na Vuka Karadžiča a postup­ne na všetkých, ktoré súvisia s výpa­dovými cestami. Podnik chce prebudo­vať aj PRECHODY PRE CHODCOV aby naši občania nemuseli uskakovať pred uháňajúcimi automobilmi. Národný podnik Doprastav je už v Bratislave známy. Vybudovali le­­tištnú budovu, -stavajú cez Dunaj no­vý most, budujú diaľnice a ešte mnohé iné akcie. V rekreačnej zóne v Devín­skej Novej Vsi plánujú nové kúpalisko. Všimli si záväzok Bratislavčanov na vybudovanie mnohých chodníkov týmto teraz chcú dať k dispozícii svo­a je mechanizmy, vrátane betónových a živičných zmesí. Záhradníctvo a rekreačné služby mesta Bratislavy majú už svoj osobit­ný záväzok na zveladenie mesta. Na­priek tomu Ich riaditeľ Ing. Emil Ská­kala ponúkol brigádnikom svoju po­moc. Všimol si, že záväzok obyvateľ­stva asi na 40 percent sa zameriava na novú zeleň. Takúto zeleň je tiež treba vytvárať odborne a na takúto po­radenskú službu sa podujímajú práve ZRS, ktoré sú schopné VYPRACOVAŤ PROJEKTOVÉ SKICE na sadovnícke úpravy 1 poradiť pri vý­sadbe, prípadne vypomôcť s materiá­lom Riaditeľa Ústavu geodézie a karto­grafie zaujala táto myšlienka a hned sa rozhodol, že aj ich ústav by mo­hol vypomôcť, aspoň rozmnožením týchto projektových skíc. Záväzok obyvateľstva mu veľmi imponuje, naj­mä predstava stovky hektárov novej zelene. Netajil sa však svojimi obavami, že ľahko sa môže stať, že skupina brigádnikov vybuduje sad, vysadí krí­ky a stromy, a o niekoľko rokov príde skupina iných ľudí a park zničí, pre­tože sa dodatočne zistí, že práve ta­diaľto má viesť horúcovod. Nech je tu teda akási koncepcia a celková zlade­nosť, aby sa neskôr NEZNIČILO UŽ HOTOVÉ DIELO Veľmi príťažlivá je jeho myšlienka, na Karloveskej ceste, na okolitých ska­lách vysadiť vresovité rastliny a po­robiť alpíny a do okolia umiestnil výletné reštaurácie. — Čo keby sme tak obnovili prevádz­ku propelera?, — navrhol další. — A takto, už v samom zrode záväzkového hnutia vznikajú prvky ďalšieho zve­ľaďovania nášho mesta — zaiste na spokojnosť všetkého nášho obyvateľstva. (ža)2

Next